Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/890/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108226518
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3108226518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľky: R. U., narodená XX.XX.XXXX,
bytom M. č. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Harakálym, so sídlom Kováčska 28, Košice, proti
odporcovi: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava,
o náhradu škody, na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.
septembra 2014, č. k. 18C/189/2008-416, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uložil odporcovi - odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom bolestného sumu vo
výške 3.192,96,- € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 15.804,- € od 30.6.2008

do 23.3.2012 a vo výške 5,5% zo sumy 3.192,96 € od 27.12.2013 do zaplatenia, titulom náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 7.964,10 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 8,5% zo sumy 101.051,- € od 30.6.2008 do 21.4.2009, zo sumy 15.387,12 € od 22.4.2009 do
23.3.2012 a zo sumy 7.964,10 € od 24.3.2012 do zaplatenia a titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 40.420,- €, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Vymienil si právo rozhodnúť o náhrade
trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Svoje

rozhodnutie odôvodnil skutkovým zistením, podľa ktorého medzi účastníkmi v konaní nebola spornou
skutočnosť, že dňa 8.7.2007 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľka ako cyklistka, na ceste
II. triedy č. 507 medzi obcami Pruské a Lednické Rovné v km 160,7 za obcou Pruské, utrpela ťažký
úraz, keď bola zrazená motorovým vozidlom zn. Renault Thalia, ev. č. TN-XXXBT, ktoré viedol vodič T.
L., nar. X.X.XXXX. Sporným v konaní nebolo ani to, že v čase dopravnej nehody bola zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Renault Thalia, ev. č. TN-XXXBT, poistená
u odporcu. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.2.2008, č.k. 8T 142/2007-196 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.5.2009, č.k. 2To/140/2008-207 súd zistil, že ním bol
obv. T. L. právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods.
1, 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 08.07.2007 asi o 06.30 hod. pod vplyvom
alkoholu zisteného na 0,80 mg/l viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, EČV: TN XXX BT
po ceste II. triedy č. XXX medzi obcami Pruské a Lednické Rovne v km 160,7 za obcou Pruské prešiel
s vozidlom do protismeru, kde zrazil v protismere pri pravom okraji vozovky jazdiacu cyklistku R. U.,

ktorá následkom zrážky utrpela stlačenú zlomeninu tiel a oblúkov 4. a 5. stavca hrudníkovej chrbtice s
posunom úlomkov a zúžením mierneho kanála s úplným priečnym prerušením miechy, zlomeninu stavca
Th 3-7, priľahlých 5. rebier pri chrbticovej línií, obojstranné zmliaždenie pľúc, zlomeninu záhlavovej
kosti spodiny lebečnej s otrasom mozgu ťažšieho stupňa, zmliaždenie pečene bez zakrvácania dobrušnej dutiny, zlomeninu spodiny ľavej očnice, otvorenú zlomeninu strednej časti ľavého predkolenia
s posunutím úlomkov, zlomeninu lopatky vľavo, zlomeninu vonkajšieho členku vpravo, tržnozmliaždenú
hlbokú ranu v oblasti pravého stehna, kolena až predkolenia, zlomeninu druhej záprstnej kosti vľavo,

tržnú ranu v čelovo- spánkovej oblasti vľavo a mnohopočetné zmliaždenia, plošné odreniny a strhnutie
pokožky po tele a na tvári s vysokou pravdepodobnosťou zanechania trvalých následkov na zdraví v
zmysle plnej invalidity.

Znaleckým posudkom MUDr. Jozefa Hudeca zo dňa 12.02.2008 bolo vyhodnotené bolestné v rozsahu

1.678,75 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia 4.120 bodov, ktoré posudzujúci primár zvýšil na
dvojnásobok vzhľadom na charakter postihnutia a zdravotného stavu navrhovateľky a jej vek. Listom
zo dňa 23.4.2008 (č.l. 28-30) si navrhovateľka u odporcu uplatnila nárok na zaplatenie bolestného
za 3.357,5 bodov po 13,61 € (410,- Sk) v sume 45.693,92 € (1.376.575,- Sk), nárok na zaplatenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 8.240 bodov po 13,61 € (410,- Sk) v sume 112.142,34
€ (3.378.400,- Sk) spolu s nárokom na zaplatenie zvýšenia peňažného odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia v percentuálnom rozsahu 50 % zo základného bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 56.071,17 € (1.689.200,- Sk) t.j. celkovo v sume 213.907,42
€ (6.444.175,- Sk). Listom zo dňa 30.6.2008 (č.l. 31-32) odporca oznámil navrhovateľke skutočnosť,
že z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla s EČV: TN-610BT uspokojí nárok navrhovateľa na náhradu bolestného v sume 26.031,- €

(784.210,-Sk).Vtomtorozsahupodľatvrdenianavrhovateľkyodporcaňouuplatnenénárokydobrovoľne
uspokojil, pričom odporca tak urobil pred začatím konania dňa 30.6.2008. V liste zo dňa 30.6.2008
odporca zároveň oznámil navrhovateľke, že vychádzal z posudku MUDr. Dušana Gyuttmenta, pričom
zaujal odmietavé stanovisko k uplatnenému nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
a na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s odôvodnením že navrhovateľkou

doručený znalecký posudok bol vystavený po 7 mesiacoch odo dňa úrazu, hoci posudok o sťažení
spoločenskéhouplatneniasavydáva,lenčozdravotnýstavpoškodenéhomožnopovažovaťzaustálený,
ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí 1 roka od poškodenia na
zdraví. Odporca po začatí konania vyplatil z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške
85.663,88 € dňa 21.4.2009, a to na základe posudku MUDr. Stefana Arina Janecska, ktorý ohodnotil

sťaženie spoločenského uplatnenia 6.405 bodmi pri hodnote 402,92 Sk za 1 bod. Podľa znaleckého
posudku znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, ktorý opätovne vyhodnotil v konaní bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľky, zodpovedajú bolesti navrhovateľky 3.102,5 bodu a sťaženie
spoločenského uplatnenia 6.960 bodov. Podľa ďalšieho znaleckého posudku znaleckej organizácie
Forensic.sk. rozsah bolestného navrhovateľky predstavuje 3.617,5 bodov a sťaženie spoločenského

uplatnenia 8.110 bodov. Listom zo dňa 13.4.2012 si navrhovateľ u odporcu uplatnil tiež nárok na náhradu
nákladov vynaložených v súvislosti s liečbou navrhovateľa po úraze v celkovej sume 358,13 €. Odporca
navrhovateľke listom zo dňa 20.6.2012 (č.l. 247) oznámil, že navrhovateľke vypláca sumu vo výške
258,27 €, pričom v ďalšom rozsahu nepovažuje nárok navrhovateľky za dôvodný. Navrhovateľka preto
podaním zo dňa 12.9.2012 navrhla rozšírenie svojej žaloby o sumu liečebných nákladov v rozsahu

99,86 €. Listom zo dňa 21.11.2012 si navrhovateľka u odporcu uplatnila tiež nárok na náhradu ďalších
nákladov vynaložených v súvislosti s liečbou po úraze v celkovej sume 404,79 €. Odporca navrhovateľke
listom zo dňa 12.12.2012 (č.l. 260) oznámil, že navrhovateľke vypláca sumu vo výške 223,- €, pričom
v ostatnom rozsahu nepovažuje nárok navrhovateľky za dôvodný. Navrhovateľka preto podaním zo
dňa 14.1.2013 navrhla rozšírenie svojej žaloby o sumu liečebných nákladov v rozsahu 181,79 €.

Uvedenú zmenu návrhu súd pripustil. Navrhovateľka žiadala priznať zvýšenie náhrady za sťaženie
jej spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., preto okresný súd zameral
dokazovanie na existenciu hmotnoprávneho predpokladu na takéto zvýšenie, a to na existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa. I keď zákon mimo invalidity exaktne nevymedzuje iné dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré môže súd pristúpiť k zvýšeniu odškodnenia, je zrejmé, že sa bude

jednať o skutočnosti mimoriadnej povahy, zo skutkového hľadiska odlišujúce vplyv trvalých následkov na
spoločenské uplatnenie navrhovateľa od obdobných prípadov. Navrhovateľka v rámci svojej účastníckej
výpovede na pojednávaní dňa 24.9.2010 k existencii takýchto skutočností v podstatnom uviedla, že
jej život sa v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala 08.07.2007, zmenil úplne na ruby. Je rodinne
založený typ človeka a celý svoj život sa venovala len práci a rodine. Má dve dcéry, obe vydaté a tiež

má 4 vnúčatá, pričom posledné z nich, ktoré malo v čase dopravnej nehody len 3 mesiace, si už ani
na ruky vziať nemôže, pretože sa bojí, aby mu neublížila. Nakoľko v dôsledku dopravnej nehody mala
zlomenú lopatku, ruky má úplne oslabené, nemá vôbec stabilitu a pokiaľ sa chce nahnúť dopredu, musí
sa pridŕžať vozíka. Je imobilná, pripútaná len k vozíku. Do času dopravnej nehody chodila pravidelnedo práce v domove sociálnych služieb, kde pracovala ako sanitárka po dobu 12 rokov. Vyjadrila sa, že
to nebolo len jej zamestnanie, ale aj poslanie a záľuba, pretože sa plne venovala klientom DSS. Robili
si spoločné podujatia, usporadúvali spoločenské akcie, chodili na výlety, napríklad na Devín. Nakoľko

