Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/269/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310216637
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2310216637.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: G.. K.. K. Č.Ž. M.., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXX/XX, XXX

XX Bratislava, právne zastúpenej: TORA Legal, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Sienkiewiczova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 866 326 proti žalovaným: 1./ H.. G. Š.V., X.. XX.XX.XXXX, L. K. XXXX/XXX,
XXX XX L., X./. Y. G.Č., K.. E., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXX, V.. Č.. L. Š. X, XXX XX L. - H.. Č.. G., X./. S.
L.Á., K.. E., X.. X.X.XXXX, L. P. XXXX/XX, L. - H.. Č.. K., všetky právne zastúpené Mgr. Ing. Bohumilom
Kuhajdom, advokátom so sídlom ul. Slovenských partizánov č. 1130/50-5, Považská Bystrica o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej Hermíne Sokolovej, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalované v 1., v 2., a v 3. rade majú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o
ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd dňa 27.8.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadala určiť neplatnosť zmluvy o darovaní zo dňa 9.8.2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
v Galante pod číslom Y. XXXX/XX. V priebehu konania žalobkyňa zmenila petit a žiadala, aby súd určil,
že Zmluva o darovaní nehnuteľnosti uzatvorená dňa 18.7.2007 medzi P. R. K.. F., L. XXXX, XXX XX Š.,
X. XX.XX.XXXX C. G. Š., K.. E., L. K.A. XXXX/XXX, L. X. G. XX.X.XXXX je neplatná.

2. Žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky, parcely registra „C“, parc. č. 1516/30 o výmere
244 m2 (zastavané plochy a nádvoria), parc. č. 1516/195 o výmere 279 m2 (záhrady), parc. č. 1516/328
o výmere 107 m2 (zastavané plochy a nádvoria), parc. č. 1516/329 o výmere 25m2 (zastavané plochy a
nádvoria), parc. č. 1516/330 o výmere 14 m2 (zastavané plochy a nádvoria), parc. č. 1516/331 o výmere
27 m2 (zastavané plochy a nádvoria), parc. č. 1516/335 o výmere 6 m2 (zastavané plochy a nádvoria) a
stavby - stavba so súpisným číslom 1340 postavená na parcele číslo 1516/328 druh stavby rodinný dom,
popis stavby rodinný dom, stavba bez súpisného čísla postavená na parcele č. 1516/329 druh stavby iná

budova, popis stavby letná kuchyňa, stavba bez súpisného čísla postavená na parcele č. 1516/330 druh
stavby iná budova, popis stavby altánok, stavba bez súpisného čísla postavená na parcele č. 1516/331
druh stavby samostatne stojaca garáž, popis stavby garáž, stavba bez súpisného čísla postavená na
parcele č. 1516/335 druh stavby iná budova, popis stavby hospodárska budova - zapísané na LV č. 1561
pre katastrálne územie Šoporňa, obec Šoporňa, okres Galanta vedenom Okresným úradom Galanta,
katastrálnym odborom, patria do dedičstva po zosnulej P. R., K.. F., X. XX.XX.XXXX, X. L. XXXX,
XXX XX Š., B. G. XX.XX.XXXX. Súčasne žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k náhrade trov

konania.
3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodila tým, že jej matka P. R. vo veku 85 rokov trpela vážnymi psychickými
problémami, nedokázala posúdiť dôsledky svojho konania v čase podpisu darovacej zmluvy. K podpisuzmluvy bola primätá svojou vnučkou - žalovanou bez vlastnej vážnej vôle. Darovacia zmluva bola
podpísaná pol roka pred jej smrťou v čase, keď bola vo veľmi zlom psychickom a fyzickom stave.
4. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukazovala na to, že po smrti svojej sestry všetka starostlivosť o matku P.

R. bola na nej a počas celý 15 rokov sa žalobkyni nepodarilo presadiť, aby žalovaná väčšiu časť opatery
prevzala na seba. Opatera žalovanej bola iba sporadická, aj keď P.X. R. potrebovala zvýšenú opateru
a dohľad. Zdravotný stav P.X. R. už dlhší čas nedovoľoval posúdiť dôsledok svojho konania. V roku
2003 absolvovala psychiatrické vyšetrenie u MUDr. Gonosovej, ktorá v lekárskej správe konštatovala
organický psychosyndróm v stredne ťažkej forme. P. R. mala problémy s pamäťou, orientáciou a striedali

sa u nej stavy depresie so stavmi eufórie. Často videla rôzne nereálne obrazy, pokúšala sa uniknúť z
vlastného domu v domnení, že to nie je jej dom, vyjadrovala sa zmätočne a chaoticky. Brala lieky na
cukrovku,vysokýkrvnýtlak,naprekrveniemozgu,naanémiu,užívalarôzneukľudňujúceliekykorigujúce
jej správanie. Mala preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
5. K podpisu darovacej zmluvy došlo tak, že žalovaná bez predchádzajúceho rozhovoru a vysvetlenia
odviezla P. R. autom k notárovi, kde došlo k podpisu darovacej zmluvy. Bolo dané do pozornosti súdu

akým spôsobom sa P. R. podpísala na darovacej zmluve z čoho jasne vidieť, že jej podpísanie jej
robilo značné problémy. Po tom, čo žalobkyňa svojej matke ozrejmila obsah a dôsledky darovacej
zmluvy, darkyňa uviedla, že si myslela, že s vnučkou uzavrela dohodu. P. R. pri návšteve žalobkyne
za prítomnosti svojho vnuka mala uviesť, že bola oklamaná a bude od žalovanej pýtať vrátenie daru,
pretože jej nezaistila ani práva doživotného bývania. Nebola však schopná v tejto veci konať v dôsledku

zlého psychického a fyzického stavu.
6. Žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali, aby súd žalobu zamietol. Žalovaná v
1. rade spolu s jej dvomi sestrami na jar roku 2007 bola pozvaná P. R. - ich starou matkou, ktorá im
na predmetnom stretnutí oznámila svoje želanie a to usporiadať majetkové vzťahy. Bolo im oznámené,
že svojej dcére - žalobkyni pomáhala s financovaním kúpy a zariaďovaním rodinného domu, a preto sa

