Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202106
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614202106.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: vendue a.s., IČ:

XX XXX XXX, so sídlom E. XXX/XX, XXX XX Z. X - K., L. republika, zastúpeného advokátom O.. A. I.,
so sídlom D. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XX XX A. P., o
zaplatenie sumy X.XXX,XX Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.572,02 Kč, so sankčným úrokom vo výške 25% ročne zo
sumy 1.968,50 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.572,02 Kč s úrokom z
omeškaniavovýške25%p.a.zosumy1.968,50Kčpočnúcdňom01.04.2011aždozaplateniaanáhrady
trovkonania.Žalobuodôvodniltým,žežalovanýsastaldlžníkomžalobcunazákladeZmluvyopostúpení
pohľadávok zo dňa 31.03.2011, ktorú uzavrel žalobca s pôvodným veriteľom žalovaného L. Oznámenie
o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zaslané doporučeným listom zo dňa 03.05.2011. Informácia
o tom, kedy bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a či ju fakticky prevzal,
nie je žalobcovi známa, nakoľko toto oznámenie bolo žalovanému zaslané bez doručenky s návratkou.

Právny predchodca žalobcu L. uzavrela so žalovaným dňa 06.04.2007 Zmluvu o sporožírovom účte -
Osobný účet L.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len Zmluva o sporožírovom účte).
Žalovaný v priebehu roka 2009 zrealizoval výbery v hotovosti z bankomatu, a iné platby, čím na jeho
účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov vznikol ku dňu 02.03.2010 debetný zostatok. Pôvodný veriteľ
žalobcu žalovaného niekoľkokrát vyzýval k zaplateniu dlhu, avšak márne. Listom zo dňa 02.03.2010
vypovedal pôvodný veriteľ zmluvu o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom a vyzval k zaplateniu
nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom liste zosplatnil celú

pohľadávku na sporožírovom účte dňom 02.03.2010. Dlžná čiastka k tomuto dňu bola v sume 2.032,16
Kč, a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.968,50 Kč, čiastky sankčného
úroku vo výške 63,66 Kč. Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom vo výške 25%.
Ďalej žalobca uviedol, že dňom zosplatnenia pohľadávky bola pohľadávka prevedená na evidenčný
účet pohľadávok a je evidovaná pod ID číslom XXXXXXXXXX. Zosplatnenie bolo prevedené v súlade s
bodom16.8.c)VOP,podľaktoréhosaoznámenieozosplatnenípohľadávkyzasielanajneskôrvdeňjeho
realizácie. Od tohto dátumu je teda v slade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecnými obchodnými

podmienkami požadovaný sankčný úrok z celkovej čiastky vo výške 25%. Žalovaný sa v zmluve zaviazal
disponovať iba finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov na
krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením účtu a ďalších bankových poplatkov. Pre prípad, že
by na účte nebol dostatok finančných prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov je banka oprávnenáprostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto krokom došlo prekročeniu zostatku na účte do mínusu
(nepovoleného debetu). Vzhľadom na to, že žalovaný nemal na sporožírovom účte povolený debetný
zostatok, ani mu nebol povolený kontokorent, bol nepovolený debetný zostatok na účte odo dňa jeho

vzniku úročený úrokovou sadzbou vo výške 25% podľa oznámenia Českej sporiteľne, a.s. o úrokových
sadzbách pre nepovolený debetný zostatok. Na záver uviedol, že žalovaná čiastka je tvorená čiastkou
istiny vo výške 1.968,50 Kč, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej riadny úrok z
bežného účtu vo výške 0 Kč od doby čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom
z omeškania za dobu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktoré ku dňu účinnosti

zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 01.04.2011 predstavujú 603,52 Kč. Žalobca ďalej požaduje
ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky sankčný úrok z omeškania vo výške 25% p.a. z čiastky istiny
1.968,50 Kč a to od dátumu 01.04.2011 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval. Žalovanému bola žaloba
doručenáprostredníctvomopatrovníka(ustanovenéhopodľa§29ods.2Občianskehosúdnehoporiadku

účinného do 30.06.2016). Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3.Vovecibolorozhodnutérozsudkomč.k.7C/98/2016-42zodňa14.12.2016,ktorýmsúdžalobužalobcu

zamietol a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo v čase
rozhodnutie platné a účinné ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
bol súd prvej inštancie povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie v spotrebiteľských sporoch.

4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky

premlčania a skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, ktoré neboli sporné,
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný si v súlade s čl. 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru a Všeobecných zmluvných podmienok zvolili,
že zmluva sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, teda na vec je potrebné aplikovať aj
judikatúru súdov Českej republiky, ktorá sa v otázke posudzovania premlčania pri úverovej zmluve

odchýlila od judikatúry súdov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na § 708 a
§ 711 Obchodního zákoníka a na judikatúru českých súdov (rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa
24.7.2012, sp. zn. 32 Cdo 3337/2010, týkajúci sa premlčania a spotrebiteľskej zmluvy, uznesenie
Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa 17.9.2010, sp. zn. 5Co/1706/2010), podľa ktorých
nárok na vrátenie úveru poskytnutému nepodnikateľovi sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote.

