Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209249
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416209249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpenej: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická
56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N. XX,
XXX XX X., o zaplatenie sumy 5.904,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. septembra 2XX8 č.k. 6C/205/2XX6-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
5.904,38 eura, úroky za obdobie do 12.05.2016 v sume 4.111,18 eura, úroky z omeškania za obdobie do
12.05.2016vsume131,64eura,poplatkyvsume25eur,úrokyvovýške23,90%ročnezosumy5.904,38
eura od 13.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.904,38 eura od
13.05.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí

právoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí.Svojerozhodnutieprávnezdôvodnilustanoveniami
§ 489, § 491 ods. 1, § 52 ods. 1, § 658 ods. 1, § 121 ods. 3 § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z.
1.2. Mal preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o OTP Expres úvere, na základe
ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 6.000 eur. Žalovaný na úhradu uvedeného úveru zaplatil len
sumu 589,38 eura a úver ďalej úver nesplácal. Žalobkyňa vyhlásila úver za predčasne splatný ku dňu
20.03.2014 a k uvedenému dňu nedoplatok úveru predstavoval 7.016,30 eura. Nesplatená istina úveru

predstavovala 5.904,38 eura, keďže z uhradenej sumy bola na istinu započítaná len suma 95,62 eura,
suma 458,59 eura bola započítaná na dohodnuté úroky, suma 0,17 eura bola započítaná na úroky z
omeškania a suma 35 eur bola započítaná na úhradu poplatkov. Okrem žalovanej istiny priznal žalobkyni
aj poplatok v sume 25 eur za zaslanie upomienky žalovanému podľa článku V. bod 2 písmeno a) zmluvy
o úvere a príslušenstvo pohľadávky - kapitalizované dohodnuté úroky vo výške 23,90 % ročne a to
za obdobie do 12.05.2016 v sume 4.111,18 eura, kapitalizované úroky z omeškania za obdobie do
12.05.2016 v sume 131,64 eura, dohodnuté úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 eura od

13.05.2016dozaplateniaaúrokyzomeškaniavovýške1%ročnezosumy5.904,38euraod13.05.2016
do zaplatenia, ktoré požadovala žalobkyňa, keďže boli nižšie ako úroky zákonné.
1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobkyňa bola v konaní
v plnom rozsahu úspešná.2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd žalobu v plnom rozsahu
zamietol a nikomu nepriznal náhradu trov konania. Dôvodil ustanovením § 365 CSP. Tvrdil, že súd prvej

inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy, hoci predmetná zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou a
riadila sa zákonom s. 129/2010 Z.z. V zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa
predávajúceho, preto sa podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že v zmluve
boli neprijateľné zmluvné podmienky, napríklad poplatok za spracovanie úveru, poplatok za vedenie

účtu, dohoda o zrážkach zo mzdy, paušálne stanovené poplatky za upomienky, neprimeraná odplata,
ktorá bola vyššia ako 20 %, rozhodcovská doložka, povinnosť spotrebiteľa informovať banku o zámere
realizovať predčasné splatenie úveru najneskôr 15 dní pred dňom jeho realizácie. Tieto podmienky
mal súd prvej inštancie preskúmať z úradnej povinnosti. Nakoľko zmluva obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky a absentovali v nej zákonom vyžadované náležitosti, bolo ju potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov, preto žalovaná pohľadávka nebola správna čo do výšky a dôvodu. Uplatnil

námietku premlčania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Predmetom konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 5.904,38 eura, úrokov za obdobie do 12.05.2016 v sume 4.111,18 eura, úrokov z
omeškania za obdobie do 12.05.2016 v sume 131,64 eura, poplatkov v sume 25 eur, úrokov vo výške
23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 eura od 13.05.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 1
% ročne zo sumy 5.904,38 eura od 13.05.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na

odvolanie žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 06.02.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o OTP Expres
úvere, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 6.000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver
splácať v 84 mesačných splátkach po 147,16 eura, pričom prvá splátka bola splatná dňa 06.03.2013 a

posledná splátka bola dohodnutá na 06.02.2020. Úrok z úveru bol dohodnutý v sadzbe 23,10 % ročne
a úroky z omeškania maximálne vo výške 5 % ročne. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný podľa
zmluvy zaplatiť bola 12.481,44 eura (84 splátok x 147,16 eura + 120 eur poplatok za spracovanie úveru).
Žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 589,38 eura. Žalobkyňa listom zo dňa 18.02.2014 vyzvala žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.212,58 eura do 06.03.2014 z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní

so splácaním viac ako 3 splátok. Zároveň ho upozornila, že v prípade nevyrovnania záväzkov po lehote
v stanovenom termíne, vyhlási úver za predčasne splatný a bude požadovať splatenie celého úveru.
Výzvou zo dňa 20.03.2014 žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru a vyzvala žalovaného
na zaplatenie záväzku vo výške 7.016,31 eura, ktorý pozostával z istiny v sume 5.904,38 eura, z úrokov
v sume 1.083,93 eura, z úrokov z omeškania v sume 3 eur a poplatkov v sume 25 eur.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.10. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska uvedených skutočností a zákonného
ustanovenia dospelkzáveru,žesúdprvejinštancievykonalvovecivdostatočnomrozsahudokazovanie
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny

záver. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami bol zmluvný
vzťah, v ktorom si žalovaný neplnil svoje povinnosti a úver riadne a včas nesplácal. Preto žalobkyňa s
účinnosťou ku dňu 20.03.2014 v súlade s uzavretou zmluvou predčasne zosplatnila úver a žalovaného
vyzvala na úhradu sumy zosplatneného úveru. Dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v celom
rozsahu, keďže mal preukázané, že žalovaný poskytnutý úver nesplatil. Odvolací súd s uvedeným

záverom súdu prvej inštancie stotožnil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny,potvrdil.Odvolacísúdsatiežstotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,ktorénepovažuje
za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní.

11.2. Žalovaný tvrdil, že v zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho,
preto sa úver podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov. S týmto tvrdením sa odvolací súd
nestotožnil. Adresa žalovanej bola uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dodáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej
únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10
ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1
Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
smernice. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2
písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) zodpovedá výklad v tom

zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať
tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum,
alebo iný dostatočne určitý údaj o splatnosti splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia
by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. K tomu odvolací súd poukazuje na Rozsudok
súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok

10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený rozsudok reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizoval zákon

č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť
dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú
vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES. Keďže v predmetnej zmluve neabsentovali
namietané náležitosti, ani iné náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. nebolo možné poskytnutý

úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
11.3. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého v predmetnej zmluve boli neprijateľné zmluvné podmienky,
odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Prípadne neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve sú podľa
zákona neplatné. Neplatnosť napríklad dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej doložky, či klauzuly
o povinnosti spotrebiteľa informovať banku o zámere realizovať predčasné splatenie úveru najneskôr

15 dní pred dňom jeho realizácie, by však nemala žiadny vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku,
keďže nárok nebol uplatnený zrážkami zo mzdy, ani na rozhodcovskom súde, ani nedošlo k predčasnej
splatnosti žalovaným.
11.4. K dohodnutým poplatkom odvolací súd uvádza, že poplatky spojené so spotrebiteľským úverom
sú bežnou súčasťou obchodnej praxe. Navyše poplatok za spracovanie úveru a poplatok za upomienku

nebol zakázaný ani zákonom č. 129/2010 Z.z. Poplatok za poskytnutie úveru nemožno považovať
za plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujmy spotrebiteľa podľa § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka. Navyše poplatok bol žalovanému známy pri uzavretí zmluvy, bol uvedený
zmluve v článku V. a vzhľadom k výške úveru, nemožno dospieť ani k záveru o neprimeranejvýške poplatku za poskytnutie úveru. Rovnako tak poplatok za upomienku bol žalovanému známy z
obsahu zmluvy. Treba však dať za pravdu žalovanému, že zákon 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 10 zakázal
veriteľovi požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,

evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený
spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru
alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa
§ 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona. Preto žalobkyňa na poplatok za
vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eura mesačne, ktorý bol dohodnutý v čl. V. bod 1b., právo

nemala a uvedené dojednanie bolo podľa § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z v spojení s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom. Z obsahu spisu však vyplýva, že
žalobkyňa nárok na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu v žalobe neuplatnila, preto námietka
žalovaného nemala žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
11.5. K námietke žalovaného, podľa ktorej bola v zmluve dohodnutá neprimeraná odplata, keďže
bola vyššia ako 20 %, odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy odplata nesmela podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch a jej prípustnosť sa posudzovala s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti
(§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odplatou je potrebné
chápať celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok (§ 2
písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.). Podľa názoru odvolacieho súdu dohodnutý úrok z úveru v sadzbe

23,10 % ročne, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 120 eur, nemožno považovať za
neprimeranú odplatu, ktorá bola v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, s
prihliadnutím na poskytnutú sumu úveru (6.000 eura) a lehotu splatnosti 7 rokov.
11.6. Žalovaný v odvolaní uplatnil námietku premlčania. Odvolací súd zdôrazňuje, že v odvolacom
konaní možno prostriedky procesnej obrany uplatniť len ak sú splnené podmienky stanovené v

ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku. Keďže v danej veci žalovaný v odvolaní argumentoval
premlčaním nároku, odvolací súd skúmal, či svoju námietku uplatnil, prípadne či uvedenú námietku
bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej veci z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v priebehu konania zostal pasívny, preto neuplatnil žiadne
námietky, ani nevzniesol námietku premlčania. Z tohto dôvodu jeho námietku premlčania uplatneného

nároku nemožno považovať novotu v odvolacom konaní. Napriek uvedenému dovolací súd dodáva, že
žalobkyňa v súlade so zmluvou vyhlásila úver za predčasne splatný dňom 20.03.2014, preto jej nárok
uplatnený na súde žalobou dňa 30.05.2016 bol uplatnený pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením§396ods.1CSP.Žalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,keďžesi
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).