je vdova (manžel jej zomrel v roku 2005) a postavili si spoločne rodinný dom, v ktorom v súčasnosti
býva spolu s dcérou, ktorá sa o ňu stará, venovala sa prácam okolo domu, práve táto strata je pre ňu
najbolestivejšia, pretože sa v minulosti venovala záhrade, kde mali nasadené stromy, zemiaky, zbožie,
chovali sliepky, zajace, no toto všetko sa muselo zlikvidovať, pretože navrhovateľka už pri týchto prácach
nepomôže, zať chodí do práce a dcéra ju musí opatrovať. Má aj druhú dcéru, ktorá je vydatá a býva

na Orave, kde podnikali rôzne výlety, navštevovali pamiatky, chodievali do prírody alebo do Poľska na
nákupy. Taktiež doma často chodievala na výlety na Vršatec, hocikedy sa zobrali s deťmi na hríby,
do prírody, čo už teraz nie je možné. Navrhovateľka tiež uviedla, že často a rada bicyklovala; bicykel
používala ako prepravný prostriedok, chodila dennodenne, v lete aj v zime, na bicykli do práce a zároveň
to bol jej koníček. Pred dopravnou nehodou vyšívala, štrikovala, v súčasnosti to už nie je možné, pretože
nemá stabilitu a má oslabené ruky. Navrhovateľka v podstate celý deň trávi na vozíku, nemôže sedieť

na stoličke alebo na sedačke, pretože nemá dobrú stabilitu. Nakoľko je ochrnutá od prsných bradaviek
dole a má spevnený 3., 4., 6. a 7. stavec a 5. stavec má vymenený, v noci je nutné ju 2 - 3-krát otáčať,
pretože pociťuje prudké bolesti v chrbte v dôsledku vloženého materiálu. Taktiež pociťuje tlaky v pravej
nohe, hoci je ochrnutá, no najväčšie bolesti pociťuje v chrbte, sú to veľmi prudké a silné bolesti, pre
ktoré užíva aj lieky ako Nobalgin, Ibalgin, Varfarin. Kvôli problémom s vyprázdňovaním musela zmeniť

stravu na cereálnu. Navrhovateľka vyžaduje celodennú opateru, trpí aj podľa vlastných slov poruchami
spánku, v podstate spáva len do tretej hodiny, potom sa zobudí a jej prvé myšlienky smerujú k tomu, čo
by spravila, no vzápätí ju napadne, že to už nie je možné. Pohybuje sa na vozíku po byte, ktorý jej bol
upravený na bezbariérový. Je schopná vyjsť sama na dvor, avšak po záhrade alebo po ceste, po dedine
alebo do mesta ju musí niekto tlačiť, nie je schopná sama pohybovať vozík. Nedokáže sa sama o seba

postarať, vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť inej osoby a jej doprovod. V tomto jej pomáha dcéra,
ktorá sa o ňu stará, v noci ju chodí otáčať, musí ju plienkovať, 3 roky ju musela cievkovať. Pre posúdenie
výnimočnosti prípadu navrhovateľky súd tiež vykonal výsluch svedkov Y. F. (dcéry navrhovateľky), Y.. R.
Y.(kolegynenavrhovateľky)aM.R.(bratanavrhovateľky, ktorípotvrdili skutkovétvrdenianavrhovateľky
o následkoch a obmedzeniach vo všetkých sférach jej života. Takto zistený skutkový stav súd právne

posúdil podľa § 488, § 489, § 494, § 511, § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa §
427, § 428, § 444 Občianskeho zákonníka, a podľa § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, ust. §
4 ods. 1, ust. § 4 ods. 2, § 5, § 6, § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, tiež podľa § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 15 ods. 1, podľa § 11 ods.
6 až ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, účinného do 31.5.2010. Pokiaľ ide o dôvodnosť výšky týchto nárokov,
okresný súd sa vyporiadal s viacerými námietkami odporcu: 1) Premlčanie uplatneného nároku v časti
bolestného. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,
a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie
doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody

spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby
(§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť aj
po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo
najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené. Ako to uviedol aj Najvyšší súd ČR „začiatok
subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy sa poškodený

dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
pri práve na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nie len predpokladaná vedomosť
poškodeného. K tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah tak, aby bolo možné približne urč í výšku škody v

peniazoch. Nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného
posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode
vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t.j. keď
nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia.“ Za rozhodujúcu skutočnosť súd považoval zistenie okamihu,

kedy bola bolesť spôsobená. Podstatným okamihom je ukončenie liečebného procesu resp. ustálenie
zdravotného stavu navrhovateľky, ktorá najneskôr v tomto okamihu mala vedomosť o spôsobenej
škode a mohla získať vedomosť o jej rozsahu resp. výške. Ako bolo konštatované znalcom MUDr.
Jaroslavom Ridoškom (č.l. 170) k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo po druhej operáciichrbtice dňa 13.2.2009, od kedy začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 13.2.2011.
Rozšírený návrh bol uplatnený na súde až dňa 27.9.2013 súd musel prihliadať aj na vznesenú námietku
premlčania zo strany odporcu. Súd tak za premlčaný nárok považoval bolestné za operáciu chrbtice

zo dňa 13.2.2009. Čo sa týka rozšírenia návrhu ohľadom bolestného, súd pri vznesenej námietke
premlčania neprihliadol na zvýšenie bodového ohodnotenia položiek, ktoré si navrhovateľka uplatnila už
v návrhu, ale musel prihliadať na tie položky, ktoré sa v pôvodnom posudku o bolestnom nenachádzali
a rovnako aj na tie položky, kde vznik bolesti navrhovateľka určením rozsahu poškodenia zdravia
neuviedla. Súd preto za premlčaný považoval aj a) nárok navrhovateľky, rozšírený v časti, ktorá sa

týkala ohodnotenia jaziev resp. tržných rán, utrpených v súvislosti s nehodou (ako to bolo konštatované
znaleckou organizáciou Forensic na č.l. 320. b) nárok navrhovateľky, rozšírený v časti, ktorá sa týkala
ohodnotenia položkou 223 - otrasu mozgu, nakoľko táto diagnóza (commotio cerebri) bola konštatovaná
už v prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice Nitra zo dňa 13.7.2007 (č.l. 14). c)nárok navrhovateľky,
rozšírený v časti, ktorá sa týkala ohodnotenia položkou 86b - pneumotorax ventralis residualis (vzduch v
hrudnej dutine), nakoľko táto diagnóza bola konštatovaná už v prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice

Trenčín zo dňa 18.7.2007 (č.l. 15) d) nárok navrhovateľky, rozšírený v časti, ktorá sa týkala ohodnotenia
položkou 86f - haemothorax bilat (krv v hrudnej dutine), nakoľko táto diagnóza bola konštatovaná
už v prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice Nitra zo dňa 13.7.2007 (č.l. 14). 2) Výška náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (výška za bod). K vzniku nároku na náhradu bolestného
i sťaženia spoločenského uplatnenia došlo podľa názoru súdu už samotným poškodením zdravia pri

dopravnej nehode, pričom bodové ohodnotenie posudkom lekára či znalca len deklarovalo rozsah pre
účely odškodnenia, a teda nárok ako taký nezakladalo. Súd preto v súlade s 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.
z. výšku náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia určil z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, teda za rok 2006 v zmysle

opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19. apríla 2007 č. 11165/2007-0L, ktorým
sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2007 hodnotou 375,22 Sk t.j. 12,46 €. 3) Rozsah bolestného. Po zohľadnení námietky premlčania súd
zisťoval výšku bodového ohodnotenia bolestného, ktoré navrhovateľka uviedla v žalobnom návrhu, teda
toho rozsahu, ktorý si navrhovateľka v žalobnom návrhu uplatnila. Súdu v rámci konania boli predložené