Poukázal tiež na rozhodnutia krajských súdov v Slovenskej republike vydané vo veci žalobcu, ktoré sa
podrobne zaoberajú rozsahom premlčacej doby a aplikáciou českého právneho poriadku.

5. Krajský súd uznesením č.k. 3Co/273/2017-104 zo dňa 31.01.2019 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd uviedol, že v Zbierke zákonov

SR bol pod č. 271/2018 Z.z. vyhlásený Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. US 11/2016-60, zo
7.7.2018, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v
súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd poznamenal,
že k otázke hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu (jeho

ustanovenia) s ústavou zaujal zjednocujúce stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. PL. ÚS 1/06, zo dňa 11.10.2006, v ktorom vychádzal z právneho názoru, že „z pohľadu
ústavného súdu treba konštatovať, že v danej veci (nesúlad § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. s
ústavou) ide o kolíziu medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej strane a princípom právnej
istoty na strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Princíp

zachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním ústavného súdu v konaní o súlade
právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je
založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a
jednak na právoplatných rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti.“
Podľa vyjadreného názoru ústavného súdu prednosť treba dať jednoznačne princípu ústavnosti, a to

za súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom právnej istoty. Ústavný súd v tomto
rozhodnutí dospel k záveru, podľa ktorého hmotnoprávne účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade
právnych predpisov s ústavou treba vykladať tak, že platia ex tunc, t. j. od začiatku, a to tak vo veciach
judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu v Zbierke zákonov, ako aj vo veciach právoplatneneskončených v momente jeho uverejnenia v Zbierke zákonov. Podstata tohto právneho názoru sa
v praxi prejavuje v tom, že ustanovenie zákona, ktoré bolo nálezom ústavného súdu vyhlásené za
nesúladné s ústavou, stráca po márnom uplynutí lehoty podľa čl. 125 ods. 3 tretej vety ústavy platnosť

ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku a na toto ustanovenie zákona sa hľadí, akoby nikdy nebolo
platné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku SR. Treba tiež vychádzať z toho, že pokiaľ
nemožno nútene vymáhať právoplatne uložené povinnosti, tým viac nemožno uložiť povinnosti na
základe právneho predpisu, o ktorom v čase rozhodovania súdu už bola vyslovená jeho nesúladnosť
s ústavou (k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2006, sp. zn. 4 Cdo 23/2006). V

nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská - kedy hmotnoprávne účinky nálezu Ústavného
súdu SR o nesúlade právnych predpisov platia ex tunc, t.j. od začiatku aj vo veciach právoplatne
neskončených, v momente jeho uverejnenia v zbierke zákonov - potom žalobca opodstatnene namietal,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko
konajúci súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý bol medzičasom vyhlásený
nálezom Ústavného súdu SR za nesúladný s Ústavou SR, skúmal ex offo premlčanie práva žalobcu

uplatneného v konaní; a dospejúc k právnemu názoru, že právo žalobcu je premlčané, jeho žalobu
v celom rozsahu zamietol. V dôsledku tohto záveru sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal zistením
skutkového stavu veci, jeho právnym posúdením a ani vyhodnotením dôvodnosti žaloby z hľadiska jej
merita. Preto odvolací súd musel postupovať podľa § 389 odsek 1 písmen b) a c) CSP a napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

6. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. V prejednávanej veci mal súd za to, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho významu (aj
napriek podanému odvolaniu zo strany žalobcu a následnému zrušeniu rozsudku), skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné (žalovaný sa nevyjadril ani k samotnej žalobe ani k odvolaniu), preto podľa § 297
C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 02.08.2019.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 06.04.2007,
výpisomzosporožírovéhoúčtu,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiČeskejspořitelny,a.s.,výpisom
z úrokových sadzieb, výzvou právneho predchodca žalobcu zo dňa 02.03.2010, oznámením o postúpení

pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.03.2011, výpisom z obchodného registra
žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav.

9. Žalobca a žalovaný dňa 06.04.2007 uzavreli zmluvu o sporožírovom účte, podľa ktorej sa Česká
sporiteľňa, a.s. ako banka zaviazala zriadiť odo dňa 06.04.2007 žalovanému ako majiteľovi účtu osobný

účet vedený v českých korunách. Podľa bodu 2 zmluvy, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné
prostriedky na účet budú úročené ročnou úrokovou sadzbou pre bežný režim úročenia stanovenou
a vyhlasovanou bankou pre tento typ účtu v oznámení Českej sporiteľne, a.s. V zmysle bodu 4
zmluvy, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby a produkty poskytované bankou podľa
sadzobníkaČeskejsporiteľne,a.s.,prebankovéobchodyplatnéhovdeňuskutočneniaspoplatňovaného

úkonu. Podľa bodu 5 zmluvy ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne
neupravených sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlásil, že je mu známy obsah Všeobecných
obchodných podmienok a oznámenia a bez výhrad s nimi súhlasil.

