Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Andrea Dudášová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315200025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315200025.4
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu t. č. plnoleté
dieťa: G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, do času maloletosti zastúpená kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a maloleté dieťa: G. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: Mgr. F. X., nar.
XX.XX.XXXX, F., U. XXXX/XX a Ing. F. X., nar. XX.XX.XXXX, F., I. XXX/X, zastúpený advokátkou:
PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Trnava, Dolné Bašty 2, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o
návrhu matky na zvýšenie výživného, o zmenu úpravy styku otca s maloletou, na odvolania matky proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 16P 1/2015-275 zo dňa 27. júla 2016, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom: G. X., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny
týždeň v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná dieťa na styk riadne
pripraviť a pripravené v stanovenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletej a otec je povinný
na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť, a to až do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy
styku otca s maloletou vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 1 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods.
1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1
Civilného sporového poriadku, § 360 ods. 1, § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 25 ods.
4 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých ako aj z ďalšieho
spisového materiálu mal súd dostatočne osvedčené, že problémová realizácia styku otca s maloletou
by mohla mať negatívny vplyv na psychiku maloletej, pričom existuje naliehavosť a nevyhnutnosť
potreby dočasnej úpravy pomerov. Podľa vyjadrení otca mu matka bráni v styku s maloletou, preto
sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
keďže mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko si to vyžaduje záujem na
zachovaní a udržaní vzťahu medzi maloletou a otcom, súd čiastočne vyhovel návrhu otca. Súd sa však
nestotožnil s rozsahom požadovaného styku otca s maloletou, preto upravil styk tak, aby bol dodržaný
pravidelný kontakt maloletej s otcom a to tak, že každý párny týždeň sa bude realizovať styk v sobotu a
nepárny týždeň v nedeľu v súdom určenom čase. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok
priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam
zodpovedajúca úprava styku bude predmetom konania vo veci samej o zmene úpravy styku otca s
maloletou, ktoré súd začal ex offo uznesením č. k. 16P/1/2015-253 zo dňa 21.3.2016.3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej. Odvolaním napadla rozhodnutie v celom
rozsahu, trvá na úplnom zákaze stretávania otca s maloletou. Zo strany otca ide o samé lži, klamstvá,
nepravdy, ohovárania, krivé obvinenia. S maloletou G. nenadviazal kontakt, pretože dotyčného pána
G. nepozná, matka sa s ním nerozpráva od roku 2008. Poukázala, že jej neposiela pravidelné výživné,
zrušil im elektrinu na činžiaku kde bývali, nahováral staršiu dcéru G. na klamstvá, podlosti, lži, nedal
súhlas o odpredaju spoločného majetku a to činžiaku v F., fyzicky ich napádal, neštítil sa maloletej streliť
s päsťou medzi oči, a bil hlava nehlava, trhal a lámal posteľ, vulgárne napádal a ohrozoval päsťami.
Staršiu dcéru si kupuje peniazmi a nevytvára pre ňu správny vzor. Rodičovské vzťahy medzi Ing. X.
a maloletou G. neexistovali, neexistujú a nebudú existovať. Maloletá G. nechce Ing. X., nechce mať s
ním žiaden vzťah, žiaden styk, žiadne stretnutie, je jej ukradnutý, ani ho nechce vidieť. Neželá si to ani
jej matka. Neželá si prítomnosť agresívneho, napadajúceho človeka. Neželá si ani stretávanie I. a G.,
ktorý ich ohrozoval nožom keď ich viezol z nemocnice v aute, bol veľmi zákerný ako zmyslov zbavený.
