Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313207767
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313207767.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore strán žalobcu: O. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners,
s.r.o., IČO: 36 866 296, so sídlom Štúrova 42, Šaľa, proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Kvasňovský, so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 10C/66/2013-273 zo dňa 10.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu
prikazuje nehnuteľnosti parcely registra „C“ zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Správe
katastra Šaľa, okres Šaľa, obec R., katastrálne územie R., a to
- pozemok parcelné č. 6101/1 o výmere 648 m2 - záhrada
- pozemok parcelné č. 6101/2 o výmere 350 m2 - záhrada
- pozemok parcelné č. 6102 o výmere 851 m2 - zastavané plochy a nádvoria

- stavba súpisné číslo XXX, postavená na parcele č. 6102 - rodinný dom s výškou spoluvlastníckeho
podielu 1/1,
osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1U, EČ: SA 371 CD, VIN: TMBDG41U138700623 záväzok voči
veriteľovi Q. T., a.s. so sídlom U. F. X, XXX XX T., IČO: 00 686 930
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej vyrovnávací podiel vo výške 40.996,58 Eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
III. Žalobca O. E., narodený XX. D. XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R. a žalovaná I. J., narodená XX. E.
XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R. sú povinní zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov každý po 1.558,- Eur na účet J. H., a.s. B., Z., Q. X, P. do 30 dní od doručenia
tohto právoplatného rozsudku.
IV. Žalobca je povinný z titulu náhrady trov štátu zaplatiť 101,32 Eur a žalovaná 77,32 Eur na účet

tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 148 ods. 1, § 149 ods. 3 a 4, § 150 Občianskeho zákonníka a
vecne tým, že vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci súd uzatvára, že predmetom vyporiadania
BSM je nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX v cene 89.405,10 Eur v zmysle znaleckého posudku ku dňu
vyhlásenia rozsudku /§ 217 CSP/, motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA 1U, EČ: SA 371 CD v cene

4.000,- Eur v zmysle výpovede obidvoch strán, záväzok voči Q. T., a.s. podľa stavu ku dňu právoplatnosti
rozsudku o rozvode vo výške 6.837,19 Eur. Hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu nachádzajúce sa vrodinnom dome. Strany nežiadali vyporiadať hnuteľné veci vzhľadom na ich opotrebovanie a nízku cenu.
Súd pri vyporiadaní BSM nie je návrhmi strán viazaný, ale to neznamená, že súd je povinný iniciatívne,
vyporiadať veci patriace do BSM zo spoločných prostriedkov, pokiaľ sami nevymedzili predmet BSM aj

o tieto veci. V takomto prípade nastupuje domnienka o ich vyporiadaní podľa § 149 ods. 3 OZ.

3. Žalobca okrem vecí tvoriacich predmet BSM vymedzených súdom, žiadal do BSM zahrnúť záväzok
voči jeho matke I. E. vo výške 2.000,- Eur. Žalovaná predmetnú pôžičku neuznávala z dôvodu, že matka
žalobcu takýto finančný obnos nemala k dispozícii. Žalobca pravdivosť svojho tvrdenia preukazoval

čestným prehlásením podpísaným jeho matkou 18. februára 2013, z ktorého vyplýva, že na kúpu
motorového vozidla svojmu synovi dala 4.000,- Eur 27. apríla 2012. Z technického preukazu motorového
vozidla je zrejmé, že žalobca prepísal motorové vozidlo 24. septembra 2012. Na pojednávaní konanom
30. októbra 2013 žalobca potvrdil kúpu motorového vozidla na deň 24. apríla 2012. Matka žalobcu
potvrdila, že synovi požičala 3.000,- Eur na zakúpenie motorového vozidla, pretože má zdravotné
ťažkosti s tým, že ju zoberie k lekárovi. Zo sumy 3.000,- Eur jej žalobca vrátil 1.000,- Eur. V danom

prípade žalobca nepreukázal, že jeho matka mu požičala finančný obnos vo výške 4.000,- Eur na
kúpu motorového vozidla, pretože matka žalobcu v čestnom prehlásení z 18. februára 2013 tvrdila, že
synovi dala 4.000,- Eur, na pojednávaní tvrdila, že synovi požičala 3.000,- Eur, teda k údajnej pôžičke
sa vyjadrovala odlišne. Výpoveď svedkyne súd považoval za nedôveryhodnú a predmetný záväzok
nezahrnul do predmetu BSM. Okrem toho žalobca neobjasnil súdu z akého dôvodu motorové vozidlo

prepísal na príslušnom Dopravnom inšpektoráte po uplynutí piatich mesiacov od kúpy motorového
vozidla.

4. Súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX zo znalcom
určenej hodnoty nehnuteľnosti v sume 89.405,10 Eur, z ktorej sumy súd odpočítal žalobcovu investíciu

do kanalizácie vo výške 2.063,98 Eur a investíciu žalovanej vo výške 6.638,- Eur /dar od jej matky,
ktorú nerozporoval žalobca/, čo činí 80.698,02 Eur. Súd nezobral do úvahy investíciu zo strany žalobcu
vo výške 266.666,- Sk /8.851,69 Eur/ do kúpy rodinného domu patriaceho do BSM z dôvodu, že
finančné prostriedky z kúpnej zmluvy uzatvorenej 5. augusta 2002, z ktorej kupujúci predávajúcim
zaplatili preddavok vo výške 194.000,- Sk /spoluvlastnícky podiel žalobcu činí 64.666,- Sk/ 24. júna

2002 a zvyšok kúpnej ceny vyplatili kupujúci 31. augusta 2002 vo výške 202.000,- Sk. Žalobca žiadnym
hodnoverným dôkazom nepreukázal vloženie finančnej čiastky vo výške 64.666,- Sk do kúpy rodinného
domu. Zvyšok kúpnej ceny v sume 202.000,- Sk žalobca z časového hľadiska nemohol investovať
do kúpy rodinného domu, pretože rodinný dom strany kúpili na základe kúpnej zmluvy uzavretej 9.
novembra 2000 za kúpnu cenu vo výške 600.000,- Sk, pričom záloha vo výške 10.000,- Eur bola

zaplatená 31. októbra 2000, pri podpise zmluvy bola zaplatená čiastka 506.000,- Sk a 27. marca 2000
84.000,-Skzposkytnutéhoúveruakúpnazmluva,zktorejžalobcovibolvyplatenýspoluvlastníckypodiel
vo výške 202.000,- Sk bola uzavretá 5. augusta 2002, to znamená po kúpe nehnuteľností.

5. Súd do výlučného vlastníctva žalobcu ďalej prikázal motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA, EČ:

SA 371 CD, VIN: TMBDG41U138700623, hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome, záväzok
Q. T., a.s. na základe zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 2008075180 z 3. septembra 2008 s tým,
že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej vyrovnávací podiel z titulu vyporiadania BSM v sume ako je
uvedené nižšie.

6. Pri nehnuteľnosti súd vychádzal z ceny určenej znalcom vo výške 89.405,10 Eur, z ktorej sumy
odpočítal žalobcovu investíciu do kanalizácie vo výške 2.063,98 Eur a investíciu žalovanej vo výške
6.638,- Eur ako dar jej matky, ktorú sumu nenamietal žalobca, čo činí 80.698,02 Eur. Z toho polovica
činí 40.349,01 Eur /80.698,02 : 2 = 40.349,01/. K tejto sume súd pripočítal investíciu žalovanej, čo
činí 46.987,01 Eur /40.349,01 + 6.638,- = 46.987,01/. Z tejto sumy súd ďalej odpočítal 6.837,19 Eur

z titulu záväzku voči Q. T., a.s. a o sumu 1.365,84 Eur z titulu prostriedkov získaných zo stavebného
sporenia otca žalobcu pána P. E., čo činí 38.783,98 Eur. K tejto sume súd pripočítal 212,60 Eur z
titulu zostatkov na bežných účtoch strán sporu ku dňu zániku manželstva, t.j. 38.996,58 Eur + 2.000,-
Eur z titulu vyporiadacieho podielu na osobnom motorovom vozidle, ktoré súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu = 40.996,58 Eur. Predmetnú sumu je povinný žalobca zaplatiť žalovanej do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.

7. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko obidve strany mali úspech
v konaní len čiastočný.8. Podľa Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. a Sadzobníka súdnych poplatkov položka 6
písm. b/, ak sa konanie skončilo rozsudkom platí sa za vyporiadanie BSM súdny poplatok vo výške

3% z hodnoty, najmenej 66,- Eur a najviac 16.596,50 Eur. V danom prípade súd vyporiadaval predmet
BSM v hodnote 103.931,26 Eur (89.400,- /hodnota nehnuteľnosti/, 4.000,- /cena motorového vozidla/,
2.731,67 /suma preúčtovaná z účtu otca žalobcu na účet žalobcu/, 693,80 + 268,60 /finančné zostatky
na účtoch strán/, 6.837,19 /zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode/). 3% z hodnoty
predmetu BSM činí 3.117,93 / 2 = 1.558,96 Eur, pričom každá zo strán je povinná predmetnú sumu

zaplatiť Slovenskej pošte.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca proti výrokom I., II., III. a IV. z dôvodu, že odvolacie
námietky majú vplyv na všetky tieto výroky. Predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie
- svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 365 ods. 1 písm. b) v spojení s § 220 ods. 2, ods. 3 CSP
a § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP).

- že súd do masy vyporiadaného BSM nezahrnul záväzok strán sporu voči matke žalobcu I. E. titulom
pôžičky, nárok žalobcu voči žalovanej titulom ust. § 150 OZ a teda sumu prostriedkov, ktoré boli použité
z oddeleného majetku žalobcu na zaobstaranie bývania strán sporu kúpou nehnuteľností uvedených
vo výroku I. rozsudku, pričom žalobca tieto majetkové hodnoty zahrnul do predmetu vyporiadania a
vyplývajú aj zo žaloby. Súd však vo výroku I. rozsudku o týchto majetkových hodnotách nerozhodol a

súčasne ani do výroku rozsudku sa nepremietli v podobe výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti. Na
základe uvedeného má žalobca za to, že v tejto časti je výrok odvolaním napadnutého rozsudku neúplný.
Ďalejnamietal,žesúdnedostatočneanesprávnevyhodnotilvýsluchmatkyžalobcuI.E.ohľadnepôžičky
v sume 4.000,- Eur poskytnutej žalobcovi na kúpu osobného auta. To, že súd nevzal do úvahy výpoveď
tejto svedkyne, súd uviedol dva dôvody, keď na jednej strane uviedol, že malo ísť o výlučný záväzok

žalobcu a na strane druhej tvrdí, že svedeckú výpoveď matky na pojednávaní 07.04.2014 považoval za
nedôveryhodnú a to výlučne z dôvodu, že na pojednávaní táto uviedla, že synovi požičala sumu 3.000,-
Eur. Ani jeden z týchto dôvodov však súd dostatočne a presvedčivo neodôvodnil. Súčasne do masy BSM
zahrnul motorové vozidlo Škoda Octavia práve v sume 4.000,- Eur a to bez toho, aby súd skúmal z akých
finančných prostriedkov toto bolo nadobudnuté. Žalobca v žalobe zahrnul motorové vozidlo do BSM,

nakoľko vychádzal zo zákonnej premisy, že bolo odkúpené za trvania BSM a na ktoré bola použitá suma
1.000,- Eur pochádzajúca z majetku manželov. Žalobca v deň kúpy vozidla vybral zo svojho účtu sumu
1.000,- Eur, avšak v tomto čase už spoločne nehospodárili a predmetnú sumu následne na predmetný
účet vrátil. Výber sumy 1.000,- Eur z bankového účtu potvrdila aj žalovaná, pričom nikdy netvrdila, že na
kúpu motorového vozidla boli použité aj iné finančné prostriedky ako táto suma 1.000,- Eur. Z výsluchu

matky vyplýva, že synovi požičala sumu 3.000,- Eur, z ktorej sumy jej už vrátil 1.000,- Eur a aktuálny dlh
je už len 2.000,- Eur. Konštatovanie, že tento výsluch nie je dôveryhodný a to bez uvedenia konkrétnej
skutočnosti aj s poukazom na to, že ho je možné považovať za bližšiu špecifikáciu čestného prehlásenia
o poskytnutí pôžičky nie je možné považovať zo strany súdu za iné ako arbitrárne rozhodnutie. Matka
žalobcu mala v čase výsluchu 68 rokov a zlý zdravotný stav, čo však nerobí jej výsluch nedôveryhodným

a to aj s poukazom na ďalšie v konaní vykonané dôkazy. Pre žalobcu nie je sporné zahrnutie motorového
vozidla do BSM, nakoľko na jeho kúpu bolo použitých 1.000,- Eur z majetku podliehajúceho BSM z účtu
žalobcu, hoci v čase kúpy motorového vozidla strany sporu už spoločne nehospodárili, viedli oddelené
domácnosti. Sporným a nezdôvodneným je spôsob ako súd prvej inštancie túto majetkovú hodnotu
vyporiadal, keď priznal žalovanej nárok na vyplatenie majetkového podielu vo výške 1/2 zo sumy 4.000,-

