Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218200860
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218200860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Mýtnej č. 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom v Bratislave, na ul. Mýtnej č. 48, proti žalovanej A.D. O.D., J.. XX.XX.XXXX, G. I. V., J. W..
E.D. Č.. XXX/XX, o zaplatenie sumy 546,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.09.2018 č.k. 1Csp 34/2018 - 43 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 14.07.2010 právny predchodca žalobcu
uzatvorilsožalovanouzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruvovýške1.300eur.Tentosažalovaná
zaviazala splácať v 83 splátkach vo výške po 24,83 eur.

3. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 02.12.2016 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu ku dňu 24.11.2016.
Predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanej v sume 1.135,60 eur. Uvedené oznámenie bolo
žalovanej doručované podaním na pošte dňa 05.12.2016.

4. Výzvou zo dňa 11.07.2018 č.k. 1Csp 34/2018 - 36 bol žalobca vyzvaný na predloženie výzvy banky k
úhrade dlhu pred postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vrátane dôkazu

o jej doručovaní a doplnenia návrhu vo vzťahu k špecifikácii žalovaného nároku a splatnosti celého dlhu
podľa § 53 ods. 9 OZ. Na túto výzvu žalobca nereagoval.

5. Pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby sa skúmalo, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa
domáha, teda či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia)
a či žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zodpovedajúcej právu, ktorého sa žalobca domáha
(pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, či žalovanej znamená,

že žalobe nemožno vyhovieť.

6. Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom uzavretej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.11.2016, na základe ktorej mala byť pohľadávka voči žalovanej s príslušenstvompostúpená z právneho predchodcu žalobcu. Uvedené bolo žalovanej oznámené písomne. Žalobca
však súdu nepredložil výzvu banky adresovanú žalovanej pred postúpením pohľadávky, ani dôkaz o jej
doručovaní. Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, aby boli splnené podmienky na postúpenie

pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu dané ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky.

7.Žalobcanapriekpoučeniuodôkaznejpovinnostineuniesoldôkaznébremenovovzťahukpreukázaniu
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a čo je najdôležitejšie, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu svojej aktívnej hmotnoprávnej legitimácie. Pre nepreukázanie podmienok uvedených
v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nemohlo byť postúpenie pohľadávky na žalobcu účinné. Vo
vzťahu k žalovanej takéto postúpenie pohľadávky nemôže byť platným právnym úkonom pre rozpor
v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a
žalobcanemôžebyťpretonositeľomtvrdenéhohmotnéhoprávavyplývajúcehozpredloženýchlistinných
dôkazov. V tejto súvislosti sa poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

28.03.2018 vydaný vo veci 7Cdo 26/2017.

8. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že aktívnu legitimáciu preukázal
predložením fotokópie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016, ktoré bolo doporučenou
zásielkou zaslané na poslednú známu adresu žalovanej. Doručenie predmetného oznámenia žalovaná

nerozporovalaavsporeostalapasívna.Okremuvedeného,právnypredchodcažalobcuzaslalžalovanej
výzvu na úhradu pohľadávky, ktorou ju vyzval na zaplatenie sumy, so zaplatením ktorej bola v omeškaní.
Je to zrejmé z predloženého výpisu z úverového účtu, v ktorom sú účtované debetné transakcie za
odosielanie upomienok. Odosielanie upomienok a ďalšie uvedené skutočnosti sú skutočnosti, ktoré sú
súdu všeobecne známe a známe súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP.

11. K ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné uviesť, že zákon o bankách v tejto časti
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie
bankovéhotajomstvaanieobmedzeniemožnostipostúpiťbankovúpohľadávku,čonepochybnevyplýva

zo systematického začlenenia dotknutého ustanovenia zákona o bankách, ako aj z dôvodovej správy
k ustanoveniu § 92 vládneho návrhu Zákona o bankách. Pokiaľ zákonodarca zaradil ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách do časti ochrana klientov a bankové tajomstvo, z hľadiska systematického a
teleologického výkladu nemožno dospieť k záveru, že cieľom zákonodarcu bolo upraviť náležitosti
právneho úkonu postúpenia pohľadávky, prípadne jeho platnosť, teda pôsobiť ako norma lex specialis

k ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca má preto v konaní aktívnu legitimáciu,
ktorá je dostatočne preukázaná.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej právny predchodca žalobcu dňa 14.07.2010 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Išlo o úver, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

15. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnympredchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli bez
akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

16. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

17. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu
ku dňu 24.11.2016 pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti
upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola banka,
a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v
zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách.

18. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval
osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a
dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

20. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby písomná výzva sa
dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať
a doručiť dlžníkovi. Takáto výzva sa v spise nenachádzala, a preto súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 11.07.2018 č.k. 1Csp 34/2018-36 doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.07.2018
vyzval žalobcu okrem iného na preukázanie splnenia podmienok zosplatnenia dlhu vrátane predloženia

listinných dôkazov a na preukázanie zaslania písomnej výzvy banky žalovanej v zmysle ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky, vrátane dôkazu o jej doručení, resp. doručovaní.
Na túto výzvu žalobca nereagoval a až v priebehu odvolacieho konania predložil výzvu na predčasné
splatenie zostatku úveru s prísl. zo dňa 16.05.2013 s dokladom o doručení tejto výzvy žalovanej dňa
22.05.2013. Civilný sporový poriadok v ust. 154 upravuje zákonnú koncentráciu konania. Vychádzajúc

z tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Zákonná koncentrácia konania
predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom

prvej inštancie, možno uplatniť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Žalobca v štádiu odvolacieho konania ničím
nepreukázal, aby ním predložené listiny nemohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom. Na
takto oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany v štádiu
odvolacieho konania nemohlo byť prihliadnuté.

21. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol
urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované
ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúcizákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo
znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý, nemá za následok vznik, zmenu
alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a

pôsobí od začiatku voči každému. Ak v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, sa
hovorí o omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu nevyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba dlh vzniknutý neuhradením už
splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti nemôže byť dlžník v omeškaní.
Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej tomuto peňažnému

záväzku, je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ neuhradených splatných splátok.

22. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je

zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu

a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

23. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách, mal zákonodarca úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku,
s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie
malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu

pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac
pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále
zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to
vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej
zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči

spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

24. Základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu

postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Teda, či podmienky pre
postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách, musia byť splnené, aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo
v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu

postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor
vyplývajúci z pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi
skutočnosťami (podmienkami) sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)

osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu.
Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

25. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

26. Za predpokladu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách,
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, ato zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

27. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku
ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uvedený záver priamo vyplýva z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018 vydaného vo veci 1Cdo 147/2017, ktorý

bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako
rozhodnutie č. 60.

28. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie
správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej

žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).