10. Výzvou zo dňa 02.03.2010 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že nakoľko žalovaného márne
opätovne upomínal na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pôvodný
veriteľ previedol dňa 01.03.2010 svoju pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených
debetných zostatkov, pričom dlžná čiastka vo výške 2.032,16 Kč pozostáva z čiastky nepovoleného
debetného zostatku vo výške 1.968,50 Kč a sankčných úrokov vo výške 63,66 Kč, a zároveň ho vyzval

na zaplatenie dlžnej čiastky. Žalovaného upozornil, že debetný zostatok je úročený sankčným úrokom
vo výške 25%.11. Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 05.04.2011 vyplýva účtovný prevod pohľadávky
žalovaného vo výške 1.968,50 Kč.

12. Z predloženého výpisu úrokových sadzieb vyplýva, že pre nepovolený debetný zostatok a
sporožírovom účte - Osobný účet L.. bola stanovená úroková sadzba 25 % p.a.

13. Žalobca v špecifikácii žaloby uviedol, že žalovaný nemal na účte povolené prečerpanie, žalovanému
nebol poskytnutý kontokorentný úver ani žiadna forma úveru, ktorá by žalovaného oprávňovala

mať povolený debetný zostatok na účte. Napriek výzvam právneho predchodca žalobcu, žalovaný
nepovolený debetný zostatok neuhradil. Banka ako právny predchodca žalobcu je oprávnená úročiť
nepovolený debetný zostatok sankčným úrokom vo výške 25 % ročne v súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s. (bod 10.9 VOP). Žalovaná suma je tvorená sumou
nepovoleného prečerpania vo výške 1.968,50 Kč (debetný zostatok) a úrokom vo výške 603,52 Kč
vyčísleným zo sumy istiny 1.968,50 Kč do 01.04.2011, t..j ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu.

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 L. ako postupca postúpil pohľadávku voči
žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

15. Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky

vo výške 2.572,02 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14
dní od doručenia výzvy.

16. V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b)
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je
možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v
splátkachalebozmluvuvakejkoľvekinejformeúveru,ktorýmsamáfinancovaťpredajtovaru.Spotrebiteľ
môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník

bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (článok 16 bod 1., 2.
nariadenia ).

17. V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko

žalovaného na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 28 časové uplatnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17.
decembri 2009.

19. Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 (tzv. Rímsky
dohovor) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

20. Podľa bodu 41. Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako právny poriadok, ktorým

sa riadi ich zmluvný vzťah právny poriadok Českej republiky, preto má súd za to, že rozhodným právom,
ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

21. Podľa § 708 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o bežnom
účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený

účet peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné prostriedky, alebo z neho či na ňom uskutočňovať
iné platobné transakcie.

22. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam

uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).23. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

24. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie
je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví
vykonávací predpis.

27. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanoví výška úroku z omeškania a

poplatku z omeškania podľa Občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo
sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

28. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených

Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odseku 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia
Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá

nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

29. Súd mal preukázané, že žalovanému vznikol na sporožírovom účte debetný zostatok a to už v
mesiaci november 2009. Na účet neboli zasielané žiadne finančné prostriedky na krytie úkonov banky.

Aby sa zabránilo ďalšiemu prehlbovaniu debetného zostatku, Česká sporiteľňa ukončila zmluvný vzťah
po predchádzajúcich upomienkach na vyrovnanie debetného zostatku listom zo dňa 02.03.2010, pričom
zosplatnila celú pohľadávku na sporožírovom účte, ktorá čiastka bola v sume 2.032,16 Kč. Týmto dňom
bola pohľadávka prevedená na evidenčný účet pohľadávok. Suma 2.032,16 Kč ku dňu zosplatnenia
sa skladala z nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.968,50 Kč a z úrokov vo výške 63,66

Eur. Následne banka úročila istinu 1.968,50 Kč (nepovolený debetný zostatok) sankčným úrokom vo
výške 25 % ročne v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Ku dňu 01.04.2011 (postúpenie
pohľadávky)bolsankčnýúrokvovýške603,52Kč.Žalovanáčiastkapozostávazistinyvovýške1.968,50
Kč - čiastka, o ktorú bol účet prečerpaný, a z vyčísleného sankčného úroku vo výške 603,52 Kč z
nepovoleného prečerpania účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte

do dňa účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok k 01.04.2011. Nakoľko žalovaný nepreukázal žiadnym
relevantnýmdôkazom,žebydlžnúsumužalobcoviuhradil,súdhozaviazalnazaplateniesumy 2.572,02
Kč spolu so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 1.968,50 Kč počnúc dňom 01.04.2011 (odo
dňa účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).