Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217012582
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217012582.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. decembra
2019 v trestnej veci obžalovaného Ľ. S. a spol., pre prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 24. 4. 2019, sp. zn. 4T/73/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 24. 4. 2019, sp. zn. 4T/73/2017 boli
obžalovaní Ľ. S. a D. L. (ďalej ako „obžalovaní“) podľa § 285 psím. b) Tr. por. oslobodení spod
obžalobyOkresnejprokuratúryKošiceII,číslo1Pv65/2017preskutokkvalifikovanýakoprečinzneužitia
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že:

v H. na parkovisku na M. ulici neďaleko športového areálu pri bývalej vzpieračskej hale dňa 13. 9. 2016
v čase medzi 21.12 hod. až 22.18 hod. počas výkonu hliadkovej činnosti kontrolovali vodiča O. S., ktorý
riadil osobné motorové vozidlo zn. Nissan bielej farby EČV H. XXXAA, pričom napriek vedomosti o
tom, že O. S. nie je držiteľom vodičského oprávnenia a teda sa dopustili priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení

neskorších predpisov, v úmysle umožniť O. S. vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie vyššie uvedeného
priestupku, tento priestupok nezdokumentovali a operačnému stredisku oznámili, že vodič O. S. nebol
vo vozidle, kde týmto konaním porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil písomným podaním zo dňa 18. 7. 2019, doručeným okresnému
súdu dňa 22. 7. 2019, nachádzajúcim sa na č.l. 170 a 171.

Z obsahu tohto odôvodnenia vyplýva, že vzhľadom na výsledky prípravného konania, ako aj s
prihliadnutím na priebeh hlavného pojednávania bolo jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je
predmetom obžaloby, sa stal, spáchali ho obžalovaní spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a
konanie obžalovaných naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužitia právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Obžalovaní síce popierajú spáchanie skutku a tvrdia, že
svedka O. S. jazdiť nevideli, resp. že tento jazdil mimo pozemných komunikácii, avšak táto ich obrana

je účelová a vyvrátená v priebehu dokazovania ako počas prípravného konania, tak aj počas hlavného
pojednávania.V prvom rade prokurátor uvádza, že miesto činu, teda parkovisko, po ktorom svedok O. S. premával
so svojím vozidlom, je účelovou komunikáciou. Uvedené vyplýva aj zo Slovenskej technickej normy

STN 736100, označenej ako „Názvoslovie pozemných komunikácií“, ktorá stanovuje slovenské názvy
a definície základných a niektorých vybratých a odvodených pojmov v oblasti ciest, diaľnic, miestnych
a účelových komunikácií. Účelovú komunikáciu vymedzuje ako pozemnú komunikáciu umožňujúcu
dopravné spojenie výrobného závodu, uzavretých priestorov, osamelých objektov a pod. so sieťou
pozemných komunikácií, napr. aj poľné a lesné cesty alebo vytvárajúca dopravné spojenie vnútri

uzavretých priestorov a objektov. Účelové komunikácie sa podľa normy členia na verejné, neverejné,
čiastočne neprístupné verejnej premávke. Z uvedeného podľa prokurátora vyplýva, že miesto činu je
účelovou komunikáciou, nakoľko spája nehnuteľnosť (objekt) so sieťou pozemných komunikácií, a teda
sa na neho vzťahuje zákon o cestnej premávke.

Preto neobstojí argument, že sa nejednalo o pozemnú komunikáciu. Navyše svedkovia O. S. a aj

Š. V. potvrdili, že svedok O.M. S. uvedeného dňa v inkriminovanom čase riadil osobné motorové
vozidlo. Dokonca aj obžalovaný S.M. uviedol, že podozrivé vozidlo zastavovalo na parkovisku a jeho
vodičom bol svedok S.. Ďalej bolo preukázané, že policajná hliadka, tvorená oboma obžalovanými
klamlivo prostredníctvom rádiostanice oznámila operačnému dôstojníkovi, že vozidlo našli odstavené,
bez vodiča, pričom s majiteľom vozidla hovorili, ten uviedol, že vozidlo odparkoval a viac do neho

nesadne. Napokon za nelogické označuje prokurátor aj tvrdenie obžalovaného L., podľa ktorého mohli
svedka S. postihnúť za poškodené čelné sklo. Ak by bolo vozidlo, tak ako tvrdia obžalovaní, odstavené
mimo pozemnej komunikácie, nemohli by ho postihnúť za porušenie žiadneho ustanovenia zákona o
cestnej premávke. Obžalovaní teda zámerne neriešili priestupok svedka S., a to jazdu bez platného
vodičského oprávnenia, o ktorej mali jednoznačnú vedomosť, umožnili tomuto svedkovi zadovážiť

si neoprávnený prospech, spočívajúci vo vyhnutí sa zodpovednosti za spáchanie priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za
ktorý hrozí vodičovi pokuta vo výške 300 € - 1300 € a zákaz činnosti od jedného do piatich rokov.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok

a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodol v tejto trestnej veci napadnutým rozsudkom na základe prejednania veci na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 4. 2019. Je potrebné dodať, že okresný súd vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy pri rešpektovaní relevantných zásad trestného konania
uvedených v § 2 Tr. por.