rozhodla svoj rodinný dom zanechať svojej druhej dcére, ktorá však už bola mŕtva a teda ho odkázať
žalovanej a jej sestrám. Dohoda medzi sestrami bola taká, že vlastníčkou rodinného domu Hermíny
Sokolovej sa stane žalovaná v 1. rade, ktorá z domu vyplatí svoje dve sestry s čím aj pani P. R. súhlasila.
Žalované popreli, že by ich stará matka trpela duševnou chorobou a že by bola v stave, v ktorom by
nevedela posúdiť následky svojho konania. Podľa žalovanej v 1. rade darkyňa na ňu dosť tlačila, aby

jej pomohla usporiadať majetkové záležitosti. Žalované videli v osobe svojej starej matky čipernú pani,
ktorá si viedla sama domácnosť a dokonca sa starala o záhradu, v ktorej aj okopávala.
7. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie dňa 27.10.2015 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku bolo
podané odvolanie žalobkyňou a Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 12.4.2017 rozsudok súdu prvej
inštancie v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy potvrdil a vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o

určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov: E. Č., H. H., E. F.,
U. F., L. Š., J. Č., R. F., lekárskou správou MUDr. Gonosovej ako aj jej výsluchom, darovacou zmluvou,
listom vlastníctva k nehnuteľnosti, zdravotnou dokumentáciou P. R., pitevným protokolom P. R., spisom

Okresného súdu v Galante - odboru sociálnych vecí, spisom Obce Šoporňa, znaleckým posudkom
Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, znaleckým posudkom MUDr. Miroslava Čerňana - znalca z
odvetvia psychiatria, znaleckým posudkom znaleckej organizácie FORENZA - znalecká organizácia
psychiatrická spol. s r.o., Osvedčením o dedičstve po Hermíne Sokolovej sp. zn. 8D/25/2008 Okresného
súdu Galanta, výsluchom znalcov ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil

tento skutkový stav veci:
9.Dňa18.7.2007bolauzavretádarovaciazmluva,nazákladektorejdarkyňaP.R.darovalasvojejvnučke
G. Š. nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1561 v obci Šoporňa katastrálne územie Šoporňa rodinný dom
súpisné číslo 510 nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 1516/30, parc. č. 1516/30 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 390 m2, parc. č. 1516/195 záhrady vo výmere 312 m2. Podpis darkyne bol

overený. Podpis darkyne bol overený Z. M. na základe poverenia notára JUDr. Michala Irsáka. Ako
to vyplýva z listu vlastníctva vklad do katastra nehnuteľností bol učinený dňa 9.8.2007 pod číslom V
3003/07. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že predmetnú darovaciu zmluvu jej vypracoval
JUDr. Grausel. Následne mala žalovaná v 1. rade predmetnú darovaciu zmluvu dať P. R., ktorá asi po
dvoch týždňoch telefonovala žalovanej v 1. rade, že ju chce ísť notárovi podpísať. Žalovaná v 1. rade

spolu so svojou sestrou išli po P. R., s ktorou išli notárovi zmluvu podpísať. Následne žalovaná v 1.
rade odniesla zmluvy na kataster. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že darkyňa pôsobila veľmi šťastne,
nakoľko si vybavila svoje majetkové záležitosti. Podľa žalovanej v 1. rade darkyňa si bola plne vedomá
toho čo robí, žiaden nátlak na ňu vyvíjaný nebol. Čo sa týka vecného bremena - práva doživotnéhoužívania nehnuteľnosti - žalovaná v 1. rade uviedla, že zmluva vecné bremeno neobsahuje z toho
dôvodu, že to darkyňa nežiadala.
10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že 3 dni pred podpisom darovacej zmluvy žalovaná ukončila

bakalárske štúdium a pri tej príležitosti boli spolu na obede, kde sa jej žalovaná vôbec nezverila s tým,
že jej má byť darovaná nehnuteľnosť matky žalobkyne. Zo strany žalobkyne bolo poukazované na to, že
jej matka trpela množstvom závažných ochorení a v dôsledku toho sa o ňu starala. Stav P. R. sa zhoršil v
roku 2003, kedy jej telefonovala suseda, že jej matka chodí po ulici v červenom župane. Následne potom
Y. E. - sestra žalovanej so svojou starou matkou navštívili psychiatra. Žalobkyňa sa snažila zabezpečiť

starostlivosť o svoju matku jednak v pomoci svojho syna, susedky C. F. ako aj L. Š., ktorá sa o P. R. do
smrti starala. O stave Hermíny Sokolovej svedčí aj to, že do domu pustila falošného elektrikára, ktorý
ju okradol, hovorila o rôznych konšpiračných teóriách, dochádzalo ku konfliktom so susedkami a to aj k
fyzickému kontaktu. Stávalo sa, že P. R. nespoznávala žalobkyňu, myslela si, že dom kde býva nie je
jej domom. Striedali sa u nej nálady eufórie a úzkosti, mávala depresie. P. R. mala uviesť žalobkyni, že
žalovaná povedala svojej starej matke, keď išli podpísať zmluvu, že idú na zmrzlinu, že si ani nemusí

brať peniaze.
11. Ako to vyplýva zo spisu Okresného úradu v Galante - odboru sociálnych vecí zo dňa 10.1.2003 P.
R. sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V posudku sa konštatuje, že je schopná
prejsť krátku vzdialenosť s pomocou dvoch francúzskych barlí pre postihnutie dolných končatín. Ťažko
zdravotné postihnutie sa nepremieta do sociálnej sféry. Nie je odkázaná na celodenné osobné a

riadne opatrovanie. Z dôvodu straty telesných funkcií nie je schopná vykonávať niektoré nevyhnuté
životné úkony a práce v domácnosti. Je odkázaná na pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, kúpaní, mytia
vlasov, pri prácach spojených s udržiavaním domácnosti, nákupoch, praní, žehlení, sprievode na
lekárske vyšetrenia. Ťažké zdravotné postihnutie sa navrhlo kompenzovať peňažným príspevkom na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového

zariadenia. Kompenzácia zdravotného postihnutia mala byť vyvážená peňažným príspevkom na diétne
stravovanie ako aj opatrovateľskou službou. Opatrovateľská služba mala zahŕňať pomoc pri obliekaní,
vyzliekaní,kúpanívrátanemytiavlasov,prácespojenésudržiavanímdomácnosti,nákup,pranieosobnej
bielizne, žehlenie, sprievod na lekárske vyšetrenie.

