Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310208109
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2310208109.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, zast.
advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava Pribinova 25, proti povinnému: C. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXX, E., o vymoženie 297,74 Eur s príslušenstvom a ďalších trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 5. decembra 2013,
č. k. 24Er/388/2010-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a
jej zastavenia r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 5.12.2013, č. k. 24Er/388/2010-54, Okresný súd Galanta (ďalej iba „súd
prvého stupňa“) vo výroku v bode I./ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho ju aj zastavil a
vo výroku v bode II./ vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Súd prvého

stupňa rozhodnutie vo veci právne odôvodnil aplikovaním ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods.
1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku)
a vecne vylúčením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie právoplatným
uznesením zo dňa 22.11.2012, č. k. 8Er/472/2003-42 a nenavrhnutím oprávneným iného súdneho
exekútora, ktorý by bol súdom poverený vykonávaním exekúcie, a to ani po výzve súdu adresovanej
oprávnenej, aby tak učinila, čo spôsobovalo, že vo vykonávaní exekúcie nebolo možné pokračovať.

Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne odôvodnil § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 E. p. a
vecne nepriznaním súdnemu exekútorovi náhrady trov exekúcie, nakoľko tento si ich napriek výzve súdu
neuplatnil. Predmetné rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (v ktorom by sa v exekúcii malo pokračovať). Dôvodil pritom len

poukazomnaskutočnosť,želistomzodňa31.7.2013(č.l.52)oznámilmenonovéhosúdnehoexekútora,
ktorého žiadala poveriť vykonávaním exekúcie, čím došlo k splneniu si z jej strany povinnosti v zmysle
výzve súdu, hoc nie v lehote súdom prvého stupňa v tejto výzve určenej, čo oprávnený ospravedlňoval
veľkou zaneprázdnenosťou.

Povinný ani exekútor odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho
súdnehoporiadkuč.99/1963Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení)vmedziachodvolaniaoprávnenej
celú vec (vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia ako aj závislé rozhodnutie o trovách
exekúcie) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný

prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, žeuznesenie nemožno pre neexistenciu uznesením vytýkanej prekážky ďalšieho postupu exekúcie (v čase
rozhodovania odvolacieho súdu) považovať za správne.

Podľa § 30 ods. 1 E. p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k
veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 11 E. p., ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten

exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení potom, čo právoplatným uznesením zo
dňa 30.1.2013 č. k. 24Er/388/2010-41 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania predmetnej exekúcie, ktorý bol súdom prvého stupňa poverený vykonávaním exekúcie

poverením č. 5202 047975* vydaným dňa 6.9.2010.

Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že okresný súd výzvou zo dňa 30.1.2013 (č .l. 46) vyzval oprávneného,
aby v lehote 10 dní od doručenia výziev navrhol súdu osobu exekútora, ktorého žiada poveriť vykonaním
exekúcie, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že skôr poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý

bol z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, právoplatným uznesením súdu zo dňa 30.1.2013.
Oprávnený na výzvy súdu prvotne nereagoval vôbec, resp. vo svojom odvolaní voči uzneseniu vyššieho
súdneho úradníka vyjadril názor, že nevidí dôvod na zmenu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z dôvodu jeho (údajnej) zaujatosti. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že oprávnenej bol
poskytnutý priestor na to, aby táto ešte pred vydaním napadnutého uznesenia oznámila iného súdneho

exekútora, ktorý by mohol byť po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie poverený jej
vykonávaním.

Oprávnený však nového súdneho exekútora (JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu
Bratislava, Haburská 49/A) oznámila súdu prvého stupňa v podaní zo dňa 2.1.2014 (pričom predmetný

list bol súdu prvého stupňa doručený dňa 3.1.2014- viď č. l. 66), teda po vydaní ako i
neskoršom doručení jej napadnutého uznesenia, ktoré bolo vyhotovené dňa 5.12.2013 a právnemu
zástupcovioprávnenéhodoručenédňa20.12.2013(t.j.eštevodvolacejlehoteprislúchajúcejoprávnenej
na spochybnenie správnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení).

Hoci potom oprávnený napriek výzve súdu prvého stupňa nenavrhol nového exekútora ktorý by mal
pokračovať v exekúcii podľa § 30 ods. 11 E. p., a to nielen v súdom určenej lehote, ale ani do rozhodnutia
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom zastavení, a postup súdu prvého stupňa tak
v čase vydania napadnutého uznesenia bol vecne správny, rozhodujúcou v prejednávanej veci bola
skutočnosť, že oznámením nového súdneho exekútora v podaní z 31.7.2013 v rámci odvolacej lehoty

došlo k odstráneniu oprávneným jediného súdom prvého stupňa (v napadnutom uznesení) zmieneného
dôvodu zastavenia exekúcie.

Preto bolo podľa § 251 ods. 4 a § 221 ods. 1 písm. i / O. s. p. rozhodnuté spôsobom uvedeným vo
výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu).

Hoci potom oprávnený v podanom odvolaní podľa jeho obsahu vyslovene napadol len výrok o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie
neuviedol, podaným odvolaním bol napadnutý i výrok o trovách exekúcie, keďže ide o výrok závislý od
výroku jemu predchádzajúcemu (o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení).

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal
§ 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v

rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisovúčinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn.

odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným
zákonom je E. p. na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu O. s. p.) ak tento osobitný
zákon neustanovuje inak.

Nakoľko konštrukcia opravných prostriedkov v E. p. je (na rozdiel od O. s. p.) založená na zásade
neprípustnosti odvolaní, z toho plynie aj nutnosť každú výnimku z takéhoto pravidla výslovne v

zákone (v E. p.) vymedziť. Ak E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania
nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá)
osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním
nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych
opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde SR) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym

úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného
odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu por. aj ust. § 374 ods.
4 poslednej vety O. s. p.).

Hocizvyššiecitovanýchustanoveníjezrejmé,žeE.p.včasevydanianapadnutéhouzneseniaodvolanie

proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 pripúšťal, novelou E. p. vykonanou
zákonom č. 299/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania
vočitakémutovýrokuvylúčená,atotým,žeE.p.odtohtodátumuprípustnosťodvolaniavtejtootázkeani
nezmieňuje, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce) ustanovenie nahradzuje ustanovením vyslovene
vylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí

podľa § 57.

Ak potom predmetné rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou bolo v časti náhrady trov exekúcie
napadnuté odvolaním oprávnenej podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b
ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto

dátumu, ktoré vylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa §
57 E. p., čo spôsobuje i nutnosť aplikácie § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. na prejednávanú vec.

Odhliadnuc od zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení (výroku v bode I/ napadnutého uznesenia) odvolacím súdom, čo by samo osebe malo

za následok i zrušenie uznesenia v časti závislého výroku o trovách exekúcie (výroku v bode II/
napadnutého uznesenia), so zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia podanie včasného
odvolania oprávnenej osoby, o ktorom nebolo rozhodnuté sudcom súdu prvého stupňa, spôsobilo po
nadobudnutí účinnosti vyššie zmienenej novely E. p. zrušenie uznesenia vyššieho súdneho úradníka
v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, a v čase rozhodovania odvolacieho súdu

(t. j. po 1. novembri 2013) preto nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnanca súdu prvého
stupňa už a naopak z pohľadu prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie o náhrade
trov exekúcie, ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať, pričom pri
neskoršom zrušení odvolacím súdom (týmto uznesením) i výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a jej zastavení tu odpadla (bezprostredná) povinnosť posúdiť otázku trov exekúcie opätovne sudcom

súdu prvého stupňa.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2001 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.