Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614204445
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614204445.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Obec Marianka

so sídlom Školská 32, Marianka, IČO: 00 304 930, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska
kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczová 2, Bratislava, proti žalobcovi: Slovenský
pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v

okrese Malacky, kat. úz. H., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru,
ako parc. reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 1302 m2 v podiele 4/14 a parc. reg. „E“ č. XXX/
X. - orná pôda o výmere 1320 m2 v podiely 4/14. Žalobu zdôvodnil tým, že bývalý Okresný národný
výbor Bratislava - vidiek vydal dňa 11.2.1980 rozhodnutie č.j. Fin. 4 884/80-Fer, ktorým rozhodol, že
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vl. č. XXX pre k.ú. H., a to parc. č. XXX/X a parc. č.
XXX/X. v evidencii nehnuteľnosti na meno C. v 1/14 - ine, v súčasnosti zapísané na LV XXX, par. č.
XXX/X orná pôda vo výmere 1320 m2 a parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 1302 m2 pripadajú do

vlastníctva čsl. štátu v správe MNV Marianka. Dňa 4.4.1980 vydal rozhodnutie č. j. Fin. 4 2111/80-Fer,
ktorým rozhodol, že nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vl. č. XXX, k.ú. H., parc. č. XXX/X a XXX/
X. v evidencii nehnuteľnosti na meno Y. v 1/14 - ine, V. v 1/14 - ine, v súčasnosti zapísané na LV
č. XXX, par. č. XXX/X . orná pôda vo výmere 1320 m2 a parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 1302
m2 pripadajú do vlastníctva čsl. štátu v správe MNV Marianka a dňa 18.6.1980 vydal rozhodnutie č.j.
Fin. 4 /2270/80-maj, ktorým rozhodol, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vl.č. XXX, k.ú. H.,
parc. č. XXX/X a č. XXX/X v evidencii nehnuteľnosti na meno B. v 1/14 - ine, v súčasnosti zapísané na

LV XXX, par. č. XXX/X orná pôda vo výmere 1320 m2 a parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 1302 m2
pripadajú do vlastníctva čsl. štátu v správe MNV Marianka. Na základe týchto rozhodnutí sa vlastníkom
nehnuteľností stal Československý štát zastúpený Miestnym národným

výborom Marianka. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. predmetné nehnuteľnosti prešli
dňom 24.11.1990, kedy vstúpil do účinnosti zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení z majetku

štátu, ku ktorému mal právo hospodárenia Miestny národný výbor Marianka, na žalobcu. Ako vlastníci
predmetných pozemkov sú napriek vyššie uvedenému doposiaľ evidovaní C. v 1/14 - ine, Y. v 1/14
- ine, V. v 1/14 - ine a B., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia 27.11.2001, v 1/14 - ine. Vyššie uvedené
osoby boli na základe Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) zapísané dokatastra nehnuteľností ako vlastníci predmetných pozemkov podľa posledného stavu zachyteného v
pozemkovoknižných vložkách. Tieto osoby sú v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom tzv. nezistenými vlastníkmi, t.j. sú

známi, ale ich miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe alebo nie sú známi. Správcovskú funkciu
k predmetným pozemkom priznáva žalobcovi aj § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), čomu zodpovedá
aj stav zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalobca

preukazuje tým, že za daného právneho stavu nemôže žalobca uplatňovať k pozemkom práva, ktoré by
mu prislúchali ako vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností, a to najmä právo vec užívať, právo
vecou disponovať, ako aj právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho
práva. Nezanedbateľným dôsledkom je aj skutočnosť, že vlastnícke vzťahy k pozemkom nie sú jasné
a prehľadné. Vzhľadom k tomu, že žalobcovo vlastnícke právo k predmetným pozemkom je právne
možné vyznačiť v katastri nehnuteľností až na základe právoplatného určovacieho výroku súdu, je

žalobcov naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva nepochybný. Bez takéhoto určenia
by sa vlastnícke právo žalobcu k pozemkom stalo neistým. Pozemky, ku ktorým žalobca žiada určiť
vlastnícke právo sú niekoľko desaťročí užívané ako obecné futbalové ihrisko, teda za účelom realizácie
verejného ako i spoločensky prospešného záujmu, spočívajúcom v zabezpečení športového vyžitia
obyvateľov obce.

2. Žalovaný k podanej žalobe vo svojom vyjadrení uviedol, že sporné pozemky sú podľa aktuálnej
evidencie na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým č. 1, 2, 3 a 6 v
spoluvlastníctve nezistených vlastníkov Y., V., C. a Y., každý vo veľkosti podielu 1/14, ktorých v
zmysle príslušných ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č. 180/1995 Z.z. zastupuje žalovaný.

Žalovaný nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy najmä na základe príslušných
ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov podľa ustanovení § 13, § 16 ods. 1 písm. b). § 8 ods. 1 písm. c) a d)
citovaného zákona, a preto bol zapísaný na LV č. XXX ako správca predmetných nehnuteľností, hoci
s nimi len nakladá. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/14 vo vlastníctve B. rod. J., nar. XX.XX.XXXX,

zomrelá dňa 27.11.2001, nie je podielom nezistenej vlastníčky a žalovaný nie je vo vzťahu k tejto
vlastníčke na liste vlastníctva ako správca evidovaný. Z uvedeného dôvodu žalovaný vo vzťahu k
tejto osobe namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Ďalej uviedol, že žalobca vyvodzuje vlastnícke
právo k sporným pozemkom na základe deklaratórnych rozhodnutí o opustenom majetku, vydaných
Okresným národným výborom Bratislava-vidiek, finančným odborom. Tieto rozhodnutia boli vydané v

