Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/222/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201770
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314201770.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: P. E., nar.
XX.XX.XXXX, Q., ul. X F. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenkyňou: Lion Law partners s.r.o., Banská
Bystrica, Horná 32, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 29.930,88 eur a vzájomnej žalobe žalovaného, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/55/2014-321 zo dňa 27. marca 2018
vo výroku I., III. a V., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a V. r u š í a vec mu v r a c
i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v časti o zaplatenie 3127,88

€ zamietol, výrokom II. súd konanie v časti o zaplatenie 26803 € zastavil, výrokom III. žalobcovi uložil
povinnosťzaplatiťžalovanému20672€spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%zosumy6170€od
7.4.2015 do 21.1.2016 a zo sumy 20 672 € od 22.1.2016 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Výrokom IV. v ostatnej časti úroku z omeškania súd vzájomnú žalobu zamietol a
výrokom V. súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100
%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, opatrením Ministerstva zdravotníctva č. S 32
66-OL-2012 zo dňa 14.5.2012, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, § 5 ods. 5 zákona č. 37/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
vecne odôvodnil tým, že „v prejednávanej veci bola medzi sporovými stranami sporná výška náhrady
škody za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu. Žalovaný plnil žalobcovi na základe odborného
vyjadrenia č. 2/2013, ktoré vyhotovil MUDr. V. E. ako aj na základe znaleckého posudku Znaleckej
organizácie Forenzie.sk Inštitút forénznych medicínskych expertíz s.r.o. vo výške 26 803€.
MUDr. E., ktorý vyhotovil dňa 29.12. 2012 odborné vyjadrenie pre stanovenie sťaženia spoločenského

uplatnenia u žalobcu nebol oprávnený vyhotoviť toto odborné vyjadrenie. MUDr. V. E. nebol lekárom,
ktorý liečil poškodeného - žalobcu a nebol oprávnený vykonať bodové ohodnotenia. Takého bodové
ohodnotenie je v zmysle §-u 2ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. oprávnený vykonal lekár, ktorý
naposledy liečil poškodeného v závislosti s poškodením na zdraví. Čo sa týka hodnotenia tohto dôkazu
jedná sa o nehodnoverný dôkaz a toto odborné vyjadrenie bolo vykonané v rozpore so zákonom.
Znalecký posudok z ktorého vychádzal žalovaný pri odškodnení žalobcu vyhotovený znaleckou

organizáciou forenzia.sk. Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. súd hodnotil ako listinný
dôkaz, ktorý bol vyhotovený mimo sporu. Tento posudok bodovo ohodnocoval diagnózy žalobcu pričomvychádzal z diagnóz uvedených MUDr. E. v odbornom vyjadrení. Keďže diagnózy neboli správne
uvedené, tak aj bodové ohodnotenie nebolo správne uvedené.
V spore boli vyhotovené tri znalecké posudky. Znalec MUDr. Chomča vo svojom znaleckom posudku, v

ktorom obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal z diagnóz určených MUDr. E.,
ktoré boli prebrané aj do posudku znaleckej organizácie forenzia.sk. - Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o. Stanovené diagnózy boli nesprávne stanovené čo bolo preukázané v znaleckom
posudku MUDr. Petra Malinovského PhD, MHA. Skutočnosť, že diagnózy boli nesprávne stanovené
bolo preukázané tým, že v rámci znaleckého dokazovania sa žalobca podrobil spiroergometrickému,

neurologickému a rehabilitačnému vyšetreniu. Na základe toho znalec stanovil počet bodov na 300 na
rozdiel od posudku MUDr. Chomča, ktorý stanovil počet bodov za SSU na 1312,5.
Medzi posudkami MUDr. Chomču a MUDr. Malinovského PhD, MHA bol značný rozdiel a na základe
toho bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Lege Artis s.r.o. čo bolo v súlade
s ustanovením § -u 207ods.3 CSP. V tomto znaleckom posudku je stanovené bodové ohodnotenie
u žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnia v počte bodov 390. Znalecká organizácia uvádza, že

posudok MUDr. Malinovského je exaktne vypracovaný, adekvátne a komplexne hodnotí zdravotný
stav k dátumu vypracovania posudku, čo dokumentujú aj prevedené vyšetrenia. Znalecká organizácia
považuje hodnotenie MUDr. Malinovským za správne a adekvátne rozsahu trvalých následkov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Malinovského pričom
hodnovernosť tohto posudku potvrdila aj znalecká organizácia Lege Artis.

