Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119210722
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119210722.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. N.,
nar. XX.XX.XXXX, G. N., nar. XX.XX.XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX F.,
a otca M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX A. N., v štádiu rozhodovania o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o zákaz styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 37P/189/2019-229 zo dňa 16. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 37P/189/2019-229 zo dňa 16. októbra 2019 p o
t v r d z u j e .

Odvolací súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým S. N., nar. XX.XX.XXXX a s maloletou G. N., nar.
XX.XX.XXXX, jedenkrát v kalendárnom týždni v rozsahu 1 hodiny bez prítomnosti matky, za prítomnosti
pracovníka referátu Poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,

po dobu troch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

Otec j e p o v i n n ý dohodnúť s referátom Poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina konkrétny termín stretnutia a tento najneskôr 5 dní vopred písomne
oznámiť matke maloletých detí.

Matka j e p o v i n n á pripraviť maloleté deti na stretnutie a v dohodnutom termíne zabezpečiť
účasť maloletých na stretnutí s otcom na referáte Poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina.

Týmto neodkladným opatrením sa na čas jeho nariadenia m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 30P/1/2017-207 zo dňa 03.04.2017 vo výroku, ktorým bolo upravené stretávanie otca s maloletými

deťmi na základe rodičovskej dohody.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) v spojení s § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) zamietol návrh matky na nariadene neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 26.09.2019 bol súdu doručený návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasného zákazu styku otca s maloletými deťmi.

Zároveň matka podala na súd aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáhala zákazu styku otca s
maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti.Ich manželstvo bolo rozvedené a zároveň (o.i.) bol upravený aj styk otca s deťmi na základe súdom
schválenej rodičovskej dohody. Matka ďalej popísala zhoršujúce sa správanie otca, v dôsledku ktorého
sa deti ho boja a majú strach ísť k nemu. Maloletého S. si rodičia ešte ako manželia osvojili počas trvania

manželstva. Po nástupe syna do školy sa správanie otca voči nemu zhoršilo, keďže dieťa sa ťažšie učí.
Pri poslednom stretnutí sa otec vyhrážal synovi zabitím. Svedkom toho bola aj ich maloletá dcéra
G.. Preto podľa názoru matky stretávanie maloletých detí s otcom nie je v ich najlepšom záujme. Zároveň
matka pripojila k návrhu úradné záznamy o pohovoroch s maloletými deťmi, vykonaných pracovníčkou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Obidve maloleté deti v nich popísali stretnutie, na ktorom

sa otec vyhrážal synovi zabitím, pokiaľ nebude k nemu chodiť.
3. V posudzovanom prípade mal prvoinštančný súd osvedčené, že manželstvo rodičov maloletých detí
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/1/2017-207 zo dňa 03.04.2017,
právoplatným a vykonateľným dňa 20.04.2017. V tomto rozhodnutí súd tiež schválil rodičovskú dohodu
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného.
Súčasne bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý

párny víkend od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Preskúmaním spisového
materiálu, dospel konajúci súd k záveru, že návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia nie
je dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal osvedčené, že by maloletým deťom
hrozila závažná ujma na živote alebo zdraví, a že by bolo potrebné obmedziť výkon
rodičovských práv otca voči maloletým deťom spôsobom spočívajúcim v úplnom zákaze ich spoločného

styku. Z písomného vyjadrenia maloletého S. i maloletej G. síce vyplýva, že otec sa
maloletému S. počas cesty autom vyhrážal. Zároveň však z ich vyjadrení vyplýva aj tá skutočnosť, že
otec sa v predmetný deň nakoniec upokojil. Matka v o svojom návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia nijakým spôsobom neosvedčila, že by skutočne dochádzalo k fyzickému násiliu zo strany
otca voči maloletým deťom. Správanie otca voči maloletému synovi okresný súd posúdil ako nevhodné.