zmysle § 453 ods. 2 Obč. zákonníka a § 1 ods. 1 písm. f) a § 3 vyhl. č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe
národného majetku, pričom výrokom rozhodnutí je, že Finančný odbor Okresného národného výboru
Bratislava-vidiek v Bratislave ustaľuje, že v ňom označená vec - majetok sa považuje za opustený a
pripadá do vlastníctva čsl. štátu v správe MNV Marianka. Namietal, že z § 1 ods. 1 písm. f) a § 3
vvhl. č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku nevyplýva, že by bola okresným národným

výborom citovaným zákonom zverená právomoc vydávať rozhodnutia, ktoré by mohli vyhlásiť sporné
pozemky za opustené veci bez náležitého prejavu vôle resp. platného právneho úkonu vlastníka v
dôsledku, ktorého by mohli pripadnúť opustené veci do vlastníctva štátu. Poukázal na vtedy platnú
judikatúru (viď. R 1/1979 s. 13 ods. 2 a 3), podľa ktorej k opusteniu (derelikcii) veci môže dôjsť u
vlastníka, ktorý je známy a ktorý sa týmto spôsobom vzdáva svojho vlastníckeho práva. Opustené veci

pripadajú do vlastníctva štátu v okamihu, kedy ju vlastník opustil touto samou derelikciou, ktorá však
(ako každý právny úkon) musí mať všetky náležitosti predpísané zákonom pre platnosť právneho úkonu.
Navyše rozhodnutia majú deklaratómy charakter a z uvedeného dôvodu tieto nemohli spôsobiť vznik
vlastníckeho práva v prospech štátu bez existencie konkrétneho právneho titulu. V danom prípade bez
akýchkoľvek pochybností neexistoval prejav vôle vlastníkov, ktorý by smeroval k opusteniu sporných

pozemkov. Označené rozhodnutia sú preto nulitnými právnymi aktmi z dôvodu, že boli vydané orgánom,
ktorý v rámci výkonu svojej právomoci nebol na ich vydanie oprávnený, a preto nie je možné na ich
existenciu prihliadať. Vychádzajúc z nulitnosti označených správnych rozhodnutí, nie je možné ďalej
odvodzovať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, preto namietal aj aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

3. Žalobca pred začatím konania vo veci samej zobral žalobu v časti určenia vlastníctva k
spoluvlastníckemu podielu B. o veľkosti 1/14 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k.ú. H.
ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1.320 m2 a parc. XXX/X. - orná pôda o
výmere 1.302 m2 späť a požiadal o úpravu petitu, ktorú súd posúdil ako návrh na zmenu petitu tak, žežalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/14 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v kat. úz. H., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parc. reg.
„E“ č. XXX/X. - orná pôda o výmere 1302 m2 a parc. reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 1320

m2. Súd uznesením č. k. 6C/213/2014 - 41 zo dňa 04.03.2015 zmenu petitu pripustil.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu písomné stanovisko, v ktorom nesúhlasil s trvrdeniami
žalovaného. Uviedol, že v čase vydania rozhodnutí ONV Bratislava - vidiek upravoval režim opustených
vecí ustanovenie § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991, podľa ktorého “veci
opustené aleboskryté,vlastníkktorýchniejeznámy,pripadajúdovlastníctvaštátu.”Občianskyzákonník

v tomto ustanovení upravoval zánik vlastníckeho práva a vznik, resp. prechod vlastníctva k veci na
štát v tých prípadoch, keď pôvodný vlastník z akéhokoľvek dôvodu opustil vec a nevykonával právo
držby veci. Opustenie veci pritom judikatúra poníma nielen ako dôvod zániku vlastníckeho práva, ale
tiež ako jeden z prejavov vlastníckeho práva, respektíve prejav vôle vlastníka (aj keď len konkludentný)
naďalej nebyť vlastníkom veci opustenej (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 26.03.2005, spis. zn. I.
ÚS 696/02, viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.03.2009, spis. zn. 28Cdo/3563/2008). Pre

právny úkon derelikcie nebola zákonom stanovená žiadna forma. Podľa ustálenej judikatúry opustenie
veci (derelikcia) predstavuje jednostranný neadresovaný právny úkon obsahujúci prejav vôle vlastníka
smerujúci k tomu, že vlastník veci sa vzdáva vlastníctva, pričom tento úkon môže byť urobený aj mlčky,
konkludentne. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.08.2005, spis.
zn. 28 Cdo 2730/2004, pojednávajúce o nadobudnutí vlastníckeho práva štátu k opusteným veciam, v

zmysle ktorého “k opuštení věci múže dojít i konkludentně, pokud z vnéjšího projevu původního vlastníka
lze dovodit, že se vzdává vlastnického práva k určité věci a nemá na jejím užívání zájem.” Zo šetrení
vykonaných Miestnym národným výborom Marianka v čase vydania rozhodnutí vyplynulo, že vtedajší
vlastníci sa o nehnuteľnosti nezaujímali, nestarali sa o ne a nezabezpečovali ich riadnu
správu a údržbu. Nehnuteľnosti boli od roku 1945 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu Y., E. a V. a od

roku 1956 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu C. v užívaní Československého štátu zastúpeného
Miestnym národným výborom Marianka. Od toho času sa nikto neprihlásil ako údajne oprávnený
majiteľ nehnuteľností. Menovaní sa nechovali ako vlastníci, neplatili dane, a teda fakticky tento majetok
opustili, čím došlo v zmysle § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 k zániku
ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Skutočnosť, že tieto osoby opustili nehnuteľnosti vyplýva aj z

toho, že žiadny pôvodný vlastník ani iná oprávnená osoba si neuplatnili k nehnuteľnostiam ani reštitučný
nárok či už podľa pôvodného reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku alebo v zmysle nového reštitučného zákona č. 503/2003
Z.z., ktorý umožnil oprávneným osobám uplatniť reštitučný nárok v ďalšej lehote do 31. decembra
2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode oprávnené osoba pozemky vlastnila.

