Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224096
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116224096.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátskou kanceláriou Gallo
s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému v 1/ rade:
Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom Limbová XXXX/X, XXX XX Žilina, štátny občan SR, žalovanej v 2/ rade:

Y., adresa na doručovanie: Y.tátna občianka SR zastúpenej právnym zástupcom: Max Law, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36 419 834, v konaní o
zaplatenie 17 595,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh na vstup do konania Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom:
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 ako osobitý subjekt na strane žalovaného
z a m i e t a.

Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 10 333,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 10 333,36
eur od 06.03.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
17,46 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.09.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 23.09.2016, sa žalobca voči
žalovaným domáhal zaplatenia istiny vo výške 17 595,11 eur s príslušenstvom spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 17 595,11 eur od 15.07.2015 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
uzatvorila so žalovanými dňa 03.01.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX., na základe
ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovaným úver vo výške 15 000 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úver
v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume 231,65 eur od 25.02.2012. Úver
bol poskytnutý žalovaným jednorázovo bezhotovostne. Uviedol, že neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria

Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalovaní sa s touto zmluvou - okrem
iného - zaviazali splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených mesačných splátkach, ďalej sa zaviazali
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s
poskytnutím úveru. Poukázal, že zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29.9.2015
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a
žalobcomakopostupníkom,postúpilaspoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.pohľadávkuvočižalovaným

vrátanepríslušenstvanažalobcuočomboližalovaníupovedomeníoznámenímopostúpenípohľadávky.
Žalovaní porušili povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne avčas t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca poslal žalovaným
predžalobnú výzvu dňa 18.07.2016. Do dnešného dňa žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Celkový dlh
žalovaných ku dňu podania žaloby je vo výške 17 595,11 eur a predstavuje celkovú pohľadávku

postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny 14 245,46 eur, úroku vo výške 2 991,57 eur a úroku z
omeškania vo výške 334,89 eur a poplatkov vo výške 23,19 eur. Zároveň si uplatnil zákonné úroky z
omeškania.

2. Okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel dňa 22.11.2016 vydal platobný rozkaz č.k.

41Csp/100/2016-44.

3.Okresnýsúduznesenímč.k.41Csp/100/2016-43zodňa04.05.2017predmetnýplatobnýrozkazpodľa
§ 266 ods. 3 CSP zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaná v 2/ rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že v danom prípade sa jedná

o klasický spotrebiteľský úver na čokoľvek, pričom namietala, že pre absenciu obligatórnych náležitosti
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa považuje predmetný spotrebiteľský úver
zo zákona za bezúročný a bezpoplatkov. Tvrdila, že jej neboli predložené VOP. Ďalej uviedla, že jej
nebolo doručené vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru, alebo výzva na úhradu celej dlžnej sumy.
Poukázala, že prílohou žaloby je len vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 04.06.2015 a výzva

na úhradu zo dňa 18.07.2016 adresovaná žalovanému v 1/ rade.

5. Žalobca v replike doručenej okresnému súdu dňa 29.05.2017 uviedol, že žalovaným bol poskytnutý
úver vo výške 15 000 eur. Žalovaní uskutočnili k úveru platby vo výške 4 666,64 eur. Uviedol, že v
prípade ak bude mať súd zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkov, mal za to, že mu patrí rozdiel

medzi poskytnutou istinou a vykonanými úhradami, t.j. suma vo výške 10 333,36 eur. Pokiaľ žalovaná v
2/ rade tvrdila, že jej nebolo doručené vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru, do pozornosti súdu dal
tú skutočnosť, že žalovaná sa o vyhlásení predčasnej splatnosti dozvedela najneskôr doručením žaloby.

6. Žalovaná v 2/ rade v duplike doručenej okresnému súdu dňa 21.09.2017 podstatné k danej veci

uviedla, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru je potrebné
všetky úhrady zo strany žalovaných zarátať na splátku istiny.