Žalobcovi poskytol žalovaný plnenie vo výške 26 802, 66 €. Za priznaných 390 bodov má žalobca právo
za sumu 6130,08 (390 x15,72). Rozdiel sám 26 802 a sumy 6130 je suma 20 672€. Sumu 20 672€ si
žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou a túto sumu súd žalovanému priznal.
Súd žalobu v časti o zaplatenie 3127,88€ zamietol. Pôvodne bola žalovaná suma 29 930,88€ s
príslušenstvom. V časti žaloby o zaplatenie 26 803€ bola žaloba vzatá späť a v tejto časti bolo konanie

zastavené. Rozdiel medzi žalovanou sumou 29 930,88 a sumou 26 803€ je suma 3127,88 a v tejto časti
bola žaloba zamietnutá.
V zmysle § -u 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalovanému úrok z omeškania vo výške
5,05% od podania vzájomnej žaloby. Výška úroku z omeškania je v zmysle §3 ods.1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. v platnom znení o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky.
Žalovaná strana mala v spore plný úspech a preto jej súd priznal 100% náhrady trov konania“.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne a to z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom odvolaním žalobca napadol rozhodnutie vo výrokoch I., III. a V.
Súd prvej inštancie neprihliadol na predložený dôkaz, ktorým bolo odborné vyjadrenie pre stanovenie
sťaženiaspoločenskéhouplatneniač.2/2013zodňa29.12.2012vypracovanéMUDr.V.E.atozdôvodu,

že sa jedná o nehodnoverný dôkaz. S hodnotením sa žalobca nestotožňuje, lebo hoci MUDr. E. nebol
ošetrujúcim lekárom žalobcu, nemožno z tohto dôvodu na tento dôkaz vôbec neprihliadať. MUDr. Lukáč
ako súdny znalec riadne vyšetril žalobcu a preto je nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho
zisteniam neprikladal žiadnu váhu. Ako svojvoľné možno hodnotiť konštatovanie súdu prvej inštancie,
ktorýoznačildôkazzanehodnoverný.Zarážajúcajeaj časťodôvodneniarozsudku,vktorejjenesprávne

uvedené aj bodové hodnotenie znaleckej organizácie forensic.sk a to z dôvodu, že tento posudok
vychádzal z diagnóz uvedených v odbornom posudku MUDr. E., ktoré súd vyhodnotil ako nesprávne,
pričom toto tvrdenie súdu je v priamom rozpore s obsahom znaleckého posudku tejto znaleckej
organizácie.Zoznaleckéhoposudkuvyplýva,žeznaleckáorganizáciadisponovalavšetkýmidostupnými
dokumentmi a vykonala aj znalecké vyšetrenie žalobcu. Zo znaleckého posudku nijak nevyplýva, že by

znalecká organizácia vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. Lukáča, pričom súd prvej inštancie ani
na tento dôkaz neprihliadol a sám označil diagnózy uvedené v tomto znaleckom posudku ako nesprávne
uvedené. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie odmietol aj závery znaleckého posudku č. 4/2014
MUDr. Chomču zo dňa 6.8.2014 a naopak za správne považoval len znalecké dokazovanie MUDr.
Malinovského, Phd., MHA a znaleckej organizácie LEGE ARTIS, ktoré boli pre žalobcu z hľadiska výšky

sťaženia spoločenského uplatnenia najmenej priaznivé. Súd bližšie neuviedol, na základe akých kritérií
vyhodnotil tieto dva znalecké posudky ako exaktne vypracované, adekvátne a kompletne hodnotiace
zdravotný stav žalobcu a prečo ostatné znalecké posudky tieto atribúty nenapĺňajú. Takýto postup
žalobca považuje za arbitrárny, svojvoľný, pričom odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nezodpovedákritériám podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd neprihliadol ani na to, že ním akceptované znalecké posudky boli
vypracované so značným časovým odstupom. Navyše tieto znalecké posudky akceptované súdom sa
komplexnenevysporiadalisozdravotnýmstavomžalobcu,keďnapríkladneobsahujúnáležitéposúdenie

možnosti zvýšenia bodového ohodnotenia. Navýšenie bodového ohodnotenia tieto znalecké posudky
nepriznali a to napriek tomu, že sa vôbec nevenovali posúdeniu vplyvu poškodenia na zdravie žalobcu
na obmedzenie alebo stratu jeho možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Značné rozdiely medzi
závermi jednotlivých posudkov znalcov si nepochybne vyžadovali podrobnejšiu analýzu a vysvetlenie
dôvodov, prečo sa súd priklonil len k záverom niektorých z nich, pričom za postačujúce nemožno

považovať skonštatovanie súdu, že vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Malinovského, pričom
hodnovernosť tohto posudku potvrdila aj znalecká organizácia LEGE ARTIS. Čo sa týka vzájomnej
žaloby žalovaného v tejto časti úplne absentuje odôvodnenie priznania nároku, pritom žalobcovi nie je
zrejmé z akého právneho titulu si žalovaný nárok uplatnil, na základe ktorých ustanovení a ktorého
zákona mu napokon bol priznaný, ani ako súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami žalobcu proti
vzájomnej žalobe. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou,

ktorá sa venuje podnikateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva, disponuje kapacitami na to, aby bol
schopný riadne posúdiť žalobcom uplatnený nárok a poisťovateľ je v prípade uplatnenia nároku povinný
postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby riadne prešetril poistnú udalosť a zistil rozsah jeho
povinnosti poskytnúť plnenie v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Opačný výklad by bol v rozpore s princípom ochrany slabšej strany. Ak žalobca
disponoval odborným vyjadrením, ktoré jeho sťaženie spoločenského uplatnenie hodnotilo na vyšší
počet bodov než bol uspokojený zo strany žalovaného, nemal dôvod pochybovať o dôvodnosti svojho
nároku a rovnako sa domnieval, že nebola sporná existencia trvalých následkov za ktoré mu už
žalovaným bolo priznané a vyplatené plnenie. Je preto neudržateľné, aby žalobca znášal následky