12. Dňa 26.9.2003 bola P. R. na vyšetrení u psychiatra MUDr. Gonosovej. Ako to vyplýva z lekárskej
správy, pacientka uviedla, že vidí tiene ľudí, ktorí k nej chodia, vidí kvetiny, cíti ich vôňu a ľudia ju
obťažujú. Toto sa jej stáva najmä vo večerných hodinách. Na pojednávaní MUDr. Gonosová uviedla, že
na pacientku si nepamätá, vychádza len zo svojho nálezu zo dňa 26.9.2003. Predmetnú lekársku správu
si MUDr. Gonosová vyhľadala osobne v Seredi na Poliklinike a mala ju k dispozícii pred pojednávaním.

Popisované zrakové ilúzie nie sú pravé zrakové halucinácie. Možná je prítomnosť tzv. zastretého
videnia najmú v poobedných a večerných hodinách s anamnézou porúch správania a konania. Lekárka
ochorenie diagnostikovala ako organický psychosyndróm - poškodenie mozgu. Lekárka pri vyšetrení
nemalakdispozíciiambulantnúkartuodobvodnéholekára,nemalainternýnález,nevedelavakomstave
je krvný tlak, srdce, cukrovka. To všetko pôsobí toxicky na mozog. Preto nemohla na prvýkrát stanoviť

presnú diagnózu, preto to uviedla všeobecne ako organický psychosyndróm. Bližšie sa to špecifikuje a
konkretizuje pri ďalších vyšetreniach, na ktoré však pacientka neprišla. Lekárka - psychiatrička ju videla
len raz. MUDr. Gonosová uviedla, že je vylúčené, aby sa stav pacientky v roku 2008 zlepšiť oproti roku
2003. Mozog sa s diabetom a vysokým krvným tlakom poškodzuje naďalej. Organický psychosyndróm
podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb patrí do skupiny demencií. Pri ňom je narušená súdnosť a

kritičnosť. Je predpoklad, že pacient nevie dôsledky svojho konania posúdiť. MUDr. Gonosová uviedla
v správe, že ďalšia liečba podľa internistu. Pacientke nasadila liek Tiopridal, ktorý slúži na ukľudnenie.
Iné lieky jej nepredpísala vzhľadom na to, že nevedela v akom je telesnom stave. Na pojednávaní
svedkyňa uviedla, že predpokladá, že Hermína Sokolová sa k nej dostavila z dôvodu, že žiadala o
sociálnu starostlivosť. V tej dobe bolo bežnou praxou, že k psychiatrovi sa pacienti dostavovali na podnet

svojho okolia, čo bolo potrebné za účelom poskytnutia sociálnej starostlivosti. Bolo potrebné potvrdenie
od psychiatra k umiestneniu v domovej sociálnych služieb.
XX. E., ktorá bola na pojednávaní vypočutá je sestrou žalovanej a uviedla, že svoju starú matku
navštevovala asi raz za dva týždne. Pred uzavretím darovacej zmluvy pri stretnutí všetkým trom sestrám
povedala, že dom daruje žalovanej v 1. rade, ktorá zostávajúce dve sestry vyplatí zo sumy 40.000 euro.

Čo sa týka zdravotného stavu Hermíny Sokolovej, svedkyňa uviedla, že sa jednalo o čipernú pani, ktorá
sa starala o záhradu, dom a vedela sa postarať sama o seba. Po psychickej stránke bol zdravotný
stav jej starej matky dobrý. Potvrdila, že užívala niekoľko liekov. Ďalej uviedla, že pôvodne chcela celú
nehnuteľnosť darovať svojej dcére - matke žalovaných, ktorá však tragicky zahynula. Žalovaná v 2. Radeodôvodňovala darovanie rodinného domu tým, že P. R. žalobkyni kúpila chalupu a z toho dôvodu bol
rodinný dom darovaný žalovanej v 1. rade. Ďalej uviedla, že darkyňa tlačila na žalovanú v 1. rade, čo
sa týka prepisu rodinného domu. Čo sa týka návštevy psychiatra v r. 2003 potvrdila, že so svoju starou

matkou navštívili psychiatričku MUDr. Gonosovú o čo ju požiadala žalobkyňa. Odôvodňovala to tým,
že P. R. má nejaké vidiny a treba to riešiť. Žalovaná v 2. rade však nikdy nepobadala na svojej starej
matke, že by mala vidiny.
14. Svedkyňa H. H. bola priateľkou P. R. a bývali neďaleko od seba. Dennodenne sa stretávali a spolu
aj jedávali. Čo sa týka zdravotného stavu P. R. svedkyňa jej zdravotný stav charakterizovala ako dobrý.

Takmer do konca života pracovala v záhrade. Okrem toho sa schádzala so svojimi kamarátkami, s
ktorými sa rozprávali. P. R. málo varila, nakupovanie do značnej miery zabezpečovala žalobkyňa a
žalovaná, ktorí jej tiež doniesli stravu. Keď sa varilo, tak sa varilo väčšinou u H. H.. Svedkyňa potvrdila,
že pani R. navštevovala aj kostol. Po stránke myslenia bola na tom dobre, svedkyňa žiadne zmeny
v správaní na nej nevidela. Darkyňa spomínala svedkyni, že chce darovať dom žalovanej. Potom, čo
uzavrela darovaciu zmluvu povedala svedkyni, že už môže zomrieť, že už to má v poriadku. Keď sa o