Neuplatnenímreštitučnéhonárokuvstanovenejlehotetýmtoosobámtoto právozaniklo, atedanemôžu
žiadať o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola im alebo ich predkom odňatá. Čo sa týka
stanoviska žalovaného k nulitnému významu rozodnutí ONV Bratislava - vidiek z roku 1980 žalobca
uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie platné v tom čase nevyžadovalo na prechod vlastníctva k
opustenej veci na štát samostatne konštitutívne rozhodnutei orgánu verejnej moci či iný nadobúdací

akt, nakoľko vlastníckeho právo k opustenej veci prešlo na štát priamo zo zákona (ex lege) samou
derelikciou,bezďalšíchpodmienokabezpotrebyrozhodnutiaštátnehoorgánu.RozhodnutiaOkresného
národnéhovýboruBratislava-vidiekmajúlenpovahudeklaratórnehorozhodnutiaoopustenommajetku,
ktorými bol potvrdený vznik vlastníctva štátu k opusteným nehnuteľnostiam (viď. Uznesenie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 27.09.2006, spis. zn. 28Cdo/2184/2006, podľa ktorého ...”Opustené veci pripadajú do

vlastníctva štátu v okamihu, kedy ich vlastník opustil, teda samou derelikciou.” V prípade pochybností
o nadobudnutí vlastníctva Československého štátu k spoluvlastníckym podielom pôvodných vlastníkov
k nehnuteľnostiach z titulu derelikcie podľa v tom čase platných právnych predpisov, žalobca tvrdí,
že na základe právnych skutočností uvedených v “rozhodnutiach”, bol žalobca ako aj jeho právny
predchodcovia dôvodne dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľností v súlade s § 134 Občianskeho

zákonníka. Na podklade rozhodnutí, podľa ktorých nehnuteľnosti, ako opustené veci pripadli do
vlastníctva československého štátu, Miestny národný výbor Marianka, ako subjekt hospodáriaci s
majetkom československého štátu, od roku 1980 užíval nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ, nakladal
s nimi ako s vlastnými a s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu bol v dobrej viere, že mu
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti patrí. Následne počnúc dňom 24.11.1990, kedy v zmysle ust. §

2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ex lege prešlo vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom
k nehnuteľnostiam, nadobudnutým československým štátom, na žalobcu a žalobca sa stal oprávneným
držiteľom predmetných nehnuteľností. Žalobca predmetné nehniuteľnosti užíva dodnes ako obecné
futbalové ihrisko. Podľa ustálenej judikatúry sa vlastníkom nehnuteľnosti počínajúc dňom 01.01.1992stane právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i
v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie
treba započítať aj dobu pred týmto dňom (R 83/2002, Ro NS ČR zo dňa 14.02.2001, sp. zn. 22 Cdo

2651/1999). Zároveň v zmysle judikatúry oprávnenú držbu československého štátu, resp. následne
slovenského štátu si môže započítať aj jeho právny nástupca, čo je v danom prípade žalobca (Ro NS
ČR z 03.10.2002, sp. zn. 22Cdo/506/1998, Ro NS ČR zo 16.01.2006, sp. zn 22 Cdo/2233/2005).
Na základe vyššie uvedených skutkových okolností žalobca mal predmetné nehnuteľnosti nepretržite
v oprávnenej držbe po dobu viac ako 10 rokov. Zo strany žalobcu tak boli splnené všetky zákonné

predpoklady vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu je irelevantná námietka
žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Súd vykonal dokazovanie stanoviskami oboch strán konania, ich právnych zástupcov, výsluchom
svedkyne Y., oboznámil sa s rozhodnutiami ONV Bratislava - vidiek z roku 1980, LV č. XXX, znaleckým

posudkom o zameraním skutkového stavu užívania areálu športového ihriska z roku 1990, „PK“ vl. č.
XXX, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 5C 454/2009 a sp. zn. 4C 491/2009 a zistil nasledovný skutkový
a právny stav.
7. Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, finančný odbor, Nám. SNP č. 28, Bratislava vydal
- dňa 11.2.1980 deklaratórne rozhodnutie o opustenom majetku č. j. Fin. 4/884/80-Fer, ktorým rozhodol,

že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vl. č. XXX, kat. úz. H., parc. č. XXX/X a XXX/X v evidencii
nehnuteľnosti na meno Anton Pšenko v 1/14 - ine, sa považujú za vec - majetok opustený a ako taký
pripadá do vlastníctva čsl. štátu v správe MNV Marianka v podiely 1/14. Ako dôvod je v rozhodnutí
uvedené, že vlastník uvedený v pozemkovej knihe od roku 1968 je v obci Marianka neznámy podľa
prehlásenia MNV a jeho nehnuteľnosť je v užívaní MNV Marianka od roku 1956 a od toho času sa

nikto neprihlásil ako oprávnený majiteľ nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť je opusteným majetkom
podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že táto listina bola vyvesená
na viditeľnom mieste v obci ( vo vývesnej skrinke MNV) v čase od 13. - 27. februára 1980 a zo strany
občanov neboli vzneseníé pripomienky.
- dňa 4.4.1980 deklaratórne rozhodnutie o opustenom majetku č. j. Fin. 4/2111/80-Fer, ktorým rozhodol,