V odôvodnení rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. jasne, zrozumiteľne a
presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje závery a vysvetlil,

na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery prvostupňového súdu sú jasným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vyargumentované v
odôvodnení napadnutého rozsudku a krajský súd sa s nimi v celom rozsahu pre ich vecnosť a správnosť
stotožňuje.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd jednoznačne preukázané, že svedok O. S. sa s vozidlom
pohyboval na parkovisku na M. ulici, ktoré je na pozemku, ktorý patrí obchodnej spoločnosti, pričom ide o
neverejnú účelovú komunikáciu, na ktorej nie je potrebné vodičské oprávnenie na vedenie motorového
vozidla. S týmto názorom okresného súdu sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poznamenáva, že z vyššie uvedeného
vyplýva, že v situácii, keď obžalovaní prichytili svedka S. v danom vozidle ako vodiča, ktorý viedol
toto vozidlo, tak objektívne obžalovaní nemohli postihnúť svedka S. za vedenie motorového vozidlabez vodičského oprávnenia po tomto parkovisku a teda ich postup, keď neprejednali daného svedka
v priestupkovom konaní za predmetné vedenie motorového vozidla po tomto parkovisku, bol správny.
Logicky potom v tomto ich pasívnom postupe nemožno vidieť spáchanie prečinu zneužitia právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák., nakoľko právomoc obžalovaných ako verejných
činiteľov v danom čase, na danom mieste a v tomto prípade nebola daná.

O vine obžalovaných nemôže svedčiť ani to, že obžalovaný L. v rámci svojej obhajoby tvrdil, že keď
prišli na miesto činu, inkriminované auto už stálo, bolo bez vodiča a vonku stál občan, ktorý tvrdil, že

auto nešoféroval, čo je v rozpore so svedeckou výpoveďou svedka S. a svedka V.. V rovnakom zmysle
nemožno vinu obžalovaných vyvodiť ani zo skutočnosti, že obžalovaný L. tvrdil operačnému dôstojníkovi
prostredníctvom rádiostanice, že vozidlo našli odstavené a bez vodiča, nakoľko stále platí, že obžalovaní
nemali oprávnenie kontrolovať vodičský preukaz svedka S. ako vodiča motorového vozidla, s ktorým sa,
ako tvrdil tento svedok, pohyboval po danom parkovisku, čo korešponduje aj s výpoveďou svedka V..

Z ďalších dôkazne preukázaných okolností prípadu vyplynula ešte ďalšia dosť významná skutočnosť,
ktorú síce prokurátor vníma ako nelogickú, avšak podľa názoru krajského súdu oslabuje podozrenie, že
by obžalovaní chceli svedkovi S. umožniť vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Touto skutočnosťou
je fakt, že obžalovaný L. zadržal svedkovi S. technicky preukaz vozidla pre nevyhovujúci technický stav
jeho vozidla. Z uvedeného však nemožno automaticky vyvodiť, že ak boli obžalovaní oprávnení zadržať

svedkovi technický preukaz, tak potom mohli svedkovi kontrolovať aj vodičský preukaz. Zadržanie
osvedčenia o evidencii časť I alebo časť II, evidenčného dokladu vydaného v cudzine, technického
osvedčenia vozidla a tabuľky s evidenčným číslom totiž nie je v zmysle § 72 zákona o cestnej premávke
viazané nevyhnutne len na používanie vozidla na pozemnej komunikácii. Teda je potrebné súhlasiť s
obhajobným tvrdením obžalovaného L., že pri zadržaní technického preukazu zákon neustanovuje, či

má byť vozidlo v pohybe, alebo či má byť zaparkované.

Uvedenýprávnynázormásvojulogiku,nakoľkoúčelomzákonajesnaha,abyvpremávkebolipoužívané
iba technicky spôsobilé vozidlá, a preto je v záujme dosiahnutia tohto účelu možné a prípustné, aby
vozidlu,ktorésíceniejepoužívanévpremávke,aktorénespĺňatechnicképodmienkynajehopoužívanie

v premávke, bolo toto osvedčenie, ktorým sa preukazuje vyhovujúci technický stav vozidla zadržané,
teda, aby následne takéto vozidlo nemohlo byť legálne používané v cestnej premávke. Teda podľa
názoru krajského súdu toto zadržanie sa môže vykonať aj vtedy, keď vozidlo stojí mimo pozemnú
komunikáciu. V posudzovanej veci sa vozidlo svedka síce nachádzalo na pozemnej komunikácii, avšak
konkrétne išlo o neverejnú, súkromnú, účelovú komunikáciu, a teda obžalovaní mohli zadržať svedkovi

S. osvedčenie o vozidle bez ohľadu na to, či sa toto vozidlo na danom parkovisku pohybovalo alebo
tam len stálo, avšak z tohto oprávnenia nevyplýva aj oprávnenie hliadky kontrolovať, či svedok S. je
držiteľom vodičského oprávnenia.

Z týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru, že námietky prokurátora sú nedôvodné a jeho odvolanie

v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Odvolací súd už len dodáva, že okresný súd na základe zákonne
vykonaného dokazovania správne posúdil danú vec, keď dospel k záveru, že skutok sa síce stal, avšak
daný skutok nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. c) Tr. zák. a pri svojom rozhodnutí aplikoval aj správny dôvod oslobodenia obžalovaných
spod obžaloby prokurátora v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.