Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316201868
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316201868.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
Mgr. Michala Novotného a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: MONT - Štrbek, s.r.o., Považské
Podhradie č. 170, Považská Bystrica, IČO: 44 685 033, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou
Jankoviechovou, M.R. Štefánika č. 157/45, Považská Bystrica, proti žalovanému: TRASER spol. s r.o.,
Priemyselná č. 12, Galanta, IČO: 30 999 120, zastúpený: MALOVIC s.r.o., so sídlom Račianska 22/A,

Bratislava, IČO: 47 231 980, v mene ktorej spoločnosti koná advokátka a konateľka: JUDr. Katarína
Malovičová, o zaplatenie 14.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 15Cb/8/2016 - 152 zo dňa 27. júna 2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.000,- eur s 8% úrokom z
omeškania od 03.02.2016 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že pre
žalovaného vykonal na základe objednávky č. 2015/637 zo dňa 29.10.2015 montážne práce hasiaceho
systému, za vykonanie ktorých si uplatnil odplatu vo výške 26.400,- eur faktúrou č. 201153023. Z

uvedenej sumy žalovaný uhradil iba čiastku 12.400,- eur a uviedol, že zvyšok jednostranne započítava
započítacím prejavom zo dňa 21.12.2015 na pohľadávku, ktorú nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 25.11.2015 od spoločnosti TRASER CZ s.r.o. v čiastke 14.526,27 eur, z
ktorej si sumu 14.000,- eur započítava voči pohľadávke žalobcu. Postúpená pohľadávka predstavuje
náhradu škody, ktorú spôsobil žalobca poškodením montážnej plošiny a za ktorú je zodpovedný.
Predmetnou plošinou spoločnosť TRASE CZ s.r.o. disponovala na základe nájomnej zmluvy, ktorú mala

ako nájomca uzatvorenú so spoločnosťou Zeppelin CZ s.r.o. S takýmto konaním žalovaného nesúhlasil
a nárok na zaplatenie zostatku odplaty si uplatnil predmetnou žalobou.

3. Súd prvej inštancie vo veci vypočul strany sporu, navrhnutých svedkov, vykonal dokazovanie a dospel
k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z nariadenia
ES č. 593/2008 (Rím I.), a v prvom rade sa zaoberal vyriešením otázky, ktoré právo bude aplikovať v

súvislosti so zodpovednosťou žalobcu za škodu, ktorú spôsobil pri plnení zmluvných záväzkov inému
na území Českej republiky. Žalovaný síce žiadal, aby súd aplikoval nariadenie ES č. 564/2008 (Rím
II.), k čomu ale súd uviedol, že uvedené nariadenie upravuje mimozmluvnú zodpovednosť za škodu
vo forme bezdôvodného obohatenia prípadne iné prípady predzmluvnej zodpovednosti za vzniknutú
škodu, ktorá sa podľa neho uhrádza bez existencie zmluvného záväzku, čo ale nie je v danom prípade
možné a pri posúdení veci aplikoval Rím I. vzhľadom k tomu, že ku vzniku škody a zodpovednosti

žalobcu za túto škodu došlo v súvislosti s plnením zmluvných záväzkov voči spoločnosti TRASER CZ
s.r.o., z toho dôvodu nemožno mať za to, že by právo na náhradu škody malo mimozmluvný charakter.Nakoľko v danom právnom vzťahu súd nezistil voľbu práva, posúdil vec podľa práva krajiny obvyklého
pobytudodávateľaslužbyatovaru,ktorýmjeSlovenskárepublika,atakokolnostiškodyazodpovednosti
za túto škodu posudzoval podľa slovenského právneho poriadku s odkazom na § 373, §379 a §380