Poukázala na to, že súd zaujímal o starostlivosť a styk s dieťaťom a od roku 2011 nebol schopný zvýšiť
výživné na dcéru G. a G., pričom sa zvýšili všetky náklady. Bývalý manžel ich nepozdraví, keď ich stretne
na ulici. Kolízny opatrovník podsúval nepravdy, klamstvá a nezmysly. Tvrdenia Ing. X. sú nepravdy,
klamstvá, krivé obvinenia, maloletá nedržala za ruku G. cudzieho pána, neskákala, nepodávala ruku
cudziemu pánovi, maloletá G. nebola v domácnosti Ing. X. bez matky, G. sa nestretávala a nestretáva
s Ing. X., nepozná ho, mohla by z toho dostať šok. Maloletá sa nenachádzala v domácnosti Ing. X. bez
matky, nenavštívila túto domácnosť ani v sprievode sestry G. ani I., vonkoncom nie bez nich. Na Vianoce
2015 nebola v domácnosti Ing. X., neozdobovala stromček, nepiekla s ním koláče. Ak o tom existuje
nejaká dokumentácia musela byť sfalšovaná. Maloletá nevlastní mobil, nemôže byť teda ani s ním v
telefonickom kontakte. Dcéra G. ako aj I. klamú, ide o krivé ohováranie, vypovedali v ich neprospech. S
Ing. X. a G. sa nevytvorilo žiadne puto, nemá sa čo roztrhnúť.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj vtedajšia spnomocnenkyňa matky, ktorá poznamenala, že
odvolanie podáva výlučne na základe informácie a skutočností uvádzaných matkou, ktoré jej boli známe
a ktoré mala k dispozícii pred vydaním uznesenia, nakoľko po doručení uznesenia o oznámení matke,
matka maloletej nereaguje na telefonáty, nereagovala ani na email, v ktorom sa jej zasiela doručené
uznesenie spolu s poučením o možnosti podať odvolanie. Po oznámení uznesenia objektívne nie je
možné spojiť sa s matkou za účelom prekonzultovania obsahu uznesenia ako aj samotného návrhu otca
v záujme ochrany práv klientky a hlavne za účelom ochrany záujmov maloletej podala toto odvolanie.
Poukázala na to, že má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec nesprávne právne posúdil podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a napokon
nesprávne aj neúplne zistil skutkový stav podľa § 62 ods. 1 CMP. Súd prvej inštancie pre matku maloletej
nepochopiteľným spôsobom absolútne prehliadol resp. úplne opomenul zásadné skutočnosti týkajúce
sa osobnosti otca a jeho negatívneho správania sa v minulosti jednak ku vzťahu k matke maloletej ako
aj k samotnej maloletej. Otec maloletých sa už počas tehotenstva matky s maloletou G. správal k matke
neprimerane hrubo, vulgárne osočoval matku, nedôvodne obviňoval, že dieťa ktoré čaká nie je jeho, že
ho čaká s niekym iným. V tomto období bol veľmi často opitý v dôsledku čoho dochádzalo z jeho strany aj
k fyzickým atakom na osobu matky napriek jej tehotenstvu a svedkami týchto častých bitiek boli aj staršie
deti G. a I., dokonca aj musel raz zasiahnuť starší syn, ktorý v záujme ochrany matky zbil otca. Ani po
predčasnom narodení maloletej G. sa správanie otca nezmenilo, stále bol agresívny, vulgárny, neustali
ani fyzické ataky, niekedy fyzicky útočil aj na maloletú G.. Nezáujem o maloletú pretrvával až do podania
jeho návrhu vo veci, ktorým reagoval na návrh matky na zvýšenie výživného a podľa názoru matky aj
tento záujem o maloletú G. je iba predstieraný, účelový a vôbec nie je skutočný a úprimný. Matka sa
domnieva, že otec je neliečený alkoholik. Má za to, že aktuálnym správaním sa otec snaží zaprieť svoju
skutočnú agresívnu povahu, ktorou sa otec preukázal v minulosti a ktorá znamenala bezprostrednú
hrozbu pre maloletú G. v prípade, ak by otec s ňou prichádzal do styku bez prítomnosti matky. Na rozdiel
od prítomnosti otca, ktorý o ňu takmer 8 rokov nejavil ani najmenší záujem. Matka maloletej naďalej
trvá na zákaze stretávania sa otca s maloletou a fakt, že matka aj napriek poučeniam zo strany právnej
zástupkyne výnimočne trvá na tomto zákaze s maloletou, vedie právnu zástupkyňu k jedinému záveru,
ževyhrotenénepríjemnésituácieprežitésotcommaloletejvminulostibolitakejvysokejmieryaintenzity,
že matka maloletej má v súčasnosti odôvodnenú obavu a strach, že toto agresívne konanie otca sa bude
opakovať. Navrhla preto, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zmenil tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
5. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadrila Okresná prokuratúra Galanta. Zdôraznila, že Dohovor
o právach dieťaťa priznáva deťom okrem iného aj právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom,na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho styku s oboma rodičmi, pričom článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa výslovne
zakotvil zásadu podľa ktorej obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Rovnako tak aj podľa článku 24 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie každé dieťa má právo
na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je
v rozpore s jeho záujmom. Rodičia musia okrem iného rešpektovať právo dieťaťa stýkať sa s druhým
rodičom, ale aj právo druhého rodiča stretávať sa s dieťaťom, použiť na udržiavanie primeraného styku
všetky dostupné prostriedky a vytvoriť na styk vhodné podmienky, čo matka v súčasnosti nie je schopná
samadobrovoľneakceptovať.Zdoterajšíchzisteníjezrejmé,žedohodarodičovohľadnerealizáciestyku
otca s maloletou nie je možná, keďže matka maloletej svojim postojom a doterajším konaním výslovne
popiera právo otca maloletej na styk s maloletou, pričom nemožno očakávať, že by sama dobrovoľne
a bez nariadenia neodkladného opatrenia rešpektovala právo dieťaťa na styk s otcom a tiež právo otca
stretávať sa s dieťaťom. Preto považuje napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia za
vecne správne a zastáva názor, že súd pred rozhodnutím o návrhu vykonal dokazovanie v rozsahu,
ktorý bol postačujúcim na rozhodnutie o podanom návrhu, náležite zistil skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne správne právne posúdil
a rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia aj náležite odôvodnil. Odporučil teda vecne správne
rozhodnutie potvrdiť.
6. K doručeným odvolaniam sa vyjadril otec prostredníctvom advokátky a má za to, že skutkové zistenia
súdu sú aktuálne, je v záujme maloletej G., aby prichádzala s otcom do styku bez prítomnosti matky
je správne a má oporu v preukázaných dôkazných listinách a skutkových tvrdeniach. Nie je pravdivé
tvrdenie právnej zástupkyne matky, že súd prehliadol resp. opomenul zásadné skutočnosti týkajúce
sa osobnosti otca, ktoré matka na adresu otca uvádzala právnou zástupkyňou v podaniach, keďže
tieto tvoria súčasť spisov z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal. Súd sa podrobne venoval správe
kolíznej opatrovníčky a je to správny a logický postup súdu, pretože práve skutočnosti uvádzané v tomto
dokumente nepochybne považoval za rozhodujúce v predmetnej veci. Z odvolania matky vyplýva, že ide
o štylisticky nesúrodný zhluk viet s niekedy veľmi slabo interpretovaným zmyslom s výrazne čitateľskou
agresivitou, ktorá sa za jej vyjadreniami skrýva. Otec vylučuje, že by matka maloletej za normálneho
stavu mysle nedokázala písomne zreprodukovať svoje myšlienky, názory a postoje hoci aj kritické na
úrovni zodpovedajúce prejavu osoby vysokoškolsky vzdelanej, ak by jej v tom nebránil až chorobný hnev
a agresivita. Otec odmieta nepravdivé tvrdenia matky na adresu jeho osoby. Uviedol, že nie je agresor,
ale naopak sám bol terčom jej správania a konania, ktoré vykazovali znaky domáceho násilia voči jeho
osobe.Matkanaotcafyzickyútočila,vulgárnemunadávala,znemožňovalamumožnosťužívaťspoločný
majetok. Toto jej správanie viedlo otca k odchodu zo spoločnej domácnosti, obstaranie si bývania a k
podaniu návrhu na rozvod manželstva. Preto je zrejmé, že dosť ťažko by existoval taký agresor alebo
tyran, ktorý sa jedného dňa spontánne rozhodne, že už prestane svoje okolie týrať, zanechá svojej
manželkespoločnýmajetokknerušenémupoužívaniu,obstarásivlastnébývaniekdesastaráosynaak
nemu neskôr príde aj dcéra, pretože týraná osoba spravidla uteká od tyrana a nie naopak. Pravdivostná
hodnota tvrdení matky maloletej o agresívnom správaní je rovnaká ako jej zjavné presvedčenie, že
otec zomrel a že preto rozdistribuovala parte o smrti otca v meste kde žije a taktiež v meste kde
pracuje. Tvrdenia o fyzickom násilí na osobe matky maloletej či dokonca na maloletej boli už v minulosti
predmetom trestných oznámení, ktoré na otca podala a ktoré príslušnými orgánmi bolo odmietnuté.