Zdôraznil však, že podľa jeho názoru išlo len o slovné vyjadrenie v dôsledku rozčúlenia otca bez toho,
že by jeho obsah otec mienil naplniť. V štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia súd teda nemal osvedčené, že by maloletým deťom hrozila vážna ujma zo strany otca,
ktorá by odôvodňovala obmedzenie rodičovských práv otca vo forme zákazu styku s maloletými deťmi
nariadením neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá s ním vyslovila
nesúhlas.
5. Uviedla, že už od začiatku bolo stretávanie otca s maloletými deťmi komplikované, deti na stretávanie
s otcom nechodili radi. Maloletý S. napísal otcovi správu SMS, v ktorej uviedol, že na stretnutie s ním

nechce ísť. V deň stretávania došlo k incidentu, ktorý viedol, matku k podaniu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Deti sú po incidente (vyhrážaní sa otca maloletému S.) v psychickej nepohode
a nechcú sa s otcom stretávať, ani s ním komunikovať. V blízkej dobe deti navštívia psychológa s tým,
že výstup v podobe odborného vyjadrenia predloží matka do spisu. Popísaný narušený vzťah otca s
maloletými deťmi totiž podľa názoru odvolateľky zakladá stav, keď nie je v najlepšom záujme maloletých

detí pokračovať v ich v stretávaní sa s otcom. Zároveň je potrebné vec dôsledne prešetriť.

6. Kolízny opatrovník v reakcii na odvolanie matky maloletých detí oznámil, že maloletým
deťom sú poskytované služby psychológa v poradenskom centre Náruč Žilina. Do času vyjadrenia
absolvovali dve sedenia, na základe ktorých ešte nie je možné napísať správu. Matka incident, pre

ktorý podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na polícii nenahlásila. Od podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa maloleté deti s otcom nestretávajú.

7. Na odvolanie matky reagoval aj otec maloletých detí, ktorý poukázal na aktuálny rodinný stav matky
maloletýchdetí.Aktuálneprebiehajúcekonanievnímaotecakopomstumatkyvočijehoosobeasúčasne

snahu o jeho „vymazanie“ zo života maloletých detí. V najlepšom záujme maloletých detí je však vyrastať
a stretávať sa aj so svojím otcom, v čom im matka aktuálne bráni. Tvrdenia matky o psychickom a
fyzickom týraní maloletých detí považuje otec za klamstvo. Odmietanie detí stretávať sa s ním pripisuje
otec manipulácii detí zo strany ich matky. Súčasťou vyjadrenia otca sú aj fotografie detí, ktoré otec súdu
predložildospisuakodôkazoichspoločnestrávenýchchvíľach.Vyplývaznich,žedetisú bez

akýchkoľvek prejavov známok strachu a týrania popísaných matkou.

8. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu do času rozhodnutia predložené neboli.9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak
(§ 2 ods. 2 CMP).

13. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje
rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto
dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani
nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese

sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv,
ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

14. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré
majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu bolo v danom

prípade posúdiť otázku dočasného zverenia maloletého a zároveň povinnosti jeho rodičov platiť výživné
na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako nanajvýš pravdepodobné. Nebol tu priestor na
vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia
ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania.

15. Preskúmaním spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne, až do
rozhodnutia súdu vo veci samej, zakázaný styk otca s maloletými deťmi, je v tomto štádiu konania
správne.

16. Matka maloletých detí vo svojom opravnom prostriedku len zopakovala svoju argumentáciu
predloženú v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorú podľa jej názoru okresný súd
nevyhodnotil správne. Vyplýva z nej, že správanie otca, ktoré vyústilo v konkrétny incident voči
maloletému synovi, odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy neodkladným opatrením, ktorým by súd úplne
zakázal styk otca s maloletými deťmi až do rozhodnutia vo veci samej.

17. Ako to uviedol už súd prvej inštancie v odseku 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia, aj
odvolaciemu súdu sa javí incident, v rámci ktorého sa otec maloletému vyhrážal zbitím, príp. zabitím,
síce ako neadekvátne vyjadrenie, ktoré však bolo vykonané v rozrušení, bez akéhokoľvek úmyslu otca
takéto niečo naplniť. Z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, jej odvolania, a

ani z výpovedí maloletých detí pritom nevyplýva, že by otec niekedy v minulosti pristúpil k
fyzickému násiliu voči svojim deťom.18. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s tvrdením matky maloletých detí o potrebe „hlbšieho
prešetrenia prípadu“, ktoré možno vykonať v rámci konania vo veci samej. V štádiu konania o
neodkladnom opatrení, obmedzenom „len“ na osvedčovanie skutočností tvrdených účastníkmi konania,

nie je procesný priestor súdu na zistenie skutočného stavu veci tak, aby bolo možné v
prípade potreby pristúpiť k tak závažnému zásahu do práv otca a maloletých detí, akým je úplný zákaz
ich spoločného stretávania.

