Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200045
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318200045.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: X. K., nar. X.XX.XXXX, bytom E.
M., K. č. XXX, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bratislava,
Bajkalská 718/30, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Bajkalská 30, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta zo dňa 9. apríla 2018, sp.zn. 15Csp/3/2018-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, s odôvodnením, že nemal preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobkyne o jej

majetok - finančné prostriedky, ktoré by jej mali byť zrážané zo mzdy.

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 3.1.2018
domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 1631802805 a č. 1631802004, určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe vyššie uvedených zmlúv, vydania bezdôvodného
obohatenia ako aj ochrany práv spotrebiteľa. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na rozhodnutia

viacerých súdov, ktoré rozhodovali vo veciach spotrebiteľských úverov a neprijateľných podmienok,
pričom poukázala najmä na neprijateľnú podmienku spočívajúcu v nezrozumiteľnom uvedení ročnej
percentuálnej miery nákladov, ako aj na neprijateľnú podmienku spočívajúci v Dohode o zrážkach zo
mzdy. Žalobkyňamázato,ževeriteľvýškudlhujednostrannediktujeatobezakéhokoľvekodsúhlasenia
súdom. Žalovaný vystavil žalobkyňu (spotrebiteľa) hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným
podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,

zmluva o úvere svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok
sa prieči dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. Žalobkyňa sa domáha vo veci samej aj vydania
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v preplatku, ktorý vznikol v dôsledku toho, že žalobkyňa na
zmluvách uhradila viac ako bola povinná.

3. V priebehu konania podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom

žiadala, aby súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy u zmlúv č. 1631802805 a č. 1631802004, uzavretých
medzi žalobkyňou a žalovaným a súčasne uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy, k návrhu priložila výpis z účtu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. za rok 2005,
2016, upomienku zo dňa 1.3.2018 a lekársku správu pani R. B.. Dôvodila, že právne úkony žalovaného
pri uzavieraní zmluvy, ktoré boli neurčité a nezrozumiteľné, spôsobili vady v zmluve, ktoré ju robia

absolútne neplatnou. Žalobkyňa nemala nikdy v úmysle uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo
byť nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že uzavretá zmluva poskytujeveriteľovi priamo priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Poukázala na
to, že zrážky možno vykonávať až po splatnosti veriteľovej pohľadávky, a keďže dohodou o zrážkach zo

mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, zmluvná podmienka dohoda o zrážkach zo mzdy
je neprijateľná.

4. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženého návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že v
predmetnej veci nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť

svojho nároku, keď potrebnými listinnými alebo inými dôkazmi neosvedčila v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti. Nepredložila totiž súdu dohodu o zrážkach zo mzdy,
na základe ktorej by jej zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy a rovnako tak nepredložila žiadny
dôkaz, z ktorého by mal súd za preukázané, že dochádza k výkonu zrážok z jej mzdy, prípadne
že takého zrážanie hrozí. Súd nemá časový priestor pre plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje
výlučne na základe osvedčenia podstatných skutočností. Osvedčenie skutkových tvrdení navrhovateľa

neodkladného opatrenia znamená, že jeho tvrdenia sa na základe predložených dôkazov javia ako
vysokopravdepodobné,pričomdôkaznébremenozaťažujenavrhovateľaneodkladnéhoopatrenia,ktoré
vtomtoprípadeneuniesol,keďsúdnemalpreukázané,žebydochádzalok zrážkamzomzdyžalobkyne,
t.j. že by dochádzalo k zásahom a dispozíciám s jej majetkom (finančnými prostriedkami). Preto návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal preukázanú a osvedčenú

potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú
existenciu obavy žalobkyne o jej majetok - finančné prostriedky, ktoré by jej mali byť zrážané z jej mzdy.

5. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že má za
to, že istina bola uhradená - preplatená, že stav nehnuteľnosti t.č. je podhodnotený, a žalovaný si

neoprávnene nárokuje na nehnuteľnosť vo výhražných listoch dražbou. Ide tu o protiprávny záujem
žalovaného, ktorý atakuje ručiteľov a ďalších príslušníkov rodiny. V reálnom čase nehnuteľnosť má
hodnotu približne 190.500 eur, v roku 2005 a 2007 bol poskytnutý úver 34.650 eur na bývanie, ktorého
istina je zaplatená a preplatená a ide o nekalú praktiku. Odvolateľka má za to, že nároky PSS, a.s.,
sú protiprávne a má za to, že žalovaný sa má zdržať všetkých nekalých praktík do ukončenia sporu

a 30 dní po jeho ukončení. Poukazovala na to, že žalobca ako spotrebiteľ má právny záujem voči
žalovanému na určení neplatnosti úverových zmlúv, uzavretých so žalovaným, má za to, že právne
úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve s následkom absolútnej neplatnosti
zmluvy, keď jeho úkony boli neurčité a nezrozumiteľné, žalobca nemal nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu,
ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Dôvodom absolútnej

