Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212228190
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1212228190.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci

navrhovateľa: S.. Š. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom
Koutunom, advokátom, so sídlom Borinka 214, proti odporcovi: Ringier Axel Springer Slovakia, a. s.,
Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária BÁNOS
s.r.o., Mierové námestie 2, Galanta, IČO: 47 551 372, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.905,41 €,
právnemu zástupcovi odporcu Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 29.10.2012, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal, aby
súd odporcovi uložil povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi v denníku Nový Čas a ospravedlnenie
uverejniť s výrazným titulkom na prvej strane denníka v znení „Ospravedlnenie denníka Nový Čas
sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, S.. Š. K.“, pričom použitá veľkosť písma musí
zodpovedať veľkosti písma titulky denníka Nový Čas zo dňa 15. júna 2011 „Zvrátený žúr sudcov!“ s

pokračovaním ospravedlnenia na celej druhej strane denníka Nový Čas, bez redakčného komentára
alebo akéhokoľvek zásahu, opätovným uvedením názvu ospravedlnenia v znení „Ospravedlnenie
denníka Nový Čas sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, S.. Š. K.“, pričom použitie veľkosti
písma názvu ospravedlnenia musí zodpovedať veľkosti písma použitého vo vydaní denníka Nový Čas zo
dňa15.júna2011,str.2snázvom„ZvrátenázábavanamasakrizDevínskej!“,astextomospravedlnenia
umiestneným na celej druhej strane v znení:
„Spoločnosť Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., Bratislava, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 14,

IČO: 00 678 155, vydavateľ denníka Nový Čas a prevádzkovateľ internetového portálu uverejnil v
denníku Nový Čas v dňoch 15. júna 2011, 16. júna 2011, 17. júna 2011, 18. júna 2011 sériu článkov
s názvami: Zvrátený žúr sudcov!, Zvrátená zábava na masakri z Devínskej!, Nehorázny žúr sudcov -
s podtitulkom - Páni právnici pozrite do týchto očí!, Sudcovia podržali svojich kolegov zo žúru!, Páni,
aj teraz Vám je tak do smiechu?! a rovnako uverejnil túto sériu článkov aj na internetovom vydaní na
webovej stránke .
V označenej sérii článkov denník Nový Čas uviedol S.. Š. K., predsedu senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ako priameho účastníka „zvrátenej párty alebo zvráteného žúru sudcov,
prokurátora a advokáta, ktorá sa hrala a zabávala na účet vraha Ľ. H., strelca masakry z Devínskej Novej
Vsi.“ Uvedené tvrdenie o účasti S.. Š. K., predsedu senátu Najvyššieho súdu na „zvrátenej párty“ alebona „zvrhlom žúre či zvrátenom žúre“, s ktorými boli spojené porovnania na „hru na masového vraha Ľ.
H. z masakry v Devínskej Novej Vsi“ nie sú pravdivé.
Za ich uverejnenie, ktoré malo za následok značný zásah do občianskej a profesnej cti a dôstojnosti

S.. Š. K., predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ospravedlňujeme. Išlo o hrubo
zavádzajúce a nepravdivé skutkové tvrdenia a z nich vyvodené hodnotiace závery a prirovnania.“
Navrhovateľ sa zároveň domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť doručiť navrhovateľovi ako
doporučenú zásielku písomné ospravedlnenie rovnakého znenia a tiež určenia, že navrhovateľ je
oprávnený na náklady odporcu uverejniť text ospravedlnenia v printových médiách - denník SME, Plus

1 deň, Hospodárske noviny, ako aj v elektronických médiách - TV Markíza, TV JOJ a STV 1, ČT 1 a ČT
24, ako aj v agentúrach SITA a TASR.
Navrhovateľ sa napokon domáhal i zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške
100.000,- eur, ako aj náhrady trov konania.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že denník Nový Čas, ktorý je v rámci portfólia vydavateľskej
činnosti odporcu realizovaný tak v printovej, ako aj v elektronickej forme, uverejnil v priebehu obdobia

jún až december 2011 sériu článkov, ktoré smerovali do osobnostnej sféry navrhovateľa, a to:

- dňa 15.06.2011 článok s výrazným titulkom „Zvrátený žúr sudcov“ a podtitulkom „Hra na
vraha z Devínskej...“ na str. 1 printového média, pokračujúci na str. 2 až 3 s podtitulkom
„Sudcovia, prokurátor a advokát na penzii. Zvrátená zábava na masakri v Devínskej“, ktorý

pod titulkom „Zvrátený žúr sudcov: Takto sa zabávali na masakri z Devínskej“ uverejnil aj na
svojom internetovom portáli . Obsahom elektronickej verzie príspevku boli aj fotografie a videá s
názvami: „Sudcovia sa bavili na účet strelca z masakry v Devínskej“, „Zvrátená zábava na účet strelca
z Devínskej“, „Hra sudcov na H.. P. to považuje za recesiu!“,

- dňa 16.06.2011 článok s výrazným titulkom „Nehorázny žúr sudcov. Páni právnici, pozrite sa do týchto
očí!“ na str. 1 denníka, s pokračovaním na str. 2 až 3, ktorého úvodom je tvrdenie: „Zvrátená zábavka
štyroch sudcov Najvyššieho súdu, dvoch regionálnych sudcov a námestníka generálneho prokurátora...
„Všetci sa spolu bavili na advokátovi na penzii, ktorý napodobňoval Ľ. H., aktéra krvavého masakra

v Devínskej Novej Vsi.“, článok publikoval i na internetovom portáli, obsahovo podelený do dvoch
príspevkov:
1. s titulkom „Zvrátený žúr sudcov: Do smiechu nie je ani Radičovej“ na , ktorý obsahoval video z
podujatia s názvom: „Zvrátená zábava na účet strelca z Devínskej“ a 2. s titulkom „Zvrhlý žúr sudcov:

Prokurátor T. prišiel na akciu služobným autom“ na v ktorom uverejnil aj video s názvom:
„Hra sudcov na H.: Škandál, aký tu ešte nebol!“,

- dňa 16.06.2011 článok s titulkom „Q. o zvrhlom žúre: Sudcovia si myslia, že si môžu dovoliť všetko“

na internetovej stránke , jeho obsahom bolo aj video s názvom: „Sudcovia sa hrali na H.: Škandál,
aký tu ešte nebol!“,

- dňa 17.06.2011 článok s titulkom „Vlastnou cici*ou“ na str. 6 až 7 denníka, v ktorom tvrdí: „Na tejto párty

sa partia sudcov, prokurátora, pedagóga z právnickej fakulty zabávala na advokátovi na penzii, ktorý
napodobňoval vraha Ľ. H..“ a ktorý uverejnil pod titulkom „Slovník námestníka generálnej prokuratúry:
Debility a cici*a!“ aj na svojej web stránke - obsahoval i video s názvom: „Zvrátená zábava na účet
strelca z Devínskej“,

- dňa 18.06.2011 článok s titulkom „Aspoň malé víťazstvo spravodlivosti: T. sa vylúčil z prípadu
K.!“ na internetovom portáli http://www.cas.sk/clanok/ 200507/aspon-male-vitazstvo-spravodlivosti-
tichy-sa-vylucil-z-pripadu-michalika.html , ktorý obsahoval video s názvom: „Sudcovia sa

hrali na H.: Škandál, aký tu ešte nebol!“,

-dňa 21.06.2011 článok s titulkom „Rodina obetí z Devínskej o žúre: Keby sa to stalo im, nesmiali by
sa!“ na webovej stránke , ktorý uverejnil aj fotografiu s názvom: „Sudcovia sa bavili na účet strelca
z masakry v Devínskej“ a tiež video s názvom: „Sudcovia sa hrali na H.: Škandál, aký tu ešte nebol!“,

-dňa 19.07.2011 internetový článok s titulkom „Zvrátená párty právnikov: Sudcovia podržali kolegov
zo žúru!“ na , v ktorom uverejnil fotografiu s názvom: „Sudcovia sa bavili na účet strelca z masakry v
Devínskej“, a tiež video s názvom: „Sudcovia sa hrali na H.: Škandál, aký tu ešte nebol!“,

- dňa 20.07.2011 článok s titulkom „Sudcovská rada podržala kolegov: Takto sudcovia vysvetlili zvrátený
žúr“ na internetovej stránke , ktorý obsahoval fotografiu s názvom: „Sudcovia sa bavili na účet
strelca z masakry v Devínskej“, a tiež video s názvom: „Sudcovia sa hrali na H.: Škandál, aký tu ešte
nebol!",

- dňa 06.10.2011 článok s titulkom „Zvrátený žúr právnikov: Ostanú sudcovia z Bonanna
bez trestu?“ na webovej stránke , ktorý obsahoval video s názvom: „Sudcovia sa hrali na H.:
Škandál, aký tu ešte nebol!“,

- dňa 09.12.2011 internetový článok s titulkom „Zvrátený žúr: Sudcovia z Bonanna ostanú bez trestu!“ na
, v ktorom
uverejnil fotografiu s názvom: „Sudcovia sa bavili na účet strelca z masakry v Devínskej Novej Vsi.“.

Podľa navrhovateľa v označených článkoch denník Nový Čas predostrel širokej verejnosti niekoľko

nepravdivých, vyselektovaných a významovo „posunutých“ informácií zo súkromného stretnutia
navrhovateľa a ďalších osôb, ktoré neprimerane prirovnal k tragickému počinu strelca Ľ. H. v jednej z
mestských častí Bratislavy v auguste 2010, pričom vyvodené závery o neadekvátnom počínaní všetkých
aktérov stretnutia podporil pohoršujúcimi reakciami vysokých ústavných činiteľov napr. X. W., premiérky
SR, Q. Ž., ministerky spravodlivosti SR a A. Q., ministra vnútra SR, ako aj príbuznej jednej z obetí

streleckej tragédie.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetom stretnutia uskutočneného dňa 16.10.2010 v Rajeckých Tepliciach, o
ktorom informoval odporca, bola spolková činnosť viažuca sa k členstvu navrhovateľa v občianskom
združení s názvom Justičný Oskar. Ide o legálne občianske združenie, riadne registrované na

Ministerstve vnútra SR, ktoré vzniklo v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v
znení neskorších predpisov. Počas celého trvania stretnutia členov spolku, na ktorom bol navrhovateľ
prítomný, nedošlo k žiadnej udalosti, či javu, s ktorým je dovolené spojiť expresívne a urážlivé slovné
spojenia ako to urobil denník Nový Čas.

Zdôraznil, že ako nositeľ súdnej moci nebol ani aktérom, ani svedkom údajnej „hry na H.“, t.j. situácie,
v ktorej by niektorý z účastníkov stretnutia bol v streleckej výstroji so samopalom v rukách a modrými
slúchadlami na ušiach. Na stretnutie sa dostavil oneskorene, po termíne oficiálneho začiatku, kedy už
všetcičlenoviaspolkubolivovnútrikaviarneBonano,kdeprebiehaloficiálnyprogram.Navrhovateľtvrdil,
že nebol prítomným aktérom scény „hry na H.“ a pokiaľ sa v denníku Nový čas objavila fotografia, na

ktorej stojí navrhovateľ vo vnútri podniku v pozícii, keď Dr. N. strojí oproti navrhovateľovi so samopalom
v rukách a modrými chráničmi sluchu na ušiach, táto situácia na akcii nebola a obrazový záznam
prezentovaný redaktormi Nového času je podvod zo zmanipulovaných, technicky upravených snímok.
Ako vyplýva z odbornej analýzy Ústavu kriminalistiky a kriminológie, s.r.o. analýzu fotografie, ktorá
má znázorňovať „zábavu sudcov na žúrke“ boli nájdené stopy technickej manipulácie, preto možno

konštatovať, že fotografia bola podrobená technickej manipulácii za účelom pozmenenia grafického
obrazu.

Publikovanými tvrdeniami na adresu navrhovateľa odporca opakovane modifikovane vykreslil
predmetné podujatie tak, že neprimerane zovšeobecnil a zosobnil na všetkých členov spolku Justičný

Oskar skutočnosť počínania jedného z jeho účastníkov (dr. N.) - mimo sudcovského stavu, na základe
použitia rekvizity patriacej k miestu konania stretnutia (bar Bonanno s mafiánskou tematikou) a
celú situáciu premietol do tragického počínania strelca Ľ.W. H. v Bratislave. Takto koncipovanými
vyjadreniami vyvolal u čitateľskej verejnosti silne skresľujúci obraz o stretnutí členov Justičného Oskara,z ktorého následne vyvodil svoje kritické závery o neúctivom a nevhodnom správaní sa účastníkov
-navrhovateľa, neprináležiacom k jeho sudcovskej funkcii. Svoje hodnotiace úsudky teda založil na
„nepravdivom“ skutkovom základe a zvýraznil ho neprimeranými výrazovými prostriedkami v titulkoch a

texte publikovaných príspevkov, čím spôsobil u čitateľskej verejnosti negatívny obraz o navrhovateľovi.
Jediným motívom konania odporcu bola snaha zhanobiť a zdiskreditovať osobu navrhovateľa ako
predstaviteľa sudcovského stavu pred verejnosťou.

