Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 16, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Pc/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206763
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619206763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky: N. L., Y..

XX.XX.XXXX, E. N. Y. J. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: V. L.A., Y.. XX.XX.XXXX, E.
N. Y. J. XXX proti otcovi navrhovateľky (osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné): K. L., Y..
XX.XX.XXXX, N., R. E. XXX, o zrušenie výživného pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky k navrhovateľke, počnúc od 13.11.2019,
ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5P/94/2015 - 66 zo dňa
07.07.2016 a ktorá bola určená vo výške 50,- Eur mesačne.

II. Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 11.11.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2019, sa navrhovateľka
domáhala, aby súd „čiastočne pozastavil platenie výživného“ jej otca na ňu, ako jeho dcéru.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že si našla prácu a má svoj príjem a preto žiada, aby počnúc od
01.11.2019 bolo pozastavenie platenia súčasného výživného jej otcom na ňu, ktoré mu bolo určené
podľa rozsudku tunajšieho súdu 9P/94/2015-66 (správne malo byť 5P/94/2015-66 - poznámka súdu)
zo dňa 07.07.2016.

3. Otec navrhovateľky v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.12.2019 s návrhom vyslovil súhlas.

4. Navrhovateľka, jej splnomocnená zástupkyňa, ako aj otec navrhovateľky sa pojednávania, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok nezúčastnili, kedy svoju neúčasť písomne riadne ospravedlnili a preto súd konal
a napokon aj rozhodol bez ich účasti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so spisom
tunajšieho súdu sp.zn. 5P/94/2015, s potvrdením o štúdiu navrhovateľky na strednej škole, so správou
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves zo dňa 29.10.2019, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves ,
a na ich základe zistil tento skutkový stav:

6. Podľa rodného listu založeného v spise tunajšieho súdu sp.zn. 5P/94/2016, navrhovateľka je dcérou

otca navrhovateľky, ktorý je označený v tomto spore, ako účastník tohto konania.

7. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5P/94/2015-66 zo dňa 07.07.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2016, bol otec navrhovateľky zaviazaný povinnosťou platiť výživnéna v tom čase maloletú navrhovateľku počnúc od 01.04.2015 vo výške 50,- EUR mesačne, v tom
čase k rukám matky navrhovateľky a to vždy do 20-tého dňa v mesiaci. Zároveň bol zaviazaný splatiť v
tom čase vyčíslené zaostalé výživné v celkovej sume 750,- EUR v mesačných splátkach po 10,- EUR

k rukám matky navrhovateľky.

8. Pokiaľ ide o súčasne pomery účastníkov konania, navrhovateľka podľa Potvrdenia o štúdiu na
strednej škole bola v období od 01.09.2014 do 31.08.2018 študentkou Strednej odbornej školy
ekonomickej.

9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, bola v období od 01.09.2018
do 31.07.2019 vrátane vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie , odkliaľ bola vyradená dňa
01.08.2019 prostredníctvom odporúčania do zamestnania u zamestnávateľa: I. F., C.. C. B..W.., I. J.
XXX, N., ako chyžná. Podľa uvedenej správy zároveň v čase jej podávania mala poberať peňažný
príspevok na opatrovanie od 01.10.2019 v aktuálnej sume 365,09 EUR mesačne.

10. Podľa obsahu písomného podania navrhovateľky, doručeného súdu dňa 09.12.2019 si táto našla
zamestnanie a od 01.11.2019 má svoj vlastný príjem.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa ,

podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR
mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc
od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.

15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13
EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na
jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je

miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

25. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

26. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 128 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné

vyhovieť, aj keď nie v plnom rozsahu.

30. Predovšetkým súd uvedený návrh, ktorým sa navrhovateľka dožadovala „čiastočného pozastavenia
platenia výživného“ zo strany jej otca na ňu, v súlade s § 128 ods. 1 CSP a príslušnou úpravou Zákona
o rodine vyhodnotil, ako návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti jej otca k jej osobe.

31. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je jej elasticita. To znamená, že aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko
nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samo sa živiť - môže sa,
ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť.

32. Súd preto aj z tohto pohľadu na takúto elasticitu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom hodnotil
podanie navrhovateľky z hľadiska jeho obsahu ako podanie, ktorým sa dožaduje v skutočnosti zrušenia
vyživovacej povinnosti jej otca na ňu, v dôsledku toho, že za jej súčasnej osobnej a sociálnej situácie
ďalej súdom bližšie rozvedenej, nie sú tu v túto chvíľu dané podmienky k tomu, aby táto vyživovacia jej

otca k nej naďalej trvala.

33. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie vyživovacej povinnosti
povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov

uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Zároveň je však potrebné konštatovať, že podľa aplikačnej praxe pre
nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istéhostupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie
je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj
so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na

povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce., kedy v takomto prípade ide skôr o potenciálne nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní súdu o zrušení vyživovacej
povinnosti povinného rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.

34. V danom prípade navrhovateľka ukončila prípravu na svoje budúce povolanie dňom 31.08.2018,

kedy ukončila štúdium na Strednej odbornej školy ekonomickej. Nebolo preukázané, že by následne
pokračovala v ďalšom štúdiu na vysokej škole. Naopak podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Spišská Nová Ves bola v období od 01.09.2018 do 31.07.2019 vrátane vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, odkliaľ bola vyradená dňa 01.08.2019 a aj podľa jej vlastného vyjadrenia
od 01.11.2019 dosahuje vlastný príjem zo zamestnania.

35. V jej prípade teda už ide o dieťa, ktoré je schopné samo sa živiť, nakoľko získalo príslušné
vedomostné zručnosti, keďže ukončilo štúdium na príslušnej strednej škole a v ďalšom štúdiu už
nepokračuje, pričom je preukázateľne schopné dosahovať príjmy a tým si zabezpečovať svoju výživu
vlastnou činnosťou, čo napokon potvrdzuje aj tá skutočnosť, že dcéra navrhovateľa je už toho času
zamestnaná.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a zrušil vyživovaciu
povinnosť jej otca na ňu, ako jeho dcéru.

37. Súd však nezrušil túto vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky k tejto navrhovateľke počnúc od

01.11.2019 tak, ako to táto navrhovala, ale až počnúc od 13.11.2019, t.j. odo dňa, kedy navrhovateľka
podala uvedený návrh na tunajšom súde, postupujúc tak podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého
je takéto zrušenie vyživovacej povinnosti možné u dospelých osôb priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. (porovnaj Pavelková, B.: Zákon o rodine, Komentár, 1. vydanie, Praha: C.H.BECK 2011, str.
782).

38. Vzhľadom na uvedené, preto súd návrh navrhovateľky na zrušenie vyživovacej povinnosti jej otca
k nej za obdobie od 01.11.2019 do 12.11.2019, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania jeho návrhu
na tunajšom súde, zamietol.

39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

40. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

41. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

42. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

43. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)