Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217012582
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Valachová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7217012582.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudkyňa JUDr. Janka Túryová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.

apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaných Y. S., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom
H., ul. E. XX a D. L., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom O. pri E., ul. K. XX spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Košice II, číslo 1 Pv 65/2017 pre skutok kvalifikovaný ako prečin zneužitia právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak,
že

v Košiciach na parkovisku, na Alejovej ulici neďaleko športového areálu pri bývalej vzpieračskej hale
dňa 13.9.2016 v čase medzi 21.12 hod. až 22.18 hod. počas výkonu hliadkovej činnosti kontrolovali
vodičaO.S.,ktorýriadilosobnémotorovévozidlozn.NissanbielejfarbyEČVKEXXXAA,pričomnapriek
vedomosti o tom, že O. S. nie je držiteľom vodičského oprávnenia a teda sa dopustili priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch č. 372/1990
Zb. v znení neskorších predpisov, v úmysle umožniť O. S. vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie vyššie
uvedeného priestupku, tento priestupok nezdokumentovali a operačnému stredisku oznámili, že vodič

O. S. nebol vo vozidle, kde týmto konaním porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Košice II sa pod sp. zn. 4T 73/17 vedie trestné stíhanie proti obžalovaným pre skutok
kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
Obžalobu podal Okresný prokurátor Košice II sp. zn. 1Pv 65/17.
Na hlavných pojednávaniach boli vypočutí obžalovaní, svedkovia a oboznámený podstatný obsah

spisového materiálu.
Bol vypočutý obžalovaný Y. S., ktorý po poučení uviedol, že zo spáchania žalovaného skutku sa cíti
byť nevinným.
Vzhľadom na to, že prešla doba od skutku, presné detaily skutku si nepamätal, a preto nevedel uviesť
podrobnejšie čo sa v daný deň stalo. Pamätal si, že auto v ten večer videli jazdiť z väčšej vzdialenosti,
a stratil sa im z dohľadu za budovou, kde ho následne našli zaparkované na akomsi mieste, ktoré v
ten moment vnímal ako bývalé parkovisko. Vodiča auta nevidel, nakoľko bola tma, a preto presne

nevedel určiť, kto ním bol. Pamätal si, že keď prenasledovali vozidlo, tak prechádzali rampou, ktorá
bola vylomená.
Ako člen hliadky v ten večer bol vodičom. Vzhľadom na to, že vstupoval na neznáme miesto, tak dával
viac pozor na okolie, aby nepoškodil služobné auto, ako na to, aby sa špeciálne mohol venovať danejsituácii. Z toho dôvodu, keďže vozidlo spozoroval v zákrute, všimol si len zadné svetlá, a nevidel, kto
bol vodičom ani to, koľko osôb sa vo vozidle nachádzalo. Keď s kolegom došli na miesto označené ako
parkovisko, nevidel koľko osôb sa zdržiavalo v aute, či tam bola jedna alebo dve osoby a kontrolovali

osobu, ktorá stála pri vozidle.
Na presné úkony vykonané na mieste si nespomínal, pamätal si, že ich realizoval veliteľ hliadky. V ten
večer to bol jeho kolega - obžalovaný L., ale nevedel, či tomuto kontrolovaná osoba predložila nejaké
doklady. Táto osoba mu nebola známa. Nespomínal si na konkrétny priebeh kontroly.
Na otázku, prečo s kolegom vykonali tento zákrok, odpovedal, že ho vykonali na podnet operačného

strediska.
K lokalite, kde zákrok vykonali uviedol, že na základe toho, že prechádzali za vylomenú rampu a z toho,
že okolie sa javilo ako stavenisko usúdil, že sa jedná, resp. malo by sa jednať o súkromný pozemok v
lokalite bývalej haly. Niekedy tam bol všešportový areál a miesto sa nachádzalo za týmto všešportovým
areálom (po nazretí do listinného dôkazu - fotografie miesta, uviedol, že je to miesto, na ktorom našli
zaparkované vozidlo).

Ďalej vypovedal, že každý jeden priestupok musí byť hodnoverne zistený a zadokumentovaný. K
priestupku je podstatné, aby sa vyjadril aj priestupca, či je si vedomý spáchania priestupku. V tomto
prípade, keďže nevideli vodiča, a na základe časovej tiesne, nevedeli ani zadokumentovať daný
priestupok, tak nevedeli ako vo veci priestupku konať a preto nebol zaprotokolovaný priestupok. Iné

veci v súvislosti s motorovým vozidlom s touto osobou, pokiaľ si pamätal, neriešili.
Obžalovaný bol vyzvaný na odstránenie rozporov vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti
výpovedi v prípravnom konaní, kde mal odpovedať na otázku vyšetrovateľa dňa 21.4.2017, či zastavili
svedka S., že „Dá sa povedať, že áno, lebo auto dochádzalo na to miesto, kde zastal.“ k tomu uviedol,
že vyjadril sa tak preto, že na mieste mal byť, resp. bol S.. Auto stálo na mieste, a tak mohol v tej chvíli