Dominantnou črtou matky je až chorobná agresivita podľa názoru otca, ktorá skutočnosť vyplýva aj
zo samotného správania a konania matky. Agresívne správanie opisuje kolízna opatrovníčka, ktorá
vykonala prešetrenie pomerov na strane matky, cítila sa byť ohrozená matkou. Pozoruhodný je aj model
vnímania objektívnej reality matkou maloletej, ktorá za objektívnu realitu považuje výlučne len to, o čom
je sama subjektívne presvedčená, že existuje. Ak sa jej dostane do vedomia skutočnosť, ktorá nie je v
súlade s jej spôsobom nazerania na svet, je útočná, agresívna, podáva množstvo trestných oznámení
a to dokonca aj na vlastné deti. Ešte pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v
záujme obnovenia a udržania vzťahu s maloletou otec využil všetky možné a dostupné opatrenia, ktoré
mu boli odporúčané kolíznym opatrovníkom, ktoré však z dôvodov na strane matky neboli zrealizované.
Na základe uvedeného tvrdí, že skutočnosti uvádzané v správe kolíznej opatrovníčky sú pravdivé avšak
súčasne vyjadruje obavu z reakcie matky maloletej, ktorá reálne môže nastať v prípade, že raz precitne
a uvedomí si, ako hlboko sa mýli. Matka maloletej ignoruje vykonateľné uznesenie, naďalej bráni otcovi
stretávať sa s maloletou dcérou. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť.7. K vyjadreniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Galanta, ktorá naďalej navrhuje, aby krajský súd
napadnuté uznesenie potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na svoje písomné vyjadrenie.
8. K doručenému vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa vyjadrila matka maloletej. Poukázala na to, že
správanie otca Ing. X. bolo v tehotenstve agresívne, napádajúce a vulgárne. Po narodení maloletej bol
stáleagresívny,vulgárny,dokoncasvojuagresivituajvočimaloletejG.prejavoval.MaloletáG.sanechce
stretávať s Ing. X., chce bývať so svojou matkou a nechce Ing. X. ani vidieť. Ing. X. je bezprostredným
nebezpečenstvom ohrozenia zdravia maloletej. Maloletá nepozná dotyčného, Ing. X. nestretla s ním v
jeho domácnosti v roku 2015 až v roku 2016, nepozná ho, ide o kopec lží, krivého obvinenia. Poukázala
na to, že aj kolízny opatrovník 07.07.2016 klamal, matka nevnucuje G. svoje názory, matka netýrala
blízku ani zverenú osobu, ide o krivé obvinenia, lži, klamstvá Ing. X. a jeho právnej zástupkyne. Dieťa
má právo vyjadriť svoj názor, maloletá G. vyjadrila svoj názor, že chce mať úplný zákaz stretávania s
Ing. X. a G. chce bývať a byť v starostlivosti matky. Poukázala na to, že bývalý manžel neplatil výživné,
zhasol elektriku na spoločnom činžiaku, nedal súhlas druhého vlastníka bytu k pripojeniu elektriny, k
odpredaju, neplatil hypotéku, neposielal výživné, nahováral staršie deti na klamstvá. Navrhuje preto, aby
napadnuté uznesenie bolo zmenené a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
Matka sa vyjadrila k vyjadreniu okresnej prokuratúry a uviedla, že G. vyjadrila svoj názor, že chce mať
úplný zákaz stretávania s Ing. X., chce bývať a byť v starostlivosti matky.
9. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca k vyjadreniu prokurátora a uviedla opätovne, že napadnuté
uznesenie a vyjadrenie otca sú samé lži, klamstvá a podlosti, ako aj zástupkyni otca i klienta ako aj
kolízneho opatrovníka. Záujem o stretávanie sa s maloletou je predstieraný, falošný a je to pomsta,
že podala návrh na zvýšenie výživného. Podľa Európskeho dohovoru je dôležitá ochrana dieťaťa pred
ponižujúcim zaobchádzaním, dieťa má právo vyjadriť svoj názor ktorý aj maloletá vyjadrila, že chce mať
úplný zákaz stretávania s Ing. X.. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, aby návrh
zamietol a napadnuté uznesenie zrušil.
10. Právna zástupkyňa otca podala vyjadrenie k vyjadreniu matky, k vyjadreniu okresnej prokuratúry a
k vyjadreniu otca k odvolaniu a uviedla, že sa pridržiava doterajších skutočností, ktoré uviedli ústnou
či písomnou formou. Napadnuté uznesenie považuje za správne, dôvodné plne rešpektujúce právny
názor krajského súdu v uznesení zo dňa 07.10.2015 a predovšetkým je v plnom záujme maloletého
dieťaťa.Otecopakovanežiada,abysúdvovecistarostlivostiomaloletúG.urýchlenepristúpilkvytýčeniu
termínu pojednávania, k vykonaniu znaleckého dokazovania. Zároveň považuje za potrebné oznámiť,
že rovnako ako on ako aj ďalšie plnoleté deti a to syn I. a dcéra G., ktoré s ním žijú v spoločnej
domácnosti boli nútené podať návrh na úpravu ich stretávania s najmladšou sestrou G.. Konanie je
vedené na Okresnom súde Galanta spis. zn. 35P 47/2016 a bolo nariadené uznesenie o neodkladnom
opatrení, ktorým súd dočasne upravil ich stretávanie sa. Napriek tomuto uzneseniu matka neumožňuje
stretávať sa s ich sestrou v zmysle tohto súdneho rozhodnutia, tento stav je z pohľadu otca neprípustný a
vyjadrenia matky sú absurdné. Do pozornosti dala tiež vyjadrenie kolíznej opatrovníčky. Z tohto dôvodu
je potrebné uplatniť postup súdu v zmysle § 376 ods. 2 CMP a tiež podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine.
K vyjadreniu doložila uznesenie Okresného súdu Galanta spis. zn. 35P 47/2016-29 zo dňa 8. decembra
2016.
11. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletej a uviedla, aby súd neprihliadol na klamstvá, lži a krivé
obvinenia právnej zástupkyne a otca. Maloletá G. podľa Európskeho dohovoru nechce byť ponižovaná,
bitá päsťami, pľuvaná a naháňaná nožom od Ing. X. a I.. Maloletá vyjadrila svoj názor a chce byť
v starostlivosti matky a chce mať úplný zákaz stretávania sa s Ing. X., I. a G.. Súd sa na uvedené
skutočnosti nezameral. Ďalej poukázala na potreby maloletej a pomery Ing. X.. Zopakovala, že žiada
napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení zrušiť.
12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej en „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 CMP
subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
účinného od 01.07.2016.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania matky a
splnomocnenkyne matky boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanieprípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania matky a splnomocnenkyne
matky sú nedôvodné.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty matky a jej splnomocnenkyne predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením ponechať upraviť styk otca s
maloletou do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmene úpravy styku s maloletou.
15. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
16. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto
ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
17. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriťkodvolaniuaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia(ods.1).Preneodkladnéopatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
18. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
19. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí,
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení
súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).
20. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).
22. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
23. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.25. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
27. Zo skutkových okolností vyplynulo, že styk otca s maloletou bol naposledy upravený v konaní
o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností uznesením tamojšieho súdu č. k.