Obchod. zák. a tiež § 420 ods. 2 Obč. zák.. K tomuto posúdeniu prvoinštančný súd skonštatoval, že
vo veci existujú dva zodpovednostné vzťahy a to vzťah súvisiaci s náhradou škody z dôvodu porušenia
povinnosti, ktorý je medzi spoločnosťou Zeppelin CZ s.r.o. ako vlastníkom plošiny proti spoločnosti
TRASER CZ s.r.o. ako nájomcom a vzťah medzi spoločnosťou TRASER CZ s.r.o a žalobcom, založený
na uzatvorenej zmluve o dielo, na základe ktorého bola spoločnosťou TRASER CZ s.r.o žalobcovi

poskytnutá montážna plošina. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá
mala byť spôsobená spoločnosti TRASER CZ s.r.o. bolo vynaloženie nákladov na náhradu škody v
dôsledku porušenia povinností žalobcu, ku ktorej skutočnosti došlo až dňa 23.03.2016, kedy spoločnosť
TRASER CZ, s.r.o uhradila škodu spoločnosti Zeppelin CZ s.r.o. a to podľa ust. § 380 Obchod. zák. Súd
prvej inštancie tak dospel k záveru, že spoločnosť TRASER CZ, s.r.o. mohla svoju pohľadávku z titulu
náhrady škody voči žalobcovi postúpiť na žalovaného najskôr dňa 23.03.2016, kedy táto pohľadávka

postupcovi vznikla, pretože podľa platného práva pred týmto dátumom spoločnosť TRASER CZ, s.r.o.
takouto pohľadávkou voči žalobcovi nedisponovala a neexistujúcu nemohla dňa 25.11.2015 postúpiť na
žalovaného, ktorý si ju nemohol ani platne započitať proti pohľadávke žalobcu. Na základe uvedeného
mal súd preukázané, že časť ceny za vykonanie diela žalobcom vo výške 14 000,- eur nebola uhradená
žalobcovi, nebolo v konaní preukázané, že by táto pohľadávka zanikla iným spôsobom, preto súd žalobe

vyhovel a žalobcovi priznal i nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry, ktorou si uplatnil žalobca cenu za vykonané dielo. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods.1 C.s.p.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktoré založil na

existencii odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., ku ktorým uviedol,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie síce správne ako primárnu otázku pri rozhodovaní riešil právo, ktoré bude potrebné aplikovať
na okolnosti spojené so zodpovednosťou žalobcu za škodu spôsobenú pri plnení zmluvných záväzkov
na území ČR, keď žalobca ako zhotoviteľ vykonával na základe objednávky od spoločnosti TRASER CZ

s.r.o. ako objednávateľa montážne práce na stavbe, ku ktorej činnosti mal objednávateľ od spoločnosti
Zeppelin s.r.o. prenajatú hydraulickú plošinu, ktorú poskytol žalobcovi a ktorá bola pri prácach na
zhotovovaní diela poškodená. Podľa názoru odvolávajúceho sa žalovaného ale mal súd prvej inštancie
z hľadiska právneho posúdenia aplikovať na vec nariadenie Rím II., pretože nejde o škodu, ktorá by bola
spôsobená spoločnosti TRASER CZ s.r.o. vadným alebo neskorým plnením zmluvného záväzku, ale o

škodu, ktorá spoločnosti TRASER CZ s.r.o. vznikla ako dôsledok uplatnenia si nárokov vlastníka plošiny
ako poškodeného voči spoločnosti TRASER CZ s.r.o. Podľa českého práva zodpovednosť žalobcu je
zodpovednostným vzťahom sekundárnym, pričom škodu si následne spoločnosť TRASER CZ s.r.o.
uplatnila u žalobcu, na čo je potrebné použiť čl. 1 nariadenia Rím II. pre mimozmluvné záväzky aj v
obchodných veciach a tak to nemožno túto povinnosť považovať za zmluvný záväzok. Rozhodným

právom je preto nariadenie Rím II., a keďže ku škode došlo na území Českej republiky, poškodeným bola
spoločnosť s domicilom v Českej republike, poškodeným predmetom bola plošina nachádzajúca sa na
území Českej republiky a subjektom zodpovedným za škodu bol žalobca, ktorý má domicil v Slovenskej
republike. Medzi poškodeným a žalobcom neexistoval zmluvný vzťah, preto mal súd vychádzať z
ustanovenínariadeniaRímII.aaplikovaťprávočeské.Odvolateľpripustilmožnosťajprípadnéhourčenia

rozhodného práva podľa nariadenia Rím I., ak by škoda mala skutkový základ v zmluvnom záväzku, ale
prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s argumentami žalovaného týkajúcimi
sa aplikácie ustanovení nariadenia Rím II., a nie je zrejmé, z akého dôvodu neprihliadol i na ostatné
ustanovenia nariadenia Rím I. Súd prvej inštancie sa tak nedostatočne vyporiadal s určením, akým
právnym poriadkom sa spravuje zmluvný vzťah medzi spoločnosťou TRASER CZ s.r.o. a žalobcom,