Na základe uvedeného mal za to, že kritika odporcu vo zverejnených článkoch smerujúca do jeho

osobnostnej sféry ako osoby verejne činnej z hľadiska jej účelu, obsahu (výrazový prejav) i realizovanej
formy nespĺňa základný predpoklad jej prípustnosti, ktorým je vecnosť a primeranosť, v dôsledku čoho
nemôže požívať právnu ochranu na úkor jeho osobnostných práv. Protiprávnosť konania odporcu videl
navrhovateľ aj vo zverejnení fotografií s podobou navrhovateľa spolu s jeho menom, ktorá stránka
osobnosti sudcu je vo zvýšenej miere chránená v zmysle § 34 ods. 7 zák. o sudcoch a vyžaduje súhlas
so zverejnením, ktorý odporca od navrhovateľa nemal.

Z hľadiska následkov zásahu, t.j. dosiahnutej intenzity poukázal navrhovateľ na širokú publicitu
zverejnených difamačných informácií, jednak z dôvodu vysokej čitateľnosti printovej verzie periodika
Nový Čas (najvyššia v SR), ku ktorej je potrebné pričítať celosvetovú dostupnosť prostredníctvom
internetu - desiatky publikovaných negatívnych reakcií na portáli, pričom sledovanosť videí sa

pohybovala v tisíckach.
Značnú mieru zníženia jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti odôvodnil aj skutočnosťou, že
zverejnené informácie prebrali viaceré slovenské i zahraničné médiá (denník SME, Plus 1 deň,
česká televízia ČT24, STV 1, TV Markíza, TV JOJ), ktoré informácie šírili a vyvolali ohlas tak u
širokej slovenskej, ale aj zahraničnej verejnosti. Nezostalo to však len v rovine mediálnej, spustil sa

kolotoč rôznych negatívnych reakcií zo strany príbuzných, kolegov ako aj známych, ktorí, keďže neboli
zorientovaní, reagovali na jeho adresu pobúrene, čo ťažko niesol a znáša doteraz. Uvedená aféra
navyše nadobudla celospoločenský význam, keďže už v prvých vyhláseniach ministerka spravodlivosti
signalizovala možný disciplinárny postih sudcov zúčastnených na akcii a vyzvala na podanie takéhoto
návrhu aj predsedu Najvyššieho súdu SR a taktiež sudcovskú radu pri NS SR (nič na tom nemení

skutočnosť, že takýto návrh podaný nebol).
Navrhovateľ mal za to, že vyššie uvedenými nepravdivými a zavádzajúcimi skutkovými tvrdeniami a
z nich vyvodenými hodnotiacimi úsudkami difamačného charakteru, spolu s intenzitou a formou ich
verejnej prezentácie, došlo k neprimeranému zásahu do jeho zákonom chránených osobnostných práv,
konkrétnedojehocti,dôstojnostiadobréhomena,pričomjedinousnahouacieľomodporcubolozneuctiť

a škandalizovať jeho osobu v očiach verejnosti, a preto takto motivované publikovanie nepravdivých
a skresľujúcich informácií zo strany odporcu nemožno subsumovať pod ústavou garantovanú slobodu
prejavu a právo verejnosti na informácie a kritiku osoby verejne činnej, ktoré by požívalo právnu ochranu.
Uviedol, že právnu ochranu nemôže požívať konanie odporcu aj preto, lebo vychádza z nepravdivého a
zámerne (účelovo) skresleného skutkového základu a jeho šokujúce a odsudzujúce informácie a závery

majúlenjedencieľ-difamovaťosobunavrhovateľavoverejnomživote.Vjehokritikeabsentujúzákladné
prvky konštruktívnosti, objektívnosti a legitímneho cieľa, v dôsledku čoho boli neoprávnené zasiahnuté
chránené osobnostné práva navrhovateľa - jeho občianska (a najmä profesná) česť, dôstojnosť a dobré
meno, s následkom značného zníženia jeho vážnosti v spoločnosti.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že dňa 09.06.2011
alebo dňa 10.06.2011 v dopoludňajších hodinách od neznámeho muža obdržal USB kľúč s
informáciami, fotografiami a videami. Následne priamo e-mailom a aj prostredníctvom tlačového
oddelenia Najvyššieho súdu SR požiadal o odpovede na otázky ohľadom stretnutia Občianskeho
združenia Justičný Oskar v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach, teda že sa snažil overiť si pravdivosť

skutkového základu, pričom navrhovateľovi v žiadosti o vyjadrenie opísal skutkový základ, ktorý obdržal
a požiadal ho o odpovede k otázkam, aby si mohol preveriť pravdivosť skutkového základu.

Dňa 14.06.2011 o 11.04 hod. obdržal odporca k jeho otázkam vyjadrenie N.. S.. N. J., dekana Právnickej
fakulty UK, ktorý (vo vzťahu k doc. S.. C.) konštatoval, že cit.: „po vysvetlení pánom docentom

možno povedať, že sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.“, pričom toto vyjadrenie bolo
poskytnuté odporcovi ešte predtým, ako boli zverejnené sporné články. Na základe uvedeného mal
odporca za to, že fotografie a videozáznam sú pravdivé a autentické, nakoľko vyvinul maximálnu snahu,aby preveril pravdivosť informácií, ktoré získal z predmetného USB kľúča a navrhovateľ, ktorému bol
poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie, uvedené nepoprel, naopak vyjadril ľútosť.
S poukazom na nález Ústavného súdu z 15.12.2009, sp. zn. II. ÚS 152/08-52, mal za to, že súdy

by mali akceptovať, že pravdivosť niektorých tvrdení nie je možné vždy s úplnou istotou overiť, a
preto, ak novinári konali v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou, ak vyvinuli dostatočnú snahu
preveriť pravdivosť tvrdenia, ak dali priestor na vyjadrenie dotknutej osobe a ak použili náležite opatrné
formulácie, nemali by byť zodpovední ani vtedy, ak sa tvrdenie týkajúce sa záležitosti verejného záujmu
ukáže nepravdivým. Ak by to bolo inak, tlač by nebola schopná plniť svoju kľúčovú úlohu „verejného

strážneho psa“.

Následne dňa 15.06.2011 uverejnil prvý článok ohľadom stretnutia Občianskeho združenia Justičný
Oskar, pričom už po uverejnení tohto prvého článku ohľadom stretnutia Občianskeho združenia Justičný
Oskar v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach mali všetci účastníci predmetného stretnutia právo využiť
ustanovenie zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov a žiadať o uverejnenie opravy. Ani jeden účastník stretnutia Občianskeho
združenia Justičný Oskar však o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia v článkoch a
videozáznamoch, na ktoré poukazuje navrhovateľ, nepožiadal.
Odporca poukázal na poslanie médií, ktoré zdôraznil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze z 18.
septembra 2012, sp. zn.: II. ÚS 340/09-93, keď uviedol, že „kľúčovým poslaním tlače je predovšetkým

vyhľadávať a rozširovať informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom zároveň je
nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať (dostať). K otázkam verejného záujmu
v prvom rade patria veci súvisiace s činnosťou štátnych orgánov, ako aj osôb, ktoré ich reprezentujú,
teda osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto otázky môžu a majú byť verejne posudzované“.
Uviedol, že ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka síce stanovuje, že právo na ochranu osobnosti

(tzv. osobnostné právo) prináleží každej fyzickej osobe, za neoprávnený zásah sa však nepovažuje
kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná (R15/1996). Podľa odporcu nie je zásahom
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, ak by aj odporca v uverejnených článkoch o stretnutí
Občianskeho združenia Justičný Oskar použil ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie kritizovaného
konania fyzických osôb, ak sa tvrdenia odporcu opierajú o okolnosti, o ktorých je oznamovaný pravdivý

údaj (ak nejde o tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života fyzických osôb).
Poukázal na to, že pokiaľ ide o sporné konštatácie (hodnotiace úsudky a skutkové tvrdenia), ktoré mali
spôsobiť zásah do osobnostných práv navrhovateľa, je potrebné rozlišovať, či ide o skutkové tvrdenie,
o ktorom možno jednoznačne povedať, že je pravdivé alebo nepravdivé, alebo hodnotiaci úsudok (resp.
názor, postoj), ktorého pravdivosť sa nedá objektívne preukázať (napríklad tvrdenie, že stretnutie, na

ktorom tancoval jeden účastník so „soškou spravodlivosti“ a ostaní mu pri tom tlieskali bolo hodnotené
ako „zvrátený žúr“). Hodnotiace úsudky požívajú silnú ochranu slobody prejavu a nie je prípustné, aby
odporca bol nútený dokazovať pravdivosť, resp. správnosť svojich hodnotení, pretože ich pravdivosť ani
dokázať nemožno. V tejto súvislosti poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí
Europapress Holding d.o.o. v. Chorvátsko uviedol, že „ ...požiadavka dokázať pravdivosť hodnotiaceho

úsudku je vo všeobecnosti nesplniteľná a porušuje článok 10“. Hodnotiace úsudky môžu byť založené
aj na zvestiach a príbehoch, ktoré sú širokou verejnosťou považované za pravdivé, pričom nemusia byť
preukázané striktnými faktami.

Chráni sa nielen obsah prejavu, ale aj spôsob resp. forma, ktorými sú hodnotiace úsudky a skutkové

tvrdenia vyjadrované. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Handyside v.
Spojené kráľovstvo a konštatoval, že to, že určité výroky ironizujú, odsudzujú či zavrhujú určité konanie,
ich ešte nerobí hanobiacimi. Sloboda prejavu chráni nielen obsahovú náplň myšlienok a informácií, ale
aj formu, v ktorej sú vyjadrované. O hanobiacu kritiku preto nejde v prípadoch, kde je určitý výrok iba
prehnaný alebo útočný. K prebudeniu verejnosti z letargie je niekedy nutné použiť aj ostrejších výrazov,

ktoré by za iných okolností mohli byť považované za urážlivé.
V súvislosti s použitými mediálnymi titulkami poukázal na nález Ústavného súdu SR z 18. septembra
2012, č.k. II. ÚS 340/09-93, z ktorého vyplýva, že vychádzajúc z funkcie titulku aj z hľadiska ochrany
práva na súkromie dotknutých osôb možno vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku
objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to zvlášť vtedy, ak ide o

médium bulvárneho typu a tiež na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: IV. ÚS 23/05, ktorý konštatoval,
že niektoré osobnostné práva verejne činných osôb sú obmedzené pokiaľ sa stretnú so záujmom na
verejné informácie, resp. s verejným záujmom.Pokiaľ ide o obsah titulnej strany denníka Nový Čas zo dňa 15.06.2011, netvrdí sa v ňom, že by sa
navrhovateľ aktívne podieľal na konaní S.. T. N., ktorý mal modré slúchadlá a v ruke samopal a takto
„vítal“ ostatných účastníkov stretnutia občianskeho združenia Justičný Oskar. Titulná strana denníka

Nový Čas zo dňa 15.06.2011 obsahuje skutkové tvrdenie a hodnotiaci úsudok, ktorý odporca vyjadril
na základe mimiky tvárí a pohybov tiel účastníkov stretnutia, pričom skutočnosť, že mal T. N. modré
chrániče uší a v ruke nefunkčný samopal, vyhodnotil ako napodobňovanie strelca z tragédie, ktorá
sa stala v Devínskej Novej Vsi, kde mal práve tento strelec navlečené chrániče uší rovnakej farby
a v rukách zbraň, ktorou zavraždil sedem ľudí. Hodnotiace úsudky odporcu - „Zvrátený žúr sudcov“,

„Hra na vraha z Devínskej“, Štyria sudcovia Najvyššieho súdu, krajský a okresný sudca i námestník
generálneho prokurátora sa „zabávali“ na advokátovi, ktorý mal slúchadlá a v ruke samopal - majú preto
svoje opodstatnenie a dostatočný skutkový základ.

Vo vzťahu k článku „Sudcovia, prokurátor a advokát na penzii. Zvrátená zábava na masakri z Devínskej“
zo dňa 15.06.2011 uviedol, že tento článok obsahuje hodnotiace úsudky a skutkové tvrdenia, ktorých

skutkový základ tvoria fotografie T. N., ktorý má modré chrániče uší a v ruke nefunkčný samopal a
mieri na účastníkov stretnutia. V článku sú taktiež hodnotiace úsudky a skutkové tvrdenia, ktoré okrem
iných účastníkov zachytávajú aj navrhovateľa ako sa „zabával“ na tanci T. N. so soškou spravodlivosti.
Nepochybniteľným skutkovým základom tohto hodnotiaceho úsudku je video „Zvrátená zábava na účet
strelca z Devínskej“, na ktorom sú o.i. zobrazení navrhovateľ, ostatní účastníci a tancovanie T. N. so

soškou spravodlivosti. Na základe mimiky tváre a pohybu tela, ktorým navrhovateľ a účastníci stretnutia
reagovali na tanec T. N. so soškou spravodlivosti, utvoril hodnotiace úsudky „zabávali“ a „podporili“.

