Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 30, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313227923
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313227923.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: K-KARÁT, s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Nábrežná č. 44, IČO: 36 529 362, zastúpený advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, so sídlom Nitra,
Farská č. 34, proti žalovanému: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. XXX/X, zastúpený advokátom:
JUDr. Ľudovít Štanglovič, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 15C/357/2013-303 zo dňa 24. januára
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania. Rozsudok po citovaní § 657, § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len

OZ), § 46, § 3 ods. 4, § 205 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti vecne odôvodnil
tým, že v zmysle § 657 OZ vzniká právny vzťah z titulu poskytnutia pôžičky až fyzickým odovzdaním
finančných prostriedkov. Pre preukázanie existencie právneho vzťahu je teda nevyhnutné preukázať,
že deklarovaná finančná čiastka tvoriaca predmet pôžičky bola skutočne odovzdaná do dispozičnej
sféry dlžníka. V prípade, že v súdnom konaní sporová strana preukáže, že k fyzickému odovzdaniu
finančnej čiastky nedošlo je potrebné skonštatovať, že zmluva o pôžičke nebola uzatvorená a právny

vzťah medzi stranami nevznikol. Takýto postup by v prejednávanom spor mal relevanciu za predpokladu,
keby neexistovali uznávacie prejavy žalobcu vo forme notárskych zápisníc. Po vykonanom dokazovaní
dospel súd k názoru, že v prejednávanom prípade došlo v dôsledku uznania záväzku žalobcom k
vzniku prezumpcie existencie záväzku v čase uznania. Právnym následkom tejto situácie je prenos
dôkazného bremena na dlžníka, žalobcu, že dlh nevznikol, alebo, že došlo k jeho zániku po dni jeho
uznania. Navyše v prejednávanom prípade došlo k písomnému uznaniu záväzku formou notárskej listiny

u ktorej zákon predpokladá pravdivosť obsahu, pokiaľ nie je preukázaný opak. Z uvedeného dôvodu
došlo teda k zosilneniu právneho predpokladu vzniknutého na základe uznania a ďalším predpokladom
o pravdivosti tohto uznávacieho prejavu. Z uvedeného dôvodu zaujal súd stanovisko, že žalobca
v konaní musel bez akejkoľvek pochybnosti preukázať svoje tvrdenie, že k odovzdaniu finančných
prostriedkov nedošlo. Žalobca v konaní dokazoval, že poskytnutie pôžičky v tvrdenej výške nebolo v
možnostiach žalovaného z dôvodu nedostatočného príjmu a z dôvodu nedostatočného majetku. Po

vykonanom dokazovaní súd dospel k názoru, že tieto dôkazy majú iba nepriamy charakter a nevyvracajú
bezpochyby pravdivosť obsahu notárskych zápisníc. Preto musel súd konštatovať, že žalobca v konaní
nepreukázal skutočnosti, ktorými by vyvrátil predpoklad o pravdivosti obsahu notárskych zápisníc
obsahujúcich uznávací prejav. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca v
konaní bezpochyby nepreukázal ani svoje tvrdenia, že jeho štatutárna zástupkyňa nemala vedomosť o
notárskych zápisniciach z dôvodu, že v čase ich spísania bola pod vplyvom liekov. Uvedené tvrdenia

nepodložil žalobca žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi zdravotný stav štatutárnej zástupkyne žalobcu.
Navyše sú tieto tvrdenia vyvrátené svedeckou výpoveďou JUDr. W., ktorá jednoznačne uviedla, že ospísanie zápisníc bola požiadaná štatutárnou zástupkyňou žalobcu, pričom žalobca uhrádzal aj notárske
poplatky s tým spojené. Štatutárna zástupkyňa žalobcu navyše pri podpisovaní notárskych zápisníc
podľa názoru svedkyne nebola vystavená žiadnemu nátlaku.

2. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý bol v danej veci
stopercentne úspešný, trovy konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z
dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozsudku, aby
bolo rozhodnutie jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje tvrdenie, že: „...v dôsledku
uznania záväzku žalobcom (došlo) k vzniku prezumpcie existencie záväzku v čase uznania. Právnym
následkom tejto situácie je prenos dôkazného bremena na dlžníka, žalobcu, že dlh nevznikol, alebo,
že došlo k jeho zániku po dni jeho uznania“... Z uvedeného dôvodu súd zaujal stanovisko, že žalobca
v konaní musel bez akejkoľvek pochybnosti preukázať svoje tvrdenie, že k odovzdaniu finančných

prostriedkov nedošlo. Takýto právny názor súdu žalobca spochybňuje a namieta ho. V tejto súvislosti
žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu SR 3Cdo 325/2009 zo dňa 30.6.2010, z ktorého
obsahu a logického výkladu vyplýva, že nielen žalobca musí preukázať svoje tvrdenie o tom, že
k odovzdaniu peňažných prostriedkov nedošlo, túto povinnosť (preukázania odovzdania finančných
prostriedok) má aj napriek existencii notárskych zápisníc taktiež aj veriteľ - žalovaný. Žalobca je toho

názoru, že v konaní bolo preukázané, že medzi ním a žalovaným nevznikol záväzkový vzťah, keďže
k odovzdaniu finančných prostriedkov v zmysle predmetných zmlúv o pôžičkách a vyhlásení nikdy
zo strany žalovaného neprišlo. Zo strany žalovaného neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali, že by disponoval majetkom, resp. finančnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
poskytnúť žalobcovi pôžičky v nemalých sumách. Práve naopak, v konaní sa preukázalo, že žalobca

takéto dôkazy nepovažuje za dôkazy nepriame, že žalovaný v rozhodnom čase nemohol vzhľadom
na jeho príjmy zo zamestnania a svoje majetkové pomery poskytnúť žalobcovi pôžičky v sumách
uvádzaných v zmluvách o pôžičkách resp. vyhláseniach žalobcu ako dlžníka, povinnej osoby o súhlase
s vykonateľnosťou a exekúciou notárskej zápisnice. Na základe v konaní zabezpečených a súdom
vykonaných dôkazov má žalobca za to, že žalovaný nedisponoval príjmom z trvalého pracovného

pomeru, účtami v peňažných ústavoch ani nehnuteľnosťami, ktorými by vedel preukázať, že disponoval
peňažnými prostriedkami v takom rozsahu, aby ich vedel poskytnúť žalobcovi. Žalobca preukazoval
nekalosť konania žalovaného aj výpoveďou svedka T. W., ktorý sa vo svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 8.12.2016 vyjadril, že taktiež mi medzi jednotlivými konfrontáciami v S., kde mali čas na rozhovory
uviedol žalovaný, že štatutárnu zástupkyňu žalobcu stiahol o všetko. Súd prvej inštancie tento dôkaz vo

svojom rozsudku nijakým spôsobom nehodnotil a neprihliadal na neho. Súd prvej inštancie sa taktiež
nezaoberal a nebral do úvahy dôkaz v prospech žalobcu, ktorý poukazoval na nelogickosť a absurdnosť
toho, že v zmysle notárskych zápisníc do ktorých boli pojaté vyhlásenia žalobcu ako dlžníka, povinnej
osoby o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou notárskej zápisnice dňa 7.5.2012 v znení dodatku č. 1
zo dňa 14.5.2012 a dňa 15.5.2012 boli zároveň zahrnuté záväzky žalobcu splatiť dlh v rovnaký deň, ako

došlo k vyhotoveniu predmetných notárskych zápisníc. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.1.2013, sp. zn. 17CoE/214/2012 v zmysle
ktorého, uznanie dlhu podľa § 558 OZ v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej
vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu
podľazmluvyopôžičkeeštenedošlo,niejeplatnýmprávnymúkonomataktospísanánotárskazápisnica

nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a
v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.

4. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. Právnym dôvodom vzniku
peňažnej pôžičky (causa debendi) je odovzdanie peňazí. Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník

nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právo inej osoby. Vznik pôžičky teda
predpokladá kumulatívne 1) dohodu strán a 2) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Na základe
dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa
odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vznikáaž reálnym odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti,
resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Žalobca vzhľadom na všetky
vyššie uvádzané tvrdenia s poukazom na vykonané dokazovanie a súdnu judikatúru považuje za

preukázané, že medzi ním a žalovaným nikdy nedošlo k fyzickému odovzdaniu peňažných prostriedkov
a teda nemohlo dôjsť k naplneniu obligatórnej podmienky pre platný vznik zmluvy o pôžičke ako reálneho
kontraktu. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuje aj na súdnu judikatúru, podľa ktorej je zmluva o
pôžičke reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok NS SR z 30.6.2010, sp. zn. 3Cdo 325/2009).

5. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na okolnosti danej veci a okolnosti na strane strán konania
žalobca navrhuje, aby odvolací súd a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v zmysle § 388 CSP
zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1
CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,
založený na správnom právnom posúdení, správnych skutkových záveroch a vyhodnotení dôkazov.
Odôvodnenierozsudkujepreskúmateľnéasúdvňomjasnevysvetľujeprávneaskutkovédôvodyvýroku

rozsudku, hodnotí vykonané dôkazy. Žalobca v rámci odvolacieho dôvodu vidí v podstate problém v tom,
že súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, čo nie je žiadnym relevantným odvolacím
dôvodom. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 z 30.6.2010, v tomto
prípade nedošlo k uznaniu dlhu, čo je rozdiel s prípadom, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie.
Žalobca sa vyhlásenia neplatnosti samostatného právneho úkonu uznania záväzku nedomáhal, preto

nemá význam vyhovieť žalobe, ako to navrhuje žalobca. Žalobe nie je možné vyhovieť aj z toho dôvodu,
že exekučné konanie EX 2470/11, kde exekučným titulom bola notárska zápisnica NZ 175/2011, Nz
21990/2011 zo dňa 16.6.2011 (vo vzťahu k zmluve o pôžičke z 25.3.2011), sa skončilo vymožením
pohľadávkyavzmysle§61zák.č.233/1995Z.z.anavráteniedopredošléhostavuniejemožné.Žalobca
sa domáha tiež vyhlásenia neplatnosti vyhlásenia žalobcu ako dlžníka, povinnej osoby o súhlase s

vykonateľnosťou a exekúciou notárskych zápisníc č. N 175/2011, N 121/2012, N 109/2012, pričom ani
na tomto určení nie je daný naliehavý právny záujem, pretože toto vyhlásenie zakladá iba procesné
účinky, nejde o hmotnoprávny právny úkon, a preto nemožno rozhodnúť o jeho neplatnosti. Po právnej
stránke, v odôvodnení v bodoch 34 až 37 rozsudku je vysvetlené, na základe akých právnych noriem
súd prvej inštancie rozhodol. Uvedené je aj v súlade s právnym názorom v rozsudku NS ČR sp. zn.

26Cdo 2425/2002 z 11.6.2003. Žalovaný popiera akúkoľvek nekalosť konania žalovaného, ktorú žalobca
naznačuje. Bolo preukázané, že konateľka žalobcu dobrovoľne podpísala notárske zápisnice, ktoré boli
spísané na jej žiadosť, bola osobne prítomná na notárskom úrade, nekonala pod nátlakom (svedkyňa
JUDr. W.), žalobca zaplatil poplatky za ich vyhotovenie (podľa príjmových pokladničných dokladov).
Výpoveď svedkyne JUDr. W. konateľka žalobcu nelogicky poprela a to bez vierohodného vysvetlenia

(viď. zápisnica o pojednávaní z 10.3.2016 str. 3). Pokiaľ žalobca poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.1.2013 sp. zn. 17CoE/214/2012, tak predmetné uznesenie bolo
zrušené (podľa § 237 písm. f) OSP) uznesením NS SR sp. zn. 7ECdo/133/2013 z 28.1.2015. Právny
názor z uznesenia KS Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/214/2012 sa nevzťahuje na predmetný prípad,
keďže v zmluvách a pôžičke, resp. notárskych zápisniciach je uvedené, že peniaze prevzal žalobca pred

podpisom zmluvy o pôžičke z 25.3.2011, či notárskej zápisnice N 121/2012, Nz 17020/2012 z 15.5.2012
a tiež N109/2012, Nz 16000/2012 zo 7.5.2012. Prípadné vyhlásenia žalobcu v notárskych zápisniciach
o uznaní dlhu a jeho úhrade (splatnosti, resp. čase plnenia) v deň uznania dlhu nie sú žiadnou vadou,
nakoľko splatnosť nastáva v daný deň do 24.00 hod. (keďže tak sa počíta splatnosť, resp. čas plnenia)
a omeškanie nastáva v nasledujúci deň. Súd prvej inštancie aj vzhľadom na uznanie záväzku zo strany

žalobcu dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti, ktorými
by vyvrátil predpoklad o pravdivosti obsahu notárskych zápisníc obsahujúcich uznávací prejav a v
súlade s hodnotením dôkazov v ich súhrne v zmysle § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil účelové, vyvrátené
a nepreukázané tvrdenia konateľky žalobcu v bode 40 odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného okrem iného uviedol, že žalovaný bol naposledy
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta, dohodou (právoplatné 12.4.2017) za zločin podvodu,pričom žalovaný sa mal obohatiť obdobným spôsobom (podvodným konaním), ako na to žalobca
poukazoval aj v tomto konaní. K vyjadreniu žalobca pripojil odpis z registra trestov žalovaného.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že zmluvy o pôžičke zo dňa
25.3.2011, zo dňa 23.12.2011 ako aj zo dňa 7.5.2012 uzatvorené medzi stranami sporu sú neplatné.

