Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207496
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317207496.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X.,
F. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516,
so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8Csp/102/2017-157 zo dňa 2. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že spotrebiteľská zmluva č. 8500025193
uzavretá dňa 15.5.2013 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, II. výrokom určil, že úver
zo spotrebiteľskej zmluvy č. 8500025193 uzavretej dňa 15.5.2013 medzi žalobcom a žalovaným je

bezúročnýabezpoplatkov,III.výrokomuložilžalovanémuvydaťžalobcovibezdôvodnéhoobohatenievo
výške1.294,68Eur,IV.výrokomuložilžalovanémuzaplatiťžalobcoviprimeranéfinančnézadosťučinenie
vo výške 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, V. výrokom rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením
súdom prvej inštancie.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2
písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), o), p), y), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch), s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zo zmluvy - žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru dlžník žiadna veriteľa o poskytnutie úveru 1.200,- Eur, ktorý bude splácať v 36
mesačnýchsplátkachpo68,12Eurmesačneasplátkabudesplatná v9.deňvmesiaci.Predpokladaná
RPMN za úver bude 70%. Ročná úroková sadzba za úver bude 70%. Poskytnutá čiastka revolvingu je
686,65 Eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je 1.634,88 Eur. Predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27%, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44%. V článku 8

Zmluvy/žiadosti je uvedená Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa §-u 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, za ktorú si veriteľ účtuje pri úvere
178,60 Eur a pri revolvingu 108,24 Eur s tým že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnuté služby. Oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi bol dlžníkovi schválený úver dňa 27.5.2013 vo výške 1.200,- Eur so splatnosťou úveru

36 mesiacov, mesačnou výškou splátky úveru 68,12 Eur, dátumom prvej splátky 9.7.2013, dátumom
poslednej splátky 9.6.2016, RPMN úveru 67,28%, priemernou hodnotou RPMN ku dňu podpísaniazmluvy bola 48,52%, schválenou výškou revolvingu 794,89 Eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník
zaplatiť 2.452,32 Eur, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70%, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník
zaplatiť pri každom revolvingu je 1.634,88 Eur, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,44%. Žalobcovi

bola na účet vyplatená suma 1.021,40 Eur, žalobca na úver zaplatil 2.316,08 Eur.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie právne uzavrel, že sporové strany uzavreli zmluvu
označenú ako: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.
8500025193, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nie je

sporné, že úver poskytnutý žalobcovi bol úročený úrokovou sadzbou 70 % ročne, že v čase poskytnutia
tohto úveru bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 15,96 % pre podobné typy úverov, ktoré
poskytovali obchodné banky. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi
(poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010). Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,
inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu

mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011, rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/2004, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove v spore sp. zn. 6Co/59/2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/623/2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/298/2014. Predmetná zmluva neobsahuje ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského

úveru splatenia úveru pred lehotou splatnosti. Dohodu o poskytnutí služby za neprijateľnú zmluvnú
podmienku už určil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 15Co/39/2016, rozsudkom aj
Krajský súd v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011. V zmluve uvedená istina nezodpovedá výške finančných
prostriedkov poskytnutých žalobcovi nakoľko žalovaný neoprávnene strhol žalobcovi poplatok vo výške
172,79 Eur, čo ďalej znamená ešte väčší nesúlad PRMN uvedenej v zmluve so skutočnou výškou

RPMN týkajúcej sa úveru. Výška RPMN v zmluve je vo výške 67,28 % a podľa matematického
výpočtu vzorca RPMN je 70%. V zmysle zákona pokiaľ absentuje alebo je uvedený údaj RPMN v
neprospech spotrebiteľa, je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn.
23Co 65/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/2/2015. Úver je pre absenciu

náležitostí, ktoré vyžaduje zákon bezúročný a bez poplatkov. Z dokladov o splátkach vyplýva, že
žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 1.021,40 Eur a žalobca zaplatil žalovanému 2.316,08 Eur. Rozdiel
týchto súm 1.294,68 Eur, čo je bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa obohatil žalovaný na úkor žalobcu.
Žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je poskytnutie úveru je povinný postupovať s náležitou
odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými

mravmi. Ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Vzhľadom na uvedené sa vzniknuté bezdôvodné obohatenie žalovaného považovalo za úmyselné, pri
ktorom platila desať ročná objektívna premlčacia doba.

5. Ďalej uzavrel, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je
neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody
o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak
by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného

zabezpečovacieho prostriedku. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a
neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v
dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok.

6. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že jediným predpokladom pre
uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinností. Pričom z
odôvodnenia rozsudku bolo preukázané, že došlo k porušeniu práva zo strany dodávateľa a spotrebiteľ
si úspešne uplatnil svoje právo. Na základe toho okresný súd priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie
v zmysle žaloby.

7.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniaodôvodnil(iba)citáciou§255ods.1,2, §262ods.1,2 Civilného
sporového poriadku.8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť, priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom
rozsahu, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia vo výške

152,65 Eur vrátane DPH (1 úkon - odvolanie á 142,04 Eur vrátane DPH /118,37 Eur + 20 % DPH/, 1
x režijný paušál 10,61 eur vrátane DPH /8,84 Eur + 20 % DPH/) s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že napadnutý rozsudok porušuje práva
žalovaného, je nepreskúmateľný a vo viacerých častiach arbitrárny (viď bod 40 odôvodnenia), pretože
neuvádza v niektorých častiach nielen to, ako a či sa súd zaoberal podaním žalovaného, ale ani také

základné skutočnosti, ktoré by odôvodnili samotné rozhodnutie súdu (najmä I., II., IV. výrok). V rozsudku
chýbajúdokázanéskutočnosti,skutkovézáveryaprávneposúdenie,nedásaznehozistiť,akýnaliehavý
právny záujem vôbec na výrokoch I. a II. bol a na základe čoho bola žaloba v časti takéhoto určenia
procesne prípustná (s ohľadom na § 137 písm. c) a písm. d) Civilného sporového poriadku). Výrok I. je
sám osebe neurčitým a nezrozumiteľným rozhodnutím, pretože spojenie „spotrebiteľská
zmluva"sanezhodujeani soznačenímúverovejzmluvy.Podľanapádanéhorozsudkubyspotrebiteľská

zmluva č. 8500025193 mala byť neplatnou, lebo výška úrokovej sadzby je neprimeraná a
prevyšuje priemerné úrokové sadzby bánk. Tento záver súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise,
a to bez ohľadu na to, či by sa vec posudzovala podľa predpisov občianskeho alebo obchodného práva.
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500025193 je úverovou zmluvou, ktorá sa riadi (ako zmluvný typ)
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,

vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka, ktorá má prednosť pred Občianskym zákonníkom, nakoľko ide o osobitný
druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné
na základe alebo podľa zákona, ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou

občianskeho práva. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru
o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale nanajvýš k záveru, že dlžník z úverovej zmluvy by bol povinný
platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Vyslovenie neplatnosti celej
úverovej zmluvy odporuje zákonu. Súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec podľa príslušných
zákonných ustanovení a dospel tak k nesprávnemu záveru o neplatnosti celej úverovej

zmluvy. Ak súd prvej inštancie bol schopný určiť', že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi (čo bolo
dôvodom posúdenia zmluvy ako neplatnej v tomto prípade), potom môže určiť, kde (od akej hodnoty)
dochádza k rozporu s dobrými mravmi s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 32ICdo
45/2013. Odôvodnenie II. výroku, že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátky na časť istiny, úrokov a
iných nemá oporu v žiadnom úmysle zákonodarcu. Poukázal na novelu č. 483/2001 Z. z. meniacej

zákon č. 129/2010 Z. z., podľa ktorej § 9 ods. 2 písm. i) sa slová a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov nahrádzajú slovami, frekvenciu splátok a". Skutočným dôvodom uvedenej zmeny je
zosúladenie zákona so smernicou a rešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
(ktorý súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia nerešpektoval). V súvislosti s III. výrokom
nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, že žalovaný sa mal úmyselne bezdôvodne obohatiť, nesúhlasí

so záverom okresného súdu a na to nadväzujúce posúdenie námietky premlčania. Celý rozsudok
neobsahuje žiadnu dokázanú skutočnosť o úmysle získať bezdôvodné obohatenie (poukaz na rozsudky
KS Banská Bystrica sp.zn. 14Co/530/2015, sp. zn. 14Co/637/2015, sp. zn. 6Co/746/2015). O
existencii bezdôvodného obohatenia okresný súd rozhodol na základe toho, že úver je bezúročný a
následne porovnal sumu poskytnutú žalobcovi a sumu žalobcom splatenú. Na strane žalovaného žiadne

bezdôvodné obohatenie nevzniklo, pričom dôvody jeho vzniku a ani jeho existencia neboli relevantne ani
dokázané. V súvislosti s IV. výrokom napadnutý rozsudok neobsahuje žiadny záver, aké právo žalobcu
bolo porušené a odôvodnenie sumy primeraného finančného zadosťučinenia odporuje zákonu. Nie je
z rozsudku zrejmé, v čom je napríklad daná primeranosť zadosťučinenia, čo má vlastne nahrádzať či
odčiniť. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania odôvodňuje tým, že ide o závislý výrok.

9. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje
potvrdiť. V zásade pri určení neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy, musí táto obsahovať nespočet
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne musí byť natoľko neurčitá, že sa z textu zmluvy a
všeobecných obchodných podmienok nedá jednoznačne vyjadriť obsah záväzku, teda to, čo má tá

ktorá strana plniť a na čo má nárok. Samostatným kritériom na posúdenie platnosti alebo neplatnosti
zmluvy, prípadne jej ustanovenia tvorí i hľadisko dobrých mravov. Rozpor s dobrými mravmi sa v praxi
najčastejšie vyskytuje pri zmluvách o úvere, hlavne pri dojednaniach o RPMN, kde neprimeraná výška
napríklad viac ako 70 % predstavuje neprimerane vysoké protiplnenie a fakticky sa jedná o temerdvojnásobné vrátenie úverovej zmluvy. V prejednávanej veci bola priemerná úroková miera pri úveroch
poskytovaných bankami v čase uzatvorenia zmluvv 12,99 % ročne (úvery od 1 do 5 rokov). Úrok 70
% ročne podstatnou mierou prekračoval priemernú úrokovú sadzbu z úverov obchodných bánk, preto

postup žalovaného treba považovať' za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je podľa § 39
Občianskeho zákonníka postihnuté absolútnou neplatnosťou. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi stranami
niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je zároveň vo
vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.Prijatímzákonač.279/2017Z.z.súčinnosťouod1.5.2018saupustiloodpožiadavkyčlenenia

splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Samotný zákonodarca
tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou a že eurokonformný
výklad Zákona skrze zásadu zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný. Požiadavka členenia
splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov bola podporená konštantnou judikatúrou slovenských
súdov potvrdenou rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami
rozhodnutí okresných súdov SR, ktoré boli povinné vykladať zákon eurokonformne (a teda ho aj tak

vykladali) nielen od momentu vynesenia rozsudku C42-15, ale odo dňa samotného prijatia smernice.
Keďže zákonodarca predmetné ustanovenia zákona zmenil, navyše z dôvodu, že toto je v
rozpore so Smernicou, bolo by absurdné, aby zmenené ustanovenie zákona (vypustenie požiadavky na
členenie splátok) malo rovnaký význam a výklad ako ustanovenie účinné do novelizácie zákona. Okrem
skutočnosti, že smernici nie je možné ani po rozsudku C42-15 priznať ani priamy ani nepriamy účinok,

je potrebné vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu úroky a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú
podmienku. Žalovaná strana má vedomosť, že ich úverové zmluvy boli pripravené vopred a spotrebitelia
nemohli ovplyvniť ich tvorbu, respektíve ju akceptovali bez právnej vedomosti svojich práv ako celok,
alebo stratili možnosť získať úver. Súd prvej inštancie kvalifikovane zodpovedal aj otázku primeraného
zadosťučinenia na základe argumentov žalobcu a unesenia dôkazného bremena v súdnom konaní.

10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a uviedol, že Obchodný
zákonník a ani iné predpisy neustanovujú do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky, ako
aj skutočnosť, že úrok 70 % ročne podstatnou mierou prevyšoval úrok bánk. Maximálna výška
odplaty za spotrebiteľské úvery bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy regulovaná explicitne

a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch vychádzajúcich zo štatistických údajov
bánk, a to podľa obmedzenia upraveného v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z toho
teda vyplýva, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa právnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv. Finančný trh je definovaný zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom, pričom dohľad nad finančným trhom vykonáva Národná banka Slovenska. Poskytovať

spotrebiteľské úvery môžu aj subjekty, ktoré nie sú bankami v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a na poskytovanie spotrebiteľských úverov získali povolenie orgánu dohľadu t.j. Národnej
banky Slovenska. Ak poskytovatelia spotrebiteľských úverov, ktorý nie sú bankami musia spĺňať rozličné
kritériá na možnosť poskytovania úverov spotrebiteľom, bolo by nelogické aby na druhej strane nebola
ich priemerná odplata zahrnutá do výpočtu odplaty na finančnom trhu a to z dôvodu subjektívnej