3 znalecké posudky ohľadom bolestného: MUDr. Hudec stanovil počet bodov na 3.357,5, MUDr.
Ridoško na 2.040 bodov a znalecká organizácia Forensic na 3.127,5 bodov. Súd neakceptoval výhrady
odporcu k správnosti posudku o bolestnom, vypracovaným primárom Národného rehabilitačného
centra Kováčová (o nesplnení náležitosti stanovených v § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., lebo
primár MUDr. Hudec nemôže byť posudzujúcim lekárom, keďže nebol posledným lekárom, ktorý liečil

navrhovateľku v súvislosti s poškodením na zdraví), pretože mal preukázané, že ku dňu vypracovania
tohto posudku t.j. ku dňu 12.2.2008 bolo Národné rehabilitačné centrum Kováčová zariadením, ktoré
navrhovateľku naposledy liečilo v súvislosti so žalovaným poškodením zdravia, a preto správne posudok
o bolestnom vypracoval jeho primár. Nakoľko bodové ohodnotenie MUDr. Hudecom je najvyšším
bodovým hodnotením, ktorého správnosť z iných ako uvedených dôvodov nebola namietaná a v konaní

nebol preukázaný opak (t.j. nesprávnosť jeho záverov), súd ustálil, že v peňažnom vyjadrení tak
navrhovateľke patrí náhrada za bolesť v sume 41.835,- € (3.357,5 bodov x 12,46 Eur po zaokrúhlení
na celé euro smerom nahor), z ktorej nakoľko odporca navrhovateľke dobrovoľne plnil pred podaním
návrhu dňa 9.7.2008 sumu 784.210,- Sk t.j. 26.031,- € (č.l. 44) a dňa 23.3.2012 sumu 12.611,04,- €
(č.l. 197 a 212), nesplnenou ostala časť náhrady bolestného v sume 3.192,96,- €. 4) Rozsah sťaženia

spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia je možné zistiť po ustálení zdravotného
stavu poškodeného, spravidla po 1 roku od úrazu. Podľa vyjadrenia znalca MUDr. Ridoška došlo
k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky dňa 13.2.2009 (č.l. 172), a preto súd pri stanovení
rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia nevychádzal z posudku MUDr. Hudeca, ako v prípade
bolestného. Čo sa týka bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v konaní boli podané

2 znalecké posudky, a to MUDr. Ridoškom a znaleckou organizáciou Forensic. Znalecký posudok MUDr.
Ridoška stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 6.960 bodov, pričom
znaleckáorganizáciaForensicdošlakzáveruodôvodnosti8.110bodov,pričomsavyjadrila,žeanalýzou
znaleckého posudku MUDr. Ridoška nedošli k záveru, že znalec vykonal uložené úlohy nesprávne alebo
že by dospel k nesprávnym záverom. Nakoľko oba znalecké posudky hodnotili rovnaké diagnózy, avšak

došli k rozdielnym záverom, súd dotazom na oboch znalcov zisťoval príčiny ich rozdielneho hodnotenia.
Obaja znalci sa zhodli na zaradení položky č. 255 do hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
(MUDr. Ridoško uviedol, že súhlasí s hodnotením položky č. 255, pretože následnými vyšetreniami
po podaní jeho znaleckého posudku bola stanovená diagnóza - chronifikovaná depresívna porucha),rovnako sa zhodli na hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia pri položke č. 432e - rozsiahle
jazvy po poraneniach. Rozdielne názory zaujali k položke č. 272, kde MUDr. Ridoško uviedol, že je
síce pravda, že poruchy zorného poľa neboli zistené oftalmológom, avšak vzhľadom na zlomeninu

spodiny očnice môže dôjsť k poruche videnia, a preto ohodnotil aj túto položku; znalecká organizácia
Forensictútonehodnotila,pretožeupoškodenejniesúoftalmologickýmvyšetrenímverifikovanéporuchy
zorného poľa, pričom dvojité videnie nie je v súčasnosti prítomné. Súd vzhľadom na skutočnosť, že
z predloženej zdravotnej dokumentácie nebolo zistené konštatovanie takejto diagnózy oftalmológom a
táto nebola potvrdená ani klinickým vyšetrením znaleckej organizácie, túto položku v rámci hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia nezohľadnil. Rozdielne názory znalci zaujali aj k položke č. 314 a
316c, pri ktorých znalecká organizácia ich hodnotila ako následok miešnej lézie. Podľa názoru MUDr.
Ridoška však nebol dôvod na osobitné hodnotenie, rovnako nesúhlasil s hodnotením položky č. 323b,
ktorú nazvali komplexnou stratou sexuálnych funkcií, pričom v zmysle zákona je táto položka nazvaná
ako porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných
končatín, a preto žiadna analógia podľa jeho názoru neprichádzala do úvahy. Podľa jeho názoru v

rámci hodnotenia poúrazovej paraplégie, ktorá je hodnotená 2470 bodmi je zahrnuté aj hodnotenie,
ktoré znalecká organizácia zahrnula do položiek 314, 316 c a 323 b, pretože pri strate, resp. amputácii
dolnej končatiny (čo je stav, ktorý sa týka hybnosti končatín rovnaký ako je poúrazová paraplégia)
je táto hodnotená počtom 900 bodov, pri oboch končatinách teda ide o 1800 bodov, ale vzhľadom
na bodové ohodnotenie 2470 bodov si myslí, že tieto položky (314, 316c a 323b) sú zahrnuté do

položky poúrazovej paraplégie. Znalecká organizácia došla k rozdielnemu názoru, v rámci ktorého
uviedla, že hodnotenie položky poúrazovej paraplégie nemusí automaticky zahŕňať aj ohodnotenie napr.
inkontinencie moču, stolice a komplexnej straty sexuálnych funkcií, pričom tento názor koncipovali na
základe nasledovných dôvodov: 1. klinický obraz poúrazovej paraplégie závisí od stupňa poškodenia
miechy a od výšky poškodenia miechy, a preto nie je v jednotlivých prípadoch rovnaký. 2. pri ťažkom

stupnipoúrazovejparaparézydolnýchkončatínhraničiacejspoúrazovouparaplégiou(tedajednoznačne
už odškodňovanej pod položkou 306 a nie 305) býva u pacientov zachovaná určitá schopnosť udržať
moč alebo stolicu. 3. u niektorých pacientov s kompletným poúrazovým poškodením miechy zostáva
zachovaná určitá časť sexuálnych funkcií. 4. napriek tomu, že pri úrazovom poškodení miechy sú všetky
trvalé následky spravidla prejavom jedného úrazového deja, ktorým je poškodená miechy a dominujúce

príznaky poškodenia sa vzťahujú k poruchám hybnosti a citlivosti, existujú popri tom aj poruchy iných
viacerých vzdialených orgánových systémov, ktoré značne zhoršujú následný stav a kvalitu života
pacienta, napr. duševné poruchy, metabolické poruchy, preležaniny, osteoporóza,... 5. zároveň pri
paraplégii z iného dôvodu než je poúrazové poškodenie miechy nie sú úplná inkontinencia a sexuálne
poruchy konštantnou súčasťou klinického obrazu. Tiež uviedli, že paraplégia je medicínsky pojem

viazaný na poruchu hybnosti, pričom samotná porucha hybnosti končatín predstavuje len jednu kvalitu
životaaďalšieporuchyzvieračovasexuálneporuchy,prípadneinéďalšieporuchyznačneznižujúkvalitu
života postihnutého jedinca. Preto by mal byť takto zistený klinický stav zohľadnený aj v samostatnom
dodatočnom hodnotení. Znalecká organizácia zastávala názor, že o prísne individuálne hodnotenie, pri
ktorom nie je možné paušalizovať príslušné zákonné ustanovenie na každý podobný prípad, musí ísť aj

z toho dôvodu, že v teoretickom prípade poúrazovej paraparézy, teda ľahšieho čiastočného ochrnutia
dolných končatín, kde jednoznačne nie je konštantne prítomná neschopnosť udržať moc, stolicu a
sexuálne poruchy, by sa uvedené položky inkontinencie a sexuálnych porúch automaticky pridávali
k položkám, ktoré zodpovedajú k poruchám hybnosti, čo by bolo metodologicky i odborne správne,
zároveň by však došlo k situácii, kedy by pacient z medicínskeho hľadiska s jednoznačne ľahším

stavom mohol dosiahnuť vyšší počet bodov ako pacient s ťažším stavom. Paraparetický pacient by
mohol dosiahnuť základnú sadzbu viac ako 3000 bodov a paraplegický pri nezohľadnení individualizácie
prípadu by dosiahol hodnotu 2470 bodov. Čo sa týka položky č. 323b tiež uviedli, že zákon neobsahuje
bodové hodnotenie straty sexuálnych funkcií, a preto v prípade mužov sa analogicky postupuje podľa
položky 321 - strata penisu, a preto u žien sa používa položka 323 - porušenie súvislosti panvového

prstenca. Súd v súvislosti s hodnotením položiek č. 314, 316c a 323b s prihliadnutím aj na záver
Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v rámci konania sp.zn. 2Cz 12/1990, kedy zdôraznili názor, že trvalé
následky rôzneho druhu na rôznych častiach tela najmä pri porušení takého orgánu akým je miecha, čo
je aj prejednávaný prípad, je potrebné hodnotiť individuálne, a nie len v rámci poškodenia miechy ako
základného orgánu, nakoľko porucha zdravia, spočívajúca v poruche miechy, sa prejavuje u každého

pacienta rôzne resp. u každého pacienta má následky rôznej intenzity a rôzneho rozsahu, vychádzal
zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic, nakoľko z dostupnej literatúry zistil, že pojem
paraplégia znamená úplné ochrnutie polovice tela, obvykle obidvoch dolných končatín, ktorý vzniká pri
poranení miechy, alebo pri nádoroch, ktoré tlačia na miechu, pričom zároveň môžu byť (ale nevyhnutnenemusia, aspoň nie v rovnakej intenzite) porušené aj nervy zásobujúce orgány malej panvy, napr.
močové a pohlavné orgány a v niektorých prípadoch v postihnutej oblasti dochádza aj k strate citlivosti
a tiež k strate kontroly nad odtokom moču. Paraplégia sa považuje za dôsledok poškodenia nervového