len predpokladať, že S. mohol byť vodičom.
Čo sa týka ich dohľadu na vozidlo svedka S., uviedol, že toto vo vzdialenosti zhruba 200 m videli ako
zatáča a prudko spomaľuje smerom za budovu. Potom ho stratili z dohľadu. Museli prejsť 200 m, potom
zahnúť a tam auto našli. Auto stálo.
Na otázku, či trvá na svojej výpovedi zo dňa 21.4.2017 na str. 6 Zápisnice o výsluchu, kedy vypovedal,

že keď zistili, že kontrolovaná osoba nemá doklady, kolega odišiel k vozidlu a spoločne sa rozhodli,
že keďže sa nejedná o pozemnú komunikáciu, nemôžu riešiť menovaného za priestupok, že viedol
motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, odpovedal, že áno, mohlo to tak byť.
Bol vypočutý obžalovaný D. L., ktorý vinu poprel. Vypovedal, že veľa si už nepamätá. V ten večer boli
vyslaní operačným strediskom s tým, že nejaké biele vozidlo jazdí okolo haly Cassosport, nespomínal si

presne. Išli s kolegom na miesto, zistiť, či uvidia biele vozidlo. Keď prechádzali uličky, nevedeli ho nájsť.
Prešli cez ulicu Moldavskú na ulicu Alejovú, dozadu, ako sú parkoviská za hotelom U leva, kde tiež nič
nevideli. Pokračovali v jazde ďalej dozadu a tam na parkovisku uvideli červené brzdové svetlá nejakého
vozidla. Prišli na miesto a stálo tam biele auto. Prázdne a bez vodiča. Vonku stál občan, ktorý na jeho
otázku tvrdil, že on auto nešoféroval. Následne si prezrel auto - to bolo obité z každej strany. Pýtal sa,

či on je majiteľ vozidla a on odpovedal že áno. Rozhodol, že zadrží osvedčenie o evidencii vozidla.
O tom, že komunikácia je účelová rozhodol on na základe toho, že predtým pracoval na OO PZ Košice
Juh a uvedený úsek spadal pod OO PZ Košice Juh. Na uvedenej komunikácii sa v minulosti nikdy
neriešili priestupky, pretože sa jednalo o súkromný pozemok, kde bola aj žltá rampa a toho času ju asi
niekto odcudzil. Svoje rozhodnutie konzultoval s kolegom.

Na otázku, čo ho oprávňovalo k zadržaniu technického preukazu odpovedal, že Zákon o policajnom
zbore hovorí, že policajt zadrží osvedčenie z viacerých dôvodov. Napríklad ak je prasknuté čelné sklo,
ak sú ojazdené pneumatiky, ostré hrany na vozidle, neplatné STK, poškodené alebo nečitateľné EČV.
Vozidlo svedka S. malo ostré hrany, poškodené čelné sklo a vozidlo bolo po nehode. V zákone nie je
uvedené, či má byť vozidlo v pohybe alebo je zaparkované. Operačnému dôstojníkovi potom hlásil, že

vodiča jazdiť nevideli.
Na otázku, aký je postup po zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla, uviedol, že pred ukončením
služby má policajt pol hodinu na administratívu, kde spisuje vykonanú činnosť. Napísali do záznamu,
že zadržali technické osvedčenie. Zapísali to aj do Knihy o zadržaní, a do skrinky, do ktorej sa ukladajú
tieto dokumenty zápis uložili. Nespomínal si, či to do knihy zapísal on alebo kolega.

Na otázku, ak sa zápis v knihe nenachádza, uviedol, že to už ide mimo neho, na túto otázku preto nevie
odpovedať.
Obžalovanému bol predložený listinný dôkaz, a to fotografické zobrazenie miesta údajného skutku na
nahliadnutie, aby sa vyjadril k miestu zobrazenému na fotografickom zázname, a ktorý bol vyhotovenýobhajobou, ku ktorému uviedol, že je to inkriminované parkovisko, na ktorom vozidlo stálo. Prišli zo
severnej strany (obžalovaný ukazoval rukou na pravú časť záberu). Je to jediná príjazdová cesta do
objektu.

Obrana obžalovaných bola preverená vykonaným dokazovaním.

Bol vypočutý svedok F.. Q. X., ktorý uviedol, že nevie, či v čase, kedy mal byť spáchaný skutok, sa
nahrávali do systému priestupky, vybavené na mieste napomenutím.