Na základe uvedeného odporca zhrnul, že na vyjadrenie hodnotiacich úsudkov a skutkových tvrdení
mal dostatočný skutkový základ spočívajúci vo fotografiách, videu „Zvrátená zábava na účet strelca

z Devínskej“, videu „Prokurátor T. na zvrhlej žúrke: Krstím to vlastnou cici*ou!“, videu „Ministerka
spravodlivosti Q. Ž.: Sudca je sudcom aj v súkromí!“, kópii knihy jázd služobného auta, ktorým T.
šofér doviezol do Bonanna, pričom po obdržaní zdroja informácií, fotografií a videozáznamov (USB
kľúč) navrhovateľovi a aj ostatným účastníkom stretnutia poskytol priestor na vyjadrenie sa, o čom
svedčia zaslané e-maily a následne sa zmocnil svojej úlohy ako „strážneho psa právneho štátu“ a na

základe obdržaného skutkového základu vyjadril svoje hodnotiace úsudky a skutkové tvrdenia, pričom v
zodpovedajúcej miere použil ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie kritizovaného konania fyzických
osôb.
Poukázal na to, že v dôležitej otázke verejného záujmu, a to pokiaľ ide o konflikt záujmov medzi
prokurátorom a sudcom - navrhovateľom, bola jeho úloha „verejného strážcu spravodlivosti“ naplnená,

keďžeprokurátorS..Q.T.savylúčilzrozhodovaniavtrestnejvecinavrhovateľa,prirozhodovaníktorejby
mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to výlučne na základe uverejnených článkov odporcu.
Odporca sa týmto spôsobom snažil informovať verejnosť o veciach verejného záujmu, pričom ak by
išlo o zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, tento zásah by bol oprávnený, nakoľko pri veciach
verejného záujmu sú niektoré osobnostné práva potláčané a obmedzované.

Konštatoval, že nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nakoľko
splnil všetky zákonné požiadavky a jeho konanie bolo v súlade so súdnou praxou, a to aj po preskúmaní
sporných výrokov z hľadiska stretu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti pomocou
princípu proporcionality (zodpovedaním otázok Kto? O kom? Čo? Kde? Kedy? a Ako?).

K námietke navrhovateľa, že zverejnil jeho tvár bez jeho súhlasu, odporca uviedol, že orgány verejnej
moci musia ustanovenie § 34 ods. 7 zákona o sudcoch vykladať tak, že právo sudcu udeľovať súhlas na
zverejňovaniejehotváresatýkazáležitostísúvisiacichsjehoriadiacoučinnosťouakosudcuNajvyššieho
súduSRanievecíverejnéhozáujmu.Aksasudcastanečlenomjednéhoznajvyššíchorgánovsúdnictva
NajvyššiehosúduSRdobrovoľnevstupujedoverejnéhodianiaataktiežsadobrovoľnevystavujezáujmu

verejnosti a médií. Z toho vyplýva záver, že musí strpieť aj zverejňovanie svojej tváre v médiách a preto
na zverejnenie tváre navrhovateľa nebol potrebný jeho súhlas.

K tvrdeniu navrhovateľa, že na stretnutie sa dostavil oneskorene po termíne oficiálneho začiatku, keď
už všetci členovia združenia boli vo vnútri kaviarne Bonano, uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá

na pravde, keďže videozáznam s názvom „Zvrátená zábava na účet strelca z Devínskej“, ktoré bolo
zverejnené na web stránke www.novycas.sk dňa 15.06.2011 zachytáva navrhovateľa pri štátnej hymne
vo vonkajších priestoroch pred vstupom do baru Bonano a taktiež pri odkrývaní pamätnej tabule
Občianskeho združenia Justičný Oskar pred vchodom do baru. Rovnako označil za nepravdivé tvrdenienavrhovateľa, že nebol aktérom „hry na H.“ a fotografia na ktorej stojí vo vnútri baru oproti Dr. N., ktorý
má v rukách samopal a na ušiach modré chrániče je podvod zo zmanipulovaných technicky upravených
snímok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré boli predložené účastníkmi a
tvoria obsah súdneho spisu, oboznámením znaleckých posudkov, výsluchom navrhovateľa, výsluchom
svedkov: O. B., S. K., S.. T. N., X.. Š. P., S.. A. H., S.. A. Q., S.. Q. T..

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, vychádzajúc
tiež so skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ustálil skutkový stav významný pre
rozhodnutie súdu vo veci nasledovne :

Dňa 15.06.2011 bol v denníku Nový Čas na titulnej strane uverejnený článok s názvom „Zvrátený žúr

sudcov!“ s podtitulkom „Hra na vraha z Devínskej. Tančeky so symbolom súdnictva. Oni rozhodujú
o spravodlivosti?!“, kde sa uvádza, že štyria sudcovia Najvyššieho súdu, krajský a okresný sudca i
námestník generálneho prokurátora sa zabávali na advokátovi, ktorý mal slúchadlá a v ruke samopal.
Rovnako bol vyzbrojený aj Ľ. H., ktorý zastrelil 7 ľudí. Článok následne pokračuje na strane dva a
tri denníka s titulkom „Zvrátená zábava na masakri z Devínskej!“, kde je uvedené, že zvrátená párty

právnikov sa konala ešte vlani na jeseň, išlo o oslavu založenia občianskeho združenia Justičný Oskar,
na ktorej sa zúčastnili sudcovia z Najvyššieho súdu SR A. H., S. I., K. Q., Š. K., žilinský krajský sudca
S. J., sudca z Čadce S. J., námestník generálnej prokuratúry Q. T. a pedagóg T. C. z Právnickej
fakulty UK. Nový Čas získal z párty fotografie aj video. Advokát na dôchodku T. N. so slúchadlami na
ušiach a s nefunkčným samopalom v ruke na nich napodobňuje Ľ. H.. Takýmto spôsobom na ulici vítal

prichádzajúcich hostí, potom pri tónoch štátnej hymny šaškoval a odhalil pamätnú tabuľu občianskeho
združenia. Hra na H. sa N. zapáčila, s úsmevom na tvári s nefunkčnou zbraňou mieril na sudcu K.,
prokurátor T. sa na to pozeral. Samopal a slúchadlá sa objavili aj na fotografii pri stanovách združenia.
N. si nakoniec vzal na tanečný parket aj sošku spravodlivosti. Sudcovia, prokurátor a vysokoškolský
pedagóg sa dobre zabávali a podporili ho úsmevom a potleskom. Šokujúca oslava na účet masakra z

Devínskej bude mať dohru. V článku sú taktiež citované vyjadrenia tlačového oddelenia Najvyššieho
súdu SR, podpredsedníčky Krajského súdu v Žiline, dekana Právnickej fakulty UK a vtedajšej ministerky
spravodlivosti Q. Ž.. Súčasťou článku je fotografia všetkých zúčastnených, pričom navrhovateľ bol
označený ako trestný sudca Najvyššieho súdu SR A. H..

Dňa 16.06.2011 bol v denníku Nový Čas na titulnej strane uverejnený článok s názvom „Nehorázny
žúr sudcov. Páni právnici pozrite sa do týchto očí! Obete devínskeho masakra.“, ktorý pokračuje na
strane dva a tri denníka s titulkom „Zvrátený žúr právnikov je výsmech obetiam masakru z Devínskej
Novej Vsi. Páni, aj teraz vám je do smiechu ?!“, v ktorom sa uvádza, že zvrátená zábavka štyroch
sudcov Najvyššieho súdu, dvoch regionálnych sudcov a námestníka generálneho prokurátora bude mať

zrejme dohru. Všetci sa spolu bavili na advokátovi na penzii, ktorý napodobňoval Ľ.Í. H., aktéra krvavého
masakra v Devínskej Novej Vsi. Na zvrátenej párty sa zúčastnili sudcovia z Najvyššieho súdu SR A. H.,
S. I., K. Q., Š. K., žilinský krajský sudca S. J., sudca z Čadce S. J., námestník generálnej prokuratúry Q.
T. a pedagóg T. C. z Právnickej fakulty UK. V článku sú taktiež citované vyjadrenia vtedajšej premiérky
X. W., U. L. z FairPlay, Š. H. predsedu Najvyššieho súdu SR a vtedajšej ministerky spravodlivosti Q. Ž..

Dňa 16.06.2011 bol na internetovej stránke denníka Nový Čas uverejnený článok s názvom „Zvrátený
žúr sudcov: Do smiechu nie je ani W.Č.“, ktorý sa obsahovo zhoduje s článkom uverejnením v printovej
verzii denníku dňa 16.06.2011. Súčasťou článku je aj video s názvom “Sudcovia sa hrali na strelca H.:
Škandál aký tu ešte nebol!“

Dňa 17.06.2011 bol v denníku Nový Čas na strane 6 a 7 uverejnený článok s názvom „Slovník
námestníka generálnej prokuratúry Q. T.É.: Vlastnou cici*ou!“ v ktorom sa uvádza „Vážené honorability,
debility a prítomnosti!“ Takto oslovil námestník generálnej prokuratúry prítomných na akcii občianskeho
združenia Justičný Oskar. Na tejto párty sa partia sudcov, prokurátora, pedagóga z právnickej fakulty

zabávala na advokátovi na penzii, ktorý napodobňoval vraha Ľ. H.. Zvrátenú párty, ktorá sa konala vlani
na jeseň v bare s názvom spojeným s mafiánskou tématikou v Rajeckých Tepliciach, zachytila kamera.
Zúčastnili sa jej sudcovia z Najvyššieho súdu SR A. H., S. I., K. Q., Š. K.Á., žilinský krajský sudca S. J.,
sudca z Čadce S. J., námestník generálnej prokuratúry Q. T. a pedagóg T. C. z Právnickej fakulty UK.T. N. napodobňoval strelca z Devínskej Novej Vsi. Sudcovia, prokurátor a pedagóg sa prizerajú. Článok
obsahuje aj vyjadrenie štyroch sudcov Najvyššieho súdu, ktorí uviedli : „Médiami označované nevhodné
správanie bolo prezentované iba jedným účastníkom stretnutia, ktorý nebol sudcom. Nešlo o žiadne

nami organizované vystúpenie, na ktorom by sme sa aktívne podieľali. V žiadnom prípade nebolo a ani
nie je naším zámerom akýmkoľvek spôsobom znevažovať pamiatku obetí z Devínskej Novej Vsi.“

Dňa 18.06.2011 bol v denníku Nový Čas na strane 6 a 7 uverejnený článok s názvom „T. sa vylúčil z
prípadu K.!“ v ktorom sa uvádza, že námestník generálneho prokurátora Q. T. nebude konať v prípade

sudcu Najvyššieho súdu K., ktorý je podozrivý z korupcie. Z prípadu sa vylúčil po tom, čo Nový Čas
zverejnil fotografie z párty právnikov, ktorí sa zabávali aj na advokátovi na dôchodku, ktorý si robil žarty
z masakra v Devínskej Novej Vsi.

Dňa 21.06.2011 bol na internetovej stránke denníka Nový Čas uverejnený článok s názvom „Rodina
obetí z Devínskej o žúre: Keby sa to stalo im, nesmiali by sa!“, v ktorom je citované vyjadrenie K.,

ktorej babka sa stala obeťou vyčíňania šialeného strelca: „Je to zvrátená zábava, keby sa niečo také
stalo im, už by sa nikdy nezasmiali“. Konanie právnikov v bare v Rajeckých Tepliciach bolo podľa nej
o to smutnejšie, že ide o sudcov, prokurátora a aj bývalého advokáta. V článku je ďalej uvedené, že
prokurátor Q. T. a sudca Š. K. sa totiž zabávali na advokátovi na dôchodku T. N., ktorý mal na ušiach
modré chrániče a v ruke atrapu samopalu. Na párty sa zúčastnili štyria sudcovia z Najvyššieho súdu A.

H., S. I., K. Q., Š. K., žilinský krajský sudca S. J., sudca z Čadce S. J., námestník generálnej prokuratúry
Q. T.Ý. a pedagóg T. C.. Šiesti muži, ktorí si obliekajú talár, sa vlani spolu s prokurátorom a pedagógom
z právnickej fakulty zúčastnili na párty v Rajeckých Tepliciach. Vítal ich advokát na dôchodku, ktorý mal
na hlave modré slúchadlá a v ruke nefunkčný samopal. Práve tak bol vyzbrojený Ľ. H.. Súčasťou článku
je fotografia všetkých zúčastnených, pričom navrhovateľ, bol označený menom, ako aj video s názvom

“Sudcovia sa hrali na strelca H.: Škandál aký tu ešte nebol!“.