kedy bolo potrebné skúmať, či zo znenia objednávky nemožno vyvodiť voľbu rozhodného práva podľa
čl. 3 nariadenia Rím I. a v prípade absencie voľby rozhodného práva učiť ho podľa čl. 4. Z obsahu
objednávky medzi žalobcom a spoločnosťou TRASER CZ jasne vyplýva vôľa strán riadiť sa právom
Českej republiky, a teda aj ustanoveniami nového Občianskeho zákonníka, ktorý je i v texte objednávky
uvedený, z čoho možno dospieť iba k záveru, že žalobca a spoločnosť TRASER CZ si zvolili pre svoj

záväzkový vzťah české právo, a pokiaľ by sa s týmto názorom odvolací súd nestotožnil, odvolávajúci
má za to, že je potrebné aplikovať čl. 4 bod 3 nariadenia Rím I. ako „únikovú klauzulu“, kedy samotný
záväzkový vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou TRASER CZ s.r.o. a predmetná škodová udalosť
majú užšiu väzbu práve s Českou republikou. Prvoinštančný súd ale neuviedol, z akého dôvodu vylúčilpoužitie českého práva pri aplikovaní nariadenia Rím I. Pri posúdením nárokov subjektov dotknutých
škodovou udalosťou, ktorou nepochybne je zničenie plošiny je, bolo potrebné aplikovať zák. č. 89/2012
Sb, ktorým je Občiansky zákonník v platnom znení, a to konkrétne § 2952 cit. zák., podľa ktorého

je škodu uplatňovanú spoločnosťou Zeppelin s.r.o., čo do dôvodu a výšky potrebné považovať za
nespornú a následne tak dospieť jedine k záveru, že pohľadávka spoločnosti TRASER CZ s.r.o. v
čase jej postúpenia existovala, bola spôsobilá postúpenia, keď si i podľa nariadenia Rím I. čl. 3 strany
zvolili ako rozhodné právo práve právo české. Spoločnosť TRASER CZ s.r.o. nadobudla pohľadávku,
ktorú titulom náhrady škody voči žalobcovi postúpila na žalovaného. Prvoinštančný súd síce uviedol,

že takáto pohľadávka v čase postúpenia na žalovaného neexistovala a k jej postúpeniu mohlo dôjsť
najskôr dňa 23.03.2016, kedy podľa názoru prvoinštančného súdu predmetná pohľadávka vznikla, ale
pri aplikovaní právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka platného v rozhodnom čase na
území ČR je potrebné dospieť k záveru, že táto pohľadávka v čase postúpenia existovala, a tak sa
ma súd zaoberať tvrdeniami žalovaného, ktoré preukazujú práve zánik žalovaného nároku ešte pred
podaním žaloby. Odvolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazy k

nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom žalobca výšku škody nenamietal, nespochybňoval ani svoju
účasť na škodovej udalosti, vyjadroval sa iba k otázke, či za škodu zodpovedá výlučne sám, k čomu
je však potrebné vychádzať z Protokolu o kontrole OIP k predmetnej škodovej udalosti, z ktorého je
zrejmé, že už od 07.10.2015 mal žalobca vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá a tiež z výsluchu
svedka Ing. Hlavatého vyplynulo, že zámerom žalobcu je odsunutie splatnosti náhrady škody tak, aby

táto mohla byť uhradená z poistného plnenia a nie z prostriedkov žalobcu.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02.10.2017, ktorým žiadal rozhodnutie
prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolacie dôvody, ktorými žalovaný argumentuje nie sú dané. Žalobca sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením prvoinštančného súdu, ktorý vylúčil aplikovanie nariadenia ES č. 864/2008
(Rím II.) a na vec aplikoval slovenský právny poriadok s tým, že škoda má právny základ v existencii
zmluvného vzťahu. Podľa nariadenia Rím II. sa pri absencii voľby práva právny vzťah posudzuje podľa
práva krajiny obvyklého pobytu dodávateľa služby i tovaru, pričom je nepochybné, že k vzniku škody a
zodpovednosti za túto škodu došlo pri plnení zmluvných záväzkov zo zmluvy o dielo medzi žalobcom a

spoločnosťou TRASER CZ s.r.o. Tiež uviedol, že v priebehu konania opakovane spochybňoval škodu,
ktorú si uplatnila spoločnosť Zeppelin s.r.o., žalovaný svojimi vyjadreniami zavádza, používa ničím
nepodložené domnienky a vyjadrenia zakladá na skutočnostiach, ktoré z konania nevzišli.

6. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku zo dňa 12.11.2017, v ktorej zotrval na

tvrdeniach a stanoviskách uvedených v odvolaní a doplnil, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
žiadnym relevantným spôsobom jednotlivé právne argumenty uvedené v odvolaní nevyvrátil, či sa k nim
relevantným spôsobom nevyjadril.

7. Na odvolaciu repliku reagoval žalobca odvolacou duplikou z 15.06.2018 , v ktorej zotrval na svojich

doterajších tvrdeniach a argumentoch.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356

C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie
je možné potvrdiť ani zmeniť a odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebod) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté

rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a

interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.

11. Základom nesúhlasu odvolateľa s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú závery, ku ktorým
prvoinštančný súd dospel a na ktorých žalobu zamietol, pretože sú v rozpore so skutkovými zisteniami,
právnym posúdením a v rozpore s obranou žalovaného. Odvolací súd vzhľadom na súdom prvej

inštancie zistený skutkový stav a právne závery, ku ktorým prvoinštančný súd dospel musí tiež
konštatovať, že tieto nie sú správne a nezakladajú dôvod k tomu, aby mohol odvolací súd predmetné
rozhodnutie potvrdiť resp. zmeniť.

12. Odvolacie dôvody označil odvolávajúci sa žalovaný s poukazom na § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p.

13. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust.
§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo znamená, že sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú

nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke,
ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný
súdomvyslovenýprávnynázoraskutkovézistenietaknezodpovedávykonanýmdôkazom, keďsúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul akceptovať napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne

skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor
v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .

14. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

15. Odvolateľ v kontexte s odvolacími dôvodmi konkretizoval odvolacie argumenty a uviedol, že
prvoinštančnýsúdpoužilnesprávnunadnárodnúprávnunormu,keďvychádzalznariadeniaRímI. podľa
ktorej určoval právny poriadok pre posúdenie nárokov medzi stranami sporu a na základe ktorého vec

riešil podľa slovenského právneho poriadku, pričom sa ale nevyporiadal z ust. čl. 4 bod 3, nariadenia
Rím I. na ktorý odvolateľ opakovane poukazoval.

16. Podľa čl. 4 Nariadenia ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)

1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli
dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:
a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;

b)zmluvaoposkytovaníslužiebsaspravujeprávnymporiadkomkrajinyobvykléhopobytuposkytovateľa

služieb;

c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje
právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza;d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie
maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého

pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej
krajine;

e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta;

f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora;

g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také
miesto možno určiť;

h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov

viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17
smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym
poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.

2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a)

až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá
má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

3. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je
krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

4. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym
poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.

17.Odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutia stotožňuje s odkazom prvoinštančného súdu na právnu

normu, ktorú aplikoval pri rozhodovaní o rozhodnom práve a tou je nariadenie Rím I., pretože základom
sporu je zmluvný vzťah. Voči plneniu, ktoré si uplatnil žalobca žalobou, a ktorý nárok žalovaný nepopiera,
ale si voči nemu uplatňuje započítacou námietkou nárok na plnenie pohľadávky, ktorú nadobudol
postúpením od tretieho, ktorý je spoločnosťou, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného štátu, bude
prioritou prejudiciálne posúdenie samotného úkonu postúpenia vykonaného medzi žalovaným a treťou

osobou - TRASER CZ s.r.o., ku ktorému došlo Zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l. 80) zo dňa
25.11.2015, ku ktorej bol v ten istý deň vyhotovený a podpísaný Dodatok č.1, ktorým zmluvné strany
zmenili zmluvu v časti zmluvných strán, v časti čl.2, ktorým bola identifikovaná postupovaná pohľadávka
a tiež v časti čl. 5 - záverečné ustanovenia, keď jeho novým znením do nej zakomponovali dohodu
o voľbe práva, podľa ktorej sa zmluva uzatvára podľa právneho poriadku platného na území ČR.

