Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/437/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310222653
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310222653.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnených: 1/ D. L., nar. XX. XX. XXXX a 2/ mal. R. L., nar.
XX. XX. XXXX, obe zastúpené matkou: K. L., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom G. X, XXX XXH., proti
povinnému: Ing. D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X, XXX XX H., právne zastúpeného: JUDr. Petrom
Belovičom, advokátom so sídlom P. Pazmáňa 3, 927 01 Šaľa, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Evy
Pálffyovej, Exekútorský úrad so sídlom Javorová 7, 927 01 Šaľa, pre vymoženie zaostalého výživného,

tvorby úspor a ďalších trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
sp. zn. 17Er/1150/2010 - 48 zo dňa 24. októbra 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

1/ Odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti zamietnutia námietok
povinného proti exekúcií o d m i e t a .

2/ Odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu

povinného na zastavenie exekúcie z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku rozhodnutia zamietol námietky povinného
protiexekúciíavdruhomvýrokuzamietolnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievedenejpredsúdnym
exekútorom JUDr. Evou Pálffyovou.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 14. 01. 2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním

exekúcie v prospech oprávnených na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného
súdu Galanta (sp. zn. SA - 6C/69/2004 - 119 zo dňa 13. 01. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23Co/72/2006 - 186 zo dňa 22. 05. 2006 a opravným uznesením sp. zn. 23Co/72/2006
zo dňa 01. 08. 2006) na vymoženie uloženej povinnosti zaostalého výživného a z titulu tvorby úspor za
čas od 08. 03. 2005 do 31. 10. 2010 v prospech oboch oprávnených v sume 1.663,67 eur, bežného
výživného od 01. 11. 2010 v prospech oprávnenej v 1/ rade (D. L.) v sume 232,36 mesačne a v prospech

oprávnenej v 2/ rade (mal. R. L.) v sume 149,37 eur mesačne, z titulu tvorby úspor od 01. 11. 2010 v
prospech oprávnenej v 1/ rade (D. L.) v sume 66,39 a v prospech oprávnenej v 2/ rade (mal. R. L.) v sume
49,79 eur a ďalších trov exekúcie. Dňa 28. 01. 2011 bolo povinnému súdnym exekútorom doručené
upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého vyplývala výzva adresovaná povinnému na uspokojenie
pohľadávky oprávnených v lehote 14 dní odo dňa doručenia predmetného upovedomenia o začatí
exekúcie spolu s trovami exekúcie. Zároveň povinný bol poučený o možnosti podať v lehote 14 dní odo

dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcií.

Proti predmetnému upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu
námietky proti exekúcií spolu s návrhom na zastavenie exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že exekučným
titulom (rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. SA - 6C/69/2004 - 119 zo dňa 13. 01. 2006 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/72/2006 - 186 zo dňa 22. 05. 2006) určené

výživné riadne počnúc 15. 08. 2006 splácal, v banke OTP si zriadil trvalé príkazy na platbu výživného
na osobné účty detí (oprávnených v 1/ a 2/ rade), pričom ich matke na jej účet vo H. každý mesiacvkladal celkovú sumu výživného (teda za oprávnenú v 1/ rade aj oprávnenú v 2/ rade bežné aj zročné
výživné v jednej čiastke). Povinný ďalej uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil riadne, čo trvá
až dodnes, až na jeden prípad kedy si povinný nesplnil svoju povinnosť voči oprávnenej v 1/ rade (D.

L.) za mesiac september a október 2010, kedy na jej výživné platil 1 euro z dôvodu, že od rozvodu,
tak matka ako aj dcéry (oprávnené) s povinným nie sú v kontakte a povinný nemal žiadnu vedomosť
o tom, že by oprávnená v 1/ rade pokračovala v štúdiu na vysokej škole a z toho dôvodu (v mylnom
domnení, že v štúdiu nepokračuje) za uvedenú oprávnenú neplatil výživné, nakoľko mal za to, že jeho
vyživovacia povinnosť voči oprávnenej v 1/ rade zanikla. V ďalšom bode odvolania povinný poukázal

na skutočnosť, že platenie ročného výživného za obdobie 08. 03. 2005 do 31. 05. 2006 riadne splácal,
pričom za účelom riadneho preukázania svojho tvrdenia priložil doklady o jednotlivých úhradách tak pre
oprávnenú v 1/ rade ako aj oprávnenú v 2/ rade. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody (ako aj ďalšie
bližšie špecifikované v podaných námietkach) povinný považuje exekúciu za nedôvodnú a neprípustnú a
preto žiada, aby súd prvého stupňa uvedeným námietkam vyhovel a súčasne, aby predmetnú exekúciu
zastavil.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 36 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46 ods.
3, § 50 ods. 1,3,4 a 5 a § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení, ďalej len „EP“).

Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa trpí vadou podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“),
nakoľko o návrhu rozhodovala vylúčená sudkyňa, u ktorej vzhľadom na pomer k účastníkom konania
možno odôvodnene mať pochybnosti o jej nezaujatosti. V ďalšom bode odvolania povinný namietal

zastupovanie oprávnenej v 1/ rade matkou v exekučnom konaní, nakoľko povinný má pochybnosti, či
vôbec oprávnená v 1/ rade (D. L.) splnomocnila svoju matku na zastupovanie v predmetnom exekučnom
konaní, nakoľko oprávnená v 1/ rade je plnoletá. V poslednom bode odvolania povinný odkazuje na
podané námietky proti exekúcií a návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 09. 02. 2011. Na záver, povinný
žiadal odvolací súd, aby na základe podaných odvolacích dôvodov napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas povinnou osobou -
účastníkom konania, proti prvému bodu výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému nie je opravný
prostriedok prípustný (§ 50 EP v spojení § 202 ods. 2 OSP) a proti druhému bodu výroku napadnutého

rozhodnutia, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2
OSP posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa je
potrebné v časti zamietnutia námietok povinného proti exekúcií odmietnuť a v časti zamietnutia návrhu
povinnéhonazastavenieexekúcie,napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazrušiťavrátiťsúduprvého

stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. g).

Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 50 ods. 1, 3 a 4 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného
titulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.(3) Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

(4) Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenie všeobecného právneho predpisu v ust. § 201 OSP
umožňuje účastníkom konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje, pričom rozhodnutia súdu prvého stupňa, proti ktorým je odvolanie vylúčené, vymenúva

ustanovenie § 202 OSP. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Zo znenia § 50 Exekučného poriadku vyplýva záver, že povinný je oprávnený vzniesť u súdneho
exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie námietky proti exekúcii, pričom odsek 4 uvedeného ustanovenia poskytuje možnosť podania
odvolania proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo podaným námietkam z čoho ďalej vyplýva, že nakoľko
§ 50 EP výslovne neustanovuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa podaným
námietkam nevyhovelo (je daná iba možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu, ktorým sa podaným
námietkam vyhovelo), v takom prípade odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd odvolanie povinného bez vecného

zaoberania sa odvolacími dôvodmi vzťahujúcimi sa na prvú výrokovú časť napadnutého uznesenia,
ktoré v odvolaní uplatnil, podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol.

V druhej časti výroku napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko z vyjadrenia zástupcu (matka) oprávnených v 1/ rade a v 2/ rade

zo dňa 06. 08. 2011, doručeného súdu prvého stupňa dňa 10. 08. 2011, výslovne vyplýva nesúhlas tohto
zástupcu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, pričom svoje stanovisko odôvodnil tým, že v
minulosti sa už viackrát stalo, že povinný si svoje povinnosti neplnil riadne a včas, na účet staršej dcéry
(oprávnená v 1/ rade), študujúcou v zahraničí, dvakrát vložil sumu 1 euro, pričom zástupca oprávnených
má za to, že by bolo neúnosné, aby sa podobná situácia v budúcnosti opakovala, nakoľko štúdium v

zahraničí je veľmi finančne náročné.

Podľa § 15a ods. 1 OSP, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 14 ods. 1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15a ods. 2 a 3 OSP, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr
na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol

dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. (2)

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,
a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré
nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá. (3)

Podľa § 16 ods. 1 OSP, súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci

odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci
nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení
sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.Podľa § 16 ods. 3 OSP, podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné
úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že námietka
nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej

alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Povinný prostredníctvom právneho zástupcu podal voči napadnutému uzneseniu odvolanie, pričom
samostatnou súčasťou tohto podania bola aj vznesená námietka zaujatosti sudcu, o ktorej odvolací súd
rozhodol uznesením sp. zn. 24NcC/11/2012 - 107 zo dňa 28. 02. 2012 s tým, že sudkyňa (konajúca a

rozhodujúca v uvedenej veci) je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nakoľko jej vzťah so
zástupkyňou(matkou)oprávnenýchv1/a2/radevzbudzujeopodstatnenúpochybnosťojejnezaujatosti.

Podľa § 221 ods. 1 písm. g) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení so zisteným skutkovým stavom vyplýva, že
v uvedenej veci rozhodoval sudca, ktorý na základe rozhodnutia odvolacieho súdu bol vylúčený z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci, z dôvodu existencie opodstatnených pochybností o jeho
nezaujatosti. Táto skutočnosť sama o sebe predstavuje jeden dôvodov upravených v zákonnom
ustanovení § 221 ods. 1 OSP, pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší.

V súvislosti s tým, že zaujatosť sudcu bolo možné predpokladať už v čase vydania napadnutého
rozhodnutia vzhľadom na jeho vzťah k jednému z účastníkov konania, hoci o nej bolo rozhodnuté až
následne po podaní odvolania účastníkom, kde bola námietka vznesená, odvolací súd rozhodol podľa
§ 221 ods. 1 písm. g) a druhý bod odvolaním napadnutej výrokovej časti uznesenia zrušil a podľa § 221

ods. 2 vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, ktorý sa musí najskôr vysporiadať s námietkou
zaujatosti zákonom určeným spôsobom a až potom vec opätovne prejedná a rozhodne.

Odvolací súd navyše dáva prvostupňovému súdu do pozornosti, že okrem podaného odvolania, ako
aj námietky zaujatosti, povinný podal (na čísle listu 63) taktiež návrh na zastavenie konania podľa

ustanovenia § 80 EP a súčasne návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP a teda úlohou
prvostupňového súdu bude okrem vyššie uvedeného, sa relevantným spôsobom vyporiadať aj s týmito
ďalšími návrhmi zo strany povinného.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.