že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vl.č. XXX, kat. úz. H., parc. č. XXX/X a XXX/X v evidencii
nehnuteľnosti na meno Y. v 1/14 - ine, V. v 1/14 - ine a E. v 1/14- ine, sa považujú za vec - majetok
opustený a ako taký pripadá do vlastníctva čsl. štátu v správe MNV Marianka v podiely 1/14. Ako dôvod
je v rozhodnutí uvedené, že vlastník uvedený v pozemnoknižnom výpise od roku 1945 a jeho
nehnuteľnosť je v užívaní MNV Marianka od roku 1945 a od toho času sa nikto neprihlásil ako oprávnený

majiteľ nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť je podľa § 453 ods. 2 opusteným majetkom. Ďalej sa v
rozhodnutí uvádza, že táto listina bola vyvesená na viditeľnom mieste v obci ( vo vývesnej skrinke MNV)
v čase od 12. - 26. februára 1980 a zo strany občanov neboli vznesené pripomienky.
- dňa 18.6.1980 deklaratórne rozhodnutie o opustenom majetku č.j. Fin. 4/2270/80-maj, ktorým rozhodol,
že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vl. č. XXX, kat. úz. H., parc. č. XXX/X a XXX/X. v evidencii

nehnuteľnosti na meno B. v 1/14 - ine, sa považujú za vec - majetok opustený a ako taký pripadá do
vlastníctva čsl. štátu v správe MNV Marianka v podiely 1/14 Ako dôvod je v rozhodnutí uvedené, že
vlastník uvedený v pozemnoknižnom výpise od roku 1945 a jej nehnuteľnosť je v užívaní MNV Marianka
od roku 1952 a od toho času sa nikto neprihlásil ako oprávnený majiteľ nehnuteľnosti. Predmetná
nehnuteľnosť je podľa § 453 ods. 2 opusteným majetkom. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že táto listina

bola vyvesená na viditeľnom mieste v obci ( vo vývesnej skrinke MNV) v čase od 26. júna - 10. júla
1980 a zo strany občanov neboli vznesené pripomienky.
8. Z výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho úradu, súd zistil, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. H. - parcely registra „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 1320 m2 v
podiely 9/14 a parc. reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 1302 m2 v podiely 9/14. Ako spoluvlastníci

predmetných parciel sú ďalej vedení Y. v podiely 1/14 (SPF) s titulom nadobudnutia 106/ROEP-3/2000,
V. v podiely 1/14 (SPF) s titulom nadobudnutia 106/ROEP-3/2000, C. st. v podiely 1/14 (SPF) s
titulom nadobudnutia 106/ROEP-3/2000, B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, L., v podiely 1/14 s titulom
nadobudnutia 106/ROEP-3/2000 a Y., nar. XX.XX.XXXX v podiely 1/14 (SPF) s titulom nadobudnutia D492/77, vz 38/77 a 106/ROEP-3/2000. Obec H. na liste vlastníctva uvedený titul nadobudnutia rozsudok
Okresného súdu Malacky 4C 491/2009 - 113, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2012 na podiel
1/14 a rozsudok Okresného súdu v Malackách 5C 454/2009 - 46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

27.05.2011 na podiel 8/14.
9. Zo znaleckého posudku k zamerania skutkového stavu užívania areálu športového ihriska (parc.
č. XXX/X + XXX/XX) a vypracovania návrhu na majetkoprávne usporiadanie, ktorý vyhotovil A.,
znalec z odboru geodézie a kartografie, súd zistil, že areál futbalového ihriska sa nachádza na
dnešných parcelách „EN“ č. XXX/XX a č.XXX/X. Tieto zodpovedajú bývalým pozemnoknižných „PK“

parcelám č, XXX/X až XXX/X a XXX/XX. Na predmetné parcely nie sú založené listy vlastníctva a
nie sú majetkoprávne usporiadané. Ak užívateľ oboch parciel je vedený čsl. Štát - MNV Marianka na
evidenčnom liste č. XXX.. V roku 1975 MNV Marianka dala za účelom majetkoprávneho usporiadania
vyhotoviť geometrický plán. Podľa neho začalo MNV Marianka jednať a boli uzavreté kúpne zmluvy s
bývalými pozemnoknižnými vlastníkmi „PK“ parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. XXX/X a
XXX/XX ( zmluvy vlastní MNV Marianka). Majetkoprávne nebola usporiadaná parc. č. XXX/X.. Znalec

konštatoval, že je potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu s vlastníkmi parc. č. XXX/X a všetky kúpne zmluvy
predložiť na zápis do „EN“ stredisku geodézie. Znalec vytvoril nové parc. č. č. XXX/X, č. XXX/XX a č.
XXX/XX, ktoré mali tvoriť skutočnú hranicu športového ihriska tak, ako ho MNV Marianka užívala.
10. Podľa „PK“ vl. č. XXX boli od roku 1910 vlastníkmi parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X E. v podiely 1 a
manželka C., rod. B., v podiely 1. Dňa 20.02.1921 bolo do vložky zapísané na podiel 1 E. na základe

kúpnej zmluvy zapísané vlastníctvo D. - 1/14, E. - 1/14, Y. - 1/14, V. - 1/14, C. - 1/14, U. - 1/14 a B. - 1/14.
11. Žalobca prostredníctvom práv neho zástupcu uviedol, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k
uplatneným spoluvlastníckym podielom na jednotlivých parcelách. Ide kategóriu vecí opustených v
súlade s vydanými rozhodnutiami z roku 1980, pričom žalobca tieto podiely užíva najmenej od roku
1980, kedy na týchto parcelách postavil futbalové ihrisko s tým, že tieto parcely užíval aj predtým. Tieto

parcely užíval jeho právny predchodca v dobrej viere, že mu patria, a teda ich vydržal.

12. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý
právny záujem na rozhodnutí vo veci, keďže sa dlhodobo neuchádzal o nadobudnutie vlastníctva a to
spôsobmi, ktoré zákon žalobcovi dovoľoval. Predovšetkým si neuplatnil riadne svoje nároky v rámci

prebiehajúcej ROEB v roku 2000, kedy si mohol na základe preukázania skutočností uplatniť nárok
na vlastníctvo. Namietal však či už spôsob nadobudnutia vlastníctva titulom opustenia vlastníctva
pôvodnými vlastníkmi, resp. titulom vydržania. Čo sa týka opustenia majetku považoval rozhodnutia
Okresného národného výboru Bratislava - vidiek z roku 1980 za nulitné, keďže nemali žiadnu právnu silu
k tomu, aby tu došlo k zániku vlastníckeho práva pôvodným vlastníkmoma a k vzniku vlastníckeho práva

štátu. V tom poukázal na aktuálnu judikatúru v týchto veciach - rozhodnutie NS SR č. 3Mdo/5/2013,
kde mimoriadne dovolanie vo veci podal generálny prokurátor. V predmetnej veci NS SR zamietol toto
dovolanie generálneho prokurátora keď mal za to, že za opustenú vec možno označiť vec, ku ktorej
vlastník veci prejaví jasnú vôľu túto vec opustiť, pričom má ísť o jasný prejav vôle a to v písomnej
forme. Nie je tu teda prípustné žiadne konkludentné konanie. Taktiež poukazujeme na rozhodnutie NS

SR č. 4Cdo/48/2008 a rozhodnutie NS SR 6Cdo/792/2015, ktoré sa týkalo pôvodného rozhodnutia
tunajšieho súdu 5C/154/2008, kde došlo k zrušeniu rozsudkov, keď NS SR mal za to, že osvedčenia
vydané Obvodným úradom v Stupave z roku 1994 sú listiny, ktoré nepreukazujú pustenie veci a stratu
vlastníctva s tým, že s osvedčenia nie je zrejmý dôvod, pre ktorý dospel úrad k záveru, že ide o veci
nepatriace nikomu. Z toho dôvodu aj rozhodnutia ONV z roku 1980 nemohli deklarovať skutočnosť, že

v prípade týchto pôvodných vlastníkov išlo o opustenie ich majetku, a teda k strate vlastníckeho práva
- nie je možné v rozhodnutí poukázať len na ustanovenie § 453 OZ bez náležitého prejavu vôle týchto
vlastníkov. Taktiež namietal tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo k majetku štátu, nadobudnutého na
základe týchto rozhodnutí, žalobca vlastnícky vydržal. K vydržaniu nemohlo dôjsť z dôvodu, že žalobca
nemohol byť dobromyseľný v tom, že tieto veci mu patria. V predmetnej veci vlastníctvo týchto osôb

nikdy neprešlo na štát, nebolo zapísané ani do pozemnoknižnej vložky a ani po roku 1980 na základe
týchto rozhodnutí a nedošlo k zmene vlastníctva ani v rámci prebiehajúce ROEB v roku 2000, kedy došlo
k opätovnému zápisu pôvodných vlastníkov do LV. Žalobca, resp. jeho právnych predchodca v minulosti
nadobudol podiel na týchto nehnuteľnostiach kúpnymi zmluvami a je zrejmé, že ostatné podiely, ktoré
nemohli nadobudnúť kúpnymi zmluvami, riešil právny predchodca formou vydaní týchto rozhodnutí z

roku 1980 pred výstavbou samotného ihriska. Žalobca nemohol byť od počiatku dobromyseľný v tom,
že mu tieto podiely vlastnícky patria. Namietal tiež tvrdenie žalobcu o tom, že pôvodní vlastníci si nikdy
nároky na svoje vlastnícke právo neuplatnili najmenej po roku 1980, ani v rámci reštitučných zákonov.
Pôvodní vlastníci boli riadne zapísaní v PK vložke ako vlastníci príslušných podielov a toto vlastníctvomim bolo priznané a zapísané do LV aj v roku 2000 a to v období, kedy tieto reštitučné zákony platili a
boli účinné. Pôvodní vlastníci resp. ich právny nástupcovia nemali dôvod uplatniť si reštitučné nároky.
Z toho dôvodu žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

13. K tomu žalobca uviedol, že do roku že od roku 1980 do uplynutia doby vydržania vlastníckeho
práva k pozemkom, teda do 01.01.1992 rozhodnutia Okresného národného výboru Bratislava -vidiek
akýmkoľvek spôsobom nikto nenapadol, ani nespochybnil a nebola žiadna pochybnosť o tom, či
dobromyseľný držiteľ nehnuteľností na základe takýchto rozhodnutí okresného národného výboru je

ich vlastníkom. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka platného do 01.01.1992 sa oprávneným
držiteľom mohla stať stať aj právnická osoba, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola a bola so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí s tým, že si do doby vydržania mohla
započítať aj oprávnenú držbu do 01.01.1992. Skutočnosť, že právnická osoba nebola zapísaná v bývalej
evidencii nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľností, nevylučuje, so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že vlastníčkou bola (rozsudok NS SR 2 Cdo 201/2005). Žalobca vstúpil dňom 24.11.1990

do oprávnenej držby svojho právneho predchodcu - Československého štátu v súlade s ustanovením §
2 ods. 1 zák. 138/1991 Zb. Žalobca tak nadobudol vlastníctvo vydržaním ku dňu 01.01.1992.
14. Svedkyňa Y. uviedla, že pracovala na bývalom MNV Marianka asi od roku 1973. Pracovala na
polovičný úväzok a robila kompletne administratívnu pracovníčku a všetky pomocné práce. Okrem
nej ešte robila na MNV a plný úväzok pani H. ako matrikárka, účtovníčka a pracovala so zmluvami,