Dňa 19.07.2011 bol na internetovej stránke denníka Nový Čas uverejnený článok s názvom „Zvrátená
párty právnikov: Sudcovia podržali kolegov zo žúru!“, v ktorom je uvedené, že minuloročný žúr právnikov
vbareBonannovRajeckýchTepliciach,bolpodľadvochsudcovskýchrádúplnevporiadku.Odmietlitotiž

podať návrh na disciplinárne stíhanie svojich kolegov. V článku sa ďalej uvádza, že sudcovia sa bavili na
účet strelca z masakry v Devínskej. Vlaňajšieho stretnutia členov občianskeho združenia Justičný Oskar
v bare Bonanno sa okrem iných zúčastnili sudcovia z najvyššieho súdu A. H., S. I., K. Q., Š. K., sudca
Krajského súdu v Žiline S. J. a sudca Okresného súdu v Čadci S. J.. Advokát na penzii privítal na ulici
niektorých účastníkov párty pred podnikom s modrými slúchadlami na ušiach a v ruke s nefunkčným

samopalom. Vnútri sa na ňom zabávali námestník generálnej prokuratúry Q. T. a sudca Š. K.. Práve
takto vystrojený vlani na jeseň Ľ. H. v Devínskej Novej Vsi zavraždil sedem ľudí. Súčasťou článku je
fotografia všetkých zúčastnených, pričom navrhovateľ, bol označený menom, ako aj video s názvom
“Sudcovia sa hrali na strelca H.: Škandál aký tu ešte nebol!“.

Dňa 19.07.2011 bol v denníku Nový Čas na strane 5 uverejnený článok s názvom „Párty právnikov
v bare Bonanno: Sudcovia podržali svojich kolegov zo žúru!“, ktorý sa obsahovo zhoduje s článkom
zverejneným na internetovej stránke denníka dňa 19.07.2011.

Dňa 09.12.2011 bol na internetovej stránke denníka Nový Čas uverejnený článok s názvom „Zvrátený

žúr: Sudcovia z Bonanna ostanú bez trestu!“, v ktorom sa uvádza, že keď v lete vyšli najavo informácie
o žúre námestníka generálnej prokuratúry a šiestich sudcov v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach,
ministerka spravodlivosti Q. Ž. rozhorčene vyhlasovala, že takéto správanie mužov v talároch je
neprípustné. Napokon však návrh na disciplinárne stíhanie nepodala. Sudcovia z Najvyššieho súdu
A. H., S. I., K. Q., Š. K., sudca žilinského krajského súdu S. J. a sudca Okresného súdu v Čadci S.

J., námestník generálnej prokuratúry Q. T. a pedagóg právnickej fakulty sa vlani na jeseň stretli v bare
BonannovRajeckýchTeplicich.PrávniknapenziiT.N.vítalprichádzajúcichhostísmodrýmislúchadlami
na ušiach a nefunkčným samopalom v ruke na ulici pred podnikom. Partia si na fotografii spečatila
stanovy združenia spolu s nefunkčným samopalom a modrými slúchadlami. Rovnako vyzbrojený Ľ. H.
vlani v auguste zastrelil v Devínskej Novej Vsi sedem ľudí.

Dňa 29.12.2011 bol v denníku Nový Čas uverejnený článok s názvom „Párty sudcov v bare Bonanno“,
v ktorom sa uvádza, že na akcii občianskeho združenia Justičný Oskar boli prítomní sudcovia z
Najvyššieho súdu A. H., S. I., K. Q., Š. K., sudca Krajského súdu v Žiline S. J., sudca Okresného súduv Čadci S. J. , námestník generálnej prokuratúry Q. T. a pedagóg z právnickej fakulty. Právnik na penzii
T. N. vítal prichádzajúcich hostí s modrými slúchadlami na ušiach a nefunkčným samopalom v ruke na
ulici pred podnikom. Partia si na fotografii spečatila stanovy združenia spolu s nefunkčným samopalom

a modrými slúchadlami. Rovnako vyzbrojený Ľ. H. vlani v auguste zastrelil v Devínskej Novej Vsi sedem
ľudí.

Z emailovej komunikácie S. K., redaktorky denníka Nový Čas, vyplýva, že dňa 13.06.2011 uvedená
zaslala e-mail tlačovému oddeleniu Najvyššieho súdu SR, navrhovateľovi, Š. H., S. I., K. Q.É., A. H.

O. K. F., v ktorom menovaných požiadala, aby sa vyjadrili k nasledujúcej veci: Pri príležitosti založenia
občianskeho združenia Justičný Oskar sa konala vlani na jeseň akcia v bare Bonanno v Rajeckých
Tepliciach. Podnik patrí podnikateľovi Š. P.. Nový Čas získal video a fotografie z tejto akcie. Advokát na
dôchodku T. N. so streleckými slúchadlami na ušiach modrej farby tancuje. Predvádza sa aj so zbraňou
v ruke. Presne takým samopalom vyvraždil Ľ. H. rodinu z Devínskej Novej Vsi. Péchy si na parket vzal
aj sošku spravodlivosti. Sudcovia Najvyššieho súdu A. H., S. I., K. Q., Š. K., žilinský krajský sudca S.

J., 1. námestník generálnej prokuratúry Q. T. a pedagóg T. C. z katedry teórie práva a sociálnych vied
PrávnickejfakultyUKsanajehokreáciáchdobrezabávajúavjehoaktivitáchhopodporujúprítomnosťou
a potleskom. Na základe opísaného žiadala redaktora sudcov Najvyššieho súdu SR, okrem iného aj
navrhovateľa, aby uviedli, ako dlho sa poznajú so Š. P., prečo sa zúčastnili tejto akcie, ako hodnotia fakt,
že T. N. sa na podujatí predvádzal sa slúchadlami a zbraňou akou vyčíňal H. v Devínskej Novej Vsi a či

je to podľa nich adekvátne konanie. Redaktorka taktiež uviedla, že Nový Čas má aj fotografiu, na ktorej
sú stanovy občianskeho združenia zachytené so samopalom a slúchadlami a žiadala o vyjadrenie do
nasledujúceho dňa do 13.00 hod., či sa im to zdá byť adekvátne. Identický e-mail poslala redaktorka
zároveň hovorkyni generálnej prokuratúry, S.. Q. T., dekanovi Právnickej fakulty UK, A.. T. C., S.. S. J. a
hovorkyni Krajského súdu v Žiline. Na e-mail reagoval dekan Právnickej fakulty UK, ktorý dňa 14.06.2011

uviedol, že podľa vyjadrenia A.. T. C. bol na podujatie pozvaný jeho priateľom p. P., a to ako krajan. Malo
ísť o súkromnú, uzavretú spoločnosť. Po vysvetlení pánom docentom možno povedať, že sa ocitol v
nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Hovorkyňa generálneho prokurátora dňa 14.06.2011 uviedla,
že k aktivitám, ktoré sa týkajú súkromia, sa S.. Q. T. nebude vyjadrovať. Hovorkyňa Krajského súdu v
Žiline odpovedala e-mailom zo dňa 14.06.2011, keď citovala S.. S. J., ktorý uviedol, že nepovažuje za

adekvátne, aby sa to takto riešilo. Išlo o stretnutie priateľov, kamarátov a právnikov, kde si vymieňali
právne názory. Ostatní oslovení sa k e-mailu nevyjadrili.

O stretnutí občianskeho združenia Justičný Oskar, ktoré sa konalo v Rajeckých Tepliciach, následne
informovali aj ďalšie média, a to denník SME dňa 16.06.2011 pod titulkom „Podozrivý sudca je Tichého

priateľ“, ako aj na prvej strane pod titulkom „Po žúre“, denník Plus jeden deň dňa 16.06.2011 článkom na
prvej strane s titulkom „Škandalózny žúr: Sudcovia sa bavili na masakre v Devínskej!“, ktorý pokračoval
na strane 2 a 3 tohto denníka pod titulkom „Parodovali H.“, taktiež denník Pravda dňa 16.06.2011 v
článku pod názvom „Súdnictvo vládu znepokojuje, ministerka však s trestami váha“, týždenník Slovak
Spectator dňa 20.06.2011 v článku pod názvom „Žúr“, česká televízia na jej internetovej stránke dňa

15.06.2011 o 18:41 v článku pod názvom „Skandál slovenských soudců a právniků- hráli si na devínský
masakr“.

S.. S. J. v liste zo dňa 28.06.2011 adresovanom ministerke spravodlivosti SR uviedol, že potom ako
prišiel na stretnutie v Rajeckých Tepliciach a sedeli vnútri s S.. J. a S.. Q. asi 20 minút, vtedy vonku

na ceste videl S.. T. N., s nejakou zbraňou, a preto hneď podišiel k nemu so slovami: „T. neblázni poď
okamžite dovnútra, tu ťa môže vidieť veľa ľudí a niektorí ťa môžu oznámiť za nedovolené ozbrojovanie.“
Vtedy zbadal, že má v rukách samopal. Chytil ho okolo pliec a zobral ho dovnútra, kde mu to stále
vyčítal. K nemu sa pripojili aj S.. J., S.. Q. a S.. K. z NS SR, ktorý tam stál zvnútra pri dverách a každý
mu povedal: „Tibor, Jozef má pravdu.“

A. H., K. Q., Š. K., S. I., sudcovia NS SR, v liste zo dňa 12.07.2011, adresovanom ministerke
spravodlivosti SR uviedli, že v októbri 2010 v súkromnom zariadení v Rajeckých Tepliciach sa konalo
stretnutie členov občianskeho združenia Justičný Oskar. Išlo o súkromné stretnutie viacerých právnikov
v uzavretej spoločnosti. Ďalej uviedli, že pri príchode na miesto ich vítal jeden z členov združenia S.. T.

N.P. s nefunkčným samopalom v rukách a s nasadenými streleckými chráničmi uší s tým, že sú unesení
a musia zaplatiť výkupné. Celá táto akcia trvala len veľmi krátku dobu a tí, čo prišli neskôr o nej ani
nevedeli, považovali celú vec za recesiu. Uvedení sudcovia NS SR predmetný list aj osobne podpísali.Na základe Stanov občianskeho združenia zo dňa 01.06.2010, bolo dňa 25.06.2010 Ministerstvom
vnútra SR zaregistrované občianske Združenie Justičný Oskar, so sídlom Sasinkova 26, Žilina. Cieľom
občianskeho združenia bolo pôsobiť ako nezávislá organizácia združujúca právnikov (absolventov

právnických fakúlt) s cieľom zachovávania a šírenia právnej kultúry a byť aktívnym šíriteľom v oblasti
právnej istoty.

Listom zo dňa 20.06.2011 žiadala vtedajšia ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky predsedu
sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR o vyjadrenie ohľadne účasti sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na udalosti pri príležitosti stretnutia členov občianskeho združenia Justičný Oskar. Predmetný
podnet ministerky bol prerokovaný na riadnom zasadnutí Sudcovskej rady pri Najvyššom súde
Slovenskej republiky konanom dňa 18.07.2011, kde sa členovia sudcovskej rady oboznámili s
vyjadrením I. S.. K. Q., S.. A. H., S.. S. I. a navrhovateľa z 12.07.2011 z ktorého vyplýva že išlo
o súkromné stretnutie viacerých právnikov v uzavretej spoločnosti, reštaurácia bola pre verejnosť
zatvorená a počas trvania i stretnutia nedošlo k žiadnej situácii, v rámci ktorej by niekto z prítomných

vzal do rúk nefunkčný samopal a chrániče. Išlo o individuálnu, nepripravenú a vopred nedohodnutú
akciu S.. T. N., ktorá nebola účastníkmi stretnutia osobitne akceptovaná, jednoducho nebola hodná
pozornosti. Redaktorka denníka dala verejne stretnutiu iný význam a len ona videla v akcii vzťah k
prípadu H., pričom spomínané video preukazuje, že nikto zo spoločnosti prípad H. nespomínal, nebol
predmetomrozhovorualenosobavedenázlýmzámerommohlapomanipuláciisozáznamomimputovať

účastníkom iný úmysel, resp. úplne negatívne posudzovať správanie účastníkov. Uviedli, že nepovažujú
za vhodné reagovať na tvrdenia výslovne bulvárneho média a nie je adekvátne, aby na bulvárnu správu
reagovali členovia vlády, ba dokonca jej predsedníčka. Vo vyjadrení ďalej poukázali na to, že uverejnenie
správy 8 mesiacov po udalosti, manipulácia s nezákonne získanými súkromnými zábermi, navodenie
atmosféry „zvrátenosti akcie“, jej načasovanie na dobu rozhodovania Ústavného súdu SR, či parlamentu

vo vážnych otázkach týkajúcich sa justície a okamžité negatívne hodnotenie politikov, odôvodňujú
názor, že išlo o akciu sledujúcu zneužitie stretnutia na politické ciele, resp. o objednanú dehonestáciu
účastníkov stretnutia. Konštatovali, že účasťou na stretnutí nespáchali žiadne disciplinárne previnenie,
nechovalisavrozporespojmomstavovskejcti,vážnostiaslušnosti.Nazákladepredmetnéhovyjadrenia
sudcovskáradaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyuznesenímč.53/2011odložilapodnetministerky

spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 20. júna 2011, voči sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky S.. Š. K.Q., S.. S. I., S.. A. H. O. S.. K. Q..