Eur,hocižalovanásaonadobudnutímajetkunijakonepričinila.Vtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutie
Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 8C/36/1969, R 57/1970, R 42/72.
Rovnako súd prvej inštancie postupoval a žiadnym spôsobom nezdôvodnil i vo vzťahu k hodnote
nehnuteľnosti vo výroku I. rozsudku v bode 30. a 32. uvádza, že vychádzal z hodnoty nehnuteľností v
sume89.405,10Eur,údajnekudňuvyhláseniarozhodnutia,avšakpodľaznaleckéhoposudkunač.l.138

súdneho spisu vyplýva, že táto hodnota je hodnotu ku dňu zániku BSM a nie ku dňu rozhodnutia súdu.
Nie je dôvodné, aby hodnotovú stratu na majetku, ktorá vznikla odstupom času od rozvodu manželstva
ku dňu vyporiadania by nemali znášať obaja manželia a pričítať túto stranu len na ťarchu žalobcu. Aj
tu poukázal na platné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 113/2000 s tým, že v prípade
ak mal súd prvej inštancie záujem sa od rozhodovacej praxe odchýliť, mal svoj názor rozsudku náležite

odôvodniť (§ 220 ods. 3 CSP). Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie vychádzať z hodnoty určenej
znaleckým posudkom v sume 81.700,- Eur, ktorá suma je daná časom a miestom, kde sa nehnuteľnosť
nachádza v čase vyporiadania. Ďalej za sporné žalobca považuje aj skutočnosť, že súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nezohľadnil jeho právo na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré získal predajomsvojho výlučného majetku, ktorý nadobudol od matky darovaním. Ide o hodnotu 8.851,69 Eur a nie
je sporné, že žalobca nadobudol od svojej matky darovaním 1/3 na nehnuteľnostiach - rodinný dom
súp. č. XXX a príslušné pozemky zapísané na LV XXX, keď darovacia zmluva uzavretá 24.07.2000,

vklad bol povolený pod V-1010/2000 zo dňa 06.09.2000. Následne nie je sporným ani to, že žalobca
tieto nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou zo dňa 05.08.2002, na základe ktorej mu vznikol nárok na
vyplatenie kúpnej ceny 8.851,71 Eur, ktorá mu bola vyplatená ako preddavok 64.666,- Sk 24.06.2002 a
v sume 202.000,- Sk, ktorá mu bola vyplatená 05.08.2002 pri podpise kúpnej zmluvy (6.705,17 Eur).
Nie je sporné, že strany sporu nadobudli nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. rozsudku - rodinný

dom, kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.2000, vklad bol povolený pod V-1426/2000 zo dňa 28.11.2000 za
kúpnu cenu 600.000,- Sk a následne pozemky parc. č. 6102 a 6101 zapísané na LV XXXX predali až
kúpnou zmluvou zo dňa 09.08.2002 za cenu 400.000,- Sk a vklad bol povolený pod V-1109/02 zo dňa
19.08.2002. Súd prvej inštancie bez reálneho dôkazu zaujal stanovisko, že žalobca nemohol finančné
prostriedky nadobudnuté predajom vložiť do kúpy rodinného domu, keď v čase vyplatenia tejto sumy
boli už strany sporu vlastníci rodinného domu. Tu však ušlo pozornosti súdu, že pozemky pod rodinným

domom a priľahlý pozemok parc. č. 6101 a 6102 strany sporu nadobudli až na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 09.08.2002, pričom kúpna cena bola vyplatená pri podpise zmluvy 09.08.2002 a nebola vyplácaná
zo žiadneho úveru tvrdeného súdom prvej inštancie. Takýto úver ani neexistoval, pričom kúpna cena
bola vyplatená až po tom, ako žalobca obdržal kúpnu cenu za svoje nehnuteľnosti 266.666,- Sk a ktorú
obdržal 04.06.2002 a 05.08.2002. Použitie sumy 266.666,- Sk na kúpu nehnuteľnosti poprela aj matka

žalobcu.
Záverom namietal spornosť a výpočet súdneho poplatku, ktorý ma uhradiť za vyporiadanie, keď súd
prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní z nesprávnej hodnoty majetku, keď pri nehnuteľnostiach mala
byť suma tohto majetku iba 81.700,- Eur, čo má vplyv na hodnotu základu pre výpočet súdneho poplatku.
Ďalej za sporné považuje aj to, aby boli trovy konania štátu vo výroku IV. rozdelené rovnomerne medzi

stranami sporu, keď všetky vykonané dôkazy boli vykonané v prospech oboch strán sporu za účelom
určenia masy BSM a jeho hodnoty. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalobca žiada,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie alternatívne,
aby sám vo veci rozhodol tak, že zohľadní odvolacie námietky žalobcu v tomto odvolaní.

10. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Poukázala na to, že vo veci podala podrobné písomné vyjadrenie, na
obsahu ktorého trvá. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení 17.03.2016 navrhol zahrnúť do BSM
sumu 4.000,- Eur, keďže žalovaná v konaní tvrdila, že žalobca pred súdom potvrdil, že v čase
údajného poskytnutia finančných prostriedkov od matky vybral z účtu v banke sumu 1.000,- Eur.

Matka žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi korigovala žalobcom tvrdnú výšku záväzku ako aj svoje
neskôr poskytnuté čestné prehlásenie, v ktorom deklarovala poskytnutie sumy 4.000,- Eur a uviedla,
že v skutočnosti žalobcovi požičala iba 3.000,- Eur. Keďže tu bola zjavná rozpornosť medzi návrhom
žalobcu a výpoveďou jeho matky a iný dôkaz neexistoval, ktorý by prezentoval existenciu záväzku,
súd správne údajný záväzok nezahrnul do BSM žalobcu a žalovanej. Čo sa týka určenia hodnoty

nehnuteľnosti patriacich do BSM na účely vyporiadania, nesúhlasí s názorom žalobcu a nestotožňuje
sa s ním a považuje za potrebné uviesť, že ani jedna z uvedených súm, na ktoré poukazuje žalobca,
nepredstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania BSM, keď znalecký posudok bol
vyhotovený 18.12.2014. Žalovaná sa preto domnieva, pričom tento názor je podporený aj rozhodovacou
praxou súdov, že ak majú byť nehnuteľnosti patriace do BSM prikázané do výlučného vlastníctva

žalobcu, čo žalobca navrhol a žalovaná s tým súhlasila, nie je dôvod, aby žalovaná niesla ťarchu
poklesu hodnoty nehnuteľnosti oproti stavu, ktorý tu bol v čase zániku manželstva. S odvolaním sa
na svoje záverečné vyjadrenie zo dňa 14.10.2016 opätovne poukázala, že žalobca jednak neposkytol
žiadny dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom preukázal použitie získaných finančných prostriedkov
za odpredaj svojho majetku na nadobudnutie nehnuteľností patriacich do BSM a ak by taký dôkaz

aj poskytol, tak by bol v rozpore s inými dôkazmi, ktoré poskytujú informáciu o spôsobe a čase
vyplatenia sumy za nehnuteľnosti darované žalobcovi jeho matkou. Časť peňazí za predaj darovanej
nehnuteľnosti bola žalobcovi vyplatená 31.08.2002, pričom kúpna zmluva na pozemky bola podpísaná a
kúpna zmluva bola vyplatená 09.08.2002. Z uvedeného je zrejmé, že finančné prostriedky minimálne vo
výške 202.000,- Sk ani nemohli byť z časového hľadiska reálne žalobcom použité na vyplatenie kúpnej

ceny nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.08.2002. Samotný dom patriaci do BSM nadobudli
strany sporu už na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2000 a nie až v roku 2002, kedy nadobudli
priľahlé pozemky. Žalovaná popiera použitie akýchkoľvek žalobcom tvrdených finančných prostriedkov
na kúpu nehnuteľnosti patriacich do BSM a preto pri absencii akéhokoľvek iného dôkazu o ich použití jesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi nevzniká nárok na vrátenie sumy vo výške
predmetných finančných prostriedkov podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Navrhla preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. K predmetnému vyjadreniu podal vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Cdo 12/2011, v zmysle ktorého pri oceňovaní
nehnuteľnosti platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať i z ich stavu ku dňu zániku BSM, avšak z
ich ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Obsahovo totožným je aj rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 Cdo 343/2014. Z uvedenej aktuálnej súdnej praxe je teda zrejmé, že súd prvej inštancie
vychádzal pri určení hodnoty vyporiadaných nehnuteľností z nesprávnej hodnoty a tvrdenie žalovanej pri
vyjadrení prečo by ona mala znášať trhovú stratu nie je priliehavé, keďže takúto majetkovú stratu musí
znášaťajžalobca.Čosatýkavyhodnoteniasvedeckejvýpovedematkyžalobcupoukázalnarozhodnutie
NajvyššiehosúduSR6MCdo1/2010arozhodnutiesp.zn.4Cdo154/2007,5Cdo68/2011zdôrazňujúc,
že súd ma pri svojom odôvodnení rozsudkov dbať na jeho celkovú presvedčivosť, prijateľné, racionálne,

