Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/263/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206226
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318206226.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. H., nar. XX. F. XXXX,
trvalo bytom P. W. XX/XX, M., 2/ V. H., nar. XX. V. XXXX, bytom V. B. XXX, R., proti žalovaným: 1/ OTP
Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova
462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 1.
októbra 2018 č. k. 8C/36/2018-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia (poznámka odvolacieho súdu - podaný spolu so žalobou vo veci samej o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti; o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky; o určenie, že právne úkony žalovanej 1/ smerujúce k výkonu záložného práva sú neplatné,
o určenie, že právne úkony žalovanej 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností?; o
uloženie povinnosti žalovanej 1/ vymazať žalobcov zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating,
aby si žalobcovia mohli zobrať iný úver), ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali uloženia povinnosti

žalovanej 1/ zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia konania vo veci samej
a uloženia povinnosti žalovanej 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
nehnuteľnostívovlastníctvežalobcov(vnávrhupresnešpecifikovaných).Rozhodnutieodôvodnilprávne
ust. § 132 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 329 ods. 1
CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskoršieho právneho predpisu).
Vecne ho zdôvodnil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti a to konkrétne správne, zrozumiteľné a riadne označenie strán sporu (označenie
a IČO žalovanej 1/, IČO žalovanej 2/), na základe čoho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odmietol podľa § 327 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, s návrhom na jeho zmenu vyhovením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnili tým, že im bolo rozhodnutie

doručené nepodpísané zákonným sudcom, je v rozpore s Ústavou SR a únijným právom, svojim
obsahom odporuje zákonu a obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom a je v rozpore s verejným
poriadkom,jetupodozrenienastranezákonnéhosudcunakonanievrozporesozákonomanazneužitie
právomoci verejného činiteľa, keďže odmietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie odňal žalobcom ako spotrebiteľom zákonné právo na súdnu ochranu a konal v
rozpore s únijným právom, keď ex offo nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, ktorej sa

žalobcovia domáhali. Na základe výrokov rozhodnutí súdov, ktoré si žalobcovia prečítali, koncipovali
žalobu a navrhovaný petit. Napadnutému uzneseniu vytkli jeho nezákonnosť, predpokladanú svojvôľu aarbitrárnosť. V danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú podpísali ako formulárovú predtlačenú
zmluvu v dobrej viere. Poukázali na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že im bolo odňaté právo konať pred súdom. Súd

prvej inštancie sa nevysporiadal s každou námietkou žalobcov, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, o aké absentujúce náležitosti sa jedná.

3. V následnom podaní z 22.11.2018, doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.11.2018, žalobca 2/
uviedol, že nikdy a nikomu nedal súhlas na výkon dobrovoľnej dražby. Bol upovedomený o termíne

obhliadky nehnuteľností a 22.11.2018 dražobná spoločnosť označila jeho byt ako predmet dobrovoľnej
dražby, napriek tomu, že ho o tejto skutočnosti neinformovala v dostatočnom časovom predstihu v
zmyslezákona,pričomznaleckýposudokmunedoručila.Dražobnáspoločnosťtaktopostupujezámerne
za účelom vážneho poškodenia práv žalobcu ako aj jeho finančnej a majetkovej ujmy.

4. V podaní, doručenom odvolaciemu súdu dňa 30.1.2019, žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že nikdy a nikomu

nedali súhlas na výkon dobrovoľnej dražby, žalovaná 2/ im už doručila znalecký posudok, kde hodnota
nehnuteľností bola znalcom určená na 47.500 eur, znalec Mgr. Ing. Martin Kralovič podľa nich nespĺňal
podmienky začatia výkonu činnosti znalca, nakoľko nemal riadne uzatvorené a zaplatené poistné za
poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti, čo je jeden z dôvodov na vyčiarknutie znalca zo
zoznamu znalcov evidovaných MS SR, boli názoru, že takto vypracovaný znalecký posudok je možné

považovať za neplatný. Tiež vyjadrili názor, že znalec účelovo určil hodnotu nehnuteľností tak, aby ich
hodnota bola čo najnižšia. Trhová cena bytu je podľa nich rádovo o niekoľko desiatok tisíc eur vyššia.
Konanie žalovanej 2/ (nevykonanie ohliadky, neposkytnutie všetkých informácií znalcovi) považujú
žalobcovia za hrubý zásah do ich ústavných práv a predpokladajú, že takto koná uvážené a cieľavedome
za účelom vážneho poškodenia ich práv ako aj ich finančnej a majetkovej ujmy. Výkon záložného práva

formou dobrovoľnej dražby považujú za protiústavný. Žalované 1/ a 2/ vyvolali proces dražby pri hrubo
nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, prvé kolo dražby bolo neúspešné, žalovaná 2/
im už oznámila nový termín konania dobrovoľnej dražby, žalobcom reálne hrozí, že prídu o strechu
nad hlavou. Domáhali sa nariadenia neodkladného opatrenia v zmenenom znení. Poukázali na viaceré
rozhodnutia súdov podľa nich v rovnakých veciach a pripojili dôkazy ohľadom ich tvrdení.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP, aj s
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.3.2018 sp. zn. 5Obdo/17/2018),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol pre
nesprávne, nezrozumiteľné a riadne neoznačenie strán sporu (nesprávne označenie a IČO žalovanej

1/, nesprávne IČO žalovanej v 2/).

7. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 129 ods. 1 až 3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd
uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Z normatívneho znenia § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neodstraňuje a ustanovenia § 128 a § 129 CSP sa nepoužijú. Toto všeobecné pravidlo je však
nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré
nie je podaním vo veci samej. Civilný sporový poriadok v § 123 ods. 2 CSP ustanovuje, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré

nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie
neodkladnéhoopatreniatakkonzumujevecsamu(stávasavecousamou)/porov.ŠtevčekM.,Ficová,S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, 1110 - 1111 s./.
Pokiaľ nemá návrh povahu podania vo veci samej (väčšina prípadov z praxe), súd jeho vady osobitným

postupom neodstraňuje a ak tieto vady bránia pokračovaniu v konaní, návrh bez ďalšieho odmietne. Na
druhej strane, pokiaľ má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo veci samej,
uplatní sa v prípade jeho obsahových vád špeciálna úprava zmysle § 129 CSP a súd navrhovateľa
uznesenímvyzve,abynávrhdoplnilaleboopravilvlehote,ktoránemôžebyťkratšiaako10dní(Sedlačko
F.: Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia v CSP, Bulletin slovenskej advokácie 6/2016, s. 5).

V danej veci žalobcovia 1/ a 2/ podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z povahy
veci vyplýva, že nejde zároveň o podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP). Ide o návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný spolu so žalobou žalobcov vo veci samej o určenie
neplatnostizmluvyoúvere,ourčeniebezúročnostiabezpoplatkovosti;ourčenieneprijateľnostizmluvnej
podmienky; o určenie, že právne úkony žalovanej 1/ smerujúce k výkonu záložného práva sú neplatné,

o určenie, že právne úkony žalovanej 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností?; o
uloženie povinnosti žalovanej 1/ vymazať žalobcov zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating,
aby si žalobcovia mohli zobrať iný úver.
Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že v danej veci sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý by svojou povahou bol podaním vo veci samej, preto odstraňovať prípadné vady návrhu

vylučuje ustanovenie § 327 CSP.
V zmysle § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
Obchodné meno obchodnej spoločnosti je názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri (§ 9 ods.
2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ďalej aj „Obch. z.“). Sídlom právnickej osoby je adresa,

ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri (§ 2 ods. 3 Obch. z.).
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú
identifikáciu toho, komu je v registri právnických osôb pridelené, a má evidenčný význam. Spôsob jeho
tvorby určuje štatistický úrad.

K označeniu žalovanej 1/ v žalobe a súčasne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej
aj „podanie“) odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobcovia 1/ a 2/ nesprávne uviedli obchodné meno
žalovanej 1/ na prvej strane podania, ale treba dodať, že toto je následne správne uvedené v petite
žaloby pod bodom 4 (str. 16 žaloby). Sídlo uvedené v označení žalovanej 1/: Bratislava, Štúrova 5, podľa
výsledkov vyhľadávania v obchodnom registri patrí len jedinému subjektu: OTP Banka Slovensko, a.s..

Obchodné meno a sídlo žalovanej 1/ boli teda uvedené v súlade s údajmi zapísanými v obchodnom
registri. Pokiaľ ide o rozporné označenie žalovanej 1/, keď jedna jeho zložka, v danom prípade IČO,
ukazovala na neexistujúcu obchodnú spoločnosť (aká podľa všetkého ani nikdy neexistovala) a iná
(obchodné meno a sídlo) na existujúcu akciovú spoločnosť, pričom napriek uvedenému nie je možné
tentosubjektzameniťsinýmsubjektom,potomnemožnouzavrieť,žeideotakúvadu,prektorúnemožno

v konaní pokračovať. Je nepochybné (vychádzajúc nielen z prvej strany podania), koho žalobcovia ako
žalovanú 1/ v podaní označili.
Nesprávne uvedené identifikačné číslo v označení žalovanej je síce vadou, no za predpokladu, že táto
je dostatočne určite označená (ako v danom prípade), nemôže to byť dôvodom na odmietnutie takéhotonávrhu podľa § 327 CSP, pretože táto vada nebráni súdu pokračovať v konaní (porov. napr. SR 6/2003
s. 185).
Vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je poskytovanie ústavou zaručeného práva na súdnu

ochranu, nie je dôvodné pri skúmaní, kto je v žalobe označený za účastníka konania, uprednostniť iba
jednu časť označenia, navyše tú, ktorá umožňuje výklad, že označený subjekt nemôže byť účastníkom
konania (R 9/2007).
K nesprávnemu uvedeniu IČO v označení žalovanej 2/ na prvej strane podania je potrebné uviesť, že
toto je následne správne uvedené v petite žaloby pod bodom 5 (str. 16 žaloby), preto záver súdu prvej

inštancie o nesprávne uvedenom IČO neobstojí.
S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd názoru, že žalobcovia v podaní doručenom súdu
prvej inštancie 13.9.2018 (prihliadajúc nielen na titulnú stranu tohto podania) dostatočne identifikovali
a individualizovali žalované 1/ a 2/.
Odmietnutím podania žalobcov (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), vzhľadom na vyššie
uvedené, znemožnil súd prvej inštancie žalobcovom 1/ a 2/, aby uskutočnili im patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli

k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobcami
v odvolaní (a v následných podaniach) nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

9. Súd prvej inštancie posúdi návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z vecnej
stránky, preskúma, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a vo veci meritórne

rozhodne.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd

nerozhodoval (rovnako ako pred ním súd prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania),
keďže o nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne aj bez návrhu
súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)