Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ing. Erika Trtalová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/44/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516201759
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3516201759.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci
žalobcu Y. W., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom K. Q. K. B., W. XXXX/XXA, právne
zastúpeného JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Poľovnícka 10,
proti žalovaným 1/ P. W.i, nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom K. Q. K. B., W. XXXX/XX
a 2/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom K. Q. K. B., Z. XXXX/X, obaja právne
zastúpení Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom, Nové Mesto nad Váhom, Námestie Slobody
16, o určenie čiastočnej neplatnosti závetu, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalobcovi sa ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v
lehote do troch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2016 domáhal určenia čiastočnej neplatnosti závetu
poručiteľa X. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, spísaného dňa 03.12.2013 notárkou
JUDr. V. Š., vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX dňa 03.12.2013,
registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov pod sp. zn. K.-XXXX/XXXX je v časti bodov 1.,
2., 3., v ktorých opomína žalobcu v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. Žalobu o určenie neplatnosti
závetu podal žalobca na základe uznesenia Okresného súdu K. č. k. 9D/.-XX, Dnot XXX/XXXX zo dňa
15.01.2016, na základe ktorého súd prerušil dedičské konanie po neb. X. W., nar.XX.XX.XXXX,
pričom žalobcu odkázal na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa. Žalobca
bol odkázaný na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu na základe jeho vyjadrenia zo
dňa 21.12.2015 v priebehu dedičského konania, kedy namietal absolútnu neplatnosť závetu z dôvodu,
že nedostáva zo všetkého poručiteľovho majetku rovnaký diel ako závetní dedičia.
2. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vyjadrili nesúhlas s podaným žalobným návrhom, pretože žalobca bol
konajúcim súdom odkázaný na podanie žaloby na určenie absolútnej neplatnosti závetu, avšak žalobca
podal žalobu, z ktorej obsahu vyplýva, že nenamieta absolútnu neplatnosť závetu, ale iba čiastočnú
neplatnosť časti závetu, týkajúcej sa odkázania dedičských podielov žalobcovi. Žalovaní považujú
žalobu za neurčitú, pretože nie je zrejmé akého podielu na dedičstve sa žalobca domáha a ani
skutočnosť, pre ktorú žalobca považuje závet v časti za neplatný. Súčasne žalovaní namietli nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení, pretože naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je
vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť.Ak žalobca sa dovolal svojho postavenia neopomenuteľného dediča, musí súd danú námietku zohľadniť
pri vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi a postupovať v súlade s § 479 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní ako potomkovia po poručiteľovi, rešpektujú vôľu poručiteľa rozdeliť svoj majetok podľa toho
ako sa k nemu potomkovia počas života chovali. Žalovaní považujú závet poručiteľa za platný a to z
toho dôvodu, že v zmysle závetu poručiteľa žalobca ako zákonný dedič po prepočítaní 1/8 z dedičstva
nadobúda viac, ako je jeho zákonný podiel. Z tohto dôvodu majú za to, že nedošlo k porušeniu práv
žalobcu ako neopomenuteľného dediča. Vzťahy medzi stranami sú veľmi napäté, čo bolo vidieť aj
pri mimosúdnom rokovaní. Viac ako 20 rokov sa spolu nerozprávajú a takto tomu bolo aj vo
vzťahu k poručiteľovi, i keď strany sporu bývajú na jednej ulici. Žalovaní poukázali na
skutočnosť, že v súčasnosti prebieha dedičské konanie po Š. W., ktoré doteraz nebolo právoplatne
skončené. Posledný návrh na mimosúdne rokovanie bol taký, že žalovaní sú ochotní žalobcovi vyplatiť
1/8 z hodnoty daných pozemkov, čo je 6.118,22 Eur s tým, že by sa zohľadnili novoobjavené
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú. K. Q. K. B. a LV č. XXX a XXX pre k.ú. Š. V. a súčasne
žalovaní sú ochotní prenechať žalobcovi celé dedičstvo po Š. W.. Predmetné konanie je vedené na
Okresnom súde K. Q. K. B. a v súčasnosti je konanie v štádiu po podaní odvolania.
3. Súd vykonal dokazovanie v súčinnosti so stranami sporu výsluchom žalobcu, žalovaného 1/ a
oboznámením žalobného návrhu v spojení so zmenou petitu a písomnými vyjadreniami žalovaných,
zápisnice napísanej dňa 21.12.2015, Notárskej zápisnice, čestného prehlásenia, aktualizovaného
súpisu aktív a pasív dedičstva, ku ktorému došlo dňa 18.01.2018 na stretnutí strán, zmluvy o nájme
poľnohospodárskej pôdy č. XXXX, nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX, obsah dedičského spisu
Okresného súdu K. Q. K. B. 9D/XXX/XXXX - Oznámenia o úmrtí, potvrdenia o lustrácii poručiteľa zo dňa
01.10.2015, zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 08.10.2015, notárskej zápisnice K., potvrdenia
ošetrujúceho lekára, Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu, Osvedčenia o dedičstve a výpisov
z listov vlastníctva.
4. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
5. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. (účinného do 30.06.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
6. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
(ďalej len "C.s.p.") žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. V zmysle ustanovenia § 473 C.s.p. bol Občiansky súdny poriadok zrušený a
nadobudnutímúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadkusapostupsúdu,stránsporuaosôbzúčastnených
na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní riadi ustanoveniami C.s.p.. Civilný sporový poriadok upravil
koncepciu určovacej žaloby v ustanovení § 137 písm. c) C.s.p. odlišne od určovacej žaloby v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.. V zmysle novej právnej úpravy sa žalobca môže domáhať iba určenia
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem zo strany
žalobcu nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z dôvodovej správy vyplýva,
že záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby, teda určovacou
žalobou sa už nemožno domáhať určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je.
9. Po zmene petitu vyplynulo, že žalobca sa domáha len určenia relatívnej neplatnosti závetu poručiteľa
X. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, spísaného dňa 03.12.2013 notárkou JUDr. V. Š.,
vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX dňa 03.12.2013,
registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov pod sp. zn. K.-XXXX/XXXX je v časti bodov 1.,2., 3., v ktorých opomína žalobcu v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. V predmetnom dedičskom
konaní ako dedičia v prvej dedičskej skupine prichádzali do úvahy manželka poručiteľa Z. W. a synovia
poručiteľa - P. W. (žalovaný 1/), X. W. (otec žalovaného 2/) a Y. W. (žalobca). Podiel neopomenuteľného
dediča v predmetnom dedičskom konaní je 1/8, pretože zákonní dedičia sú už plnoletí, a preto v súlade
s § 479 Občianskeho zákonníka podiel vypočítaný z celého dedičstva nesmie byť menší ako 1/8 z
hodnoty celého dedičstva, pokiaľ medzi dedičmi nedôjde k dohode.
10. Hlavnou podmienkou úspešnosti pri rozhodovaní o určovacej žalobe je preukázanie naliehavé
právneho záujmu na podanej žalobe, resp. rozhodnutí súdu. Súd v prvom rade sa zaoberal
nedostatkom naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V konaní sa žalobca domáhal
určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu - závetu poručiteľa X. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého
dňa XX.XX.XXXX. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka sa plnoletým potomkom má dostať
aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona, pričom rozsah dedičského
podielu sa vypočítava zlomkom z celkového dedičstva. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto
časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Teda opomenutie dediča neznamená
úplnú neplatnosť závetu, ale len relatívnu neplatnosť závetu, teda uplatnením námietky neplatnosti je
závet v časti opomenutia zákonného dediča neplatný. Zároveň však súd poukazuje aj na skutočnosť,
že opomenutie neznamená to, že dedič podľa závetu sa nemá podieľať na dedení niektorej z veci
patriacich do masy dedičstva, pretože podiel môže nadobudnúť zdedením iných aktív či vyrovnaním
podielov. V tomto prípade súd zistil aj množstvo ostatných nehnuteľností, najmä spoluvlastníckych
podielov na pozemkoch, ktorých hodnotu však nemal preukázanú. Pri posudzovaní relatívnej neplatnosti
súd nemôže opomenúť ani povinnosť súdneho komisára vyporiadať BSM manželov, teda určiť či
nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí do BSM, ak áno vysporiadať sa aj s nárokom pozostalej manželky
na vrátenie toho, čo zo spoločných prostriedkov bolo vynaložené na vec vo vlastníctve poručiteľa a pri
dedení rozhodovať len o aktívach a pasívach patriacich do dedičstva. Posúdenie daných skutočností
vykonáva poverený súdny komisár v konaní o dedičstve. Pre uplatnenie relatívnej neplatnosti závetu
však nie je potrebné domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti na súde, ale na relatívnu neplatnosť
ako prejudiciálnu otázku prihliada a rieši ju súdny komisár či súd v rozhodnutí o dedičstve. Preto o
relatívnej neplatnosti nemôže rozhodnúť súd v inom konaní ako konaní o dedičstve po poručiteľovi,
pretože relatívnu neplatnosť možno vysloviť až po preukázaní všetkých skutočností (vyporiadaní BSM,
ustálenie aktív a pasív dedičstva, zistení hodnoty jednotlivých vecí), ktoré súd v inom ako dedičskom
konaní nie je oprávnený riešiť. Aj keby súd všetky vyššie uvedené otázky vyriešil a dospel k zisteniu
relatívnej neplatnosti, bolo by to len riešenie predbežnej otázky pre postup v dedičskom konaní. Určenie
relatívnej neplatnosti by bolo len určitým nepotrebným medzičlánkom v dedičskom konaní a na takomto
rozhodnutí nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem. Nie je dôvodné, aby žalobca bez ďalšieho
namietal uvedenú skutočnosť v sporom konaní samostatnou žalobou. Relatívna neplatnosť závetu
nemôže byť predmetom sporu dedičov o dedičstvo, pretože podmienky relatívnej neplatnosti sú zjavné a
určenie veľkosti dedičského podielu neopomenuteľného dediča je otázkou aplikácie § 479 Občianskeho
zákonníka, ktorá sa rieši v rámci konkrétneho dedičského konania, a preto súd preto žalobu v plnom
rozsahu zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
danej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto žalovaným 1/ a 2/ ako strane úspešnej v spore
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podaniauvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.