Dňa 08.11.2011 podali sudcovia Najvyššieho súdu SR S.. S. I., S.. K. Q., S.. A. H. a navrhovateľ trestné
oznámenie na neznámych páchateľov, čo odôvodnili tým, že dňa 14. októbra 2010 sa v súkromnom

zariadení v Rajeckých Tepliciach konalo stretnutie členov občianskeho združenia Justičný Oskar. Išlo
o súkromné stretnutie viacerých právnikov v uzavretej spoločnosti a dokonca aj reštaurácia bola
uzatvorená pre verejnosť. Pri príchode na miesto stretnutia členov združenia vítal jeden z členov T. N.
s nefunkčným samopalom a chráničmi uší. Veci našiel priamo v reštaurácii, ktorá je svojim zariadením
recesiou na mafiu a „privítanie“ malo byť tiež recesiou. Privítanie si však viacerí členovia ani nevšimli,

nakoľko práve prichádzali a ani nepokladali správanie T. N. za vtipné, ale hlavne ani hodné pozornosti.
Celé „privítanie“ trvalo rádovo niekoľko sekúnd a tí, ktorí prišli neskôr o ňom ani nevedeli. Členovia
združenia sa potom venovali plánovanému programu a počas trvania akcie nedošlo absolútne k žiadnej
situácii, pri ktorej by ktorýkoľvek účastník akýmkoľvek spôsobom použil repliky zbrane alebo chrániče
uší. Dňa 15.06.2011 sa na svoje veľké prekvapenie členovia združenia z denníka Nový Čas dozvedeli,

že vraj boli účastníkmi „zvrátenej žúrky“, počas ktorej sa zabávali imitovaním známej tragickej udalosti
v Devínskej Novej Vsi. Čo však bolo úplne šokujúce, keď zistili, že redaktori Nového Času prezentovali
aj obrazový záznam, ktorý mal byť nasnímaný počas nasledujúceho programu a na ktorom ako keby
T. N. mal stále v rukách zbraň, na ušiach chrániče a prítomní sa na tom smiali a zabávali. Takáto
situácia však na akcii nebola a obrazový záznam prezentovaný redaktormi Nového Času je podvod zo

zmanipulovaných, technicky upravených snímok.

Navrhovateľ opodstatnenosť podaného návrhu opieral aj o tvrdenie, že v prípade fotografie
zachytávajúcej jeho osobu v prítomnosti S.. N. s modrými slúchadlami na ušiach a maketou samopalu
v rukách ide o fotomontáž. Za účelom overenia pravosti danej fotografie s označením A., súd vykonal

dokazovanie odbornými analýzami predloženými zo strany účastníkov konania a konfrontáciou znalcov,
ktorí tieto analýzy vypracovali.Ústav kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., vyhotovil dňa 02.11.2011 Odbornú analýzu č.p. UKK-35-
VD/2011, v ktorej skúmal autenticitu 16 fotografii a 5 videozáznamov predložených odporcom na DVD,
ktoré zachytávajú stretnutie občianskeho združenia Justičný Oskar v Rajeckých Tepliciach. Ústav dospel

k záveru, že obrazové a obrazovo - zvukové záznamy na predloženom DVD nosiči sú uložené v časovo
kontinuálnom poradí. Z uvedeného zároveň vyplýva, že väčšina skúmaných fotografií bola vyhotovená
dopoludnia. Pri analýze video súborov neboli nájdené stopy po technickej manipulácii so signálom.
Analýzou predložených digitálnych fotografii, okrem fotografie s názvom A., neboli nájdené stopy po
technickejmanipulácii,zaúčelompozmeneniaobsahu.Nemožnovšakvylúčiťpoužitiesoftvéruzdôvodu

vylepšenia farebných charakteristík fotografií. Analýzou fotografie s názvom A., boli nájdené stopy po
technickej manipulácii s obrazovým záznamom, preto možno konštatovať, že fotografia bola podrobená
technickej manipulácii za účelom pozmenenia grafického obsahu, pričom rozmazanie časti fotografie sa
javí ako maskovanie pre skrytie problematických prechodových bodov.

Ústav kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., vyhotovil dňa 24.10.2014 Dodatok k Odbornej analýze č.p.

UKK-35-VD/2011 a č. UKK-24-VD/2013, č.p.: UKK-6-VD/20141 ktorý v závere uvádza, že vzhľadom
na výsledky analýz je možné konštatovať, že na fotografii A..jpg boli zistené znaky manipulovania s
pôvodným záberom. Obsahová analýza grafiky fotografie, popísaná v dodatku, odhalila skryté osoby,
maskované zúžením dynamického rozsahu kontrastu a simulovaným rozmazaním.

Polícia Českej republiky, Kriminalistický ústav Praha, vyhotovil dňa 25.05.2013 znalecký posudok z
odboru kriminalistika, odvetvie skúmanie fotografii a fotografickej techniky, v ktorom skúmal autenticitu
16 fotografii a 5 videozáznamov predložených odporcom na DVD-R, ktoré zachytávajú stretnutie
občianskeho združenia Justičný Oskar v Rajeckých Tepliciach. Znalecký ústav v ňom konštatoval, že
predložené obrazové a obrazovo-zvukové záznamy nevykazujú žiadne znaky technickej manipulácie.

Ústav taktiež uviedol, že žiadna z predložených fotografii nevykazuje znaky fotomontáže ani iných
dodatočnýchzásahovdoobrazovejinformácie.Ústavmalzato,ževšetkyargumenty,ktoréuvádzaautor
v Odbornej analýze č.p. UKK-35-VD/2011 na podporu tvrdení, že predložená fotografia A..JPG bola
podrobená technickej manipulácii za účelom pozmenenia grafického obsahu je možné vyvrátiť. Taktiež
nie je možné zistiť, či sú obrazové záznamy na predloženom DVD uložené v časovo kontinuálnom

poradí.

Z výsluchu - konfrontácie znalcov Mgr. Pavla Masaryka, PhD., znalca z odboru kriminalistika, odvetvie
grafická diagnostika, ktorý vypracoval pre Ústav kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., dodatok k Dodatok
k Odbornej analýze č.p. UKK-6-VD/2014 Bc. Petra Šarca, znalca v odbore kriminalistika, odvetvie

skúmania videozáznamov a Ing. Zdenka Šímu, znalca v odbore kriminalistika, odvetvie fotografickej
techniky, ktorí obaja sú oprávnení k vykonávaniu znaleckej činnosti a spracovaniu znaleckých posudkov
vydávaných Kriminalistickým ústavom Praha, ktorí boli poučení v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. a v
zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch zložili pred súdom sľub vyplynulo,
že znalci vylúčili, že by došlo k manipulácii so spornou fotografiou v tom zmysle, že by došlo k prenosu

postáv (postavy muža so slúchadlami a samopalom) na danú fotografiu z iného záberu, teda znalci
vylúčili, že by došlo k fotomontáži. Rozpory zostali len v otázke, či došlo k manipulácii s fotografiou v
tom zmysle, že zo záberu boli dodatočne z pozadia odstránené osoby nachádzajúce sa v zadnej časti
fotografie.

Podľa spisového materiálu Generálnej prokuratúry SR, č.: XV/1 Pz 51/-8, vec: obv. S.. K. D. - návrh podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. Por. zo dňa 20.06.2011 spísal S.. Q. T., námestník gen. prokurátora SR, úradný
záznam s dátumom 22.06.2011, v ktorom uvádza, cit.: „Namietam v tejto veci zaujatosť vzhľadom na to,
že sa osobne poznám s podozrivým Š. M. a teda vo veci nemôžem konať ani rozhodovať. Podotýkam,

že od začiatku som v tejto veci nekonal!“

Generálny prokurátor SR, v.z. S.. Q. T., listom zo dňa 24.06.2011 adresovanom Úradu špeciálnej
prokuratúry uviedol, cit.: „V uvedenej trestnej veci Vám vraciam v prílohe uvedené spisové podklady na
konanie podľa platných právnych predpisov, pretože vzhľadom na môj osobný pomer k podozrivému S..

Š. K. konštatovaný v úradnom zázname z 21.06.2011 som vylúčený z konania.“

Navrhovateľ následne vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na stretnutie do Rajeckých Teplíc
cestoval v aute s S.. H., vyrazili v popoludňajších hodinách z Justičnej akadémie v Pezinku, cestousa zastavili ešte v Žiline, kde sa S.. H. prezliekol a bral si nejaké veci. Na stretnutie sa teda dostavili
asi o 45 minút až o hodinu neskôr ako ostatní účastníci. Títo v čase jeho príchodu už boli vnútri,
kde prebiehalo stretnutie, boli urobené oficiálne prednesy. S tou oficiálnou časťou sa na nich čakalo,

dostali „pokarhanie“. Po prednesoch vyšli von, kde došlo k odhaleniu pamätnej tabule a následne vošli
do miestnosti, kde S.. N. dostal plaketu a sošku spravodlivosti ako určité poďakovanie za celoživotnú
činnosť. Počas prítomnosti navrhovateľa, teda odkedy na miesto prišiel a ani neskôr, nikto nevystupoval
so samopalom a slúchadlami, a to ani počas voľnej zábavy; nikto so slúchadlami netancoval ani sa v
priestoroch nepohyboval. On osobne si tieto slúchadlá ani samopal nevšimol ani sa veľmi nezaujímal o

výzdobu interiéru. Nevidel v miestnosti ani stanovy združenia so samopalom a slúchadlami, počas jeho
prítomnosti to podľa jeho názoru takto uložené nebolo.
Pokiaľ ide o spornú fotografiu, ktorej pravosť spochybňuje, nepamätá sa, že by k takejto situácii došlo, či
sa také niečo udialo a dospel k tomu, že takáto udalosť ani skutočnosť sa neudiala. Uvedené vyplýva aj z
odbornéhoposudku,ktorýbolzadanýnavypracovanie,nakoľkovzniklopodozrenie,žeideofotomontáž.
Pokiaľ ide o osobu generálneho prokurátora S.. Q. T., tohto pozná už dlhé roky, pozná ho tak, ako sa

pozná aj s inými sudcami, advokátmi a prokurátormi. Ich vzťah je kolegiálny a priateľský.
Pokiaľ ide o požadovanú náhradu nemajetkovej ujmu, v tejto súvislosti uvádza, že po uverejnení článkov
bola jeho rodina zdesená, bola to ťažká situácia, vysvetliť to rodine, manželke a synom, rovnako aj širšej
rodine. Reagovali na to priatelia, známi, kolegovia, dokonca niektorí z nich mu prestali tykať. Okrem toho
hneď na druhý deň vtedajšia ministerka spravodlivosti a minister vnútra usporiadali tlačovú konferenciu,

beztohoabysipreverilifakty,hoosočiliadehonestovali,dokoncaministerkaspravodlivosti uviedla,žeje
to na disciplinárne konanie. Toto bolo uverejnené aj v niektorých spotoch politických strán. Reagovali na
to aj kolegovia zo zahraničia, keďže to bolo zverejnené aj v českých, rakúskych a nemeckých správach.
Mal ísť v tom čase na dovolenku s ďalšími piatimi manželskými pármi, pričom tri páry sa z dovolenky
ospravedlnili. Postihovalo to nielen jeho, ale aj jeho rodinu. Dostával sms-ky a to nielen on, ale aj syn.

Pokiaľ ide o požadovanú sumu, táto vyjadruje jeho pocit, preto to takto žiada.