7. Podaním zo dňa 19.10.2017 žalovaná v druhom rade namietala, že vzhľadom na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 6C/232/2014-77 zo

dňa 05.04.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 19.07.2016, nie je možne žalovaných zaviazať na
plnenie záväzku voči žalobcovi spoločne a nerozdielne, tak ako vyplýva zo žalobnej požiadavky.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k podaniu žalovanej v 2/ rade zo dňa 19.10.2017 uviedol, že akékoľvek
dohody o vyporiadaní BSM manželov a tiež rozsudky týkajúce sa vyporiadania BSM manželov v zmysle

§ 149 ods. 3 OZ zaväzujú iba jej účastníkov, resp. strany civilného konania a nemajú dopad na právne
vzťahy manželov k osobám, ktoré účastníkmi dohody, resp. stranami civilného konania nie sú. Preto
argumentáciu žalovanej v 2/ rade v tomto smere považoval za právne irelevantnú.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.02.2018, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie

a vyhlásil rozsudok vo veci samej, a to bez účasti žalovaného v 1/ rade, ktorému bola písomnosť
doručovaná v súlade s § 116 CSP.

10. Právna zástupkyňa žalobcu sa pred súdom pridržiavala doterajších písomných podaní.

11. Rovnako právny zástupca žalovanej v 2/ rade trval na podanom odpore a následne realizovaných
podaniach.

12. Právni zástupcova strán sporu vo svojich prednesoch pred súdom uviedli, že nespornou
skutočnosťou v danej veci je výška poskytnutého úveru žalovaným 15 000 eur, ako aj výška celkovej

úhrady žalovaných k predmetnému úveru 4 666,64 eur.

13. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä zmluvou
o splátkovom úvere zo dňa 03.01.2012, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskomúvere, všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP, a.s., výzvou zo dňa 14.05.2015 s doručenkou,
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.06.2015 s doručenkou, výzvou zo dňa
14.05.2015 s doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2015, predžalobnou

výzvou, poštovým podacím hárkom, výpisom z úverového účtu a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 6C/232/2014 zo dňa 05.04.2016 (č.l. 4-86 spisu).

14. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými
dňa 03.01.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť

žalovaným úver vo výške 15 000 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach po dobu 120 mesiacov eur od 25.02.2012 v sume 231,65. Úver bol poskytnutý žalovaným
jednorázovo bezhotovostne. Jednalo sa o spotrebný úver na čokoľvek, pričom výška úrokovej sadzby
bola11,90%,úrokzomeškaniavovýške 8%ročne,konečnásplatnosťúveruboladňa25.01.2022,
RPMN bola vo výške 13,55 % priemerná hodnota RPMN 12,38 % a celková čiastka spojená s úverom
bola vo výške 26 834,88 eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a štandardné

európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaní porušili zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý
úver riadne a včas. Žalobca výzvou zo dňa 14.05.2015 vyzval obidvoch žalovaných k úhrade celej
dlžnej sumy, zásielky sa žalobcovi vrátili ako zásielky neprevzaté v odbernej lehote. Žalobca listom zo
dňa 04.06.2015 oznámil žalovanému v 1/ rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 03.06.2015,
zásielka sa žalobcovi vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Žalovanej v 2/ rade žalobca

zásielku, obsahom ktorej bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobca nezasielal, resp. uvedená
skutočnosť z obsahu spisového materiálu nevyplýva. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.07.2016 vyzval
žalobca žalovaného v 1/ rade k úhrade 18 164,71 eur. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním
nesporne zistené, že žalovaným bol zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý úver vo výške
15 000 eur a žalobcovia k úveru zaplatili celkovú čiastku vo výške 4 666,64 eur.

15. Na základe tatko zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od
01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
16. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva,
že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov

nebankovým spôsobom. Žalovaní zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické
osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel
k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa

03.01.2012 je vzťahom občianskoprávnym - spotrebiteľským a je potrebné naň aplikovať ustanovenia
vyššie citovaných zákonov.

17. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovanými je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má

všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

18. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z., a to podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v

čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým
je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru

majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto
čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky
úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka

na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti,
ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných
poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na
úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný
spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú

v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len
vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu
príslušenstva,jevylúčené,abyvzniklipochybnostiotom,akomalibyťzaplatenésplátkyzapočítavanéna
úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie uvedeným výkladom
z predmetných zmlúv o úvere nevyplýva. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či
sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa
12.03.2013. Okresný súd upriamuje pozornosť aj na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý
v rozsudkoch sp. zn. 6Co/30/2017 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k
rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom

na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia
splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15
vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov,doslova by "zlomil" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup
typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je
vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože

by sa jednalo o výklad práva contra legem. S týmto právnym názorom sa okresný súd plne stotožňuje.
V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že nemožno uvažovať nielen o priamom účinku
smernice, ale ani o nepriamom účinku smernice. V prípade keby bol nepriamy účinok priznaný, aj v tomto
prípade by išlo o výklad contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch definuje predmetné
obligatórne náležitosti inak ako dotknutá smernica.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver
považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov.

20. Okresný súd považoval za nesporné, že žalovaní do podania žaloby uhradili žalobcovi sumu vo
výške 4 666,64 eur. Úver vo forme istiny predstavoval sumu 15 000 eur. Okresný súd tak žalobcovi

priznal nárok v sume 10 333,36 eur, čo predstavuje istinu úveru (15 000 - 4 666,64). Túto sumu okresný
súd priznal žalobcovi spolu aj s úrokom z omeškania, avšak až od 06.03.2017, t.j. od momentu, kedy
bola žalovanej v 2/ rade doručená žaloba spolu s prílohami (nakoľko v danej veci nebolo preukázané
doručenie vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru žalovaným) do zaplatenia. Preto súd priznal úroky
z omeškania z priznanej istiny 10 333,36 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, a to v sadzbe 8,05 % ročne,

nakoľko v rozhodnom čase (k prvému dňu omeškania) výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,05
% po pričítaní 8 percentuálnych bodov potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne.

21. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 7 261,75 eur, nakoľko súd v zmysle
vyššie uvedeného vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov.

22. K námietke žalovanej v 2/ rade, že nemožno žalovaných zaviazať na plnenie povinnosti žalobcovi
spoločne a nerozdielne z dôvodu vyporiadania BSM medzi žalovanými ako manželmi súd uvádza, že
tútonámietkuvyhodnotilakonedôvodnú.Dlhžalovanýchvočižalobcovijespoločnýmdlhomžalovaných,
pretože vznikol za trvania ich manželstva z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 03.01.2012, ktorú

ako spoludlžníci uzatvorili obaja žalovaní. Žalovaní preto za tento dlh z úverovej zmluvy zodpovedajú
podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne. Žalobca sa tak môže splnenia
svojej pohľadávky domáhať od ktoréhokoľvek zo žalovaných ako solidárnych dlžníkov. Skutočnosť,
že medzičasom došlo k vyporiadaniu BSM medzi žalovanými ako manželmi rozsudkom Okresného
súdu Žilina č.k. 6C/232/2014-77 zo dňa 05.04.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 19.07.2016,

a to v pomere 1, na tomto nič nemení. Takéto vyporiadanie medzi solidárnymi dlžníkmi nemôže
„modifikovať“ okruh účastníkov ich záväzkového vzťahu so žalobcom (právnym predchodcom žalobcu)
akotreťouosobou,jehoobsah,čivýškuplnenia,ktoréježalobcaoprávnenýpožadovaťodktoréhokoľvek
zo solidárnych dlžníkov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi solidárnymi
dlžníkmi sa odrazí len v ich vzájomnom vzťahu. Vzájomné vyporiadanie solidárnych dlžníkov po

splnení ich dlhu voči veriteľovi (žalobcovi) je totiž závislé od toho, aká bola výška vzájomných podielov
spoludlžníkov na ich spoločnom záväzku, v tomto prípade 1. Žalobca tak nemôže byť na svojom
postavení nijako dotknutý a vzájomné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi
solidárnymi dlžníkmi sa preto nedotýka jeho oprávnenia požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek zo
solidárne zaviazaných dlžníkov.