tom zmienila bola prítomná pritom aj pani H..
15. Svedkyňa E. F. bola bezprostrednou susedou P. R.. Na pojednávaní uviedla, že voľakedy sa
navštevovali, avšak asi dva roky pred smrťou sa už nerozprávali a ani sa nenavštevovali. Došlo medzi
nimi k nedorozumeniam. P. R. mala nadávať svedkyni. Taktiež svedkyňa uviedla, že pani R. nadávala
aj ďalším susedom. Nadávala tiež na matku a otca svedkyne, ktorí však už boli 30 rokov mŕtvi. Pokiaľ

sa ešte rozprávala s P. R., zdala sa jej normálna.
16. Svedkyňa U. F. je spolužiačkou žalobkyne zo základnej školy. P. R. bola dlhoročnou priateľkou jej
matky. Jej matka zomrela v decembri r. 2006. P. R. v posledným 5 rokoch pred smrťou matky chodila k
nim. Správanie P. R. charakterizovala tak, že veľmi rada rozprávala. Veľmi pekne sa vyjadrovala o svojej
dcére - žalobkyni. Asi v novembri 2006 bola svedkyňa svedkom toho ako P. R. nadávala na matku a bola

agresívna. Taktiež na pohrebe bola agresívna a rozčúlená. Po smrti matky svedkyne prišla svedkyňa za
pani Sokolovou vrátiť jej tanierik, pričom P. R. uviedla, že ju nepozná. Potom už viackrát za ňou nebola.
17. Žalovaná v 3. rade potvrdila, že všetky tri sestry si zavolala P. R. - ich stará matka - s tým, že chce
naplniť svoje dlhoročné želanie a daruje im nehnuteľnosť. Dohodli sa na tom, že dom bude darovaný
žalovanej v 1. rade, ktorá následne sestry vyplatí. Každá so sestier mala dostať okolo 12.000 euro,

avšak k finančnému vysporiadaniu nedošlo z dôvodu súdneho konania. Čo sa týka fyzickej a psychickej
kondície pani R., žalovaná v 3. Rade ju charakterizovala ako dobrú, nakoľko sa starala jak o svoju
záhradu, tak o záhradu žalobkyne. Okrem toho chovala hydinu. Chodila do kostola a spievala na
pohreboch. P. R. pri chôdzi používala jednu barlu. Dve barle používala len vtedy, keď mala zlomený
členok. Od januára 2008 zdravotný stav pani Sokolovej vyžadoval nej neustálu starostlivosť. Vtedy sa

vybavovalo zariadenie určené na rekonvalescenciu. Svedkyňa aj financovala pohreb P. R.. Financovala
ho z peňazí, ktoré mala našetrené na vkladnej knižke, pričom túto vkladnú knižku dala P. R. svedkyni.
Malo k tomu dôjsť v auguste 2007.
XX. L. Š. robila opatrovateľku pani P. R. a to od 1.10.2004 do 6.2.2008. Chodila k nej každý deň.
Zabezpečovala jej nakupovanie, robila domáce práce, prichystávala lieky. Svedkyňa uviedla, že aj pani

R. si uvarila, poupratovala, oprala, avšak nie vždy to robila. P. R. charakterizovala ako osobu, ktorá
je sebestačná a samoobslužná. Čo sa týka trávenia voľného času, tak pani R.á voľný čas trávila na
prechádzkach, chodila na návštevy známym a pracovala v záhrade. Čo sa týka prác v záhrade, tak
pani R. okopávala, sadila a celkovo sa starala o záhradu. Taktiež pozerávala TV, pričom najväčšmi ju
zaujímali seriály. Čo sa týka komunikácie viedli medzi sebou bežnú komunikáciu a pani R. jej rozprávala

veci zo svojho života. Komunikáciu medzi nimi charakterizovala ako normálnu. Čo sa týka psychiky P. R.,
svedkyňa uviedla, že občas bola náladová, avšak do konfliktov s ňou neprichádzala. Čo sa týka pamäte,
najprv si veci dobre pamätala, neskôr to s ňou bolo horšie. Stali sa aj prípady, že nevedela o tom, že je
doma. Asi tri mesiace pred smrťou mala zhoršenú pamäť. Ľudí niekedy spoznávala, niekedy nie, ale bolo
tovčasezhoršenéhozdravotnéhostavu,ktorýbol3mesiacepredjejsmrťou.Prirozhovorochspomínala

aj majetkové veci a to čo dávala rodinný príslušníkom pri príležitostí sviatkov. Taktiež spomínala, že s
domom naloží tak, že ho daruje dievčatám - vnučkám. Svedkyňa spomínala, že pani R. mala slabší
zrak. Svedkyňa jej čítala niektoré veci. Čo sa týka pamäti, svedkyňa spomenula prípad, keď po nákupe
vrátila peniaze pani R.j, avšak večer jej prišla pani R. s tým, že jej vydala málo a chýba jej 100,- Sk.
Potom čo si svedkyňa spätne premietla udalosti a skontrolovala si peňaženku zistila, že skutočne dala

P. R. o 100,- Sk menej. J. R. komunikovala aj prostredníctvom telefónu. mala zavedenú pevnú linku s
tlačítkovým telefónom. Telefonovala svojim priateľkám, vnučkám a taktiež dcére.
19. Svedok J. Č. je vnukom P. R. a zabezpečoval starostlivosť o ňu v r. 2003. Počas týždňa jej chodil
nakupovať. Potvrdil, že si dokázala aj sama navariť. Na víkendy prichádzala žalobkyňa a starala sa osvoju matku. Čo sa týka psychického a fyzického stavu jeho starej matky uviedol, že mávala aj také
stavy, keď ho nespoznávala a vyháňala ho z domu. Čo sa týka hospodárenia s financiami niekedy
si vedela do haliera všetko vypočítať, inokedy nie. V zápisnici z pojednávania je doslovne uvedené:

„Potom, čo vypukol problém s domom, ja som sa pýtal starej matky či vie čo urobila, pričom ona si
myslela, že v darovacej zmluve má zakotvené právo doživotného užívania, čo však tam nebolo a keď
sme jej to vysvetlili povedala, že požiada obdarovanú, aby bola zrušená darovacia zmluva, čo z jej
strany odmietnuté nebolo.“ Asi rok pred smrťou išla do pivnice kde nemala čo robiť a tu sa jej zlomila
priečka na rebríku a zlomila si jak nohu, tak ruku. Podľa svedka jeho stará matka nechápala dosah

svojho rozhodnutia, nevedela posúdiť, čo vlastne činila. Vzhľadom na veľmi slabý zrak je jednoznačné,
že si nemohla prečítať obsah zmluvy. V závere výpovede svedok uviedol, že po tom, čo bolo vysvetlené
P. R. darovanie a právo doživotného užívania, babka sa vyjadrila v tom zmysle, že bude žiadať zrušenie
darovacej zmluvy. Bolo to v roku 2007 asi tri týždne po promócii.
20. Svedok E. Č. - zať P. R. a manžel žalobkyne na pojednávaní uviedol, že P. R. trpela psychickými
výkyvmi - bola divná ako voči nemu, tak voči iným osobám, ku koncu života nebola v poriadku. Pri

vzájomnej komunikácii keď s ňou v niečom nesúhlasil, tak na neho skríkla. Stav P. R. po fyzickej stránke
si vyžadoval, aby sa o ňu niekto staral. Pred svedkom jeho svokra nikdy nehovorila ako mieni naložiť
so svojim majetkom. O tom, že jeho svokra darovala nehnuteľnosti sa dozvedel v roku 2008. Kópiu
darovacejzmluvyvidelasidvatýždnepotom,čojuP.R.podpísalaakópiuzmluvymuukázalamanželka.
Po tom, čo sa svedok oboznámil s darovacou zmluvou dospel k záveru, že to nebolo správne zo strany

darkyne z toho dôvodu, že žalobkyňa je jej dcérou ako aj z toho dôvodu, že podpis darkyne bol cez
pol strany.
21.NazákladepovereniasúduPsychiatrickánemocnicaPhilippaPinelavPezinkuvypracovalaznalecký
posudok. V znaleckom posudku bolo uvedené, že diagnóza organický psychosyndróm nie je správna
a nezodpovedá platným štatistickým kritériám. Neexistuje teda oficiálne platná diagnóza. Jedná sa o

orientačný klinický popis stavu, ktorý vyžaduje ďalšiu diagnostiku. Názor organický psychosyndróm
je zastrešujúci pojem, ktorý nehovorí nič viac len to, že u daného človeka sa nejaký nešpecifickým
spôsobom prejavuje poškodenie mozgu v dôsledku nejakej známej choroby, ktorá môže postihnúť
primárne samotný mozog, alebo sekundárne mozog je poškodený v dôsledku ochorenia iných orgánov.
Tento pojem nehovorí ani či ide o poruchu pamäti, organické postihnutie osoby a pod., nehovorí nič o

tom, či ide o demenciu. Nevyjadruje sa k etiológii poškodenia mozgu, ani k závažnosti tohto poškodenia.
Znalec nevedel presne posúdiť, čo bolo myslené pod pojmom „organický psychosyndróm stredného
stupňa“. V staršej terminológii sa tento pojem používal ako vyjadrenie organickej duševnej poruchy,
ktorá je prechodného charakteru, nejde o demenciu a môže ísť o plne reverzibilné poškodenie. Čo
sa týka demencie podľa znaleckej organizácie o demencii môžeme hovoriť až v roku 2008, keď stav

P. R. bol spôsobený rakovinným ochorením. V čase právneho úkonu netrpela demenciou a nemala
narušenú rozumovú a vôľovú zložku. P. R. nepožívala žiadne lieky, ktoré by v čase uzavretia darovacej
zmluvy negatívne ovplyvňovali jej rozumové a vôľové schopnosti. Pred júlom 2007, keď došlo k uzavretiu
darovacej zmluvy, čo bolo avizované blízkym osobám, dokázala porozumieť obsahu darovacej zmluvy,
jej právnym účinkom a vedela rozpoznať následky svojho konania. Toto nezmenila ani po upozornení

vnuka, že zmluva neobsahuje klauzulu vecného bremena. Z pitevnej správy znalcom bolo zistené,
že príčinou rapídneho zhoršovania zdravotného i psychického stavu P. R. od novembra 2007 bolo
rakovinné ochorenie pečene, ktoré sa komplikovalo s inými ochoreniami. Pridruženými ochoreniami bola
univerzálna ateroskleróza prevažne srdcových artérií. Pridružené chronické choroby nemali príčinnú
súvislosťsúmrtímasamiosebeodnovembra2008nevyvolávalitakéorganické,duševnéporuchy,ktoré

by bolo možné hodnotiť ako demenciu. Hetocelulárny karcinóm pečene je ťažké rakovinné ochorenie s
rýchlou progresiou a ochorenie mohlo trvať pri iných komplikáciách len zopár mesiacov, resp. týždňov.
V čase podpísania zmluvy nemala symptómy, ktoré by toto ochorenie nasvedčovali a ani pri internom
vyšetrení a hospitalizácii nebolo ochorenie spoznané. Za príčinu smrti sa považuje srdečné zlyhanie pri
zápale pľúc, resp. akútny infarkt myokardu.

22. Zo strany žalobkyne bol súdu predložený znalecký posudok psychiatria MUDr. Miloslava Čerňana.
Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval u P. R. vaskulárnu /cievnu/ demenciu. Hovoril
o symptomatickej forme demencie, teda že táto vznikla ako spolupríznaková duševná porucha v
dôsledku ochorenia srdca, vysokého krvného tlaku, ischemickej choroby srdca, cukrovky a ochorenia
krvi. Závažnosť poškodenia psychických funkcií záleží u štádia - trvania priebehu cievnej demencie.