Svedkyňa O. B., čašníčka, ktorá pracovala v rozhodnom období v bare Bonanno, v ktorom pracuje od
novembra 2009, vo svojej výpovedi uviedla, že v daný deň pracovala v bare. Na akcii sa zišli ľudia,
ktorých videla prvýkrát. Navarila, napiekla a obslúžila ich. Nedialo sa tam nič ako bežne, okrem toho,

že S.. N. jej rozprával o tom ako bol na „vojne“, hovoril, že vie veľmi rýchlo rozložiť a zložiť samopal.
Nemohol jej to predviesť, nakoľko v zariadení sú umiestnené len atrapy. Ona, keďže vedela, že samopal
jelenatrapa,vložilamuhodorúkavyzvalaho,abyjejtopredviedol.Onzobralsamopal,onamunasadila
slúchadlá. Práve vtedy vošiel do miestnosti S.. T. a S.. N. vybehol, ale len do dverí, nevybehol však na
ulicu. Pokiaľ ide o hostí títo prichádzali postupne. Navrhovateľ prišiel niekedy v strede. Zo začiatku tam

s ňou bol len S.. N., ako posledný došiel S.. T.. Vo vnútri zariadenia sa účastníci akcie správali slušne,
príjemne. Išlo o jednu z milších akcií pre ňu ako čašníčku. Pokiaľ ide o S.. N., tento sa vo vnútorných
priestoroch už so samopalom a slúchadlami nepohyboval. Mal ich len vtedy, keď mu ich nasadila, potom
jej ich vrátil, ona ich zavesila. Majú to ako interiérovú výzdobu. Pokiaľ ide o slúchadlá, tieto si v bare
zabudlipilčíci,vmiestnostimajúježibabuzHaloweenu,ktoráichmánahlavealeboichmáonazabarom,

je za to zodpovedná. Pokiaľ ide o situáciu zobrazenú na fotografii, na ktorej je zobrazený navrhovateľ
a oproti nemu stojí S.. N. so samopalom a slúchadlami na ušiach (fotografia z č.l.24), ktorej pravosť
spochybňuje navrhovateľ, tak takáto situácia podľa nej v interiéri nenastala.

Svedkyňa S. K., zamestnankyňa odporcu, uviedla, že je autorkou niektorých článkov, resp. ich častí.

Po tom, čo redakcia dostala USB kľúč, na ktorom boli fotografie a videozáznam, s kolegami najskôr
identifikovali osoby a prostredníctvom tlačového odboru NS SR kontaktovala navrhovateľa, aby sa
vyjadril a zároveň mu svedkyňa e-mail poslala aj na jeho služobnú adresu.
Odpoveď svedkyni prišla aj z Generálnej prokuratúry vo vzťahu k S.. T. a aj od hovorkyne Krajského
súdu v Žiline vo vzťahu k S.. J. a S.. J.. S p. P. svedkyňa telefonovala a ten jej povedal, že išlo o recesiu

a o súkromnú akciu. Nenamietal uvedenú udalosť, hovoril, že to môže byť problém. Dekan právnickej
fakulty sa vyjadril, že docent C. bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Okrem toho svedkyňa
oslovila aj ministerku spravodlivosti, aby získali jej postoj k celej kauze.
Na základe týchto informácií svedkyňa napísala prvý článok. Neskôr svedkyňa oslovila aj predsedov
jednotlivých súdov a sudcovské rady. Následne o tejto téme ďalej písali, ako sa diali určité veci v tejto

súvislosti, napr. keď S.. T. zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej pravosť uvedených materiálov nepoprel.
Ona sa snažila overiť si získané informácie, oslovila všetkých zúčastnených, aby sa vyjadrili. Snažila sa
telefonicky kontaktovať aj S.. N.P., nikto jej nebral. Uvedené stretnutie a informovanie o ňom považujeza záležitosť verejného významu. Pokiaľ ide o fotografie nevzniklo v redakcii žiadne podozrenie, že by
mohlo ísť o fotomontáž.

Svedok S.. T. N.,v konaní vypovedal, že bol účastník stretnutia v bare Bonnano v Rajeckých Tepliciach
a navrhovateľa pozná asi 1-2 roky, skôr profesne. Okrem združenia Justičný Oskar sa nestretávali a
neudržiavali kontakty. Stretnutie sa uskutočnilo v Rajeckých Tepliciach v zariadení, ktoré patrí manželke
p. P.. Predmetom malo byť zverejnenie stanov združenia, ktoré mal doniesť S.. Q. T.. Cestou mu z
auta niekto z nich zatelefonoval, že návrhu nebolo na Ministerstve vnútra SR vyhovené vo veci miesta

sídla tejto organizácie. Jeho sa to dotklo, preto vybehol z Bonnana a čakal, kedy príde auto. Keď uvidel
publikovanú fotografiu v novinách, bol prekvapený. Jemu niekto nasadil na hlavu slúchadlá a dal do
rúk nefunkčný samopal a on kričal „vydajte stanovy“ a mieril pritom samopalom. Z auta vystúpil S.. T.
a niekto ďalší, S.. T. mu odovzdal stanovy, z ktorých on zistil, že miesto sídla združenia je Žilina. Jeho
aktivita týmto skončila, to čo následne videl v tlači ho šokovalo. Je pravdou, že vo vnútri prebiehali určité
ovácie, kde mu ako zakladateľovi združenia S.. T. odovzdal sošku, ktorá mala symbolizovať Justičného

Oskara a odovzdal mu tlačivo, ktoré bolo jedným vyhotovením stanov. Nepamätá sa, či tam bol nejaký
stolček so samopalom a nejaké v koži zviazané stanovy. Počas akcie neholdovali alkoholu ani nehýrili.
V priestoroch interiéru už slúchadlá a samopal nasadené nemal.

Svedok S.. A. H., kolega navrhovateľa, ktorého pozná asi 10 rokov, uviedol, že v daný deň skúšal v

Justičnej akadémii v Pezinku. Navrhovateľ išiel na stretnutie s ním v aute, cestou sa zastavili v Žiline,
nakoľko sa potreboval prezliecť, keďže v ten deň sa hral v Žiline futbal a rovno zo stretnutia išiel na
futbalový zápas. Keď tam prišli s navrhovateľom, zdá sa mu, že boli poslední, nakoľko začali padať
poznámky, že čakajú len na nich, kde sú toľko a že meškajú. Ostatní účastníci stretnutia už boli vnútri.
Potom ako prišli hrala hymna, vonku sa odhalila pamätná tabuľa, potom vošli dnu, sedeli a rozprávali

sa. Pokiaľ ide o scénu z interiéru, na ktorej je navrhovateľ zachytený na fotografii spolu s S.. N. stojacim
so samopalom a slúchadlami uviedol, že na túto sa nepamätá, podľa neho sa na 99 % neodohrala.
Vnútri boli nejaké príhovory, S.. N. sa odovzdala soška a potom už len sedeli a rozprávali sa. S.. N. s
nikým netancoval, nebola tam žiadna žena, nepamätá si, že by S.. N. tancoval. Nepamätá si na obsah
príhovoru predneseného S.. T..

Svedok X.. Š. P., účastník stretnutia, vo svojej výpovedi uviedol, že k navrhovateľovi má priateľský vzťah.
On na akciu prišiel skôr, ostatní účastníci prichádzali postupne. Asi o štvrtej prišiel S.. T.. Pamätá sa, že
S.. N. mal slúchadlá a samopal, vyšiel s nimi z baru, avšak nič nevykrikoval v súvislosti s H., možno niečo
predniesol, na chvíľu sa len ukázal, privítal prichádzajúcich, vošiel dovnútra. Ľudia prichádzali, čakali

čo bude. Navyše celý pozemok, aj pred reštauráciou, je súkromný, uvedené sa neudialo na verejnom
priestranstve. Nepamätá si, kedy si S.. N. nasadil slúchadlá a zobral samopal. Jednotliví účastníci
prichádzali postupne, spolu ich bolo deväť, niektorí v tom čase už boli vo vnútri. Poslednou skupinou,
ktorá prišla bol S.. T., zdá sa mu, že prišiel s navrhovateľom alebo s S.. C.. Vo vnútri akcia prebiehala
normálne, prečítali sa stanovy, pilo sa minimálne, asi deci vína, nakoľko niektorí sa vracali ešte domov,

nekonali sa žiadne neprístojnosti. Nepadlo tam ani slovo o H.. S.. N. odovzdali plaketu a sošku, vonku
odhalili tabuľu. Potom sa postupne odchádzalo, pamätá sa, že bol futbal, celé sa to skončilo okolo pol
ôsmej. Nie si je vedomý, že by sa vnútri odohrala scénka, kedy by mal S.. N. nasadené slúchadlá a mal
samopal. Vie, že sa odovzdávala plaketa za celoživotnú činnosť a soška, s ktorou on potom tancoval.
Uvedenú skutočnosť nemôže ani vyvrátiť ani potvrdiť. V kaviarni je umiestnených 7 samopalov, sú tam

rôzne sošky, policajné čapice a doplnky, ktoré mohol hocikto zobrať, čo sa stáva počas návštev tohto
zariadenia. Samopal a chrániče sú umiestnené na držiakoch na stene a v priestoroch sa nachádza
figurína sluhu, ktorý má na hlave slúchadlá. Nevie, či bol samopal a slúchadlá položené na stolíku so
stanovami, bolo to tam niekde položené, nevie kde.
On na stretnutí fotografoval a robil aj krátke videozáznamy a následne tieto fotky umiestnil na CD nosiče

a tieto potom zaslal účastníkom stretnutia. Pokiaľ ide o fotografiu, na ktorej je navrhovateľ s S.. N., ktorý
drží samopal a má na hlave slúchadlá, nie si je vedomý, že robil túto fotografiu, ale ak by ju aj vyhotovil,
tak by ju neumiestnil na toto CD, nakoľko je rozmazaná a nekvalitná. Fotografie, ktoré boli zverejnené,
okrem spornej fotografie, vyhotovil on.

Svedok S.. A. Q., vo svojej výpovedi uviedol, že o celej akcii sa dozvedel z denníka Nový čas, ktorý to
publikoval. Z fotografií v novinách bolo zrejmé, že má ísť o určité zosmiešnené napodobovanie strelca
H. z Devínskej Novej Vsi. On ako vtedajší minister vnútra SR následne hovoril s vtedajšou ministerkou
spravodlivosti S.. Ž., potom mali tlačovú konferenciu, kde sa k udalosti vyjadrili a ona vtedy uviedla,že zvažuje aj disciplinárne konanie voči sudcom. O predmetnej akcii mal informácie len z uvedených
článkov, tieto považoval za dostatočné, nakoľko neboli spochybnené, teda skutkovo neboli sporné.
Jedine účastníci stretnutia tvrdili, že išlo o súkromnú a nie verejnú akciu.

Svedok S.. Q. T. uviedol, že navrhovateľa pozná dlhé roky a aj on bol účastníkom stretnutia v Rajeckých
Tepliciach. Na uvedenú akciu prišiel okolo 15.00 hod., navrhovateľ tam v tom čase ešte nebol a ani S..
H.. Teda niektorí prišli neskoršie, asi o jednu - dve hodiny. Keď prišli zarazilo ho, keď videl ako S.. N.
vybehol von, čudoval sa, čo to má byť a videl, že má samopal. Vošli následne do vnútra, jedlo sa tam,

alkohol sa tam takmer nevyskytoval, bolo tam len niekoľko pív. Potom diskutovali, akcia skončila okolo
desiatej - jedenástej, teda nič mimoriadne sa tam nestalo. Nepamätá sa, že by S.. N. mal chrániče a
samopal aj vo vnútri. Situácia zobrazená na spornej fotografii (č.l. 24) nenastala, ide o vykonštruovanú
fotografiu. Stanovy tam vystavené neboli, nemali tam kde byť.
Pokiaľ ide o vylúčenie jeho osoby z rozhodovania v trestnej veci, ktorá sa týkala navrhovateľa, svedok
uviedol, že v čase konania akcie nikto nemohol vedieť, že bude vydávaný nejaký súhlas s trestným

stíhaním navrhovateľa. Keď zistil, že má podpisovať súhlas, vzhľadom na prebiehajúcu kampaň v
médiách, ktorá sa týkala uvedenej akcie v Bonnane, nemal inú možnosť, nakoľko v médiách boli
uverejnené informácie o jeho zaujatosti. O uvedenom udelení súhlasu rozhodoval asi pol roka po tejto
akcii v Bonnane. Napokon tento návrh na udelenie súhlasu predložil špeciálny prokurátor, pričom tento
to mohol urobiť aj v čase, kedy on mal rozhodovať. Teda on sa namietol až mesiac dva po zverejnení

informácií v denníku Nový čas, keď sa nemohol tváriť, že je nezaujatý. Bol tam jasný osobný vzťah medzi
ním a navrhovateľom, a preto sa z tejto pozície musel namietať. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že
sa s navrhovateľom stretáva aj na osobných stretnutiach, teda na akciách obdobného charakteru a že
ide o sudcu NS SR, ktorého pozná dlhé roky a s ktorým sa stretáva.