systému v oblasti mozgu a miechy. Pri takomto stanovení obsahu pojmu paraplégia súd je toho názoru,
že uvedený pojem obsahuje len zohľadnenie jednej stránky hodnoty života pacienta, a to jeho hybnosti,
a preto po zohľadnení princípov logiky dospel k záveru, že je namieste aj hodnotenie položiek 314,
316c a 323b. Ustálil, že za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí navrhovateľke náhrada v sume
101.051,- € (8.110 bodov x 12,46 € po zaokrúhlení na celé euro smerom nahor), z ktorej nakoľko

odporca navrhovateľovi dobrovoľne plnil sumu 94.825,- € (dňa 21.4.2009 sumu 85.663,88 € a dňa
23.3.2012 sumu 7.423,02 €), nesplnenou ostala časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 7.964,10 €. 5) Nárok z titulu omeškania s plnením - v tejto súvislosti mal súd preukázané, že
odporca pred ako aj počas konania čiastočne plnil na dlh voči navrhovateľke, ktorý si uplatnila v tomto
konaní, a preto konštatuje, že odporca dňa 9.7.2008 plnil na bolestné sumu 26.031,- € a dňa 23.3.2012
sumu 12.611,04 €, dňa 21.4.2009 plnil na sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 85.663,88 € a

dňa 23.3.2012 sumu 7.423,02 €. Za omeškanie odporcu s plnením takto priznanej náhrady škody na
zdraví v celkovej sume 9.418,96 € súd priznal navrhovateľovi tiež úroky z omeškania po zohľadnení
jednotlivých platieb odporcu vo výške 8,5 % ročne zo sumy 15.804,- € od 30.6.2008 do 23.3.2012 a
vo výške 5,5% ročne zo sumy 3.192,96 € od 27.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
101.051,- € od 30.6.2008 do 21.4.2009, a zo sumy 15.387,12 € od 22.4.2009 do 23.3.2012 a zo sumy

7.964,10 € od 24.3.2012 do zaplatenia. Vo svojich úvahách vedúcich k záveru o dôvodnosti tejto časti
uplatneného nároku navrhovateľa súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že v prípade osoby zodpovednej
za škodu (Petra Staňa), povinnosť škodu nahradiť vzniká okamihom jej vzniku a splatnosť, keďže nie
je dohodnutá ani špeciálne zákonom upravená, nastáva v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka,
dňom nasledujúcim po doručení výzvy na plnenie. I keď v prípade poisťovateľa (odporcu) je v zmysle

zák. č. 381/2001 Z. z. vznik povinnosti plniť podmienený preukázaním nároku poškodeným a splatnosť
povinnosti plniť časovo viazaná na ukončenie šetrenia, pokiaľ podľa jeho výsledku bude uplatnený
nárok preukázaný, nič to nemení na povinnosti poisťovateľa plniť za poisteného z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti všetko, čo tento zo svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu plniť má, včítane
jeho príslušenstva. Preto podľa posúdenia súdu poisťovňa je povinná za poisteného plniť i úroky z

omeškania, pokiaľ sa tento s náhradou škody dostal do omeškania, bez ohľadu na to, či sa poškodený
plnenia domáhal priamo u poisťovateľa a bez zreteľa tiež na to, či vôbec a ak áno v akom rozsahu
voči poisťovni tento nárok preukázal. Pre splatnosť peňažného záväzku škodcu nahradiť poškodenému
škodu je podľa názoru súdu bez významu subjektívna pochybnosť škodcu o naplnení zákonných
predpokladovprevznikjehozodpovednosti,pokiaľtietovčasevýzvypoškodenéhoobjektívneexistovali,

a to i ak by k preukázaniu splnenia niektorej z podmienok, prípadne k jej deklarovaniu rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu došlo až neskôr. Vzhľadom na solidárnu zaviazanosť poisteného Petra Staňa
a odporcu pre splatnosť záväzku na náhradu škody postačilo účinné doručenie výzvy na plnenie len
jednému z nich. I keď presný okamih doručenia výzvy na plnenie odporcovi v konaní vykonaným
dokazovaním nebol, nesporne v deň od ktorého si navrhovateľ úroky z omeškania uplatnil (30.6.2008),

vzhľadom na to, že v medziobdobí odporca na uplatnený nárok dobrovoľne plnil, splatnosť záväzku na
peňažné plnenie odporcu už nepochybne nastala. Nakoľko omeškanie odporcu súd ustálil na dátum
pred 1.1.2009 postupoval podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.12.2008, pričom
nakoľko navrhovateľovi nemožno priznať viac (teda vyššie percento) ako žiada, súd percentuálnu výšku
omeškania stanovil podľa návrhu navrhovateľky. 6) mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia - mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže súd priznať len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry
sa o takýto prípad jedná vtedy, ak bol poškodený pred poškodením svojho zdravia mimoriadne zapojený
v nejakej oblasti spoločenského života /kultúrnej, umeleckej, politickej, športovej a podobne/, pričom
toto mimoriadne zapojenie v dôsledku následkov poškodenia svojho zdravia už vykonávať nemôže

alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
u navrhovateľky o takýto prípad hodný osobitného zreteľa ide. Ako uviedol Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí zo dňa 29.10.2009, sp.zn. 2Cdo/170/2008 okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť
posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred
poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu

či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní
a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými
aktivitami (záhrada, vnúčence) je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom
dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnejosobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka utrpela úraz, ktorý jej poškodil zdravie v čase, keď
mala 44 rokov, 2 deti, vnúčatá a vlastný rodinný dom. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

bol stanovený na hranicu 80%, pričom miera jej funkčnej poruchy bola určená úradom práce na 90%.
V dôsledku utrpeného úrazu sa stala úplne nesebestačnou, odkázanou na pomoc iných a je natrvalo
vylúčená z dovtedajšieho plnohodnotného života. Navrhovateľka vyžaduje celodennú starostlivosť inej
osoby a jej doprovod; je úplne ochrnutá na dolných končatinách a odkázaná na invalidný vozík, pričom
je obmedzená aj v pohybe neochrnutej časti tela. Vzhľadom na zlomeninu lopatky má oslabené aj

horné končatiny, a preto vyžaduje pomoc aj pri bežných každodenných činnostiach, ako je príprava
jedál či obliekanie. V súvislosti s uvedeným je vo všeobecnosti, vychádzajúc z ust. § 5 ods. 5 zák. č.
437/2004 Z. z., potrebné poukázať na skutočnosť, že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže súd zvýšiť, a to najviac o 50% len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity. I keď uznanie invalidity je jedným, nie však jediným prípadom hodným osobitného zreteľa, pri
splnení ktorého súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priznať (por. uznesenie NS

SR 5Cdo 212/2010), nepochybne pre záver o jeho prítomnosti je potrebné, aby nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh boli výnimočné (osobité), a to až do tej miery, že bez zvýšenia by
odškodnenie v rozsahu len základného bodového ohodnotenia celkom zrejme nemohlo spĺňať zákonom
stanovenú požiadavku primeranosti. Návrhu navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia súd vyhovel sčasti, a to ako už uviedol v rozsahu 40% priznaného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia t.j. 40% z 101.051,- € t.j. rozhodol o priznaní
sumy 40.420,40 €. Nad tento rozsah súd návrh navrhovateľky zamietol ako neopodstatnený. 7) Liečebné
náklady navrhovateľky - navrhovateľka si uplatnila rozšírením žaloby aj svoj nárok na úhradu liečebných
nákladov, a to spolu v sume 281,65 €, pričom túto následne modifikoval podaním zo dňa 12.5.2014 na

sumu 278,21 € (čiastočné späťvzatie vo výške 3,44 €). Právny zástupca navrhovateľky tieto špecifikoval
podaním zo dňa 12.5.2014. K uvedeným uplatneným liečebným nákladom navrhovateľky odporca
uviedol, že pokiaľ ide o liečebné náklady, uplatnené navrhovateľkou podaním zo dňa 13.04.2012, tieto
boli u odporcu uplatnené vo výške 358,13 €, pričom dňa 20.06.2012 bolo navrhovateľke uhradených
258,27 €. Čo sa týka nepriznaných položiek špecifikovaných v podaní zo dňa 12.05.2014 (č.l.376) v

prípade položiek 2, 18, 19, 28 - tieto nesúvisia s liečbou úrazu. Súd zamietol návrh navrhovateľky v
časti, v ktorej si uplatňovala nárok na preplatenie nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s prechladnutím či
chorobami dýchacích ciest, nakoľko uvedená diagnóza nesúvisí s úrazom navrhovateľky; ani oslabená
imunita navrhovateľky nie je dostatočným zdôvodnením príčinnej súvislosti. Účelne vynaloženými
nákladmi sú v zmysle judikatúry súdov také náklady, ktorých zmyslom je podporiť liečebný proces