neplatnosti je i nedostatok vážnosti a zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, bola uzavretá v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom a tak je od
počiatku neplatná. V ďalšom odvolateľka cituje ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukazuje na to,
že ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Poukazuje na to, že jej žaloba
je vhodná a prípustná, keď bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie

je, je jej právo ohrozené. Odvolateľka uviedla, že zmluva uzavretá so žalovaným je po posúdení MS SR
Bratislava neplatná, zmluva je bezúročná a bez poplatkov, spotrebiteľ bol uvedený do omylu, odvolateľka
poukazuje na nekalé praktiky banky a nezákonné obohatenie zo strany banky ako veriteľa, má za to, že
žalovaný postupoval voči nej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, cituje konkrétne
neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy, a zaoberá sa viacerými rozhodnutiami krajských súdov, ktoré

nepriznali veriteľom žalované nároky z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolateľka
sa ďalej zaoberá otázkou nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, majúc za to, že vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti vystavil žalovaný žalobkyňu nemorálnym zmluvným podmienkam,
zakladajúcim hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktoré odporujú
zákonu a ako celok sa priečia dobrým mravom, pričom poukazuje na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

a na rozhodnutia viacerých krajských súdov. Žiada vo veci samej vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorého výška je 2.227,77 eur. V odvolaní ďalej žalobkyňa uviedla, že „sporiaci účet zanikol a bol v
prospech sporiteľa - sporiteľov PSS a.s. a nie v prospech veriteľa, v tomto prípade sú tri nehnuteľnosti a
tri rodiny, ktorých sa to bytostne dotýka, pritom je istina i úroky zaplatené, len nebol predmetom zmluvy
určený termín trvania zmluvy. Zmluva sa neposudzuje podľa nadpisu, ale jej obsahu a to potvrdilo i MS

SR.“ Odvolateľka ďalej uviedla, že vo výroku uznesenia došlo k vade v § 420 písm. f), k namietanej vade
zmätočnosti malo dôjsť tým, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace práva na spravodlivý proces. Poukázala na nesprávnosť procesného postupu
súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil viaceré aspekty argumentácie žalovanej strany. Žalobkyňa pretoako spotrebiteľ v pozícií slabšej zmluvnej strany má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil
prípadný nezákonný stav spočívajúci v realizácii uzavretej dohody (neprimerane vysoký úver p.a.,
každodenný úrok z omeškania z dlžnej sumy, zmluva má začiatok, ale konečná splatnosť nie je uvedená,

úžera, nekalá praktika, nezákonné obohatenie na úkor klienta). Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne
diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, dlžná suma je navýšená o nezákonný každodenný
úrok z dlžnej sumy, čo spôsobuje nedovolené obohatenie sa žalovaného a rodina žalobcu je ukrátená.
Touto cestou žiada o neodkladné opatrenie voči banke, aby neprišlo k ujme na zdraví a majetku. V
ďalšom sa odvolateľka zaoberá inštitútom Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, považuje ho

za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou aj v predmetnej veci za
neplatný, má za to, že moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa a poskytuje mu priamo
právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, čo je v rozpore s právom Európskej únie. Poukazuje na to, že je neprípustné zabezpečenie
uspokojeniapohľadávkyalebosplneniazáväzkuzospotrebiteľskejzmluvyDohodouozrážkachzomzdy
a ako dôkaz, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, uvádza uznesenie Krajského súdu Žilina sp.zn.

5Co/815/2014,tiežKrajskéhosúduPrešovsp.zn.3Co/151/2013,akodôkaz,žerozhodcovskádoložkaje
neplatná uvádza uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6CoE/114/2014 a ako dôkaz, že bolo vydané
predbežné opatrenie ohľadom zrážok zo mzdy Krajským súdom Trnava potvrdené rozhodnutie v sp.zn.
23Co/554/2015 a zároveň dala do pozornosti súdu nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 107/07, v ktorom sa
okrem iného uvádza, že jednou z požiadaviek princípu právnej istoty je, aby na určitú právne relevantnú

otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď. Na základe uvedených
skutočností odvolateľka žiadala, „aby súd po vykonanom dokazovaní meritórne vyniesol rozsudok, aby
krajský súd rozhodol v tejto veci v prospech žalobcu ... posúdil spor a odvolanie proti neodkladnému
opatreniu.. a nariadil preto neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže robiť injektívy a iné právne úkony
a procesy až do ukončenia sporu a 30 dní po ukončení sporu.. aby toto rozhodnutie prijal ako zvýšenú

ochranu spotrebiteľa, vydal rozsudok v prospech žalobkyne a neodchýlil sa od rozhodcovskej praxe..“