daňami a poplatkami. Futbalové ihrisko bolo vybudované v osemdesiatych rokoch. Od roku 1991 bola
svedkyňazvolenázastarostkuobceMarianka.Pamätási,žekúpnezmluvynaodkúpeniepozemkovpod
ihriskom pripravovala pani H. za pomoci nejakých pracovníkov z okresného národného výboru. Zmluvy
podpisoval predseda MNV J. aj s tajomníkom S.. Svedkyňa si myslela, že pozemok pod ihriskom je
obecný a že je vyporiadaný a vôbec nemá vedomosť o tom, že sa nevykúpilo všetko. Tiež si pamätá

aj rozhodnutia MNV z roku 1980 a podklady pre tieto rozhodnutia pripravovala tiež pani H.. Nemala
vedonmmosť o tom, čo v nich bolo napísané, ale vydali sa z dôvodu, aby sa pozemky pod ihriskom
vysporiadali. Skupina, ktorá to vybavovala, vtedy vyvesovala také lístky na vývesnú tabuľu na MNV.
Nevedela sa vyjadriť k otáuzke, či sa vtedy po ľuďoch pátralo a či sa niekto prihlásil. V roku 1998, keď
svedkyňa už nebola starostkou, začala obec vyporiadavať majetky obce, lebo sa pripravoval ROEB.

Keďže po revolúcii obec nemala peniaze a nemali za čo udržiavať športové ihrisko a budovu, ktorá tam
bola postavená, prenajali areál dlhodobo saleziánom pre mládež. Svedkyňa ako starostka neoverovala ,
či má obec na futbalový areál list vlastníctva.

15. Zo spisu tunašieho súdu sp. zn. 5C/454/2009 súd zistil, že obec Marianka si uplatnila vlastnícky spor

a na základe rozsudku sa stala vlastníkom 8/14 spoluvlastníckeho podielu na parcelách č. XXX/X a č.
XXX/X, a to podľa vložky č. XXX po C., rod. J., ktorá pôvodne vlastnila podiel jednej polovice (podiel
7/14) a po nej dedila P., ktorá však dedila aj po D. 1/14, a teda vlastnila celkom 8/14.

16. Zo spisu č. k. 4C/491/2009 - rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil vlastnícke právo k 1/14

predmetných parciel, a to voči U., rodenej J., ktorý aj podiel týmto rozsudkom nadobudol okrem iných
parciel, ktoré boli predmetom tohto sporu.

17. Podľa LV č. XXX žalobca vlastní podiel 9/14-tin z parciel č. XXX/X a XXX/X. Podľa žalobcu
pod bodom 6. došlo k mylnému zápisu vlastníka v podiely 1/14 - tiny, keď Y., k vlastníctvu ktorého si

žalobca neuplatňuje právo žalobou, má správne byť označený ako E.. Žalobca bude musieť vyporiadať
spoluvlastníctvo aj voči B., resp. jej dedičom.
18. V závere žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore vo vzťahu k uplatnenému podielu 3/14
- in sporných parciel týkajúcichsa neznámych vlastníkov Y., V. a C.. Žalobca nemá pasívnu legitimáciu
v spore z dôvodu, že lôen spravuje majetok neznámych a nezistených vlastníkov označených na LV

č. XXX pod bodmi 1., 2. a 3. V spore sú pasívne legitimovaní práve títo traja neznámi vlastníci a týchto
neznámych vlastníkov len žalovaný zastupuje a je uvedený pod poradovým číslom 8 ako správca týchto
nenuteľností.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.21. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov fond nakladá podľa tohto zákona a

podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).

22. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje

správca.

23. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a
b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
24. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v znení neskorších predpisov fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
25. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom.

Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými
pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o
podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví
nariadenie vlády Slovenskej republiky.
26. Podľa § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový
fond zaštátaneznámychvlastníkovkonápredsúdomvoveciachnehnuteľnostíuvedenýchvosobitnom
predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne
postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých

vlastník nie je známy.
27. Podľa § 453 ods. 2 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného do 31.12.1991 veci opustené alebo
skryté, vlastník ktorých nie je známy, pripadajú do vlastníctva štátu. Kto si ich prisvojí alebo kto ich
používa, je povinný ich štátu vydať, prípadne vydať aj neoprávnený majetkový prospech takto získaný.
28. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa

ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane navrhovateľa) alebo o vecnej legitimácii pasívnej
(na strane odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto

oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde
najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd bez ďalšieho návrh zamietne. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je totiž rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že
subjekt, proti ktorému jeho návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba
o to, či ním skutočne je alebo nie je.

29. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý prýávny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
30. Určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP ide vtedy, ak žalobca v žalobnom petite požaduje,
aby bolo určené buď, že tu právo je alebo nie je. Predpoklad takejto žaloby po procesnej stránke spočíva

v tom, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem,
pričom tieto nemožno zamieňať. Vecnú legitimáciu v onaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má
ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo ktorého právnej sféry sa
sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naproti tomu naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní

o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne
vecne legitimovaný. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe naliehavý právny záujem na
požadovanomurčení.retožesúdnerozhodnutieourčenívlastníckehoprávajepodkladomprevykonaniezmeny v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí
sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle § 228 ods. 2 CSP
rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre

vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli
všetky osoby aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci.
31. V preskúmavanej veci výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané a žalobca ani
netvrdil, že Slovenský pozemkový fond, ktorého označil za žalovaného v tomto konaní, je vlastníkom
nehnuteľností, ktorých určenia vlastníctva sa v tomto konaní domáha. Jeho pasívnu vecnú legitimáciu

v konaní vyvodzoval len z právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 330/1991 Zb. a zák. č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zák. č. 180/1995 Z.z.“) majúc
za to, že pokiaľ Slovenský pozemkový fond spravuje a nakladá s majetkom nezistených vlastníkov a
týchto aj v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy zastupuje, kde vystupuje vo vlastnom mene.
32. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom žiadneho podielu na nehnuteľnostiach
a to parc. reg. „E“ č. XXX/X a parc. reg. „E“ č. XXX/X v kat. úz. H.. Popri žalobcovi sú spoluvlastníkmi