Ku kontrole dokladov, ktoré boli zaregistrované do určenej skrinky, uviedol, že policajt , ktorý vyberá
doklady zo skrinky, ich porovnáva s vykonaným záznamom. Záznam urobí policajt, ktorý ukončil službu,
spíše svoje dosiahnuté výsledky, ak je medzi týmito výsledkami aj zadržané osvedčenie, tak to tam
uvedie. Policajt, ktorý sumarizuje výsledky, porovnáva záznamy so zadržanými dokladmi.
Na otázku, aký je postup ak policajt zle vyhodnotí účel komunikácie, odpovedal, že zo záznamu nie je
možné určiť, či cesta bola účelová alebo súkromná. Mal by to posúdiť policajt, ktorý zakročuje. Nie je

taká evidencia ciest verejných a súkromných, na ktorých neplatí zákon. Pri spore, o akú komunikáciu
sa jedná, sa to v súčasnosti už rieši vyjadrením kompetentných orgánov, napr. správcu alebo vlastníka,
ktorý uvedie, o aký druh cesty sa jedná. Na účelovej komunikácii platia tie isté pravidlá ako na
pozemnej komunikácii. Dodal, že sankciu možno uložiť iba na náklade spoľahlivo zisteného priestupku,
a priestupca si musí byť vedomý, že spáchal priestupok.

Svedkovi bola na nahliadnutie predložená fotografia z miesta činu, ku ktorej sa vyjadril, že z jeho
pohľadu tento priestor hodnotí ako rozbúrané parkovisko a komunikácia vyzerá ako cesta, po ktorej
autá nechodia. Bližšie sa k fotografii nevedel vyjadriť.
Tento svedok potvrdil výpovede obžalovaných ohľadom postupu polície pri riešení priestupku a vyjadril
sa aj k predmetnej komunikácii, kde sa mala udalosť odohrať a to zhodne s obžalovanými.

Bol vypočutý svedok X. V., ktorý uviedol, že na udalosti si pamätá matne, pretože v tom čase veľmi
holdoval alkoholu a mal osobné problémy.
Uviedol, že v ten večer volal na číslo 158, kde nahlásil, že O. S. je šofér vozidla a nemá vodičský preukaz.
Nahlásil to preto, lebo o tom vedel, že nemá vodičský preukaz, šoféroval auto a je to nezákonné. Potom

prišla policajná hliadka. O. S. naďalej jazdil na vozidle. Celkovo jazdil cca 1 hodinu na parkovisku, kde je
bývala vzpieračská hala a učil sa šoférovať. Pohyboval sa za rampou, ktorá bola odtiahnutá. Keď prišla
policajná hliadka ešte jazdil.
Zastavil, keď na neho policajti asi zatrúbili alebo zapli reflektor, to nevedel presne uviesť, s tým, že
vozidlá stáli oproti sebe prednými časťami. Už sa stmievalo, a nevedel uviesť presný čas a ani to, či

mal S. zapnuté svetlá na vozidle, zdalo sa mu, že áno.

Na otázku, akým spôsobom prišli policajti na miesto, odpovedal, že keď prišli na miesto a zastavili O. S.,
on bol v aute. Komunikáciu medzi nimi nepočul, bol od nich vzdialený asi 20 - 30 metrov. Videl, že O. S.
strhol značky a dal ich policajtom. Potom mu policajti vrátili naspäť značky. Potom sadol do auta a prišiel

k nemu a ostatným k hale. Policajti odišli preč. Nevidel, či niečo policajti spisovali. Komunikácia medzi S.
a policajtmi bola cca 20-30 minút. S. potom povedal, že „debili zobrali mi značky a potom mi ich aj vrátili“.
S. sa neskôr dozvedel, že to bol on, kto na neho privolal políciu.
K samotnému ohláseniu na linku 158 uviedol, že keď volal, bol pod vplyvom alkoholu a mal povedať,
že „ jazdí človek“, ale nepamätal si čo presne povedal, či povedal, že jazdí bez vodičského preukazu.

Svedkovi bola predložená na nahliadnutie fotografia z č.l. 128, na ktorej mal ukázať miesto, kde videl
jazdiť vozidlo.
Po nahliadnutí ukázal na biele vozidlo, ktoré na fotografii vyzerá ako odstavený vrak - patril O. S., potom
ukázal na druhú stranu fotografie, kde sa mal skutok stať, a to za kopou štrku, s tým, že ďalej sa
nachádza hala, v mieste, kde bol začiatok parkoviska.