zaujatosti niektorých spotrebiteľov. Odklon od priemernej sadzby v rozmedzí 25-27 % je plne v súlade
s ustálenou judikatúrou a podstatne neprevyšuje priemernú odplatu na finančnom trhu, preto sa
nemôže jednať rozpor s dobrými mravmi. Údaj o RPMN (ako štandardizovaná hodnota, ktorá slúži na
orientáciu spotrebiteľovi za účelom porovnania jednotlivých ponúk úverov) porovnania výšky nemôže
byť objektívne dohodnutý medzi stranami, a to z dôvodu, kedy pre jeho výpočet je stanovené zákonné

pravidlo a tento výpočet teda nezávisí len od vôle strán. Tento údaj sa objektívne v čase podania
návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, pretože zákonná úprava
výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. Uvedené
podporujeme poukazom na ustanovenie § 9 písm. ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V prípade uskutočnenia úhrady splátky v neúplnej výške sa platba v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho

zákonníka použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť
istina a časť úrok žiadne reálne a praktické opodstatnenie. Žiadny zákon platný a účinný v Slovenskej
republike a rovnako ani žiaden predpis únijného práva (t.j. najmä smernica 2008/48/ES) neurčuje
rozdelenie splátky v zmluve. Základná otázka v tejto súvislosti spočíva v tom, či napríklad znenie § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch by malo byť vykladané autonómne, bez ohľadu na

únijné právo alebo nie, teda aj s prihliadnutím smernicu 2008/48/ES. Uvedené jednoznačne potvrdzuje
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 146/2017.11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich
podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil

súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné priznať
úspech, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Predmetom prieskumu odvolacie súdu je posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol správne I. výrokom,
že spotrebiteľská zmluva č. 8500025193 uzavretá dňa 15.5.2013 medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná, II. výrokom, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. 8500025193 uzavretej dňa 15.5.2013 medzi

žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, III. výrokom uložil žalovanému vydať žalobcovi
bezdôvodného obohatenie vo výške 1.294,68 Eur, IV. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, V. výrokom
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 % a to s
poukazom na odvolacie argumenty odvolateľa.

14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 15.5.2013 žalobca podpísal žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500025193, žalovaný dňa 27.5.2013 schválil
žalobcovi revolvingový úver. Bod 5 zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podľa
ktorého poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 1.200,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť-

deň v mesiaci) 36/9. Mesačná splátka (vrátane úrokov) vo výške 68,12 Eur, celková čiastka, ktorú má
dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.452,32 Eur, predpokladaná RPMN
za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,00 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %. Ďalej
boli v zmluve uvedené údaje o poskytnutej čiastke revolvingu 686,65 Eur, celková čiastka
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.634,88

Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44
Eur. Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého poskytnutá čiastka
úveru bola vo výške 1.200,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 36/9. Mesačná
splátka (vrátane úrokov) vo výške 68,12 Eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť (t. j. úver +
úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.452,32 Eur, RPMN za úver 67,28%, ročná úroková sadzba úveru:

70,00%, priemerná RPMN za úver 48,52%. Ďalej boli v zmluve uvedené údaje o poskytnutej čiastke
revolvingu 686,65 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za
celú dobu čerpania revolvingu) 1.634,88 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 62,79
%, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 Eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. V
zmysle bodu 13 zmluvy veriteľ s dlžníkom uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane žiadosti/zmluvy. Zmluvné strany prehlasujú, že si
žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali....Súčasťou zmluvy bola v článku 8 aj Dohoda o
poskytnutíslužby,pričomžalovanýsazaviazalposkytnúťdlžníkovinajehožiadosťposplneníuvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Služba
bola dohodnutá za odplatu vo výške 178,60 Eur za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok úveru

a vo výške: 108,24 Eur v prípade ak bude dlžníkovi poskytnutý revolving a bola splatná dňom uzavretia
Dohody o poskytnutí služby. Oznámením zo dňa 27.5.2013 žalovaný oznámil dlžníkovi údaje o schválení
revolvingovom úvere č. 8500025193: schválená výška úveru: 1.200,- Eur, splatnosť úveru: 36 mesiacov,
výška mesačnej splátky: 68,12 Eur, dátum splatnosti prvej splátky: 9.7.2013, dátum splatnosti poslednejsplátky úveru: 9.6.2016, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu
periódy splácania: 9., celková výška úveru: 1.200,- Eur, RPMN za úver 67,28 %, priemerná hodnota
RPMN: 48,52%, schválená výška revolvingu: 794,89 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní

revolvingu: 794,89 Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 68,12 Eur, PRMN po
vykonaní revolvingu: 62,79 %, úverový limit 1.200,- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť:
2.452,32 Eur, odplata za poskytnutie služby 178,60 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu: 1.634,88 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu
68,44%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,5 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti

zmluvy o RÚ dňa 27.5.2013. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.041,- Eur. Žalovaný vyplatil žalobcovi
sumu 1.021,40 Eur a žalobca zaplatil žalovanému 2.316,08 Eur.