poškodeného, nie poskytovať mu určitý komfort v jeho životných potrebách bez toho, aby sa podporila
jeho liečba; z tohto dôvodu súd zamietol návrh v časti uplatnených poplatkov za prednostnú zdravotnú
starostlivosť a nadštandardnú izbu. Čo sa týka poplatkov za zdravotnícke služby, súd nevedel ustáliť
o aký druh poplatku a za aké služby malo ísť a nevedel posúdiť ich účelnosť, a preto v tejto časti
návrh navrhovateľky taktiež zamietol. Náklady na zubné ošetrenie u MUDr. Majtánovej, navrhovateľka

nepreukázala, že ide o účelne vynaložené liečebné náklady, nakoľko súdu nebolo preukázané, že k
pôvodnému zubárovi sa z dôvodu svojej imobility nevie dostať resp. že MUDr. Majtánová má taký prístup
do ambulancie, ktorý si vyžaduje zdravotný stav navrhovateľky, a preto návrh v tejto časti zamietol.
Čo sa týka panthenolu, ide o prípravok obsahujúci dexpanthenol, čo je vitamín skupiny B, ktorý sa v
tele mení na kyselinu panthothenovú, ktorá prináša úľavu v ústach a krku, prispieva k zníženiu únavy

a vyčerpania a podporuje krásu pleti, vlasov a nechtov. Súd pre nedostatok skutočností, tvrdených
zo strany navrhovateľky, nemal preukázanú účelnosť vynaloženého nákladu v súvislosti s liečením
poškodenia zdravia, ktoré navrhovateľka utrpela pri úraze dňa 8.7.2007, a preto návrh v tejto časti
zamietol. Uvedené platí aj v prípade liečebných nákladov, uplatnených pod položkou 20 (canesten a
rosalgin), nakoľko ide o lieky, užívané pri vaginálnych mykózach. Súd nezistil príčinnú súvislosť ani

v prípade preplácania kozmetiky zn. Menalind (položka 26, 10, 12 a 31), ktorá nezabezpečuje liečbu
poškodenia zdravia navrhovateľky, slúži len na bežnú starostlivosť o pokožku. Tieto dôvody platia aj pre
zamietnutie návrhu v prípade krému Sudocrem, ktorý je taktiež používaný na starostlivosť o pokožku
(položka 1). Čo sa týka položky 5 a 6 - magnéziovým alebo horčíkových doplnkoch, ide o doplnok stravy,
ktorý taktiež nesúvisí s liečbou poškodenia zdravia navrhovateľky. Rovnako o vitamínový doplnok, ide

v prípade položky 7 - prípravku s názvom stop kŕčom a položky 14 - mobivenal. Príčinnú súvislosť
súd nezistil ani pri položke 15. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľky v časti uplatnených
liečebných nákladov v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na výšku navrhovateľke priznaného plnenia
súd rozhodol v súlade s § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o predĺžení zákonnej lehoty naplneniepreodporcu. Otrováchkonaniasúdrozhodolspoužitímust.§151ods.3vetapredbodkočiarkou
O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. -
nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnej aplikácii právnej normy. Podľa jej názoru,
za zásadnú chybu okresného súdu je potrebné považovať priznanie hodnoty bodu z titulu náhrady

za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľke v hodnote 12,46 eur za jeden bod.
Súd takto stanovenú hodnotu bodu použil pre výpočet náhrady škody na zdraví aj napriek tomu, že
v súdnom konaní mal znaleckým dokazovaním preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu u nej
došlo až v roku 2009. Podľa názoru prvostupňového súdu došlo k vzniku nároku na náhradu škody tak
bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia už samotným poškodením zdravia pri dopravnej
nehode, pričom bodové ohodnotenie posudkom lekára či znalca len deklarovalo rozsah poškodenia.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak v rozpore so zák. č. 437/2004 Z. z. zákona o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj závermi súdnej praxe v zmysle publikovaných
rozhodnutí R68/2003aR47/2010 ZbierkysúdnychrozhodnutíastanovískSR,pripojenéhorozhodnutia
NS SR, č .k. 4MCdo 19/2011 zo dňa 25.10.2012. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé
euro smerom nahor. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje poškodenému jednorázovo v
prípade, keď jeho stav v dôsledku poškodenia zdravia pracovným úrazom, chorobou z povolania alebo
iným poškodením má preukázateľné nepriaznivé následky na schopnosť poškodeného uspokojovať

životné a spoločenské potreby a obmedzuje jeho možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ak u
poškodeného po vyplatení náhrady vznikne také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom
hodnotení nepredpokladal, zvýši sa pôvodná suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na základe nového bodového ohodnotenia určeného lekárskym posudkom. Zo skutkového stavu je
zrejmé, že utrpela poškodenie na zdraví v roku 2007, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že išlo

vážne poškodenie zdravia s dlhodobou hospitalizáciou a liečbou ukončenou až v roku 2009. Túto
časť právnej úpravy považuje za jadro platnej právnej úpravy, ktorá je rozhodujúca zaväzujúca, pretože
podľa § 8 ods. 4 zákona lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený, ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví. Podľa Štatistického úradu SR za kalendárny rok predchádzajúci roku,

v ktorom vznikol nárok na náhradu škody na zdraví bola priemerná mesačná mzda vo výške 21.782
Sk, z ktorej vypočítaná suma 2% predstavuje sumu 435,64 Sk, t. j. 14,46 eur. Uvedené skutočnosti
preukazujú, že rozhodnutie súdu týkajúce sa zamietnutia žaloby nad sumu 375,22 Sk, t. j. 12,46
eur vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Pochybenie súdu prvého stupňa automaticky
má vplyv aj na nesprávne vyčíslenú a priznanú výšku úrokov z omeškania a malo by vplyv aj na

nesprávne vyčíslenie a priznanie trov konania. Z uvádzaných dôvodov súdom prvého stupňa vyčíslená
výška úrokov z omeškania vychádza z nesprávne ustáleného základu. Navrhla, aby krajský súd zmenil
rozsudok okresného súdu v jeho zamietavej časti, a to tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke
- z titulu bolestného sumu 9.732,52, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 30.06.2008 do
zaplatenia zo sumy 6.263,02 eur, s 5,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 27.12.2013 do

zaplatenia zo sumy 3.469,50 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 15.380,95 eur s
8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 30.6.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania 12.239,35 eur,
z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 54.234,02 eur, z titulu liečebných nákladov
sumu 281,65 eur, s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 21.06.2012 do zaplatenia zo sumy
99,86 eur, s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 13.12.2012 do zaplatenia zo sumy 181,79

eur, trovy konania a právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uplatnil a náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 887,98 eur za jeden úkon právnej služby - odvolanie.

Odporca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. -

nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu, a to
aby súd zamietol žalobu v nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU vo výške 40.420 eur.
V 1. výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa, a to tak, že žalobu zamietne: titulom bolestného sumu
vo výške 3.192,96 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 15.804 eur od30.6.2008 do 23.3.2012 a vo výške 5,5% zo sumy 3.192,96 eur od 27.12.2013 do zaplatenia, titulom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 7.964,10 eur spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 8,5% zo sumy 101.051 eur od 30.6.2008 do 21.4.2009, zo sumy 15.387,12 eur od

22.4.2009 do 23.3.2012 a zo sumy 7.964,10 eur od 24.3.2012 do zaplatenia a titulom mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 40.420 eur, a to do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a zaviaže navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania spočívajúce
v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia alebo že v
napadnutom 1. výroku zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie. Listom

zo dňa 23.04.2008, doručeným odporcovi dňa 25.04.2008 si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu
bolestného vo výške 1.376 575 Sk. Na základe znaleckého posudku č. 41/2007 vypracovaného
MUDr. Dušanom Gyuttmentom dňa 09.07.2008 vyplatil navrhovateľke 784.210 Sk (26.031 eur = 2090
bodov x 375,22 Sk). Listom zo dňa 30.06.2008 odporca oznámil navrhovateľke poskytnutie poistného
plnenia - nároku na bolestné a odôvodnil aj neposkytnutie poistného plnenia nároku na bolestné v
zmysle posudku MUDr. Jozefa Hudeca, a teda že z doručených dokladov nie sú zrejmé iné operácie

a bolestivejšie spôsoby liečby, ako uvádza MUDr. Dušan Gyuttment vo vypracovanom znaleckom
posudku, tzn. neakceptoval počet bodov stanovených v posudku MUDr. Jozefa Hudeca. Zástupca
navrhovateľky na pojednávaní dňa 05.11.2010 navrhol doplniť dokazovanie znalcom za účelom
ustálenia bodového hodnotenia náhrady za bolesť, ako aj určenie okamihu ustálenia zdravotného stavu.
Posudok MUDr. Jozefa Hudeca bol namietaný ako navrhovateľkou, tak aj odporcom a bolo súdom

nariadenéznaleckédokazovanie,ktorétrvalocca4roky. Vzhľadomnauvedenéskutočnosti nepovažuje
za právne správne priznanie odškodnenia navrhovateľke v nároku na bolestné v zmysle posudku
MUDr. Jozefa Hudeca. Na základe znaleckého posudku č. 58/2011 MUDr. Jaroslava Ridošku dňa
23.03.2012 doplatil navrhovateľke nárok na bolestné vo výške 12.611,04 eur za 3.102,5 bodov x
375,22 Sk (38.642,07 eur - 26.031 eur). V znaleckom posudku č. 156/2013 forensic.sk stanovil