19. Nakoľko matka v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred súdom prvej inštancie,

a ani v štádiu odvolacieho konania, potrebu ňou navrhovanej dočasnej úpravy dostatočným spôsobom
neosvedčila, odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu ako vecne správne p o
t v r d i l .

20. V zmysle § 360 ods. 1 CMP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

21. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať
aj bez návrhu (§ 362 druhá veta CMP).

22. V konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebola aktuálne osvedčená potreba

zákazu otca stýkať sa s maloletými deťmi. Odvolací súd však pri svojom rozhodovaní prihliadol na
účastníkmi konania osvedčené okolnosti a najlepší záujem obidvoch maloletých detí. Aktuálne sa totiž
styk maloletých detí s otcom upravený právoplatným rozsudkom súdu už od mesiaca september 2019
vôbec nerealizuje. Hlavnou príčinou je jeho odmietanie deťmi za výraznej podpory ich matky. Odvolací
súd preto pristúpil v zmysle § 362 druhej vety CMP k nariadeniu neodkladného opatrenia v rozsahu

uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Vo vzťahu k obidvom rodičom treba zdôrazniť, že ciele výchovy detí sú sformulované v článku 29
ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Z psychologického
hľadiska je cieľom výchovy detí jednoznačne ich všestranný vývoj na fungujúce, citovo a psychosociálne

zrelé ľudské osobnosti s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú
rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť záujmy detí,
ďalej tiež riadiť a usmerňovať ich konanie a vykonávať nad nimi dohľad, právo mať
deti u seba, resp. určiť miesto ich pobytu, práva sa o ne osobne starať či práva na stretávanie sa
s nimi. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za

podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom
obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú
v spoločnej domácnosti. Matka nesmie otcovi brániť v styku s deťmi. Obidve deti sú s prihliadnutím na
ich vek manipulovateľné, ovplyvniteľné a je vysoko pravdepodobné, že matka po tom ako
má nového partnera sa snaží izolovať maloleté deti od otca, čo môže mať na vzťah otec - deti však

negatívne dôsledky. Pokiaľ súd rozhodol o zverení detí do starostlivosti jedného z rodičov, je zrejmé, že
väčšiu šancu na takéto „ovplyvňovanie“ má práve ten rodič, ktorému boli deti do osobnej starostlivosti
zverené. V záujme zdravého vývoja obidvoch maloletých detí je preto nevyhnutné, aby si matka a otec
vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s deťmi, ktoré nemá
zverené do výchovy. Matka nemôže otcovi brániť v styku s deťmi, ale práve naopak, je povinná vytvárať

podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Bezdôvodné bránenie matky v styku otca s deťmi ju ako
rodiča diskvalifikuje, pretože ona sama popiera právo nielen otca, ale aj detí na vzájomný styk a ďalšie
prehlbovanie vzájomných citových väzieb. Takýto postoj matky môže preto v budúcnosti viesť súd ku
zmene pôvodného rozhodnutia o zverení maloletých detí do výchovy druhého rodiča (v danom prípade
otca). Zároveň je nutné zdôrazniť, že obidvaja rodičia sú povinní práva svojich detí nielen deklarovať,

ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie
k odcudzeniu rodiča od detí a ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce.

24. Je rozhodne v záujme detí byť v kontakte s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí.
Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy. Z pozitívneho záväzku štátu na poli

ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života
(článok 32 Listiny základných práv a slobôd a článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať
predpoklady pre urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia,ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.
Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto
opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. To však v prejednávanej veci, v štádiu

rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo preukázané.