6. K podanému odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa zákonom požadované podmienky pre jeho nariadenie,
okrem toho jednoznačne neosvedčila dôvodnosť svojho návrhu, nakoľko sa jedná len o nekonkrétne a

ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne, ktoré sa nejavia ako pravdepodobné, pričom nie sú potvrdené
ani listinnými dôkazmi. Žalobkyňa sa domáhala, aby sa žalovaný zdržal použitia údajnej Dohody o
zrážkach zo mzdy u zmluvy č. 1631802805 a zmluvy č. 1631802004 a súčasne sa domáhala, aby
súd uložil zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, pričom tvrdenú dohodu v
konaní ani nepredložila, ani neosvedčila, že by dochádzalo k zrážkam zo mzdy a pokiaľ ide o uloženie

povinnosti zamestnávateľovi žalobcu, ide navyše o nevykonateľný petit, nakoľko v ňom nie je predmetný
zamestnávateľ ani špecifikovaný. Žalovaný má za to, že podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia neboli splnené a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie
niejemožnénariadiť,pretonavrholnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepotvrdiťazaviazaťžalobcu
na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP ), po
zistení,žeodvolaniebolopodanévčasžalobkyňou(§362ods.1CSP),tedastranou,vktorejneprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s 357 písm. d) CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) zistil, že odvolanie nemá zákonom
predpísané náležitosti a preto je treba ho odmietnuť.

8. Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( 2)

9. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa § 364, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.11. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

13. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou žalobkyne vypraviť
odvolanie náležitosťami vyžadovanými zákonom ( konkrétne ust. § 127, § 363 v spojení s § 365
ods. 1 CSP ). Z požadovaných náležitostí viaceré v jej odvolaní absentujú, konkrétne označenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedením dátumu vydania, vymedzením rozsahu

napadnutia rozhodnutia, uvedením návrhu odvolaciemu súdu ako naložiť s napadnutým uznesením ako
aj uvedením dôvodov, pre ktoré považuje rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie za nesprávne
a odvolanie napokon neobsahuje ani jasný petit, teda to, čoho sa žalobkyňa domáha.

15. Ide o obsahové vady odvolania, u väčšiny ktorých zákon predpokladá ich odstrániteľnosť postupom

podľa § 373 ods. 1 veta prvá CSP, kedy súd uznesením vyzve odvolateľa na ich doplnenie a určí na to
odvolateľovi primeranú lehotu nie kratšiu ako 10 dní, pričom ho poučí, ako treba vadu odstrániť. Tento
postup však neprichádza do úvahy vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP
obligatórnou náležitosťou každého odvolania, a v prípade ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody,
súd na ich doplnenie nemôže vyzývať ( § 373 ods. 1 veta druhá CSP).

16. Po preskúmaní podaného odvolania odvolací súd musel konštatovať, že v posudzovanej veci
žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadny odvolací dôvod. Z obsahu odvolania napriek jeho obsiahlosti
nemožno vyvodiť nijaký relevantný dôvod spomedzi dôvodov taxatívne vymedzených v § 365 ods. 1
CSP. Celé odvolanie je nesúrodé, nezrozumiteľné a bez vzťahu k napadnutému uzneseniu. Ak aj na

jednom mieste žalobkyňa v odvolaní uvádza, že ... „ vo výroku uznesenia došlo k vade v § 420 písm.
f), namietanej vade zmätočnosti malo dôjsť, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva na spravodlivý proces. Vyplýva vo veci samej v
zmysle § 123 ods. 2 CSP, v ktorom sa uvádza aj návrh na neodkladné opatrenie tvrdením nesprávnosť
procesného postupu súdu prvej inštancie, nezohľadnil viaceré aspekty argumentácie žalovanej strany“,

odvolací súd má za to, že ani z takejto formulácie nemožno vyvodiť žiadny konkrétny odvolací dôvod.
Pokiaľ by aj súd ustupujúc od prílišného formalizmu pripustil, že odvolateľ nemal na mysli dovolací
dôvod podľa § 42 písm. f) CSP ( podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces), ale obdobný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP ( podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces ), ani takýto výklad celkom jednoznačne nemôže obstáť vzhľadom na
neurčitýkontextaabsentujúcuakúkoľvekbližšiušpecifikáciu,včombymalspočívaťnesprávnyprocesný

postup súdu v tejto konkrétnej veci.

17. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.18. Keďže odvolanie žalobkyne postráda relevantný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP a z obsahu
odvolania nebolo možné ani žiaden z takýchto dôvodov vyvodiť, neostávalo odvolaciemu súdu iné, než

po preskúmaní veci bez pojednávania odvolanie bez meritórneho rozhodnutia odmietnuť podľa § 386
písm. d) CSP, keďže ide o neodstrániteľnú vadu odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

19. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval,

nakoľko o ňom rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí o veci samej, ktorým sa konanie bude končiť
(§ 262 ods. 1 CSP <.).

20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).