23C/45/2010-124 zo dňa 23.8.2011, podľa ktorého otec má právo stýkať sa s maloletou G. bez
obmedzení zo strany súdu tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodne s matkou, pričom
stretnutia sa uskutočnia za prítomnosti matky. Otec maloletej v návrhu tvrdí, že matka maloletej mu v
stretávaní s dcérou nedôvodne bráni, odmieta mu umožniť realizovať jeho právo na styk s maloletou,
nepodáva mu ani žiadne správy o maloletej. Stretávanie otca s maloletou nie je možné dosiahnuť
ani prostredníctvom asistencie kolízneho opatrovníka, ktorý na podnety otca opakovane telefonicky
oslovil matku maloletej, tá však na danú tému odmieta akúkoľvek komunikáciu. Otec uvádza, že matka
negatívne otca vykresľuje v očiach dieťaťa a popiera jeho existenciu. Podľa otca existuje reálna hrozba,
že by opätovne rozvinutý vzťah otca s dcérou matka svojím konaním znovu zničila, čím by nepochybne
došlo k spôsobeniu ujmy v oblasti psychického zdravia maloletej. Uznesením Okresného súdu Galanta
č.k. 35P/47/2016-29 zo dňa 8.12.2016 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil
styk navrhovateľov: G. X. nar. XX.X.XXXX a I. X. nar. XX.X.XXXX s maloletým dieťaťom: G. X. nar.
XX.X.XXXX tak, že navrhovatelia sú oprávnení stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v nedeľu
v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., a to spoločne alebo aj každý z nich samostatne, pričom matka
je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom čase odovzdať ktorémukoľvek z
navrhovateľov v mieste bydliska maloletej a navrhovateľ, ktorý maloleté dieťa prevzal, je povinný na
rovnakom mieste dieťa matke vrátiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
28. Predbežná úprava styku je druh neodkladného opatrenia, ktorý nie je uvedený ani v ustanovení § 325
ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 360 - 368 o neodkladných opatreniach a iných opatreniach súdu
CMP s ohľadom na len príkladný výpočet možných neodkladných opatrení, avšak žiadané neodkladné
opatrenie zodpovedá účelu zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
29. K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe
zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje deti
vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon zasahuje
do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že
uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy
až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti
tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho
nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity,
ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť.
Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným
právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje
nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí
nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov,ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii. Keďže právo na styk je
nespochybniteľným právom maloletej, ako aj jej otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo
v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
30. Odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku s maloletou G. vyplývajúci z
napadnutého uznesenia je možné považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov. V rámci
rozhodovania o úprave styku neodkladným opatrením (za stavu, že rodičia sa nevedia dohodnúť o
rozsahu styku otca s maloletou) je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o dočasnú úpravu styku do
skončenia konania vo veci samej. Maloletá má 10 rokov, otec sa z dôvodu neumožnenia styku zo strany
matky s maloletou nestretáva. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti
o maloleté dieťa, u otca žijú aj starší súrodenci maloletej. Takáto úprava je primeraná s prihliadnutím
na vek maloletej i k tomu, aby nebola odlučované od rodiča, s ktorým fakticky nežije. Odvolacie
argumenty matky o potrebe zákazu styku otca s maloletou zostali nepreukázané a neboli ničím ani len
osvedčené. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody o styku, ktorá však vzhľadom
na doterajšie vyjadrenia matky bude pravdepodobne problematická, ak nie nemožná.
31. Rozpad spolužitia rodičov maloletého dieťaťa zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv
rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. To však nemá taký dosah, rozsah a charakter, ktorý
by bolo možné označiť ako obmedzovanie rodičovských práv, naopak, ak sa rodičovi upravuje styk s
maloletým dieťaťom, je to výrazom realizácie jeho rodičovských práv. Tu je i podľa názoru Ústavného
súdu zachovaná požiadavka upravená v Článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
práva rodičov možno obmedziť len rozhodnutím súdu na základe zákona (pozri nález Ústavného súdu
SR z 6. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005 ).
32. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika
príbuzenských vzťahov ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým
rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie
sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani
pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na
to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp.
neprimerane obmedzený (pozri nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).
33. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
34. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).
35. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.