ale v neposlednom rade až spravodlivé a presvedčivé odôvodnenie. S poukazom na uvedené z obsahu
odôvodnenia nie je zistiteľné ako sa súd vyporiadal s tým dôkazom, ktorým bola výpoveď matky žalobcu
ani vo vzťahu k tvrdenej pôžičke žalobcu, ani vo vzťahu jej k úhrade časti kúpnej ceny za vyporiadané
nehnuteľnosti. Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe v podaní zo dňa 14.05.2013 sama pripustila, že
žalobcom získaná suma mohla byť použitá na kúpu pozemkov, čo v konaní samostatne tvrdil aj žalobca.

Zmenu takéhoto tvrdenia preto žalobca zo strany žalovanej považuje iba za účelovú zmenu procesnej
obrany. Čo sa týka kúpy osobného vozidla, názor žalovanej je v rozpore aj s rozhodnutiami Najvyššieho
súdu ČSSR, na ktorý už poukazoval v predchádzajúcom podaní. Pri vyporiadaní BSM treba vychádzať
z toho, že je zaťažený dlhom, ktorého zaplatením vynaložil svoje prostriedky na vec, ktorú manželia
nadobudli do BSM. Znamená to, že treba postupovať podľa § 150 OZ, ktorý ustanovuje, že každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Ak teda žalovaná tvrdí, že záväzok voči matke žalobcu neexistuje, lebo ide o výlučný záväzok žalobcu,
avšak žalovaná si nárokuje na celú hodnotu motorového vozidla ako nárok patriaci do BSM, potom nie
je jej tvrdenie v tomto smere priliehavé, nakoľko je potrebné pri vyporiadaní hodnoty motorového vozidla
zohľadniť aj sumu toho záväzku, ktorý žalobca musí veriteľovi uhradiť. Vzhľadom na uvedené zotrval

na svojich odvolacích námietkach.

12. Aj k tomuto vyjadreniu podala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu s tým, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu a zároveň s odkazom na
argumenty uvedené v predmetnom vyjadrení znovu opakuje, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom

a právnym názorom súdu prvej inštancie. Navrhla znovu potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať jej plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah
odvolania, keďže z § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
odvolanie je dôvodné.

14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
Civilného sporového poriadku účinného, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany.

15. Nesprávne hodnotenie dôkazov je možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že ak si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
horeuvedenému zákonnému ustanoveniu.16. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov. Rozsah BSM je zakotvený v ust.
§ 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva

a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom
alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania
len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

18.Podľa §145Občianskehozákonníka bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovaťkaždý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon (relatívne)

neplatný § 40 a Občianskeho zákonníka. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

19. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná

dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§
149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

20. Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka
tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým
na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v

čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve

jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania,
čo znamená, že oprávnenému manželovu bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na
zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Vyporiadanie BSM
sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy
manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva.

22. Súd akceptoval žiadnym z účastníkov nenamietaný postup a priklonil sa k novšej judikatúre
znamenajúcej odklon od doterajšej právnej praxe, keď platilo, že vyporiadanie BSM dohodou sa musí
týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM, a ktorý v čase jeho zániku existoval (napr. R 42/1972).
Novšia judikatúra akceptuje vyporiadanie BSM na základe viacerých právnych skutočností, napr. tak, že

ohľadne časti BSM je uzavretá dohoda o vyporiadaní, časť je vyporiadaná rozhodnutím súdu a zbytok
na základe zákonnej domnienky (napr. rozsudok Veľkého senátu občiansko-právneho kolégia NS ČR z
09.03.2011 sp. zn. 31CdO/1038/2009, rozsudok NS ČR 22CdO/1283/2003).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nemá povinnosť návrh, aj keď len čiastočne

zamietnuť, pokiaľ nerozhodne v súlade s jeho obsahom. Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželom nie je návrhom ako takým doslovne viazaný. Súd v konaní zistí, čo z
majetku uvedeného návrhu, prípade doplneného stranami sporu v konaní patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov, o tomto majetku rozhodne vo výroku rozsudku a ostatným savysporiada v odôvodnení rozsudku. Súd takto vlastne vec právne posúdi. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav, vyplývajúci z vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenie výsledkov

dokazovania.