Uvedený dodatok a tiež samotnú zmluvu žalobca spochybňoval ako účelovo uzatvorené s tým, že k
ich uzatvoreniu nedošlo k dňu, ktorý je na nich uvedený. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že sa
ňou síce prvoinštančný súd nezaoberal a vec rozhodol na základe iného právneho posúdenia, k čomu
je ale potrebné poukázať na to, že zo strany žalobcu ani neboli produkované také argumenty, ktoré
by ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom preukázali a konanie strán zo Zmluvy o postúpení

pohľadávky spochybnili. Nie je preukázané, že by nemohli byť uvedené dokumenty podpísané v jeden
deň, a to i s prihliadnutím na vzdialenosť medzi miestami podpisu, ktorými sú sídla zmluvných strán a
bez preukázania tohto tvrdenia nie je možné ho akceptovať. Ak si tak Dodatkom č. 1 strany Zmluvy o
postúpení dohodli právny poriadok platný na území ČR, spravuje sa ním aj vzťah medzi postupníkom,
ktorým je v tomto konaní žalovaný a dlžníkom, ktorým je žalobca, ako vyplýva z čl. 14 nariadenia Rím I,

podľa ktorého: „ Vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky voči inej osobe (ďalej
len „dlžník“) sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi
postupcom a postupníkom (1). Podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje postúpená pohľadávka, sa
určuje jej postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť
postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi, ako ajotázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom (2). Princíp

postúpenia pohľadávky v tomto článku zahŕňa priame prevody a pohľadávky, prevody pohľadávok
prostredníctvom záruk a záväzky či iné právne zábezpeky pohľadávok (3).18. Z dosiaľ vykonaného dokazovania a predbežného právneho posúdenia vyplýva, že úkon postúpenie
sa spravuje právnym poriadkom platným na území ČR a podľa neho tiež vzťah medzi postupníkom
a dlžníkom (bod 2 čl.14 cit. vyššie ). Pri posudzovaní započítacej námietky, ktorá je založená na

nadobudnutí pohľadávky založenej na zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorú mal tento spôsobiť
spoločnosti TRASER CZ s.r.o. je potrebné vychádzať zo znenia a obsahu objednávky OR 1532.01
zo dňa 06.08.2015 (č.l. 46), na základe ktorej došlo k zmluvnému plneniu medzi žalobcom ako
dodávateľom a spoločnosťou TRASER CZ s.r.o. ako objednávateľom a obsah ktorého dokumentu
preukazuje bezpochyby užšiu väzbu s Českou republikou, čím je založený dôvod pre použitie bodu 3

čl. 4 nariadenia Rím I., na ktorý poukazoval i odvolateľ, podľa ktorého je potrebné aplikovať právny
poriadok platný v Českej republike.

19. S poukazom na vyššie uvedené tak prvoinštančný súd musí prejudiciálne posúdiť otázku
(ne)spornosti pohľadávky z hľadiska všetkých aspektov pre jej vyhodnotenie s dôrazom na jej právnu
existenciu, a po tom zistení v závislosti od je posúdenia rozhodne o dôvodnosti procesnej obrany

žalovaného, založenej na kompenzačnej námietke . Pri určení rozhodného práva bude vychádzať z
právnehonázoruodvolaciehosúdu(§391ods.2C.s.p.),podľaktoréhonáslednevecposúdi,pričommusí
skutkovoustáliť,zohľadniťadaťodpoveďnaotázky, ktorémajúprevecpodstatnývýznam.Odvolacísúd
tak uvádza, že žalovaným označený odvolací dôvod v zmysle § 389 ods.1 písm.c/ C.s.p. podľa ktorého
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom je opodstatnený. Súd prvej inštancie sa dopustil
omylu v právnom posúdení veci, v dôsledku čoho nevykonal potrebné dokazovanie a nedostatočne zistil
skutkový stav, čím založil dôvod pre zrušenie takéhoto rozhodnutia a jeho vrátenie prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy prvoinštančný súd vo vyššie naznačenom smere
vykoná dokazovanie a v zmysle vysloveného názoru na podstatné skutkové a právne otázky opäť o

veci rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods.3 C.s.p.)

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).