Demencia sa vyvíja plazivo - začína ľahkým, miernym, kognitívnym deficitom /úbytkom pamätí,
pozornosti, schopnosti úsudku intelektu/ nemusí podmieňovať apriori neschopnosť posúdiť následky
právneho úkonu. Ďalším príznakom demencie je úbytok pamäťových schopností, stráca sa novo-
pamäť, koncentrácia pozornosti globálne zníženie pozornosti deterioruje aj intelekt. V roku 2007 moholzdravotný stav P. R. zodpovedať stredne ťažkej forme cievnej vaskulárnej demencie. Podľa znalca je
veľmi pravdepodobné, že obsahu darovacej zmluvy nebola schopná dostatočne porozumieť, nebola
schopná porozumieť právnym účinkom tejto zmluvy. Znalec sa nestotožnil so závermi vypracovanými

znaleckou organizáciou Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela č. 14/2011 zo dňa 23.12.2011.
23. Vo veci bol vypracovaný na základe požiadavky súdu znalecký posudok organizácie: FORENZA -
znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. Aj v tomto znaleckom posudku sa konštatuje, že organický
psychosyndróm znamená, že mozog ako orgán je niečím poškodený a nefunguje tak, ako by mal. Tento
pojem neobsahuje čo spôsobilo poškodenie mozgu. Tento pojem nie je diagnóza, je to len všeobecné

vyjadrenie toho, že mozog je poškodený bez konkrétnej špecifikácie. Podľa starších učebníc tento pojem
hovorí o tom, že sa prejavuje v oblasti poznávacích funkcií.( z latinského congitio - poznanie). Medzi
kognitívne poruchy sa zaraďuje pamäť, orientácia, súdnosť, úsudok, chápavosť, schopnosť porozumieť
čítanému, schopnosť písať. Znalecká organizácia hovorí, že duševná porucha môže ovplyvniť vôľovú a
rozumovú zložku pri rozhodovaní sa. Pri posudzovaní spôsobilosti posúdiť následky svojho konania je
potrebné zohľadniť všetky okolnosti v procese rozhodovania, najmä to, či sa osoba rozhodla na základe

slobodnej vôle, alebo či bola pod vonkajšími vplyvmi, to sa týka aj možného ovplyvňovania úsudkových
schopností.
Z obdobia podpisu darovacej zmluvy sú v zdravotnej dokumentácii od všeobecného lekára u P. R.
nasledovné záznamy:
- 24.4.2007 - včera na dvore spadla, v bezvedomí nebola, bolí ju hlava. Pacientka odmieta chirurgické

vyšetrenie.
- 6.8.2007 - bola odoslaná všeobecným lekárom na neurologické vyšetrenie, s poznámkou, že od včera
ťažko chodí, ťahá ľavú dolnú končatinu, hybnosť horných končatín - zachovalá.
- 6.8.2007 - neurologické vyšetrenie - subjektívne udáva slabosti ľavej dolnej končatiny, bolesti
prechodne pri chôdzi, bez zvracania, bolesti hlavy nemá. Objektívne pri vedomí. Kontrola neurologická

30.11.2007. Podľa udania len leží, hľadá mŕtvych, chodí po byte, nemôže nájsť posteľ, nevie sa sama
najesť, pomočuje sa.

24. Boli jej predpísané lieky, ktoré však podľa znalca nemohli ovplyvniť spôsobilosť k podpisu darovacej
zmluvy. K psychickému stavu P. R. znalecká organizácia uviedla, že z porúch ani jedna neovplyvňoval a

mozog P. R. tak, aby u nej spôsobila nespôsobilosť k právnym úkonom, ale spolu tieto telesné poruchy
- choroby - oslabili činnosť centrálnej nervovej sústavy, spôsobili, že mozog mal zmenšenú výkonnosť.
Zmenšená výkonnosť mozgu mala vplyv na vôľovú a rozumovú zložku pri rozhodovaní sa. Demencia u
P. R. zistená nebola, čo preukazuje aj prepúšťacia správa z V. Internej kliniky FNsP a LF UK v Bratislave.
P. R. bola počas hospitalizácie dôkladne vyšetrená a závery v prepúšťacej správe sú podrobné a na

vysokej odbornej úrovni, takže v prípade, že by P. R. trpela na demenciu, bolo by to podľa názoru
znaleckej organizácie v lekárskej správe uvedené. V čase realizácie právneho úkonu u P. R. išlo podľa
staršej terminológie o organický psychosyndróm stredného až ťažkého stupňa. Menovaná bola schopná
porozumieť obsahu darovacej zmluvy, čiže jej schopnosť rozpoznať právne úkony nebola narušená.
Čo sa týka vôľovej zložky, pokiaľ sa preukáže, že menovaná konala na základe vlastnej úvahy s jej

dlhodobými zámermi a bez ovplyvnenia inými osobami, v tom prípade jej vôľová schopnosť nebola
narušená a Hermína Sokolová bola schopná uzatvoriť darovaciu zmluvu. Znalecká organizácia uvádza,
že pokiaľ súd dospeje k názoru, že na menovanú bol robený psychický nátlak aj menšej intenzity, v tom
prípade nebola z hľadiska psychiatrického schopná uzatvoriť darovaciu zmluvu.
25. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom a konfrontáciou názorov všetkých osôb, ktoré

vypracovávali znalecké posudky.
26. V posúdení psychického a fyzického stavu nie sú medzi znaleckými posudkami rozpory. Tu sa znalci
zhodli.
27. MUDr. Dóczi na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, že zostávajúce znalecké posudky
jednoznačnehodnotilirozumovúavôľovúzložkuHermínySokolovejvčasepodpísaniazmluvy.Jejasné,