25. Z výpovedí maloletých detí zo dňa 24.09.2019, tak aj z tvrdení ich matky vyplývajúcich z podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (príp. odvolania) a čiastočne aj z vyjadrenia otca k
odvolaniu je zrejmé, že maloleté deti v aktuálnej situácii, eskalovanej práve incidentom majúcim za

následok podanie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, neprejavujú aktívny záujem na
stretávaní so svojím otcom. V prípade maloletého Šimona možno tiež hovoriť o jasne
vyjadrenej nevôli absolvovať stretnutia s otcom. Aj napriek povinnosti súdu na vyjadrenia maloletých S.
a G. v zmysle § 38 CMP prihliadať, tieto je potrebné posudzovať aj v súvislosti s ostatnými osvedčenými
skutočnosťami, ako aj v súvislosti s vekom maloletých detí. Aktuálne obidve maloleté deti prezentujú
želanie nestretávať sa s otcom. Odvolací súd však uvádza, že takto prezentovaný názor maloletých detí

je nutné odlíšiť od ich najlepšieho záujmu. Ako už bolo uvedené vyššie, najlepším záujmom dieťaťa je,
aby sa obidvaja rodiča podieľali na jeho výchove. Maloleté deti sú aktuálne vo veku 13 (S.) a 9 rokov
(G.), kedy podľa názoru krajského súdu nemožno absolútne a bezvýhradne rešpektovať ich prejavenú
vôľu úplne obmedziť stretávanie s ich otcom. S prihliadnutím na vek maloletých detí, je zrejmé, že
takýto ich postoj môže byť dôsledkom ojedinelej negatívnej udalosti majúcej vysokú intenzitu (vyhrážky

otca adresované synovi vo vypätej situácii), ktoré však nemusia korešpondovať s dlhodobým vzťahom
maloletých detí ku svojmu otcovi.

26. Zároveň je však nutné, aby súd nerezignoval na svoju povinnosť prihliadnuť a reagovať
na evidentné ťažkosti sprevádzajúce stretávanie otca s maloletými deťmi, ktoré si očividne uvedomujú

aj obaja rodičia. Z obsahu spisu je zrejmé, že styk otca s maloletými deťmi v poslednom období (t.j. od
mesiaca 9/2019) nebol vôbec realizovaný. Uvedenú skutočnosť mal odvolací súd osvedčenú z vyjadrení
kolízneho opatrovníka i otca maloletých detí k odvolaniu matky. Aktuálne by realizácia styku maloletých
detí s otcom v rozsahu a spôsobom upraveným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.
30P/1/2017-207zodňa03.04.2017,mohlapotenciálnevytváraťďalšienegatívneemóciemaloletýchdetí

voči svojmu otcovi. Krajský súd preto pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle výrokovej
častitohtorozhodnutia,nazákladektoréhonaobdobietrochmesiacovbudestykotcasmaloletýmideťmi
prebiehaťraztýždennevtrvaníjednejhodinyzaúčastipracovníkareferátuPoradensko-psychologických
služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Odvolací súd je tohto názoru, že na základe
ním vydaného predbežného opatrenia možno objektívne očakávať, že bude predchádzané negatívnym

aspektom styku otca s maloletými deťmi a ich vzájomné vzťahy sa znormalizujú. Súčasne odvolací
súd uložil otcovi povinnosť dohodnúť s referátom Poradensko-psychologických služieb úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina konkrétny termín stretnutia a tento najneskôr 5 dní vopred
písomne oznámiť matke maloletých detí. Odvolací súd tiež uložil povinnosť matke pripraviť maloletých
S. a G. na stretnutie a v dohodnutom termíne zabezpečiť ich účasť na stretnutí s otcom.

27. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo
veci samej, v ktorom bude potrebné vykovať dokazovanie v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených
skutočností. Komplexné posúdenie úpravy styku otca s maloletými deťmi bude predmetom konania vo
veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať aj

všetkými tvrdeniami účastníkov konania i dôkazmi, ktoré produkovali, o.i. aj v štádiu
odvolacieho konania o tomto neodkladnom opatrení.

28. Neodkladné opatrenie nariadené odvolacím súdom zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené
(§ 333 CSP). Následne bude styk otca s maloletými deťmi realizovaný v zmysle právoplatného rozsudku

Okresného súdu Žilina č.k. 30P/1/2017-207 zo dňa 03.04.2017

29.Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdnerozhodoval,pretoženaOkresnomsúdeŽilinaprebieha
aktuálne aj konanie o veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).