nárok navrhovateľky na bolestné počtom bodov 3.617,50. Na str. 62 uviedol, že analýzou znaleckého
posudku MUDr. Ridoška nedospeli k názoru, že znalec vykonal uložené úlohy nesprávne a dospel k
nesprávnym záverom. Odškodnil navrhovateľku na základe znaleckého posudku MUDr. Ridoška a
tento považuje za správny. Konajúci súd pri vnesenej námietke premlčania neprihliadol na zvýšenie
bodového hodnotenia položiek, ktoré si navrhovateľka uplatnila už v návrhu, za premlčané považoval

niektorépoložkyzoznaleckéhoposudku MUDr.Ridoškaaforensic.sk, ktorévšakpriodškodnenínároku
na bolestné nezohľadnil, nakoľko postupoval v zmysle posudku MUDr. Jozefa Hudeca. V zmysle §
11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z. platí, že poisťovateľ je povinný do 3 mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti

poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých
nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
výška poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. platí, že ak poisťovateľ nesplní

povinnosti podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odporca v trojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť
25.04.2008, dňa 09.07.2008 vyplatil poistné plnenie, a teda má za to, že splnil svoju povinnosť v zmysle
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, a preto navrhovateľ nemá nárok na úroky z omeškania
podľa Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku premlčania na úroky z omeškania od 27.12.2013 do

zaplatenia. Na základe znaleckého posudku č. 30/2009 vypracovaného dňa 18.03.2009 MUDr. Stefan
Arin Ianecsko dňa 21.04.2009 vyplatil navrhovateľke nárok na SSU 85.663,80 eur za 6405 bodov x
402,92Sk. Nazákladeznaleckéhoposudku č.58/2011vypracovaného dňa26.10.2011MUDr. Jaroslav
Ridoško dňa 23.03.2012 doplatil navrhovateľke nárok na SSU vo výške 7.423,02 eur za 6960 bodov x
402,92 Sk (93.086,90 eur - 85.663,88 eur). Odporca odškodnil navrhovateľku na základe znaleckého

posudku MUDr. Ridoška počtom bodov 6960 a tento považuje za správny. V trojmesačnej lehote,
ktorá začala plynúť 25.04.2008, listom zo dňa 30.06.2008 oznámil neposkytnutie poistného plnenia,
a teda má za to, že splnil svoju povinnosť v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, a preto
navrhovateľka nemá nárok na úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Odškodnenie za
SSU považuje za primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom

sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti podľa § 4 ods. 1 zák. č.
437/2004 Z. z. Sociálna poisťovňa rozhodla o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na 80%, teda nie na 100%. Z výpovede svedkyne Y. vyplýva, že od marca je navrhovateľka na kratšípracovný čas 4 hodiny dvakrát do týždňa zamestnaná vo svojom pôvodnom pracovisku v DSS Pruské.
Pracovnú činnosť navrhovateľky potvrdila aj svedkyňa Mgr. R. Y..

Navrhovateľka nevyužila svoje právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že táto žiada bolestné v sume
9.732,52 eur, s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 30.6.2008 do zaplatenia zo sumy 6.263,02 eur,
s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 27.12.2013 do zaplatenia zo sumy 3.469,50 eur. Listom zo dňa

23.4.2008,doručenýmodporcovidňa 25.4.2008sinavrhovateľkauplatnilanároknanáhradubolestného
vo výške 1.376 575 Sk. Na základe znaleckého posudku č. 41/2007 vypracovaného MUDr. Dušanom
Gyuttmentom dňa 9.7.2008 vyplatil navrhovateľke 784.210 Sk - 26.031 eur. Na základe znaleckého
posudku č. 58/2011 MUDr. Jaroslava Ridošku odporca dňa 23.3.2012 doplatil navrhovateľke nárok
na bolestné vo výške 12.611,04 eur za 3.102,5 bodov x 375,22 Sk (38.642,07 eur - 26.031 eur).
Pokiaľ ide o stanovenie výšky náhrady za bolesť súdom sadzbou za rok 2007 = 375,22 Sk/12,46

eur, s tou sa odporca stotožňuje. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania k nároku na
bolestné s poukazom na nález ÚS SR, č. k. II. ÚS 537/2011 a rozsudok NS SR, č. k. MCdo 37/2000.
V zmysle bodu 3 ZP MUDr. Ridošku, str. 14 zdravotný stav navrhovateľky pri bolestnom bol ustálený
po druhej operácii chrbtice dňa 13.2.2009. K rozšíreniu žaloby v nároku na bolestné došlo listom zo
dňa 23.9.2013, a preto z vyššie uvedených dôvodov odporca považuje nárok v sume 3.469,50 eur s

5,5% ročným úrokom z omeškania od 27.12.2013 do zaplatenia za premlčaný. V zmysle § 11 ods. 5
zák. č. 381/2001 Z. z. platí, že poisťovateľ je povinný do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné

vysvetleniedôvodov,prektoréodmietolposkytnúťaleboprektoréznížil poistnéplnenie aleboposkytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia. Odporca v trojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť 25.4.2008, dňa 9.7.2008 vyplatil
poistné plnenie, a teda má za to, že splnil svoju povinnosť v zmysle vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia, a preto navrhovateľ nemá nárok na úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
Navrhol, aby súd zamietol žalobu v nároku na bolestné v sume 9.732,52 eur, s 8,5% ročným úrokom
z omeškania od 30.6.2008 do zaplatenia zo sumy 6.263,02 eur, s 5,5% ročným úrokom z omeškania
od 27.12.2013 do zaplatenia zo sumy 3.469,50 eur. Navrhovateľka žiada sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 15.380,95 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 30.6.2008 do zaplatenia.

MUDr. Stanislav Kollár vo svojej výpovedi dňa 26.3.2014 uviedol, že k rôznemu hodnoteniu prispieva
aj individuálny názor toho ktorého znalca. Akékoľvek hodnotenie tejto problematiky považuje za prísne
individuálne. V znaleckom posudku forensic.sk na str. 62 uviedol, že analýzou znaleckého posudku
MUDr. Ridoška nedospeli k názoru, že znalec vykonal uložené úlohy nesprávne a dospel k nesprávnym
záverom. Odporca odškodnil navrhovateľa na základe znaleckého posudku MUDr. Ridoška a tento

považuje za správny. Odporca v trojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť 25.4.2008, listom zo dňa
30.6.2008 oznámil neposkytnutie poistného plnenia a má za to, že splnil svoju povinnosť v zmysle vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia, a preto navrhovateľka nemá nárok na úroky z omeškania podľa
Občianskeho zákonníka. Navrhuje, aby súd zamietol žalobu v nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 15.380,95 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 30.6.2008 do zaplatenia.

Navrhovateľka žiada úrok z omeškania vo výške 12.239,35 eur. Odporca navrhuje, aby sú zamietol
žalobu v nároku na úrok z omeškania vo výške 12.239,35 eur s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenie § 11 zák. č. 381/2001 Z. z. Navrhovateľka žiada zvýšenie SSU v sume 54.234,02 eur.
MUDr. Ridoško v znaleckom posudku bodové hodnotenie SSU zvýšil na dvojnásobok. Na strane
18 uvádza, že stupeň funkčnej sebestačnosti navrhovateľky je hodnotený stupňom 3, zo 7 možných.

Forensic.sk v znaleckom posudku bodové hodnotenie za SSU vzhľadom k veku poškodenej v čase
škodovej udalosti navýšil len o 50%. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by navrhovateľka
bola športovo, kultúrne alebo spoločensky registrovaná. Sociálna poisťovňa rozhodla o miere poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovú činnosťna80%,tedaniena100%. ZvýpovedesvedkyneY.F.vyplýva,
že od marca je navrhovateľka na kratší pracovný čas 4 hodiny 2x do týždňa zamestnaná vo svojom

pôvodnom pracovisku v DSS Pruské. Pracovnú činnosť navrhovateľky potvrdila aj svedkyňa Mgr. R.
Y.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca navrhuje, aby súd zamietol žalobu v nároku na
zvýšenie SSU v sume 54.234,02 eur. Navrhovateľ žiada liečebné náklady v sume 281,65 eur, s 8,75%
ročným úrokom z omeškania od 21.6.2012 do zaplatenia zo sumy 99,86 eur, s 8,75% ročným úrokomz omeškania od 13.12.2012 do zaplatenia zo sumy 181,79 eur. Odporca v trojmesačnej lehote, ktorá
začala plynúť 23.11.2012, dňa 11.12.2012 vyplatil poistné plnenie a dňa 11.12.2012 oznámil dôvody
nepriznania poistného plnenia, a teda má za to, že splnil svoju povinnosť v zmysle vyššie uvedeného

zákonného ustanovenia, a preto navrhovateľ nemá nárok na úroky z omeškania podľa Občianskeho
zákonníka. Navrhuje, aby súd zamietol žalobu v nároku na liečebné náklady v sume 281,65 eur, s
8,75% ročným úrokom z omeškania od 21.6.2012 do zaplatenia zo sumy 99,86 eur, s 8,75% ročným
úrokom z omeškania od 13.12.2012 do zaplatenia zo sumy 181,79 eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní účastníkov
konania rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Rozsudok okresného súdu vychádza z úplne zisteného skutkového stavu, zo správneho skutkového

a právneho záveru, jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., je
správne a presvedčivé, preto sa s ním odvolací súd identifikoval podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na tieto
poukazuje. Súčasne, na akcentovanie správnosti rozsudku okresného súdu považuje za potrebné k
odvolaniu účastníkov uviesť nasledovné:

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti
rozsudku prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.