nesprávneho postupu žalovaného tým, že hoci na súde podľa v čase podania žaloby dostupných
dôkazov dôvodne uplatnil nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu nepriznania
bodového ohodnotenia za položky špecifikované v žalobe, v konečnom dôsledku mu bola uložená
povinnosťuspokojiťnovovzniknutýnárokžalovaného.Vdanomprípadetakdošloksituácii,kedyžalobca
bol dobromyseľný poškodený podaním žaloby na súd v podstate spôsobil vznik svojej povinnosti vrátiť

povinnému subjektu už vyplatené plnenie. Preto žalobca považuje priznanie nároku zo vzájomnej žaloby
za rozporný s princípom ochrany slabšej strany ako aj so zásadou proporcionality, keď nedôvodne
zvýhodňuje povinný subjekt na úkor poškodeného. Za absolútne nesprávne potom považuje aj priznanie
úroku z omeškania zo sumy 20.672,- eur, nakoľko doposiaľ nebolo ustálené ani to nevyplýva z
odôvodnenia rozsudku z akého právneho titulu si žalovaný vlastne svoj nárok uplatnil, nemožno ani

určiť, kedy nastala splatnosť tohto nároku a kedy a či vôbec žalobca mohol dostať sa do omeškania
s jeho uspokojením. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 3.127,88 eur, úrok
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.127,88 eur od 23.1.2013 do zaplatenia, súd vzájomnú
žalobu zamieta a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4.Žalovanýodvolacínávrhnepodal,kodvolaniužalobcusapísomnevyjadril.Zopakovalpriebehkonania
pred súdom prvej inštancie a uviedol záver, že znaleckým dokazovaním nebol potvrdený rozsah nároku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a to znaleckou organizáciou LEGE ARTIS v podanej
žalobe v celkovej výške 1 904 bodov, preto žalovaný trval na vzájomne žalobe. Prvoinštančný súd

v rozsahu potrebnom na rozhodnutie zistil skutkový stav, tento z pohľadu existujúcej právnej úpravy
správne posúdil a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilnéhosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadkuacontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujedôvodné,vdôsledkučohojenevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. vrátane výroku V. o náhrade trov konania

zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 29.930,88 eur a vzájomná žaloba
žalovaného, ktorou sa domáha od žalobu zaplatenia sumy 20.672 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % zo sumy 6.170 eur od 7.4.2015 do 21.1.2016 a zo sumy 20.672 eur od 22.1.2016 do zaplatenia

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 857 eur od 18.11.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
rozhodol tak, že výrokom I. žalobu v časti o zaplatenie 3.127,88 eur zamietol, výrokom II. konanie v časti
o zaplatenie 26.803 eur zastavil, výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 20.672 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 6.170 eur od 7.4.2015 do 21.1.2016 a zo sumy
20.672 eur od 22.1.2016 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom IV. v

ostatnej časti úroku z omeškania súd vzájomnú žalobu zamietol a výrokom V. súd rozhodol, že žalovaný
má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré budú vyčíslené osobitným
uznesením súdom prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu vo výrokoch I., III. a
vo výroku V. o náhrade trov konania je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

8. Jednou z odvolacích námietok, pritom však zásadnou bolo namietanie, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný, arbitrárny, svojvoľný, jeho odôvodnenie nezodpovedá kritériám
vymedzeným v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

9. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa

o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a

právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda abysa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery v ňom

obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v
spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť
záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných
skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a
to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie
dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak

nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. V napadnutom rozsudku absolútne absentuje
zdôvodnenie opodstatnenosti vzájomnej žaloby žalovaného týkajúce sa právneho posúdenia, absentuje
citácia právnej normy, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu tejto právnej normy
a vyjadrenie ako právnu normu interpretuje. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé a
úplné hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných

skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Súd prvej inštancie sa mal podrobne vyjadriť
k dôkazom preukazujúcim výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ súd prvej
inštancie mal k dispozícii znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí všetky
vyhodnotiť v tom zmysle ktorý z nich a z akých dôvodov je pre neho určujúci ako podklad pre
rozhodnutie a z akých konkrétnych dôvodov nevychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr.

Chomča, pričom tento myšlienkový pochod vyjadrí v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Rovnako bolo
potrebné vysporiadať sa s konkrétnymi námietkami strán proti znaleckým posudkom. Takýmto postupom
súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt,
že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje
zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho
odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky
právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom

na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

14. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)

Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie

(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť
správnosťrelevantnýchprávnychotázok,anivadyprvoinštančnéhokonania,pretobolonutnénapadnutý

rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu
prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním.

16. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil v napadnutých výrokoch I., III.a vo výroku V. o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať, znova
vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok ako aj vzájomnú žalobu podľa
príslušných právnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť
vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných

princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to
najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení
rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré
zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu
pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého

poriadku odôvodniť.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

19. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).