sporných pozemkov v podiel po 1/14- ine C., Y. a V. ako neznámi vlastníci a ako správca k týmto
vlastníkom je na LV č. XXX zapísaný žalovaný.
33. V prípade, že sú vlastníkom nehnuteľností neznámi vlastníci, žalovaný týchto vlastníkov len
zastupuje a nemá oprávnenie pri konkrétnych nehnuteľnostiach konať vo lastnnom mene o žalobe
o určenie vlastníctva. V prípade, že by súd vyhovel žalobe žalobcu petit rozhodnbutia by bol

nevykonateľný, keďže žalovaný by nemohol byť zapísaný do listu vlastníctva č. XXX, kde sú uvádzaní
ako vlastníci fyzické osoby. Pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo v tomto ustanovení zakotviť vznik práv
a povinností priamo pre pozemkový fond, vyjadril by to tak, ako napr. v ust. § 17 zák. č. 330/1991 Zb.,
podľa ktorého ak pri zostavovaní registra pôvodného stavu okresný úrad zistí pozemky, ktorých vlastník
nie je známy alebo ktorého miesto pobytu nie je známe, vykonáva práva vlastníka k týmto pozemkom v

konaní o pozemkových úpravách práve Slovenský pozemkový fond alebo správca.

34. V danej veci mali byť ako žalovaný označení neznámi vlastníci C., Y. a V. v zastúpení Slovenskou
republikou - Slovenským pozemkovým fondom.

35. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že na strane žalovaného nie je daná
pasívna vecná legirimácia v spore.

36. Súd mal tiež za to, že žalobca nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Žaloba podľa § 137 písm. c) CSP má mať predovšetkým preventívny charakter a je opodstatnená

v prípade, ak odstraňuje neistotu v právnych vzťahoch účastníkov konania. Žalobca podal žalobu po
viac ako 30 rokoch od vydania sporných “ rozhodnutí o opustenom majetku” z roku 1980 a tvrdené
vlastnícke právo si žalobca neuplatnil ani v konaní ROEP, ktoré bolo ukončené v roku 2000. Podľa
judikatúry a rozhodovaciej praxe súdov Slovenskej republiky a Českej republiky sa za nedostatok
naliehavého právneho záujmu považuje dlhodobá nečinnosť domnelého vlastníka, počas ktorej sa

svojho vlastníckeho práva dostupnými právnymi prostriedkami nedomáhal. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR 4Cdo 130/2007 „aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny
záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva
do katastra nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto
faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k

veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale
práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasných
vlastníkov veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na
strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi
ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia... “ Obdobný

záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 3 lCdo 154/2006, v ktorom sa prezentuje názor
Ústavního soud ČR, že o naléhavý právni zájem muže zásadne jít jen tehdy, jestliže by bez soudem
vysloveného určení (že právni vztah nebo právo existuje) bylo buď ohroženo právo žalotce nebo by
se jeho právni postavení stalo nejistým, což rečeno jinými slovy znamená, že bud musí jít u žalobce
o právni vztah (právo) již existující (alespoň v dobé vydání rozhodnutí) nebo o takovou jeho procesní,

prípadné hmotnéprávní situaci, v níž by objektivné v již existujícín, právním vztahu mohl být ohrožen,
príp. pro nejisté své postavení by mohl být vystaven konkrétní újmé (viz obdobné také nález Ústavního
soudu ze dne 20. června 1995, sp. zn. III. ÚS 17195). Podľa rozhodnutia NS SR č. 5 Cdo 31/2011
právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/O.s.p., musí byť naliehaný. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu).

37. Ohľadne sporných pozemkov boli naposledy vykonané zápisy vlastníckeho práva v pozemkovej
knihe v prospech rodiny J. v roku 1921 t. j. pred uzavretím pozemkovej knihy a následne neboli zapísané
ani v evidencii nehnuteľností, vedenej na správe geodézie od 01.04.1964 do 31.12.1992, ani v katastri
nehnuteľností, vedenom od 01.01.1993. Z toho dôvodu boli predmetom konania o registri obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP), ktoré prebieha vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú vôbec alebo
nie sú v celosti (v celom podiele) vlastnícky usporiadané. Konanie ROEP bolo právoplatne ukončené

rozhodnutím č. 106/ROEP-3/2000 zo dňa 29.06.2000 a do katastra nehnuteľností boli k sporným
pozemkomnalistvlastníctvač.XXXzapísanípôvodnívlastníci,predtýmevidovanívpozemkovejknihev
PKV č. XXX. Označené rozhodnutie správneho orgánu je verejnou listinou, ktoré vychádzalo zo zápisov
vlastníctva podľa stavu v pozemkovej knihe, avšak ak by bola v konaní ROEP preukázaná existencia
iných verejných listín, svedčiacich v prospech vlastníckeho práva iných subjektov, pôvodní vlastníci

sporných pozemkov by do katastra nehnuteľností ako vlastníci zapísaní neboli.
38. Žalobca bol nesporne účastníkom správneho konania ROEP v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z., v
ktorom mal možnosť domáhať zápisu vlastníckeho práva vo svoj prospech, keďže mal rozhodnutia z
roku 1980, o ktoré v súčasnosti opiera žalobný návrh. Zapísaním vlastníctva v prospech neznámych
vlastníkov na základe ROEB došlo k anulovaniu predmetných rozhodnutí. Je potrebné konštatovať,