že bola telesne chorá, čo ovplyvňovalo jej psychický stav. Nesúhlasí s jednoznačným kategorickým
názorom, že nemala narušenú rozumovú a vôľovú zložku. MUDr. Dóczi sa vyjadril v tom zmysle, že
je prípustné, že telesný stav ovplyvňuje psychický stav a záviselo od konkrétnych okolností, či bola
schopná podpísať zmluvu. Ďalej MUDr. Dóczi uviedol, že z dlhodobej prognózy 5-10 rokov sa psychický
stav P. R. nemohol zlepšovať, ale v kratších horizontoch mohol byť lepší alebo horší. Zdravotný stav sa

mohol zmeniť za niekoľko minút.
28. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
30. V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
31. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe v zmysle ustanovenia §-u 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku. V prípade úspechu vo veci by bola zákonnou dedičkou nehnuteľností,
ktoré poručiteľka za života darovala žalovanej v 1. rade.
32. Pri právnych úkonoch - pričom právny úkon urobila aj P. R. uzavretím darovacej zmluvy - základným

pojmovým znakom je prejav vôle. To reprezentujú dve služby a to vôľu a prejav.
33. Vôľa ako prvok právneho úkonu je psychickým vzťahom konajúceho človeka k zamýšľanému
právnemu následku. Od vôle treba odlišovať pohnútku (motív) a cieľ právneho úkonu. Vôľa i pohnútka
označujú psychické stavy konajúceho, avšak pohnútka na rozdiel od vôle nedeterminuje správanie
konajúceho priamo. Pohnútka je vždy súčasťou vôle. Individuálne sa existencia skutočnej vôle v
konkrétnom prípade skúma len vtedy, ak posúdený prejav vôle vyvolá závažné pochybnosti o jej

existencii alebo keď to vyplýva zo zákona. Ďalšou otázkou spojenou s vôľou ako predpokladom vzniku
právneho úkonu je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje.
34. Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Vôľu možno prejaviť akýmkoľvek spôsobom,
ktorý umožňuje spoznanie jej obsahu. Prejav vôle, ktorý je základom právneho úkonu, okrem
chcených právnych následkov spôsobuje aj právne následky pre tento prípad predvídané a ustanovené

právnymi predpismi. Prejav vôle teda smeruje k spôsobeniu týchto zákonných právnych následkov bez
požiadavky, aby aj ich spôsobenie bolo priamym predmetom prejavenej vôle.
35. V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami
príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.)
musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba

konala v prechodnej alebo trvale duševnej poruche. Pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca
v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla).
36. Keď znalecký posudok (bez ktorého sa tieto typy sporov nezaobídu) nevytvorí spoľahlivý podklad pre
záver súdu o nespôsobilosti konajúceho ku konkrétnemu právnemu úkonu je treba vychádzať z toho,
že právny úkon bol učinený platne (viď komentár k Občianskemu zákonníka Praha - Panorama - 1987).

37. Podľa §-u 207 ods.1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206 (odborné vyjadrenie), súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.
38. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný znalecký posudok. V písomnom
znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky, nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných
prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
39. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.12.2013 sp. zn. 41Cob/150/2013: Súd
posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v §
191 C.s.p. (predtým § 132 OSP). Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich

správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k
zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa však súd s jeho
závermi nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.
40. Podľa rozsudku NS SR R 45/1984, ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s
rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov

vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého
posudku, pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť
rozpory v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým
ústavom alebo inou inštitúciou.
41. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že P.Í. R. konala na základe vlastnej úvahy, keď sa rozhodla

darovať nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade. O tom, že P. R. bola rozhodnutá darovať nehnuteľnosti
žalovanej v 1. rade svedčí aj svedecká výpoveď H. H.. Aj ostatné svedecké výpovede svedkov
vypočutých v spore súd hodnotil ako hodnoverné. Za normálnu označila P. R. ako svedkyňa H., tak aj
svedkyňa F.Á., tak aj L. Š..
42. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje spoľahlivé zistenie,

že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať
(viď R 4/71).
43. Čo sa týka pohnútky - motívu cieľa právneho úkonu, ktorý učinila P. R. bolo zistené, že dom chcela
darovať žalovanej o čom svedkyni H. hovorila pred uzavretím tohto úkonu. Svedkyňa E. potvrdila motívdarkyne. Podľa svedkyne všetky tri sestry si zavolala P. R. a dohodli sa tak, že dom bude prepísaný na
žalovanú, ktorá dve svoje sestry vyplatí. Motívom Hermíny Sokolovej bola tá skutočnosť, že žalobkyni
darkyňa kúpila chalupu, a preto chcela svoj rodinný dom darovať dcéram po jej nebohej dcére.

44. Aj svedkyňa L. Š. , ktorá robila opatrovateľku P. R. na pojednávaní uviedla, že pani R. jej spomínala,
že s domom naloží tak, že ho daruje dievčatám - vnučkám.
45.Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,žeP.R.dávnopredučinenímdarovacejzmluvymalapremyslené
ako naloží so svojim domom. Jej vôľová zložka učiniť právny úkon - darovanie - bola daná. Po tom,
čo uzatvorila darkyňa darovaciu zmluvu povedala svedkyni H. H., že už môže zomrieť, že už to má na

poriadku. Darkyňa bola uzrozumená s následkami právneho úkonu. Jej snahou bola tá okolnosť, že keď
jednej dcére finančne pomohla s kúpou nehnuteľnosti, tak dcéram svojej druhej nebohej dcéry zanechá
svoj dom.
46. Svedok Č. uviedol, že po tom, čo sa so svojou starou matkou rozprával o darovacej zmluve, ona mu
mala uviesť, že nevedela o tom, že v darovacej zmluve nemá zakotvené právo doživotného užívania. Aj
z tejto svedeckej výpovedi vyplýva, že P. R. chcela, mala vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu a rozpoznala

jej právne dôsledky. Aj keď nebolo vecné bremeno - právo doživotného užívania zakotvené v zmluve,
fakticky bolo zrealizované, nakoľko až do smrti mala možnosť darkyňa bývať v darovanej nehnuteľnosti.
47. Aj keď žalobkyňa tvrdila, že od roku 2003 sa u jej matky prejavovalo psychické ochorenie, okrem
úvodnej návštevy psychiatra - MUDr. Gonosovej- od roku 2003 do smrti matky nenavštívila s ňou
psychiatra. Zo zdravotnej dokumentácie P. R. vyplýva, že aj keď bola niekoľkokrát u všeobecných

lekárov ako aj u špecialistov a to aj v období pred podpisom a po podpise darovacej zmluvy, nikde
sa nenachádza záznam o tom, že v dôsledku jej psychického stavu by bolo nutné odporučiť ju na
psychiatrické vyšetrenie. Čo sa týka jej fyzického zdravotného stavu výsluchom svedkov bolo zistené,
že bola samoobslužná, že pracovala v záhrade, že bola komunikatívna a chodila do kostola, pričom k
zhoršeniu jej zdravotného stavu prišlo 3 mesiace pre smrťou.

