Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204672
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8214204672.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ C. Q., W..: XX.XX.XXXX, F. F.
G. F., H.. X..F. XXX, Č. C., 2/ R. Q., W..: XX.XX.XXXX, F. F., R..J. XX, o zaplatenie 6.042,14 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/131/2014-125 zo
dňa 09.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 130,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 124,84 Eur od 01.06.2014 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 2.968,08 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.06.2014 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm.
a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1 a 2, § 52, § 53, § 54, § 451, § 457,
§ 511 ods. 1 a 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
V odôvodnení uviedol, že žalovaným 1/ a 2/ bol poskytnutý úver v sume 6.506,01 Eur, pričom žalovaní
1/ a 2/ do odstúpenia od zmluvy zaplatili sumu celkom 3.537,93 Eur (na úver zaplatil sumu 1.881,28
Eur, na konto sporenia nasporili 1.656,65 Eur), po odstúpení už nič nezaplatili. Vyššie uvedené sumy

sú zrejmé z písomného vyjadrenia, ktorého správnosť potvrdil žalobca. Keďže pri zrušení zmluvy si
účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto
súm, t.j. sumu 2.968,08 Eur (6.506,01), preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
(§ 511 Občianskeho zákonníka) na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. V časti o zaplatenie sumy 130,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 124,84 Eur od 01.06.2014 do zaplatenie vzal žalobca žalobu späť dňa 22.06.2017 a konanie
žiadal zastaviť. Žalovaná 2/ s čiastočným späťvzatím súhlasila. Žalovaný 1/ pre svoju neprítomnosť

na čiastočné späťvzatie nereagoval, neuviedol preto žiaden vážny dôvod, pre ktorý by s čiastočným
späťvzatím nesúhlasil.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Namietal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku

lex specialis. Odstúpenie od zmluvy je priamo upravené v Obchodnom zákonníku, žalobca uplatnil
zákonom mu priznané právo v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Ustanovenia zmluvy o úvere len
odzrkadľujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 402/2013 výslovne
neskonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Pokiaľ okresný súd poukázal na

ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z., na odkazovú poznámku č. 19, v zmysle § 1 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. sa tento zákon v znení účinnom a platnom v čase uzatvorenia zmluvy na túto zmluvu
nevzťahoval. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil
tak, že žalovaných zaviaže žalobcovi zaplatiť sumu 2943,64 Eur spolu s úrokom za úver vo výške 6,79
% ročne zo sumy 4941,86 Eur od 01.06.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2405,60 Eur od 01.06.2014 d zaplatenia.

3. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada o splátkový kalendár. Rešpektuje rozhodnutie
súdu, ktorým bolo konanie o zaplatenie úrokov vo výške 130,42 Eur a 124,84 Eur zastavené.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby. Nemali by
byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva zo dňa 07.04.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a že žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie,
rovnako, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali
byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na

zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.
Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom
a cieľom predpokladaným zákonom.
Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však
týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou

právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade
s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy,

a to listom zo dňa 13.06.2013.
Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne.
Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu,
ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna
úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a
tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal.
Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si

nemôžezhoršiťsvojezmluvné(atedaiprávne)postaveniebezohľadunato,akédojednaniasúuvedené
v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych
predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom
princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.
Ustanovenie čl. VII. bod 5 a 6 zmluvy o úvere vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej

v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od
zmluvy, je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a §
457 Občianskeho zákonníka.
Zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa
vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte

nenastalo.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od zmluvy
len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom prípade teda
povinnosť žalovaných vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky.
Za stavu, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, pre žalovaných ako spotrebiteľov je

priaznivejšiaprávnaúpravaodstúpeniaodzmluvyupravenávObčianskomzákonníku,nievObchodnom
zákonníku.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyslovených v rozhodnutí zo dňa 14.02.2013
v konaní sp. zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013-10
z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove

uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť
ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný
postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať
dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými
včl.127ods.2Ústavy.Ústavnýsúdnezistil,žebyposudzovanýrozsudokkrajskéhosúdubolsvojvoľným

alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou
úpravou, či nedostatočne odôvodnený.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
vychádzalzoskutočnosti,žezmluvnéstranysúpovinnénavzájomsivrátiťlento,čopodľazmluvydostali.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu vo vzťahu k dôvodnosti aplikácie

ustanovení Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy na predmetnú zmluvu o úvere, odvolacia
námietka, ktorou žalobca poukazoval na ust. § 1 ods. 2 a § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nebola spôsobilá
privodiť iné rozhodnutie vo veci.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.

1 CSP).

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní,
no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne

neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadnetrovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

7. Vo vzťahu k žiadosti žalovanej o splátkový kalendár odvolací súd uvádza, že žalovaná má možnosť
dohodnúť sa na splácaní dlžnej sumy priamo so žalobcom, v tomto štádiu je už iba na žalobcovi, či
žiadosti žalovanej vyhovie alebo nevyhovie.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.