Žalobca sa tiež domáhal neplatnosti vyhlásenia žalovaného ako dlžníka, povinnej osoby o súhlase
s vykonateľnosťou a exekúciou notárskych zápisníc zo dňa 16.6.2011, zo dňa 15.5.2012 a zo dňa
7.5.2012, spísaných v notárskych zápisniciach u JUDr. P. W., notárky so sídlom A. N., W. X. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu boli uzatvorené tri zmluvy o pôžičke, dňa 25.3.2011,
dňa 23.12.2011 a dňa 7.5.2012, na základe ktorých mal žalovaný požičať žalobcovi 232.400 eur,

332.000 eur a 265.500 eur v hotovosti (spolu 829.900 eur). Dňa 16.6.2011, dňa 14.5.2012 a dňa
15.5.2012 boli na notárskom úrade pred notárkou JUDr. P. W. spísané notárske zápisnice (v žalobe
presne špecifikované), v ktorých došlo k vyhláseniu žalobcu ako dlžníka, povinnej osoby o uznaní
záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou notárskej zápisnice v zmysle 41 ods. 2 EP.
Žalobca sa neplatnosti všetkých vyššie uvedených právnych úkonov z dôvodu, že žiadna z pôžičiek

nebola reálna. Žalovaný nikdy žiadne peňažné prostriedky žalobcovi neodovzdal, pretože ako fyzická
osoba nedisponoval žiadnym majetkom väčšej hodnoty a jednotlivé sumy peňazí v hotovosti reálne
nemal k dispozícii, nebol zamestnaný, nemal žiaden príjem ani majetok. Listinné doklady, na podklade
ktorých mali vzniknúť údajné záväzky žalobcu voči žalovanému pochádzajú z obdobia, kedy žalovaný a
konateľka žalobcu A. W., nar. X.X.XXXX mali blízky vzťah a žili spolu v spoločnej domácnosti u konateľky

žalobcu.Žalovanýpriuzatváranízmlúvzneužil zhoršenýzdravotnýstavapsychicképroblémykonateľky
žalobcu, pričom konal premyslene a na škodu žalobcu. Ani jedna z pôžičiek nebola zaevidovaná v
účtovníctve žalobcu. Žalobca v dotknutom období nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť. Žalobca
má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov a to z dôvodu,
že jeho podnikanie a vytváranie zisku je ohrozené a dotknuté prebiehajúcim exekučným konaním, na

podklade notárskych zápisníc, ako exekučných titulov.

10. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z v podstate dôvodu, že ak došlo k uznaniu záväzku žalobcom
formou notárskej zápisnice (u ktorej zákon predpokladá pravdivosť obsahu, pokiaľ nie je preukázaný
opak), vznikla prezumpcia existencie záväzku v čase jeho uznania, čo malo za následok, že dôkazné

bremeno sa prenieslo na dlžníka, žalobcu, aby preukázal, že dlh nevznikol, alebo že došlo k jeho zániku
po dni jeho uznania.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že k platnému uzavretiu zmlúv o pôžičke nedošlo, pretože žalovaný
žalobcovi nikdy pôžičky neposkytol (bol nemajetný, nikde nepracoval) a bolo v konaní povinnosťou

žalovaného preukázať, že peniaze žalobcovi odovzdal. Žalobca má na určení neplatnosti právnych
úkonov naliehavý právny záujem, pretože sa voči nemu vedú exekučné konania na základe notárskych
zápisníc obsahujúcich vyhláseniach žalobcu ako dlžníka o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou na
základe notárskej zápisnice.