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010) V Civilnom sporovom poriadku zostalo zachované, že súd hodnotí
dôkazy voľnou úvahou, pričom ich posudzuje každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti. Keďže podľa

CSP majú všetky dôkazy rovnakú procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz vyvrátený
dôkazom opaku. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení
(vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia). Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou
konania, ale pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie
z tohto dôvodu vecne nesprávne.

25. Pri vyporiadaní majetku bývalých manželov platí, že vec, ktorá bola získaná za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z
peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva, alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal

(pozri napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z
jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre
seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú
v prípade, kedy je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov,
avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do

bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.04.2000, sp. zn. 22 Cdo
1658/98).

26. O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade,
že je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné

prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28.11.1969,
sp. zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého
bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak
boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota,
patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to,

či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne - do bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela,
ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke či ako
neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich
vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva.

27. Pokiaľ sa vec už stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť
právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej
získanie použité len prostriedky z výlučného majetku. V takom prípade má ten, koho výlučné prostriedky
boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žiadať,

aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (§ 150 OZ, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, zo dňa 07.01.2008, sp. zn. 22 Cdo 3596/2006).

28.Vdanomprípadebolonesporným,žeosobnéautokúpilžalobcazatrvaniamanželstvasožalovanou,
pričom obaja zhodne potvrdili, že peniaze na kúpu tohto auta k dispozícii nemali. Súd osobné

motorové vozidlo Škoda Octavia 1U, EČ: SA 371 CD, VIN: TMBDG41U138700623 zahrnul do BSM,
ale nevysporiadal sa s otázkou z akých peňazí bolo predmetné vozidlo nadobudnuté. Pokiaľ žalobca
vybral zo spoločného účtu sumu 1.000,- Eur táto suma na kúpu auta nepostačovala a okrem toho túto
sumu žalobca na spoločný účet vrátil. Pokiaľ súd vypočul matku žalobcu, táto potvrdzovala, že žalobcovipeniaze na kúpu auta požičala, pričom svoj dlh voči nej splatil len čiastočne. Súd prvej inštancie však
bez dostatočného presvedčivého odôvodnenia, tvrdeniu svedkyne neuveril, neprihliadol na dlh žalobcu
voči jeho matke a majetkovú hodnotu auta vyporiadal tak, že žalovanej priznal nárok na vyplatenie

1/2 z hodnoty predmetného auta. Odvolacia námietka je v tomto smere preto dôvodná, pretože
zhodnými tvrdeniami účastníkov bolo zistené, že peniaze na kúpu tohto auta nemali. Odôvodnenie
výroku napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku považuje odvolací súd za nedostatočné, a preto
vyznievajúce ako nepresvedčivé, čo je dostatočným argumentom na vyslovenie jeho arbitrárnosti v tejto
časti.

29. Aj pri ďalšej odvolacej námietke je treba dať za pravdu odvolateľovi. Súd do BSM zahrnul
nehnuteľnosť účastníkov nadobudnutú za trvania manželstva vedenú na Liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom na Správe katastra Šaľa, okres Šaľa, obec R., katastrálne územie R., a to pozemok parcelné
č. 6101/1 o výmere 648 m2 - záhrada, pozemok parcelné č. 6101/2 o výmere 350 m2 - záhrada,
pozemok parcelné č. 6102 o výmere 851 m2 - zastavané plochy a nádvoria stavba súpisné číslo XXX,

postavená na parcele č. 6102 - rodinný dom s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1. Ohľadne zistenia
ceny nehnuteľnosti, súd vykonal dokazovanie znalcom a pri vyporiadaní vychádzal zo znalcom určenej
hodnoty nehnuteľnosti v sume 89.405,10 Eur.

30.Podľakonštantnejjudikatúrysúdov(napr.rozsudokNSSRsp.zn.4Cdo113/2000)prizisťovaníceny

nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od
situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyporiadava. Podľa tohto rozhodnutia tzv. všeobecná cena nevyjadruje len cenu nehnuteľnosti
v závislosti od druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku,
výmery, kultúry a bonity pozemku, ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase.