15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň

zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Predmetom zmluvného
vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je i dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi). Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné
posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené,
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou
v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení citovaného
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto postupom sa okresný súd správne riadil. Pri právnej
úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej
strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej

strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť
individuálneovplyvniťobsahzmluvyvopredpripravenejdodávateľom.Vychádzasaztoho,žespotrebiteľ
dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý
podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. V novom ustanovení § 137 CSP ). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

38. Pri výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov(ďalej
aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“) je nevyhnutné v záujme eliminácie jeho možného
zneužitia sledovať najmä jeho účel. Aj keď sa dá predpokladať, že bolo zamýšľané hlavne na podporu

aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné majetkové nároky neprislúchajú, nie je vylúčené, aby bolo
priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv alebo povinností stanovených právnymi predpismi je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (K. Csach: Štandardné zmluvy, 2009). Posúdenie každého nároku
je vecou individuálnych skutkových zistení. V prípade, ak žalobca v predmetnom konaní preukáže
úspešné uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti, čo sa nateraz nestalo, keďže napadnuté I., II.,

III. výrok napadnutého rozsudku boli týmto rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené a nateraz žalobca
ani nepreukázal úspešné uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi v inom konaní, čo je podmienkou pre priznanie jeho práva na
primerané finančné zadosťučinenie podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, bude
sa okresný súd nárokom žalobcu v rámci právnej kvalifikácie opätovne zaoberať z hľadiska unesenia/

neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena o vzniku konkrétnej ujmy u žalobcu a o
konkrétnej výške tohto nároku. Teda okresný súd uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia aj právne
aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu.
Pričom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena aj v súvislosti s výškou

požadovaného finančného zadosťučinenia.

39. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

40. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

41. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať arozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

42. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, v odôvodnení rozsudku nie

sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú
nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné
údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového
stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.

Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným
spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Podľa
názoru odvolacieho súdu je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy, bezúročnosti a
bezpoplatkovosti, priznanom bezdôvodnom obohatení, priznanom finančnom zadosťučinení predčasný

a nedostatočne odôvodnený, keď závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva absencia presvedčivého
a výstižného vysvetlenia prípustnosti požadovaných určení, určenia neplatnosti úverovej zmluvy,
bezúročnosti a bezpoplatkovosti, vyhodnotenia vznesenej námietky premlčania, priznaného finančného
zadosťučinenia. Súd prvej inštancie sa tak dostatočne nezaoberal argumentáciu žalovaného, pričom

nezohľadnil ani listinné dôkazy v spise. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na nedostatočne
odôvodnenom závere o neplatnosti úverovej zmluvy, bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez toho, aby
najskôr skúmať prípustnosť požadovaných určení. V napadnutom rozhodnutí sa absolútne nezaoberal
princípom všeobecnej spravodlivosti pri strete dotknutých práv žalobu a žalovaného. Takýmto postupom
súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k

porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.

43. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt,
že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje
zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho

odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede
na všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti
s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku
rozhodnutia. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

44. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v

opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie
neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.45. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a
v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy.

Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku tiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku sa dostatočne nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ
nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda
akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje zoznam
čiastkových skutkových zistení, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo

svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia
vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

46. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Prvoinštančný súd nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o
nárokoch žalobcu, je potom neúčelné, aby celé dokazovanie od počiatku vykonával odvolací súd a tým
nahrádzalčinnosťsúduprvejinštancie.Tupotomnemôžebyťžiadnejpochybnostiotom,ženahrádzanie

faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do
úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie
s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého
ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho
súdu s konečnou platnosťou. Navyše v prípade, že žalovaný je spotrebiteľ a teda slabšou stranou v

spore, prichádza do úvahy § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký
dôkaz, keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva
do spotrebiteľských právnych vzťahov.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c)
Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnené nároky, s ohľadom
na všetky okolnosti prípadu. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť
vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany,
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych
noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a
dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §

220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

49. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku bolo
presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania.

50. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy

a stranám konania, vrátane žalovaného, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn.
II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).51. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

52. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).