12. Je možné súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že povinnosť plnenia na základe
notárskej zápisnice so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná
listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie
je preukázaný opak. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako
plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu k hmotnoprávnemu titulu. Preto pri

posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a je spôsobilým exekučným
titulom ak okrem formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitejprávnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času
plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže
obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici,

ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu
povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasledujúce
notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom).
Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom

s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými
exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky,
ktorézákonsrozhodnutímspájaaniejevybavenáúčinkamiprávoplatnostianizáväznostipreúčastníkov
a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní.
Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom
jeuvedenávnotárskejzápisnicisosúhlasomsvykonateľnosťoucelkomnevylučuje,abyvindividuálnych

prípadoch, so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci, sa povinná osoba domáhala žalobou
určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).

13. Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú
dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.

Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd.
To znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.
Exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu
sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 EP spočívajúcu napr. v tom, že ten, kto prejav urobil,
nemal spôsobilosť na právne úkony, alebo, že osoba, ktorá konala za právnickú osobu v čase spísania

notárskej zápisnice už nebola štatutárnym zástupcom a pod. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby
urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice) nezbavuje povinnú osobu urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah
(povinnosť z neho vyplývajúcu). To znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa žalobou
určenia neplatnosti právneho úkonu (v danom prípade zmlúv o pôžičiek), na ktoré bol v notárskych

zápisniciach odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takému návrhu vyhovel, notárska
zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného
v notárskej zápisnici a následne súd by v inom sporovom konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je
daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie (porovnaj uznesenie NS SR 3Cdo 63/2009).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu prejednávanú vec možno vzhľadom na opísané rozhodujúce
skutočnosti v žalobe a listinné dôkazy založené v spise, považovať za individuálny prípad resp. existujú
osobitné okolnosti vo veci dané tým, že konateľka žalobcu žila so žalovaným v spoločnej domácnosti,
osoba žalovaného bola právoplatne odsúdená za zločin podvodu, doposiaľ vykonané dokazovanie
preukazuje, že žalovaný nemohol disponovať sumou 829.900 eur, ktorú mal požičať žalobcovi) sa

povinná osoba z notárskej zápisnice, t.j. žalobca správne domáhala žalobou určenia, že zmluvy o
pôžičky sú neplatné. Žalobca má naliehavý právny záujem na takomto učení, pretože sa voči nemu
vedú exekučné konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, aj keď v jednom prípade už bola suma pôžičky
exekvovaná, má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže prichádza do
úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto sa bezdôvodne obohatil z neexistujúceho

záväzkového vzťahu.

15. V sporových konaniach o neplatnosť právneho úkonu (resp. o neexistencii dlhu) sa vychádza z
toho, že exekučné konanie je konaním vykonávajúcim a nie konaním nachádzajúcim právo. S tým súvisí
skutočnosť, že exekučný súd už nemôže vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako v základnom

konaní. Nie je prípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu (porušil by
kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného sporu). V danom prípade sa
žalobca preto nemôže dovolávať ochrany svojich práv v exekučnom konaní a iné mu neostávalo, len
podať žalobu v civilnom procese, v ktorom mu má byť poskytnutá ochrana v rámci platných právnych
predpisov.

16. V prejednávanej veci je tiež potrebné vychádzať aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009, v
ktorom sa súd zaoberal otázkou tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorú treba rešpektovať pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka. Ide o pravidlo, že neexistencia (niečoho) sazásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti, preto od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný
nikdy neposkytol pôžičky, ale je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičky poskytol. Žalobca

poprel tvrdenie v notárskej zápisnici, že mu nikdy neboli pôžičky zo strany žalovaného poskytnuté,
teda tvrdil ich neexistenciu a preto preukázanie reálneho neposkytnutia peňazí nebolo možné od neho
spravodlivo požadovať (zároveň platí, že ak vystaviteľ popiera pravosť listiny, leží dôkazné bremeno o
pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky).

17. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania
práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci
vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia
s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude sa riadiť vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu. Žalobca na pojednávaní 5.11.2015 (č.l. 108) a písomným podaním
doručeným súdu 24.11.2015 (č.l. 110) navrhol vykonať dokazovanie na preukázanie solventnosti

žalovaného a súd niektoré z dôkazov vykonal, ale v rozhodnutí ich nevyhodnotil (zrejme z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd prvej inštancie doplní dokazovanie podľa návrhu strán
sporu a v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného (ak chce byť v konaní úspešný) navrhnúť dôkazy
preukazujúce, že 3 pôžičky žalobcovi poskytol. Po doplnení dokazovania vykonané dôkazy vyhodnotí,
vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).