O spôsobilý odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci,
pôjde vtedy, keď prvostupňový súd aplikoval na skutkový stav nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď

na skutkový stav síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval.

V prejednávanej veci uplatnili obaja účastníci uvedený odvolací dôvod, avšak každý namietal
nesprávnu interpretáciu inej právnej úpravy.

I. Odvolanie navrhovateľky
1. Navrhovateľka namietala nesprávny výklad ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, t. j. otázku rozhodného obdobia
pre účely výšky náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle uvedeného
ustanovenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje

sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol
nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro
smerom nahor.

Podľa názoru navrhovateľky, jej nárok na náhradu škody na zdraví vznikol až po ustálení zdravotného
stavu;akideosťaženiespoločenskéhouplatnenia,spravidlaažpouplynutí jednéhorokaodpoškodenia
zdravia. Poškodenie jej zdravia vzniklo v roku 2007, pričom išlo o vážne poškodenie zdravia s
dlhodobou hospitalizáciou a liečbou ukončenou až v roku 2009, preto, podľa jej názoru, rozhodným
obdobím, z ktorého treba vychádzať pri určení hodnoty jedného bodu za jej bolesti a sťaženie

spoločenského uplatnenia, je rok 2008. V uvedenom roku bola v Slovenskej republike priemerná
mesačná mzda vo výške 21.782 Sk, z ktorej 2% predstavujú 435,64 Sk, t. j. 14,46 eur a nie 12,46
eur, z ktorej vychádzal okresný súd. Uvedený názor navrhovateľky nekorešponduje s platnou právnou
úpravou v zákone č. 437/2004 Z. z.

Z ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistené pred týmto
dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Z citovanej právnej úpravy je evidentné, že pre odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia nie je rozhodujúce to, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu po jeho poškodení, ale
to, kedy došlo k poškodeniu zdravia.Napokon aj predošlá právna úprava odškodňovania bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia
považovala za významný pre hodnotu bodu okamih poškodenia zdravia oprávnenej osoby a nie
okamih ustálenia jeho zdravotného stavu (vyhl. č. 32/1965 Zb.). Uvedený záver korešponduje aj s

právnou praxou, ako aj odbornou literatúrou (napr. Krajčo, J. Občiansky zákonník pre prax /komentár/,
Eurounion 2015).

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ navrhovateľke bolo spôsobené poškodenie zdravia v roku 2007,
vtedy jej vznikli zákonom predpokladané nároky, o. i. aj nároky na náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia, potom rozhodným obdobím, z ktorého sa určí výška náhrady za jeden
bod je rok 2006, za ktorý uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky zistený priemerný zárobok
zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky až k 31. máju 2007. Na rok 2007 platila
výška tejto náhrady hodnotou 375,22 Sk - t. j. 12,46 eur, ako to správne uviedol okresný súd vo svojom
rozsudku.

2. Navrhovateľka ďalej žiadala priznať zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., a to tak, ako navrhla v návrhu - o 50%, pričom okresný súd jej
priznal zvýšenie o 40%, poukazujúc na výsledky dokazovania na okolnosti následkov poškodenia jej
zdravia vo všetkých sférach života. V dôsledku rôznych názorov i aplikačnú prax v prípade zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5

Cdo 212/2010 dospel k záveru, že „uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Úsudok súdu o primeranosti zvýšenia odškodnenia vychádza jednak z konkrétnych, individuálnych

okolností posudzovanej veci, jednak zo všeobecnej skúsenosti súdu s prihliadnutím na iné
prípady podobného druhu. Okresný súd správne považoval obmedzenie možnosti seberealizácie,
spoločenského uplatnenia, vrátane výkonu doterajšieho povolania, ale aj pri uspokojovaní základných
životných potrieb, o ktoré prišla v podstate v produktívnom veru (46 rokov), za dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré umožňujú zvýšenie odškodnenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

Rozsah tohto zvýšenia podľa rozsudku okresného súdu - 40%, ktoré zákon limituje najviac 50%, aj
podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám primeranosti a porovnateľnosti s hodnotou
náhrad priznaných v obdobných veciach. S prihliadnutím aj na mieru funkčnej poruchy navrhovateľky

(90%), okolnosť, že nie je úplne vylúčená z možnosti svojho uplatnenia v životných sférach, je
čiastočne sebestačná pri základných životných úkonoch, je 40% zvýšenie primerané. Toto zvýšenie
v maximálnom rozsahu by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by napríklad poškodený nebol vôbec
sebestačný ani pri základných životných úkonoch.

3. Liečebné náklady súd navrhovateľke nepriznal, pretože tieto jej jednak odporca nahradil a jednak
preto, že ňou uplatnené náklady nespĺňajú zákonné predpoklady na ich priznanie. S argumentáciou
okresného súdu, z akých dôvodov nepriznal navrhovateľke tento nárok, sa odvolací súd identifikoval,
pretože jasne, vyčerpávajúco a fundovane odôvodnil, prečo tento nárok navrhovateľky nie je
odôvodnený.

Odvolací súd iba pre úplnosť dodáva, že zákon viaže nárok na náhradu nákladov spojených s liečením
s predpokladom, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v spojení s liečením poškodeného, teda, že
medzi nákladmi a liečbou (alebo aspoň s udržaním existujúceho stavu zdravia) je príčinná súvislosť.

II. Odvolanie odporcu
1. Odporca vo svojom odvolaní namietal výrokovú časť rozsudku okresného súdu, ktorým boli priznané
nároky navrhovateľky (I. výroková časť).
Podstatou jeho odvolania je námietka proti priznaným úrokom z omeškania z náhrady za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia. V odvolaní poukázal na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.,

ktorý určuje jeho povinnosti poisťovateľa na poistné plnenie, t. j. ktoré stanovuje trojmesačnú lehotu na
splnenie a a ž vtedy, ak nesplní túto povinnosť, nastupuje sankcia podľa § 517 Občianskeho zákonníka.V prejednávanej veci odvolací súd posudzoval námietku odporcu, že okresný súd nesprávne
posudzoval otázku vzniku nároku navrhovateľky na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho
zákonníka. V súvislosti s touto otázkou je potrebné poukázať na rozhodnutie NS ČR sp. zn.

25Cdo 649/2001, ktoré vyslovilo právny záver k významu povinnosti plnenia poisťovne zo zákonného
poistenia na úroky z omeškania zo zodpovednosti za škodu. Uviedol, že okolnosť, že za účastníka
dopravnej nehody, zodpovedného za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, je povinná plniť jeho
poisťovňazozákonnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou motorovéhovozidla,
nevylučuje povinnosť škodcu platiť úroky z omeškania za použitia § 563 Občianskeho zákonníka.

Uvedený záver, z ktorého vychádzal aj okresný súd, je možné akceptovať iba pri solidarite škodcu a
poisťovateľa za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade však nejde o solidaritu, pretože poisťovateľ nezodpovedá za škodu navrhovateľke
zo zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako škodca, ale plní za škodcu nároky
poškodeného podľa zákona č. 381/2001 Z. z., teda zo zákonného poistenia tejto zodpovednosti (§ 4

ods. 1, 2 a 4). V zmysle § 15 ods. 1 druhej vety cit. zákona, poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa §
11 účinného do 31.05.2010, bolo povinnosťou poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na získanie rozsahu povinnosti.

V prejednávanej veci uplatnila navrhovateľka nároky na náhradu škody proti škodcovi (poistenému) ešte
v trestnom konaní sp. zn. 8T 142/2007 Okresného súdu Trenčín, kde bola so svojím nárokom odkázaná
na občianske súdne konanie - viď trestný rozkaz zo dňa 29.02.2008 v označenom konaní. Súčasne
v trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok MUDr. Dušana Gyuttmenta č. 41/2007 zo
dňa 25.08.2007, ktorým bolo bodove vyhodnotené bolestné navrhovateľky. Na základe tohto posudku

pristúpil odporca k plneniu tohto nároku, a to až 09.08.2008, hoci tento nárok a jeho výška boli
uplatnené a známe už v adhéznom konaní v roku 2007, teda odporca plnil za tento nárok zjavne aj
po lehotách v § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Plnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa znaleckého posudku MUDr. Hudeca zo dňa 12.02.2008, ako aj čiastočne náhradu za bolestné
odmietol s odôvodnením, že tento bol vystavený po 7-ich mesiacoch odo dňa úrazu, v čase „kedy nebolo

ukončené liečenie úrazu a ani trvalé následky nemohli byť ustálené „ a pri bolestnom neakceptoval
počet bodov. Zákon expressis verbis neurčuje lehotu, kedy je možné vyhotoviť lekársky posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. V ustanovení § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.
je uvedené, že lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od

poškodenia na zdraví. Z citovanej právnej úpravy lekárskeho posudku pre účely bolestného a sťaženia
spoločenskéhouplatneniajejednoznačnáhypotéza-žezdravotnýstavpoškodenéhomožno považovať
za ustálený (čo však neznamená, že i pri splnení tejto požiadavky môže dôjsť k nepredpokladaným,
napríklad operačným výkonom, za ktorý vznikne poškodenému nárok na ďalšiu náhradu za bolesť).