48. Súd sa pri svojom rozhodovaní opieral najmä o znalecké posudky. V konaní boli podané tri znalecké
posudky, ktoré riešili otázku, či v čase podpisu darovacej zmluvy mala P.Í. R. spôsobilosť k tomuto
právnemu úkonu. Znalecký posudok podala Znalecká organizácia - Psychiatrická nemocnica Philippa
Pinela, FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. a znalec MUDr. Miroslav Čerňan
- znalec pre odvetvie psychiatria. Súd ako znalecké posudky v konaní hodnotil znalecké posudky,

ktoré nariadil a ktoré vypracovala Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela a posudok FORENZA
- psychiatrická organizácia spol. s r.o. Znalecký posudok vyhotovený znalcom MUDr. Miroslavom
Čerňanom bol predložený žalobkyňou - súd vypracovanie tohto znaleckého posudku nenariaďoval a
tento znalecký posudok bol hodnotený ako listinný dôkaz.
49. Zo znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela jednoznačne vyplýva, že P. R. v

čase spísania právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú rozumovú a vôľovú zložku.
50. Zo znaleckého posudku spoločnosti FORENZA vyplýva, že u P. R. nebola zistená demencia.
Prejavovala sa u nej znížená výkonnosť mozgu. Bola schopná porozumieť obsahu darovacej zmluvy,
čižerozpoznaťprávnyúkonbolaschopná,vtomtojejschopnosťnarušenánebola. Znaleckáorganizácia
uviedla, že čo sa týka vôľovej zložky pokiaľ sa preukáže, že konala na základe vlastnej úvahy s

dlhodobýmzámerombezovplyvňovaniainýmiosobamivtomprípadejejvôľovázložkanebolanarušená.
To, že darkyňa konala na základe vlastnej úvahy s dlhodobým zámerom bez ovplyvňovania bolo
preukázané svedeckými výpoveďami. Znalecké posudky sa prakticky zhodujú - spoločnosť FORENZA
hodnotila posudok z Pezinka tak, že: „Súhlasíme s tým, že menovaná v čase realizácie právneho úkonu
netrpela demenciou a nemala narušenú vôľovú a rozumovú zložku. K tomu dodávame, že menovaná

v čase realizácie právneho úkonu nemala narušenú rozumovú zložku, vedela o aký úkon ide. Jej
zložka vôľová - pokiaľ sa preukáže, že menovaná konala v čase úkonu slobodne bez ovplyvnenia a
na základe dlhodobým zámerov, v tom prípade nemala narušenú vôľovú zložku a bola schopná právny
úkon realizovať.“ Výsluchom svedkov bolo zistené, že P. R. konala na základe dlhodobého zámeru, ktorý
nezmenila ani po podpise darovacej zmluvy, čiže z toho vyplýva, že nemala narušenú ani vôľovú zložku.

MUDr. Miroslav Čerňan uvádza, že P. R. trpela demenciou, čo však vylučujú vo veci vykonané znalecké
posudku. Z toho vyvodil záver, že obsahu predmetnej darovacej zmluvy nemohla porozumieť a tiež jej
právnym následkom.
51. Darovacia zmluva, ktorou P. R. darovala žalovanej v 1. rade nehnuteľnosti bola uzavretá dňa
18.7.2007. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že krátko po podpise darovacej zmluvy jej matka tvrdila, že bola

oklamaná, a že nemá zaistené v dome doživotné bývanie. V zápisnici o pojednávaní (č.l. 64 spisu) je
uvedené žalobkyňou, že jej matka hovorila, že keď išli zmluvu podpísať, neter jej povedala, že idú na
zmrzlinu.52. V spore bolo preukázané, že žalobkyňa krátko po podpise darovacej zmluvy sa dozvedela o jej
existencii. Keď sa žalobkyňa domnievala, že jej matka bola podvedená alebo že zmluvu nepodpísala
pri plnom vedomí, mohla urobiť právne kroky smerujúce k neplatnosti zmluvy. Keď sa žalobkyňa

domnievala, že zdravotný stav jej matky je taký ako to popisovala v spore, je nepochopiteľné prečo
nepodala návrh na obmedzenie, resp. pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Dedičstvo po P. R.
sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. XD XX/XXXX. V tomto dedičskom konaní bola dňa 6.4.2009
uzavretá dedičská dohoda, na základe ktorej dedičia, t.j. žalobkyňa a žalované v 1., v 2. a v 3. rade
uzavreli dohodu, v zmysle ktorej pohľadávku voči Sociálnej poisťovni vo výške 346,30 euro prevezme

K. Č. C. S. L., každá v 1/2-ici. Všetky ostatné nehnuteľnosti prevezme K. Č. s tým, že ustupujúce
spoludedičky, t.j. žalované v 1., v 2. a v 3. rade sa zriekli svojich zákonných dedičských podielov v
prospech preberajúcej spoludedičky bezodplatne. V tomto dedičskom konaní žalobkyňa nenamietala, že
do dedičstva by malo patriť aj to, čo je predmetom tohto sporu. Možno usudzovať z konania žalobkyne,
že ako v čase keď žila jej matka, tak aj po jej smrti, aj v priebehu dedičského konania po nej, bola si
vedomá toho, že jej matka pri plnom vedomí a dobrovoľne darovala žalovanej v 1. rade nehnuteľnosti.

Žalobkyňa nepožiadala o prerušenie dedičského konania s tým, že sa obráti na súd so žalobou, že
do dedičstva patrí aj ďalší majetok, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalobkyňa v dedičskom konaní
uzavrela dedičskú dohodu, v ktorej sa žalované v jej prospech zriekli svojich zákonných podielov a až s
odstupom času, po tom čo osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť podala žalobu na súd, čo
bolo 27.8.2010, čiže viac ako 3 roky po tom, čo sa dozvedela o existencii darovacej zmluvy.

53. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Keďže mali žalované v konaní plný úspech súd zaviazal žalobkyňu, aby im

nahradila 100% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.