Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/414/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415205405.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: V. M., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom: A. K. XX, XXX XX A. M., občan
Slovenskej republiky, zast.: Mgr. Peter Mačaj, advokát, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica,
na vymoženie pohľadávky vo výške 1 740,00 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, Ph.D, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o
odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Er/299/2014-37 zo
dňa 17. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10Er/299/2014-37 zo dňa 17. februára 2017
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 10Er/299/2014-37 zo dňa 17. februára 2017 vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii.
Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 18. augusta 2015 exekučný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 06154/14 zo dňa 20. októbra 2014, a návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26. februára 2015. Dňa 12. októbra 2015 bolo exekučnému
súdu doručené podanie povinnej zo dňa 29. septembra 2015 označené ako „Námietka proti exekúcii“, v
ktorom povinná uvádza, že exekúciu považuje za neprípustnú. Ako dôvod povinná uviedla, že zápisnica
o návrhu na vykonanie exekúcie mala byť spísaná v iný deň, ako je v nej uvedené, pričom exekučný
súd vyhodnotil tento dôvod ako nenáležitý. Povinná ďalej namietala, že rozhodcovský súd ju exekučným
titulomzaviazalnaplnenievrozporesozákonomadobrýmimravmi,ktoréjeúžerou.Povinnápovažovala

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú s oprávneným dňa 20. apríla 2012 (ďalej len
„Zmluva“) za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa dobrým mravom.
Exekučný súd vyhodnotil Zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže oprávnený pri jej uzatváraní konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinná ako fyzická osoba a konečný spotrebiteľ
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Exekučný súd námietke povinnej vyhovel, keďže
plnenie, na ktoré ju rozhodcovský súd zaviazal, je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore

so zákonom účinným v čase uzatvorenia Zmluvy. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu zatvorenia Zmluvy (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko v nej nie je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského
úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
budú sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, správna ročná percentuálna miera nákladov a celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver. Rozhodcovský súd navyše zaviazal povinnú na zmluvný úrok, ktorý vZmluve a ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru dojednaný nebol. Celkovo tak plnenie,
odhliadnuc od trov mediačného konania, bolo zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako zmluvné
dojednanie o výške mesačných splátok v sume 544,00 Eur exekučný súd považoval s ohľadom na vek

a majetkové pomery povinnej za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, pri ktorom bolo porušené
ustanovenie § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal,
že zisťoval majetkové pomery povinnej a neozrejmil exekučnému súdu, z čoho pri výpočte výšky
mesačných splátok vychádzal. Exekučný súd sa preto priklonil k výkladu v prospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené exekučný súd dospel k záveru, že plnenie, na ktoré rozhodcovský súd zaviazal

povinnú, je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zákonom, a preto podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona
o rozhodcovskom konaní námietkam povinnej vyhovel, keďže exekúciu považoval za neprípustnú.
Záverom exekučný súd uviedol, že rozhodcovskú zmluvu považoval za platne dojednanú, keďže bola
dojednaná individuálne, na samostatnej listine s alternatívne dojednanou možnosťou riešenia sporov, je
však viazaná na absolútne neplatnú Zmluvu o úvere ako právny úkon v rozpore s dobrými mravmi.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré
odôvodnil tým, že v exekučnom konaní došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) f) a h) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, a teda má podľa povinného povahu absolútneho obchodu, pričom nie
je možná voľba právneho predpisu, ktorým sa budú riadiť právne vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy. V

prípade postavenia oprávneného je potrené prihliadať na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s povinnou vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné podľa oprávneného chrániť dobrú vieru
druhej zmluvnej strany. Ak veriteľ koná v dobrej viere, že druhá zmluvná strana nie je spotrebiteľ, táto
strana sa nemôže dovolávať postavenia spotrebiteľa. Obligáciu je potrebné charakterizovať ako obchod
a nie ako spotrebiteľský vzťah. Oprávnený ďalej uviedol, že individuálne dohodnuté zmluvné dojednania

sú vyňaté z kontroly podľa Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rovnako podľa oprávneného nepodliehajú súdnemu prieskumu ani dojedania týkajúce sa predmetu a
ceny za zmluvné plnenie. Odplata sa týka hlavného predmetu plnenia a navyše bola vyjadrená jasne,
určito, zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom. Zmluva by sa mala posudzovať podľa teórie aplikácie
práva oproti teórii zneplatňovania právneho úkonu. V zmysle teórie „favor contractus“ sa zmluva má

považovať za platnú, pokiaľ to je čo i len trochu možné. Postup exekučného súdu, ktorým určil, že
Zmluva je neplatná ako celok, je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k
porušeniu základného princípu exekučného konania, a to princípu ochrany oprávneného v konaní.
Exekučné konanie nemá nahrádzať alebo dopĺňať prvostupňové konanie, či konanie o opravných
prostriedkoch. Povinná mohla v danom prípade využiť iné prostriedky ochrany. Aj v prípade absencie

náležitostí vyžadovaných Zákonom o spotrebiteľských úveroch by nebolo možné Zmluvu vyhodnotiť
ako neplatnú, pretože absencia náležitostí môže mať za následok to, že Zmluva bude bezúročná
a bez poplatkov. Oprávnený má ďalej za to, že exekučný súd dospel k skutkovým zisteniam bez
toho, aby vykonal všetky potrebné dôkazy, a preto nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi.
Povinná pri uzatváraní Zmluvy uviedla zavádzajúce a nepravdivé údaje za účelom získania úveru

a splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Exekučný súd mal skúmať aj konanie povinnej, ktorá
bola od počiatku nedobromyseľná, pretože vylákala od oprávneného úver, hoci vopred vedela, že
ho nebude schopná splácať. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného rozhodcovského
konania a bol vydaný s prihliadnutím na dobré mravy. Povinná mala možnosť sa pred uzavretím Zmluvy
oboznámiť so Zmluvou a jej zmluvnými podmienkami. Inštitút dobrých mravov plní funkciu korektívu a

nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, nakoľko upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo vyrovnať nerovnováhu medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a nie medzi subjektmi, ktorých právny vzťah má povahu absolútneho
obchodu. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného
súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a

uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.6. Podľa § 243d ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na
exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
10Er/299/2014-37 zo dňa 17. februára 2017 exekučný súd vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii.
Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06154/14 zo dňa 20. októbra 2014, ktorý oprávnený

predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 15. decembra 2014 a vykonateľnosti dňa
18. decembra 2014, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1 860,00 Eur s
príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 20. apríla
2014 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver
vo výške 3 500,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine,

ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné stranydohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu

podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť
napadnutého uznesenia exekučného súdu v jeho výroku a k veci uvádza:

14. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že
Zmluva, ktorú dňa 20. apríla 2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3 500,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52

OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52

ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinná sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že povinná
bola v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

15. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

16. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, pričom rozhodcovské konanie malo byť vykonané

na základe riadne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre
účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským
súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory
neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi
sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený

exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ
bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou,
nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská

zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju
odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20.
apríla 2014 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu

ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15.
marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiaces uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť,

že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň
ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli
povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné zmluvné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných

ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré
má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú
Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V

danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o
dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na
ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako
aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov,

ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby
mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala
predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval
za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie

z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí
svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c)
ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní

rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný
súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.

17. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že rozhodcovský súd nemal právomoc vydať rozhodcovský
rozsudok, ktorý je v dôsledku uvedenej skutočnosti nulitným aktom, a preto nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Keďže podľa § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku súd námietkam povinného vyhovie, ak sú dané okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
uplatneného nároku, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, exekučný súd
rozhodol vo výroku vecne správne, ak námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.

18. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne správne

potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).