Pri vyhodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia je lehota jedného roka od poškodenia zdravia
uvedená ako „spravidla“. To teda znamená, že nie v každom prípade musí ísť o jednoročnú lehotu
po poškodení zdravia, ale významný je stav zdravia poškodeného, ktorý z medicínskeho hľadiska
možno považovať za ustálený, teda stav, pri ktorom spravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny
zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti. Ak navrhovateľka uplatnila u poisťovateľa nárok na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku MUDr. Jozefa Hudeca,
primára z Národného rehabilitačného centra Kováčová, kde sa navrhovateľka liečila, bolo povinnosťou
odporcu poskytnúť jej plnenie, prípadne v prípade nejasností, vykonať potrebné šetrenie, a nie bez
ďalšieho po viac ako dvoch mesiacoch od predloženia posudku MUDr. Hudeca oznámiť, že plnenie
neposkytne z dôvodu neuplynutia jednoročnej lehoty od poškodenia zdravia, resp. neakceptuje výšku

bolestného v posudku MUDr. Hudeca. Uvedený postup odporcu možno klasifikovať ako formalistický
a neprofesionálny, preto patrí navrhovateľke aj nárok na sankciu v podobe úrokov z omeškania (§
517 Občianskeho zákonníka).

Uvedený záver nemení ani okolnosť, že po podaní návrhu na začatie konania - 09.12.2008, odporca z

podnetu súdu na pojednávaní 24.09.2010 zabezpečil znalecký posudok MUDr. Ianecska č. 30/2009
zo dňa 18.03.2009, v ktorom je vyhodnotené aj sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky na
6.405 bodov a zároveň konštatovaný trvalý a ustálený zdravotný stav navrhovateľky. Odporca dňa
21.04.2009 vyplatil navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 6.405 bodov.Odporca odškodnil tento nárok navrhovateľky po takmer dvoch rokoch, pričom ho žiadala podľa
lekárskeho posudku MUDr. Hudeca zo dňa 12.02.2008 už 23.04.2008, keď odporca toto plnenie
odmietol z vyššie uvedených dôvodov.

Ďalší znalecký posudok v priebehu konania podal MUDr. Ridoško, v ktorom vyhodnotil bolestné
navrhovateľky na 3102,5 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia na 6.960 bodov. Odporca prevzal
tentoznaleckýposudok 14.11.2011anazáklade nehoaž23.03.2012doplatilnavrhovateľkezasťaženie
spoločenského uplatnenia 7.423,02 eur. Odporca plnil po viac ako štyroch mesiacoch od doručenia

posudku.

Za týchto skutkových okolností je evidentné, že odporca nesplnil svoju povinnosť voči poškodenému
včas, pretože bez dôležitého a riadne odôvodneného záveru, odmietol jej plniť uplatnené
nároky preukázané lekárskym posudkom MUDr. Hudeca. Posudok primára oddelenia zdravotníckeho
zariadenia s celoštátnou pôsobnosťou (Národné rehabilitačné centrum Kováčová), kde sa liečia zvlášť

závažné zdravotné poškodenia úrazmi, bolo potrebné posudzovať s plnou vážnosťou. Vzhľadom na
pôsobisko uvedeného lekára, jeho posudok možno považovať za erudovaný a podporený poznatkami
z lekárskej praxe. Napokon aj v poradí druhý znalecký posudok v konaní, ktorý podala znalecká
organizácia - Forensic.sk dňa 25.08.2013, sa pri bolestnom ako aj sťažení spoločenského uplatnenia
výrazne neodlišujú od posudku MUDr. Hudeca, naopak sú výrazné rozdiely oproti posudku MUDr.

Ridoška. V posudku MUDr. Hudeca je bolestné 3.357,5 bodu oproti 3.617,60 bodov v posudku
Forensic.sk, sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil MUDr. Hudec 8.240 bodmi, Forensic.sk 8.110
bodmi.

S poukazom na uvedené, okresný súd priznal správne navrhovateľke aj právo na úroky z omeškania

z jednotlivých nárokov, tak, ako ich konkretizoval vo výroku.

2. Odporca v odvolaní namietal, že okresný súd priznal navrhovateľke náhradu za bolestné -
doplatok, pričom vychádzal z posudku MUDr. Hudeca. Okresný súd odôvodnil svoj postup tým, že
tento posudok ako listinný dôkaz účastníci v konaní nenamietali, resp. odporca namietal iba to,

že MUDr. Hudec nemôže byť posudzujúcim lekárom, pretože nebol posledným lekárom, ktorý liečil
navrhovateľku v súvislosti s poškodením na zdraví. Bolo však preukázané, že ku dňu 12.02.2008
bolo Národné rehabilitačné centrum Kováčová zariadením, ktoré navrhovateľka naposledy liečilo na
následkypoškodeniazdraviapriškodovej udalostidňa08.07.2007,pretoposudok obolestnom správne
vypracoval jeho primár.

Odporca ani v priebehu konania, ale ani v odvolaní neuviedol žiadne významné námietky, pre
ktoré nepovažuje vyhodnotenie výsledkov dokazovania v otázke výšky bolestného tak, ako to urobil
okresný súd, za nesprávne, preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné, než rozsudok okresného súdu
v priznanom nároku na bolestné - doplatok, považovať za správny.

3.Prináhrade zasťaženiespoločenskéhouplatneniaodporcanamietalako nesprávnyzáverokresného
súdu, podľa ktorého vzhľadom na obsah pojmu paraplégia, vychádzajúc aj z rozsudku NS SR sp. zn.
2Cz/12/1990,jepotrebnéhodnotiťajpoložky314,316ca323b.Odporcanepovažovalhodnotenie týchto
položiek v posudku Forensic.sk za správny a zastával názor, že správny bol postup MUDr. Ridoška,

ktorý uvedené položky nebodoval, lebo ich považoval za zahrnuté v položke poúrazovej paraplégie.

Okresný súd svoj záver správne a vyčerpávajúco odôvodnil, z akých dôvodov považoval za správny
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky vyhotovenom znaleckou organizáciou
Forensic.sk, preto aj odvolací súd, aj vzhľadom na skoršie judikovanie v tejto otázke v uvedenom

rozhodnutí najvyššieho súdu, vychádzajúc aj z princípu právneho štátu - právnej istoty, že v podobnej
veci bude súd rozhodovať rovnako, považuje aj v tejto časti rozsudok okresného súdu za správny.

4. Ďalšou námietkou odporcu bolo zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľky, ktoré okresný súd priznal v rozsahu 40%. Ani túto námietka odporcu odvolací súd

nemohol akceptovať.

K ustanoveniu § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. zaujala súdna prac interpretačný prístup, v zmysle
ktorého uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa prezvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (NS SR sp. zn. 5Cdo 212/2010). Platí, že
predpokladom primeraného zvýšenia odškodnenia stanoveného na základe bodového ohodnotenia
v lekárskom posudku, je existencia výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že najmä

vzhľadom na uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti, napríklad pri uspokojovaní jeho životných
a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie, ďalšieho
vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom, aj s ohľadom
na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví i na jeho predpokladané uplatnenie v živote,
nemožno obmedzenia poškodeného vyjadriť len základným odškodnením za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

Samotná legislatívna úprava predpokladá ako jednu z podmienok na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia invaliditu poškodeného, pritom je významná aj zistenia ďalších výnimočných
skutočností, pre ktoré je základné odškodnenie nedostatočné a v celom rozsahu neodškodňuje ťaživú
životnú situáciu poškodeného, ktorá ho postihla v dôsledku škodovej udalosti - v danom prípade pri

dopravnej nehode.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na zistenie týchto výnimočných skutočností
a správne priznal navrhovateľke primerané zvýšenie náhrady - z možných 50% jej priznal 40%, ktoré
s poukazom na dôvody uvedené pod I. bod 1. tohto rozsudku, považoval za oprávnené a primerané

aj odvolací súd.

Vzhľadom na uvedené, uplatnené odvolacie dôvody v odvolaniach oboch účastníkov neboli
spôsobilými dôvodmi, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Onáhradetrovkonania,vrátaneodvolaciehokonaniarozhodneokresnýsúd,ktorýsivymienil rozhodnúť
o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.