Musí ísť pritom o cenu, ktorá by predstavovala podiel bývalého manžela na nehnuteľnosti patriacej do
zaniknutého BSM, za ktorú by ju bolo možné reálne predať. Z uvedeného vyplýva, že k určeniu hodnoty
sporných nehnuteľností možno dospieť len vyhodnotením cien predajov uskutočnených v rozhodnej
dobe a porovnateľných svojím charakterom, veľkosťou a lokalitou, tzv. porovnávacou metódou. Za tým
účelom treba uskutočniť prieskum trhu s nehnuteľnosťami, prípadne vyhodnotiť údaje z tlače, realitných

kancelárií, databáz evidujúcich zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a pod.. Pri zisťovaní
ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci
v čase vyporiadania BSM (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 9/97). Predmetom vyporiadania BSM je
všetko,čodotohtospoluvlastníctvapatriloačoexistovalokudňujehozániku.Odzánikubezpodielového
spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania môže uplynúť pomerne dlhá doba, počas ktorej môže

dôjsť k zmenám na veciach, ktoré do tohto spoluvlastníctva patria a v prípade vychádzania z ceny v čase
zániku BSM by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, čím
by sa poprel aj samotný trhový systém.

31. V prejednávanej veci súdom poverený znalec Ing. Igor Klačko v znaleckom posudku č. 26/2014 zo

dňa 01.12.2014 pri určení ceny nehnuteľností patriacich do BSM vychádzajúc z ich hodnoty určenej
ku dňu zániku manželstva ocenil nehnuteľnosť sumou 89.405,10 Eur a všeobecná cena hodnoty
nehnuteľnosti ku dňu jej ohliadky bola znalcom určená sumou 81.698,10 Eur.

32. Rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie prečo sa súd priklonil pri vyporiadaní BSM k použitiu hodnoty

nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, keď sám v bode 28.
na str. 7 svojho rozsudku v zásadách o vyporiadaní BSM uvádza, že pri nehnuteľnom majetku znalec
určuje tzv. všeobecnú cenu podľa príslušnej vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pojmom
všeobecná cena sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť podľa ponuky a dopytu v
mieste, kde leží, a v čase jej nadobudnutia. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia /

§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP//, teda pri nehnuteľnom majetku sa vychádza
z ceny, ktorú má nehnuteľnosť v čase vyhlásenia rozsudku.

33. Ďalej bolo potrebné vytknúť súdu prvej inštancie aj to, že nevenoval dostatočnú pozornosť ani
časovému sledu úkonov spojených s predajom nehnuteľnosti, ktorú mal žalobca vo svojom výlučnom

vlastníctve, pričom aj získanú kúpnu cenu mal použiť na kúpu nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva so žalovanou (čo žalovaná ani nepopierala), pričom nehnuteľnosť bola kupovaná
kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.2000 a ďalšou zmluvou týkajúcou sa priľahlých pozemkov z 09.08.2002,
kedy mal mať už k dispozícii kúpnu cenu za ním odpredané nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súdom prvejinštancie uvedený úver, ktorý mal byť použitý na financovanie kúpy nehnuteľnosti strán sporu, nie jev
odôvodnení bližšieoznačenýazobsahuspisuaninevyplýva.Odôvodnenierozhodnutiauvedenévbode
32. napadnutého rozsudku je tak nedostatočné, nepresvedčivé a javí sa, že vychádza z nedostatočného

vyhodnotenia vykonaných dôkazov.

34. S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) a § 391
ods. 1 CSP.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní riadiť sa vyššie uvedenými zásadami a
názoromodvolaciehosúdu,ktorýmjeviazaný,vykonaťdokazovaniepodľanávrhustránsporu vrozsahu
potrebnom na odstránenie vytknutých nezrovnalostí a podľa výsledku zvoliť ďalší postup, teda najmä
náležite zhodnotiť výsledky dokazovania a i v závislosti na tom rozhodnúť a s poukazom na príslušné
zákonné ustanovenie vec správne právne posúdiť a rozhodnutie dostatočne v súlade s § 220 CSP

presvedčivo odôvodniť a opätovne vo veci rozhodnúť vrátane rozhodnutia o trovách konania včítane
trov tohto odvolacieho konania a rozhodnutia o súdnom poplatku.

36. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).