že samotné rozhodnutia nemali oporu v zákone o dočasnej správe národného majetku,
keďže možnosť vydávania takýchto rozhodnutí národnými výbormi zákon nepripušťal. Okrem toho tieto
rozhodnutia boli nulitné aj z hľadiska konštatovania opustenia mejtku zo strany spoluvastníkov Y.,
V. a C.. Ako vyplýva z komentára k ustanoveniu § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/12964
Zb. účinného do 31.12.1991 už v tej dobe platilo, že k opusteniu veci je potrebný voľný moment

a jeho vonkaší prejav, z ktorého možno dôvodiť opustenie veci - vzdanie sa vlastníckeho práva.
Opustenie veci je teda jednostatnným právnym úkonom, ktorý musí mať tiež náležitosti stanovené
zákonom pre platnosť právneho úkonu. Tento úkon možno vykonať akoukoľvek formou teda i
konkludentne (konkludentný úkon - je úkon odôvodňujúci určitý záver , z

ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho). Podľa aktuálnej
judikatúry Právny úkon opustenia veci musí byť urobený slobodne a vážne , určite a zrozumiteľne.
Opustnie veci jej vlastníkom teda nepochzbne zahrňuje vôľovú stránku tohto právneho úkonu a musí
preto naplňať vôľu vzdať sa vlastníctva veci a jej fyzické opustenie (viď. rozhodnutie NS SR č.

3Mdo/5/2013, 4Cdo 48/2008. Z prejavu vôle musí byť bez akýchkoľvek pochybností vyplývať, že vlastník
sa vzdáva vlaastníctva k určitej veci. Dôkazné bremeno zaťažuje v konaní tú stranu sporu, ktorá tvrdí,
že nadoudla vlastníctvo k veci. . V prípade, že vzniknú pocjybnosti o tom, či došlo k opusteniu veci,
treba vychádzať z predpokladu zachovania veci (rozhodnutia NS SR 6Cdo 7902/2015) .

39. Žalobca v konačnom dôsledku tvrdil, že sporné pozemky nadobudol v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí a to titulu vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V súlade
s ustanovením § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 130 Občianskeho zákonníka nemožno žalobcu
považovať za oprávneného držiteľa sporných pozemkov, keďže jeho držbu nemožno považovať za
držbu dobromyseľnú z dôvodu, že ani žalobca a ani štát nebol nikdy evidovaný v pozemkovej knihe, v

evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných pozemkov (chýba domnelý
titul nadobudnutia vlastníctva), právny predchodca žalobcu sa v 80-tych rokoch pred vybudovaním
športového areálu na sporných pozemkoch snažil usporiadať vlastníctvo k ním na základe ich výkupu
od pôvodných vlastníkov evidovaných v pozemkovej knihe, pričom kúpne zmluvy uzavrel s
pôvodnými vlastníkmi resp. s ich právnymi nástupcami vo vzťahu k podielu 1/14 (viď č. konania pod

sp.zn. 4C/491/2009, vedenom na OS Malacky) a vo vzťahu k podielu 8/14 (viď č. konania pod sp.zn.
5C/454/2009, vedenom na OS Malacky) a ostatné spoluvlastnícke podiely k sporným pozemkom
sa právny predchodca žalobcu snažil majetkovo-právne usporiadať deklaratórnymi rozhodnutiami o
opustenom majetku, vydanými Okresným národným výborom Bratislava-vidiek. Podľa komentára kObčianskemu zákonníku (Fekete I., Občiansky zákonník Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011,
str. 746) posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí,
teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá

viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve,
nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti,
z ktorých pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel poznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie

ide. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
u neho vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí. S poukazom na uvedené žalobca vedel,
že vlastnícke právo k sporným pozemkom nebolo nikdy zapísané vo vlastníctve štátu, pričom o tejto
skutočnosti sa musel žalobca dozvedieť najneskôr v okamihu zápisu rozhodnutia č. 106/ROEP-3/2000
zo dňa 29.06.2000 do katastra nehnuteľností. Ak by žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o zápise
vlastníckeho práva v prospech iných subjektov (čo však ani netvrdí), išlo by o neospravedlniteľný právny

omyl s poukazom na to, že pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti žalobca mal a mohol vedieť, že
sporné pozemky, ku ktorým majú v katastri nehnuteľností evidované vlastnícke právo iné subjekty,
mu nepatria. Vyplýva to aj zo skutopčností že právny predchodca žalobcu nadobudol vlastnícke právo
k sporným pozemkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/14 titulom kúpy, t.j. uzavretím kúpnych
zmlúv z pôvodnými vlastníkmi. Táto okolnosť rozhodujúcim spôsobom spochybňuje argumentáciu

žalobcu o nadobudnutí podielu vo veľkosti 3/14 k rovnakým sporným pozemkom na základe zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí resp. z titulu vydržania. V danom prípade je nevyhnutné ustáliť,
že športový areál bol zriadený na sporných pozemkoch, ktoré pred začatím výstavby neboli zo strany
právnehopredchodcužalobcuvcelomrozsahumajetkovo-právneusporiadané(viď.zanaleckýposudok
z roku 1990), čo však v minulom nedemokratickom režime nebol výnimočný jav. Nebolo by však v súlade

so zákonom, aby v súčasnej dobe žalobca dosiahol vo zvyšnej neusporiadanej časti vlastníctva určenie
vlastníckeho práva súdom na základe jednoznačne simulovaného (navyše alternatívne určeného)
nadobúdacieho titulu. Zákonným spôsobom môže žalobca zvyšné spoluvlastnícke podiely k sporným
pozemkom nadobudnúť kúpou od žalovaného, t.j. rovnakým spôsobom, akým nadobudol väčšinový
spoluvlastnícky podiel jeho právny predchodca.

40. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v celom rozsahu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu, ako aj z dôvodu nepreukázania právneho titulu úpre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V

prejednávanej veci mal plný úspech žalovaný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.