23. V priebehu konania podaním zo dňa 15.03.2017 doručeným okresnému súdu dňa 22.05.2017
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava (ďalej v texte ako „združenie“) podalo návrh na pribratie
združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. Združenie uviedlo, že bolo

založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Súčasne združenie požiadalo súd o získanie stanoviska
žalovaného, či súhlasí alebo nesúhlasí s pribratím tohto združenia do konania ako osobitného subjektu
na strane žalovaného a v prípade kladného stanoviska žalovaného navrhovalo jeho pribratie do konania
podľa ust. § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).
Podľa ust. § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán

verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.Podľa ust. § 95 ods. 2 CSP, subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže
vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
Podľa ust. § 95 ods. 3 CSP, ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na

ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému
usporiadaniu vzťahov.
24.Citovanéustanovenie§95ods.1CSPupravujeinštitútosobitnéhosubjektu,ktorýmôževystupovaťv
konaní za účelom ochrany práv strany sporu. Osobitný subjekt môže v konaní vystupovať až na základe
právoplatného súdneho rozhodnutia o jeho pribratí. Súd o pribratí subjektu ako osobitného subjektu

rozhoduje buď na základe procesného návrhu strany sporu, podnetu tretej osoby alebo aj bez návrhu.
Z ustanovenia § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že pre kladné rozhodnutie (t.j. rozhodnutie o pribratí subjektu
do konania ako osobitného subjektu) musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1/ musí ísť
buď o orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu; a 2/ musí byť
daný súhlas strany, na ktorej bude osobitný subjekt vystupovať, s vystupovaním orgánu verejnej moci

alebo právnickej osoby na jej strane. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných
ustanovení súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pribratie vyššie uvedeného
združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, a to z dôvodu, že v danom prípade
združenie jednak žiadnym spôsobom nepreukázalo, že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu, keďže nepredložilo k svojmu podaniu stanovy združenia a

tieto k dnešnému dňu nie sú registrované ani v správnom denníku tunajšieho súdu. Združenie súčasne
ani nepredložilo súhlas žalovaného s jeho pribratím do konania ako osobitného subjektu na jeho strane.
K žiadosti združenia o zabezpečenie stanoviska žalovaného ohľadne pribratia združenia do konania
ako osobitného subjektu cestou súdu, súd konštatuje, že súd nemôže nahrádzať povinnosť združenia
zabezpečiť si súhlas strany sporu. Nie je možné dôvodne žiadať, aby administratívu a náklady spojené s

vyžiadaním súhlasu od stoviek žalovaných prevzal na seba súd, ktorý by tak nad rámec svojich úloh plnil
povinnosti združenia, ktoré ich z neznámych dôvodov opomenulo splniť. Z dikcie ustanovenia § 95 ods.
1 CSP možno vyvodiť, že súd by mal sám zabezpečiť stanovisko strany sporu iba v prípade ak rozhoduje
o pribratí osobitného subjektu ex offo. V ostatných prípadoch musí predložiť súhlas spolu s procesným
návrhom resp. podnetom subjekt, ktorý pribratie navrhol. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných

zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak ako je uvedené v prvej časti výroku tohto rozsudku.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,46
% trov konania.

26. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 17 595,11 eur s príslušenstvom (100 %). Súd priznal žalobcovi
nárok v sume 10 333,36 eur s príslušenstvom (58,73 %). Úspech žalovaných tak bol vo výške 41,27 %
(100 % - 58,73 %). Čistý úspech žalobcu tak predstavoval 17,46 % (58,73% - 41,27 %).

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v prvej časti výroku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozsudku v ostatnej časti výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.