Uviedol, že on stál pred halou. Bola tam závora, ale na predloženej fotografii ju nie je vidieť. Bola
žltočiernej farby. Bola v tom čase otvorená. Nebola uzamknutá, dala sa otvoriť kedykoľvek.
Ako dôvod, prečo volal na políciu, uviedol, že preto, lebo že S. ho rozdelil s priateľkou.
Tento svedok opísal komunikáciu, kde malo dôjsť k zastaveniu svedka S., ale nepočul nič z rozhovoru,
ako sám uviedol, bol pod vplyvom alkoholu a na udalosti si presne nepamätal. Spornou je tá časť

výpovede, keď uviedol, že S. mal v čase zastavenia políciou sedieť vo vozidle. Rozpor nebol odstránený.
O tom, aký mal mať postih S., vedel iba od neho, a to po odchode hliadky, tak ako je uvedené vyššie.Bol vypočutý svedok O. S., ktorý uviedol, že si pamätá iba toľko, že príslušníci polície ho zastavili a vzali
mu technický preukaz a on dodnes nevie, kde sa vozidlo nachádza.
Dňa13.9.2016večersanachádzalpredvzpieračskouhalouvKošiciach,kdeprebývalasedelvovozidle,

pretože si chcel urobiť vodičský preukaz. Osobné motorové vozidlo Nissan, ktorého bol majiteľom, EČV
KE XXX AA naštartoval a jazdil sním, čo mohlo byť v čase okolo 20.00 hod. - 21.00 hod. Nepamätal si
presne. Keď jazdil, videli ho príslušníci polície, pýtali vodičské oprávnenie a technický preukaz a jeden
z členov hliadky mu vykonal dychovú skúšku. Alkohol požitý nemal a odpor nekládol a povedal im, že
nemá „vodičák“.

Svedok odmontoval z vozidla evidenčné číslo a obžalovaní mu vzali technický preukaz. Vozidlo po
odchode polície ostalo na parkovisku.

Na otázku, či bol potom niekedy pri vozidle, odpovedal, že bol, našiel ho celé rozbité, dal ho „do kopy“
a keď si šiel pre neho, už ho nenašiel na parkovisku. Uviedol, že dňa 14.9.2016 sa tam vozidlo už
nenachádzalo. Súdu bola predložená fotografia vozidla, ktoré sa na uvedenom mieste nachádzalo v

roku 2018.

Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledujúce skutočnosti.

Bolo preukázané, že svedok O. S. sa vozidlom pohyboval na priestore - parkovisku, na Alejovej ulici

v Košiciach, ktorý pozemok patrí súkromnej obchodnej spoločnosti, pričom pri jazde na neverejnej
účelovej komunikácii, nie je potrebné vodičské oprávnenie (napr. ako pri jazde na poli alebo v lese).
Výklad pojmu, čo je verejnou a čo je neverejnou účelovou komunikáciou, nevyplýva z cestného zákona,
ale zo Zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kde v § 4 písm. a), ods. 2 je veta, ktorá hovorí
o tom, že účelová komunikácia môže, ale nemusí byť zaradená do cestnej siete. V § 22 cestného zákona

v ods. 3 sa uvádza, že účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v
uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné.

Prokurátor v podanej obžalobe v skutkovej vete uviedol, že obžalovaných stíha z dôvodu, že nepostihli
O. S. za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch. Pri kontrole vozidla

však obžalovaní preukázateľne zistili, že na osobnom motorovom vozidle O. S. bolo poškodené predné
čelné sklo, a teda podľa príslušných predpisov sa jedná o nevyhovujúci technický stav vozidla, bez
ohľadu na to, či vozidlo jazdilo po pozemných komunikáciách alebo jazdilo po účelových komunikáciách.

Správne postupovali obžalovaní, keď O. S. odňali osvedčenie o technickej spôsobilosti motorového

vozidla, ktoré po ukončení služby odovzdali na príslušné miesto, t.j. na ODI OR PZ Košice.

Z listinných dôkazov, ktoré sú zahrnuté v spise súd zistil, že postup obžalovaných bol predmetom
konania o ich prepustenie zo štátnej služby, ktoré bolo ukončené zastavením konania, pretože
preskúmaním veci sa nezistilo porušenie služobnej prísahy a povinnosti policajta PZ, ktoré by spĺňalo

podmienky pre rozhodnutie o prepustení zo štátnej služby policajta PZ.

Pokiaľ sa vytýka obžalovaným, že umožnili O. S. vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie vyššie
uvedeného priestupku, k tomu súd uvádza, že ich postup sa začal prešetrovať Inšpekciou MV PZ aj
ich nadriadenými, a tieto zložky mali možnosť začať konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť O.

S., k čomu však nedošlo.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že konanie obžalovaných nenapĺňa znaky skutkovej
podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 písm. c) Tr. zák., ako v obžalobe
uvádza prokurátor, navyše ani jedným z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, žeby obžalovaní

konali v úmysle privodenia akéhokoľvek prospechu.

Pre rozhodnutie o jednoznačnej vine obžalovaného, musia existovať jasné a nespochybniteľné
usvedčujúce dôkazy, ktoré v tomto prípade nie sú, preto obžalovaných spod obžaloby Okresného
prokurátora Košice II oslobodil v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. s konštatovaním, že skutok nie je

trestným činom.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.