Na základe vyššie uvedených odborných analýz, v spojení s výsluchom, resp. konfrontáciou znalcov
súd dospel ku skutkovému záveru, že obsah fotografie s označením A., pokiaľ ide o zachytenie osoby
navrhovateľa v prítomnosti S.. N. s modrými slúchadlami na ušiach a maketou samopalu v rukách, nebol
pozmenený a preukazuje, že navrhovateľ sa zúčastnil scény zachytenej na fotografii.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať na to, že výpovede vyššie uvedených svedkov (najmä
S.. T. N., S.. A. H. a S.. Q. T.), neboli spôsobilé vyvrátiť pravdivosť obsah predmetnej fotografie, pokiaľ
ide o osobu navrhovateľa a jeho prítomnosť pri situácii, kedy mal S.. N. modré slúchadlá na ušiach
a maketu samopalu v rukách, a to vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z vypočutých svedkov celkom
jednoznačne nevedel existenciu takejto situácie vylúčiť, avšak taktiež s prihliadnutím na ich osobnú

zainteresovanosť v danej veci vyplývajúcu zo skutočnosti, že na základe uverejnenia totožných článkov
odporcu sa proti nemu taktiež domáhajú ochrany osobnosti, v iných konaniach vedených na tunajšom
súde, ktorá významne znižuje hodnovernosť ich výpovedí.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal vykonať dôkaz obsahom dokumentárneho filmu o živote svedkyne S. K. pod

názvom „Piraňa“, a to za účelom spochybnenia vierohodnosti osoby svedkyne, súd mal za to, že ide o
nadbytočný dôkaz, ktorého obsah nesúvisí s predmetom konania a jeho vykonanie nie je potrebné pre
rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko uvedená svedkyňa vypovedala iba o snahe odporcu o získanie
stanoviska navrhovateľa, ktorá skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná a pokiaľ ide o pravosť
fotografie navrhovateľa, skutkový stav veci bol ustálený najmä inými dôkazmi a preto jej výpoveď nebola

pre ustálenie skutkového stavu veci ťažisková.

Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dokazovanie oboznámením Odborného posudku vyhotoveného dňa
31.07.2014 Mgr. K. K., PhD., vypracovaného pre S.. J. K., ktorého predmetom bol Sociologický posudok
vo veci žaloby o ochranu osobnosti S.. Q. T. c/a Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.

Pokiaľ odporca navrhoval, aby boli v konaní vypočutí ako svedkovia J.. J. C. (policajt, ktorý zasahoval pri
vyčíňaní strelca H.), C. K. (bývalý starosta Devínskej Novej Vsi), rodinní príslušníci rodiny N. a I. (ktoré
boli obeťami strelca H.), súd týchto svedkov nevypočul, nakoľko okolnosti týkajúce sa streľby, ktorá sa
odohrala v Bratislave - Devínskej Novej Vsi, nemali pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu

žiaden význam a tvrdeného zásahu do osobnostných práva navrhovateľa sa netýkali, keď sa netýkali
ani udalostí súvisiacich so stretnutím, ktoré bolo predmetom napadnutých článkov.V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 25.06.2010 bolo Ministerstvom vnútra SR
zaregistrované občianske združenie Justičný Oskar, so sídlom Sasinkova 26, Žilina. Cieľom
občianskeho združenia bolo pôsobiť ako nezávislá organizácia združujúca právnikov (absolventov

právnických fakúlt) s cieľom zachovávania a šírenia právnej kultúry a byť aktívnym šíriteľom v oblasti
právnej istoty.

Rovnako nebolo sporné, že dňa 14. októbra 2010 sa v reštauračnom zariadení Bonnano v Rajeckých
Tepliciach konalo stretnutie členov občianskeho združenia Justičný Oskar. Stretnutia sa zúčastnili: S..

Š. K., S.. A. H., S.. I., S.. Q. T., S.. J., S.. T. C., S.. T. N. O. X.. P.. Nebolo sporné, že pri príchode na
miesto stretnutia niektorých prichádzajúcich vítal jeden z členov - T. N.É. s nefunkčným samopalom a
modrými chráničmi uší.

Spornou, z hľadiska skutkového, bola skutočnosť, či navrhovateľ bol prítomný pri tom ako S.. T. N.
sa pohyboval v priestoroch reštauračného zariadenia Bonnano v Rajeckých Tepliciach s modrými

slúchadlami (chráničmi) na hlave a so samopalom v ruke. Navrhovateľ, predovšetkým prostredníctvom
odborných analýz a svedeckých výpovedí tvrdil, že scéna zachytená na fotografii č. A. - teda kde stojí
navrhovateľ v popredí a oproti nemu stojí S.. T. N. so samopalom a slúchadlami (v texte označovaná
ako „sporná fotografia“) sa nikdy neodohrala a teda, že on osobne nebol prítomný takéhoto správania
S.. N., a teda toto skutkové tvrdenie nie je pravdivé.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že sporná fotografia zachytáva skutočne scénu, ktorá sa
odohrala v interiéri reštauračného zariadenia Bonnano, nakoľko aj z výpovede znalcov jednoznačne
vyplynulo, že nejde o fotomontáž. Jediné, čo by bolo možné pripustiť (avšak túto skutočnosť súd
nepovažuje za preukázanú) tak to, že mohlo dôjsť (hypoteticky) k manipulácii s pozadím predmetnej
fotografie, kedy došlo k vymazaniu resp. rozostreniu osoby/osôb stojacich v pozadí tejto spornej

fotografie.
Súd poukazuje na rozpory v svedeckých výpovediach jednotlivých svedkov a to tak v otázke času
príchodu navrhovateľa na miesto stretnutia ako aj v popise priebehu akcie. V tejto súvislosti súd
opatovne uvádza, že osoby, ktoré súd vypočul ako svedkov (S.. N., X.. P., S.. T., S.. H.) podali obsahovo
a skutkovo totožné žaloby na súd vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, preto ich

výpovede súd musel vyhodnotiť ako účelové a zaujaté.
V rozpore s ich svedeckými výpoveďami sú listinné dôkazy, ktoré boli predložené v konaní pred súdom.
V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na list zo dňa 12.07.2011, ktorý podpísal sám navrhovateľ spolu
s ďalšími sudcami NS SR (A. H., K. Q. O. S. I.), adresovaný ministerke spravodlivosti SR, v ktorom
uviedli, že, cit.: „v októbri 2010 v súkromnom zariadení v Rajeckých Tepliciach sa konalo stretnutie

členovobčianskehozdruženiaJustičnýOskar.Išloosúkromnéstretnutieviacerýchprávnikovvuzavretej
spoločnosti. Pri príchode na miesto ich vítal jeden z členov združenia S.. T. N. s nefunkčným samopalom
v rukách a s nasadenými streleckými chráničmi uší s tým, že sú unesení a musia zaplatiť výkupné. Celá
táto akcia trvala len veľmi krátku dobu a tí, čo prišli neskôr o nej ani nevedeli, považovali celú vec za
recesiu.“

Následne navrhovateľ tvrdil, že list len podpísali spoločne, že išlo len o všeobecný opis situácie, pričom
konkrétna situácia je predmetom dokazovania v tomto konaní a teda, opakovane uviedol, že on sa
osobne nikdy nezúčastnil žiadnej scény počas ktorej by S.. T. N. vystupoval so slúchadlami a samopalom
a takáto situácia v jeho prítomnosti nenastala.
Rovnako súd poukazuje aj na list, ktorý napísal S.. J., v ktorom uvádza, že potom ako prišiel na stretnutie

v Rajeckých Tepliciach a sedeli vnútri s S.. J. a S.. Q. asi 20 minút, vtedy vonku na ceste videl S.. T. N.,
s nejakou zbraňou, a preto hneď podišiel k nemu so slovami: „Tibor neblázni poď okamžite dovnútra, tu
ťa môže vidieť veľa ľudí a niektorí ťa môžu oznámiť za nedovolené ozbrojovanie.“ Vtedy zbadal, že má v
rukách samopal. Chytil ho okolo pliec a zobral ho dovnútra, kde mu to stále vyčítal. K nemu sa pripojili aj
S.. J., S.. Q. O. S.. K. z NS SR, ktorý tam stál zvnútra pri dverách a každý mu povedal: „T., S. má pravdu.“

Na základe uvedeného potom možno konštatovať (najmä s poukazom na závery oboch odborných
posudkov a výpovede znalcov v konaní pred súdom, kedy títo zhodne vylúčili, že by predmetná fotografia
bola fotomontáž), že navrhovateľ, rovnako ako aj ďalší účastníci akcie boli prítomní situácie, kedy sa
S.. T. N. pohyboval v priestoroch reštauračného zariadenia Bonanno v Rajeckých Tepliciach s modrými

slúchadlami (chráničmi) na hlave a so samopalom v ruke.

Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 OZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej

povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre
tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v občianskom živote, pri výkone
funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a
dôstojnosťfunkciesudcualeboohroziťdôveruvnezávislé,nestrannéaspravodlivérozhodovaniesúdov.

Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu sa vzťahujú
primerane aj na sudcu.

Podľa § 34 ods. 4 cit. zák. bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje
aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní

príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.

Podľa § 155 ods. 4 O.s.p. účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem
rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v
rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv

porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu
rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý
je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.

Vzmyslecitovanýchustanovení§11a§13Občianskehozákonníka,akdôjdekzásahudoosobnostných
práv fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli
odstránenénásledkytýchtozásahov,ďalejabyjejboloposkytnutéprimeranézadosťučinenieavprípadeak by bol zistený zásah (v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti) a sú splnené aj
všetkyďalšiezákonomstanovenépredpoklady(§13ods.2OZ),abybolatejtoosobepriznanázaúčelom
účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť predovšetkým nepravdivými alebo
pravdu skresľujúcimi tvrdeniami, avšak aj tvrdeniami pravdivými, no tiež prezentovaním kritiky určitého
správania tejto osoby. Pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu je však potrebné rozlišovať, či ide
o skutkové tvrdenia, alebo hodnotiace úsudky (kritiku), čo možno usudzovať predovšetkým z obsahu

návrhu, resp. z rozhodujúcich skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje uplatnené nároky.

Navrhovateľ sa v danej veci ochrany osobnosti domáhal na tom skutkovom základe, že odporca v
predmetných článkoch vykreslil stretnutie spolku Justičný Oskar, na ktorom sa zúčastnil aj navrhovateľ
tak, že neprimerane zovšeobecnil a zosobnil na všetkých členov spolku Justičný Oskar počínanie
jedného z jeho účastníkov (S.. N.), na základe použitia rekvizity patriacej k miestu konania stretnutia

(bar Bonanno s mafiánskou tematikou) a celú situáciu premietol do tragického počínania strelca Ľ.
H. v Bratislave a takto koncipovanými vyjadreniami vyvolal u čitateľskej verejnosti silne skresľujúci
obraz o stretnutí členov Justičného Oskara, z ktorého následne vyvodil svoje kritické závery o
neúctivom a nevhodnom správaní sa navrhovateľa, neprináležiacom k jeho sudcovskej funkcii, pričom
svoje hodnotiace úsudky založil na „nepravdivom“ skutkovom základe a zvýraznil ho neprimeranými

výrazovými prostriedkami v titulkoch a texte publikovaných príspevkov, čím spôsobil u čitateľskej
verejnosti negatívny obraz o navrhovateľovi s tým, že jediným motívom konania odporcu bola snaha
zhanobiť a zdiskreditovať osobu navrhovateľa ako predstaviteľa sudcovského stavu pred verejnosťou.
Na základe uvedeného bolo preto sporné články odporcu nevyhnutné hodnotiť ako kritiku, resp.
hodnotiace úsudky premietnuté v článkoch samotných i v titulkoch článkov a popiskách pri uverejnených

fotografiách.

Hodnotiace úsudky môžu vyvolať zásah do osobnostných práv predovšetkým vtedy, ak nemajú oporu v
skutočnosti, prípadne túto oporu majú, avšak so zreteľom na všetky okolnosti danej veci bol pri takomto
hodnotiacom úsudku prekročený rámec primeranosti.

Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý
postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych)
kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na
pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv

je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie
či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi
kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má
byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy
a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako

premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe
uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí
opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi,
formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a
zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

Vo vzťahu k sporným článkom uverejneným v denníku Nový Čas a hodnotiacim úsudkom v nich
obsiahnutým súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ich skutkový základ, vychádzajú z pravdivých
skutočností, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa (spolu s ďalšími
osobami) zúčastnil na stretnutí občianskeho združenia Justičný Oskar, na ktorom bol prítomný pri tom,

ako sa S.. T. N. pohyboval v priestoroch reštauračného zariadenia Bonanno v Rajeckých Tepliciach
s modrými slúchadlami (chráničmi) na hlave a so samopalom v ruke. Uvedené pritom u každej
nezúčastnenej osoby, ktorej sú hoci len zbežne známe udalosti týkajúce sa streľby v Devínskej Novej
Vsi, oprávnene vyvoláva dojem „hry na H.“ a preto preukázané skutočnosti, o ktorých odporca získal
vedomosť z fotografii a videa, doručených do redakcie neznámou osobou a ktorých autenticitu v

prijateľnej miere potvrdzovali v tom čase ešte pred uverejnením sporných článkov aj reakcie viacerých
zúčastnených osôb, nepochybne predstavujú dostatočný skutkový základ pre hodnotiaci úsudok,
ktorého výsledkom je odsúdenie a ostrá kritika správania účastníkov stretnutia občianskeho združenia
Justičný Oskar.Zároveň súd dospel k záveru, že kritiku navrhovateľa (i ďalších účastníkov predmetného stretnutia)
obsiahnutú v sporných článkoch nemožno považovať za neprimeranú kritiku, ktorá by predstavovala

neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Je síce pravdou, že použité výrazy ako
„zvrátená žúrka“, Zvrátený žúr sudcov!“ alebo „Nehorázny žúr sudcov. Páni právnici pozrite sa do
týchto očí! Obete devínskeho masakra“ je potrebné hodnotiť ako mimoriadne expresívne, avšak z
hľadiska miery expresivity podľa názoru súdu dokonca ani tieto výrazy za daných okolností nemožno
považovať za výrazy presahujúce úroveň zodpovedajúcu účelu ich použitia. Z obsahu a charakteru

sporných článkov je totiž zrejmé, že ich cieľom nebolo iba stroho podať informáciu o predmetnej udalosti,
avšak ich cieľom nepochybne bolo čitateľov zaujať, či dokonca šokovať. Samotná snaha odporcu
zaujať či šokovať čitateľov, ktorej motívom nebolo (aspoň to nebolo v konaní preukázané) hanobenie či
zneuctenieosobynavrhovateľa,nepredstavujezazistenýchokolnostítzv.exces,tedavybočeniezmedzí
nutných k dosiahnutiu sledovaného legitímneho účelu (cieľa), ktorým je v danom prípade poukázanie
na správanie sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Krajského súdu v Žiline a prokurátora

Generálnej prokuratúry, ktoré podľa názoru autorov uverejnených článkov nezodpovedá požiadavkám,
ktoré sú na nich kladené vzhľadom na ich postavenie verejných činiteľov a (osobitne) členov najvyšších
(v širšom zmysle) justičných inštitúcii v štáte.

Sporné články preto nemožno podľa názoru súdu považovať za neoprávnený zásah do osobnostných

práv navrhovateľa, ktorý by mal za následok vznik jeho práva domáhať sa primeraného nepeňažného
zadosťučinenia, náhrady nemajetkovej ujmy, či strpenia uverejnenia ospravedlnenia navrhovateľom na
náklady odporcu.

Súd sa však zároveň, keďže k tvrdenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa došlo

prostredníctvom médií v ich tlačenej i elektronickej forme, musel zaoberať i otázkou kolízie práva na
ochranu osobnosti (cti a dôstojnosti) navrhovateľa a práva odporcu na slobodu prejavu. Pri strete
slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.
Súd pritom dospel k záveru, že aj v prípade, ak by zo strany odporcu došlo k zásahu do osobnostných

práv navrhovateľa, je v danej veci nevyhnutné uprednostniť slobodu prejavu pred právom na ochranu
osobnosti, a to zreteľom na výsledok, v súčasnosti už štandardne v takýchto prípadoch aplikovaného,
tzv. testu proporcionality uplatňovania uvedených kolidujúcich práv, pri ktorom zohľadnil predovšetkým:

1. povahu výrokov (či ide o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky)

Zhľadiskastretuprávanasloboduprejavus právomna ochranuosobnostijedôležité,akceptujúcnajmä
medzinárodnoprávnu judikatúru, rozlíšiť pri prejave, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok.
V súlade s ustálenou judikatúrou tak ÚS SR, NS SR a ESPĽP platí, že pokiaľ ide o pravdivosť skutkových
tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej

informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia).
Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami,
ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach
ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť
nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým

súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. K zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby
dochádza predovšetkým nepravdivými tvrdeniami, ktoré majú vo vzťahu k dotknutej osobe difamujúci
charakter. Nepravdivé skutkové tvrdenie je spravidla spôsobilé privodiť dotknutej osobe ujmu na jej
právach. Uvedené však neplatí absolútne a bez ďalšieho a zásah treba hodnotiť vždy so zreteľom na
konkrétne okolnosti danej veci.

Na druhej strane hodnotiaci úsudok (akým nepochybne sú zverejnené výroky ako napr. „Zvrátený
žúr sudcov“, „Hra na vraha z Devínskej“) vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému
faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe
vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné

skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah
do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom
kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou
(oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť(dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca)
čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností
(podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta

(použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu
sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). Hodnotiaci úsudok musí byť totiž
záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,
že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti.

V prejednávanej veci možno konštatovať, že odporca v konaní preukázal pravdivosť prednesených
skutkových tvrdení. Ak aj odporca v uverejnených článkoch o stretnutí Občianskeho združenia Justičný
Oskar použil ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie konania fyzických osôb, tvrdenia odporcu sa
opierajú o okolnosti, o ktorých je oznamovaný pravdivý údaj, pričom nešlo o tvrdenie, ktoré sa dotýkalo
intímnejsféryživotanavrhovateľa,pretomásúdzato,žezverejnenímtakýchtotvrdení,nedošlokzásahu
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Ďalej bolo pre právne posúdenie veci nevyhnutné posúdenie či kritika prednesená odporcom vo forme
hodnotiacich úsudkov bola prípustná (oprávnená), t.j. či spĺňala kritériá kritiky vecnej, konkrétnej a
primeranej. Podľa názoru súdu tieto požiadavky v preskúmavanej veci boli splnené. Kritika bola vecná,
pretože, ako už bolo uvedené, vychádzala z pravdivých skutočností (uvedených vyššie), bola konkrétna

(teda na základe konkrétnych skutočností umožňovala vytvoriť si vlastný názor na jej závery) a s
prihliadnutím na to, že na strane navrhovateľa išlo o sudcu Najvyššieho súdu SR, bola aj primeraná
formou a obsahom, ktoré nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa.
Podstatou kritiky totiž bolo poukázať na správanie sa účastníkov stretnutia - zakladajúcich členov
združenia Justičný Oskar, medzi ktorými boli aj niekoľkí sudcovia NS SR (vrátane navrhovateľa),

námestník generálneho prokurátora, ktoré správanie odporca hodnotil ako konanie, ktoré sa vymyká
zásadám morálky a je v rozpore so zaužívaným pojmom správania sa v súlade s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené toto čiastkové kritérium vyznieva v prospech poskytnutia ochrany
sporným článkom, ktorých hodnotiace úsudky neboli spôsobilé bez ďalšieho neoprávnene zasiahnuť

do osobnostných práv navrhovateľa.

2. čoho sa výrok týka, obsah výrokov (či ide o prejav komerčný alebo politický)
Vzhľadom na charakter média, ktoré zverejnilo vyššie uvedené články, je jednoznačné, že obsah
výrokov bol komerčný. Bez ohľadu na charakter uvedených výrokov, však súd uvádza, že právo na

slobodu prejavu neplatí len pre „informácie” alebo „myšlienky” prijímané priaznivo, či považované za
neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú, či znepokojujú akúkoľvek skupinu
spoločenstva. Navyše, sloboda tlače sa taktiež vzťahuje na preháňanie alebo dokonca provokáciu (pozri
De Haes a Gijsels proti Belgicku, 24. februára 1997, ods. 47, Správy o rozsudkoch a rozhodnutiach
1997-I).

Pokiaľ ide o samotné titulky, ktorými boli uvádzané jednotlivé články, je pravdou, že v týchto titulkoch
sú, ako už tiež bolo uvedené, použité expresívne výrazy, avšak súd (aj s poukazom na nález Ústavného
súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 340/09-93), má za to, že je nevyhnutné vo všeobecnosti
akceptovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky,
a to zvlášť vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu, akým nesporne denník Nový čas je.

Bez ohľadu na uvedené, i keď nemožno opomenúť, že informovanie o celospoločensky atraktívnej téme,
akou je nepochybne v posledných rokoch správanie predstaviteľov justície, prináša so sebou i vyššiu
čítanosť a zvýšené zisky z predaja denníka, nemožno vzhľadom na obsah a tématiku sporných článkov,
ktoré sa zaoberajú správaním predstaviteľov „justície“ v osobnom živote, bez ďalšieho dospieť k záveru,
že uverejnením daných článkov boli sledované výhradne komerčné ciele.

Z uvedených dôvodov preto i z pohľadu tohto kritéria záujem na poskytnutí ochrany slobode slova v
danej veci prevažuje nad záujmami navrhovateľa.

3. postavenie kritizovanej osoby (či ide o osobu „verejného záujmu“)
Navrhovateľ je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda jednoznačne spadá do kategórie
osôb tzv. „verejného záujmu“, pričom ide o špecifickú kategóriu verejných činiteľov, kde je potrebné
brať do úvahy ešte aj ďalšie verejné záujmy, napr. nestrannosť súdnej moci. Do úvahy je potrebné tiežvziať skutočnosť, že u osôb verejného záujmu, akou sudcovia NS SR nepochybne sú, má byť miera
tolerancie informovanosti vyššia. Podľa názoru súdu uverejnením citovaných textov neboli prekročené
medze oprávnenosti pisateľa (odporcu) informovať verejnosť o tom, akej akcie sa navrhovateľ, ktorý je

sudcom NS SR, zúčastnil a ako sa na tejto akcii jej účastníci správali. Išlo o výkon práva na slobodu
prejavu a šírenia informácií, vyslovenie názoru a práva kritiky, kde je neoprávnený zásah do osobnosti
fyzickej osoby vylúčený a kde je takýto zásah s ohľadom na zabezpečenie priority verejných záujmov
vyslovene dovolený.

Je nepochybne pravdou, že práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a
ostatne verejne činné osoby, teda aj sudcovia, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich
úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané
skutočnosťou, že sudca musí mať vysoký morálny charakter a musí ísť svojím konaním spoločnosti
príkladom a to nielen v rámci výkonu svojej funkcie sudcu, ale aj vo svojom súkromnom živote, a
teda musí počítať s tým, že jeho osoba bude hodnotená prísnejšími kritériami, a to tak pokiaľ ide o

profesionálny ako aj súkromný život.

V odseku 108 rozhodnutia vo veci sťažnosti č. 41262/05 RINGIER AXEL SPRINGER SLOVAKIA a.s.
proti Slovenskej republike, ktorý bol vydaný dňa 26. júla 2011, Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že
správanie funkcionárov a úradníkov s verejnými právomocami na verejnosti, aj keď mimo služby, môže

pritiahnuť pozornosť verejnosti (k čomu nepochybne v danej veci došlo).
V odsekoch 94 až 100 vyššie uvedeného rozhodnutia o sťažnosti 41262/05 je ďalej uvedené,
že pri posudzovaní nevyhnutnosti zásahu sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov
demokratickej spoločnosti, a že mimoriadnu dôležitosť majú garancie poskytované tlači. Zatiaľ čo tlač
nesmie prekročiť hranice stanovené inter alia v záujme „ochrany povesti alebo práv iných”, napriek

tomu je na nej, aby oznamovala informácie a myšlienky verejného záujmu. Ak by to bolo inak, tlač by
nebola schopná plniť dôležitú úlohu „verejného strážneho psa” (pozri napríklad Observer a Guardian
proti Spojenému kráľovstvu, 26. novembra 1991, ods. 59, Séria A č. 216).

Aj z hľadiska postavenia kritizovanej osoby potom okolnosti hodnoteného prípadu vyznievajú v prospech

ochrany slobody prejavu.

4. kto výrok predniesol (či ide o novinára alebo „bežného“ občana)
Vdanomprípadejenepochybné,ževýrokyboliprednesenénovinárom(denníkom,ktoréhovydavateľom
je odporca). V tejto súvislosti je však podľa ustálenej judikatúry potrebné prihliadať na dobromyseľnosť

novinárov a cieľ, ktorý sledovali pri uverejnení článkov, ako aj na adekvátnosť snahy zo strany novinárov
overiť vierohodnosť uverejnených informácií z hľadiska novinárskej etiky. Pokiaľ ide o snahu overiť si
uverejnené informácie, odporca v konaní nepochybne preukázal, že vyvinul úsilie na to, aby si overil
získané informácie, avšak navrhovateľ, rovnako ako aj ostatní účastníci stretnutia (s výnimkou doc.
Valenta, ktorý sa vyjadril prostredníctvom dekana PF UK) na zaslané e-maily nereagovali.

Úlohou médií pri rešpektovaní práv iných osôb je prinášať informácie o všetkých otázkach verejného
záujmu. Za vec verejnú, resp. vec verejného záujmu, možno považovať okrem iného aj činnosť osôb
pôsobiacich vo verejnom živote, t. j. nielen politikov, ale aj predstaviteľov súdnej moci (sudcov NS SR).
Sudca teda musí prejaviť väčšiu toleranciu vo vzťahu k tlači. Tieto osoby sú vystavované pozornosti

a kontrole ( a to nielen objektívnej) zo strany občanov ako aj médií. Téma napadnutých zverejnených
článkov odporcu bola predmetom verejného záujmu, pretože osoby, ktoré sa zúčastnili uvedenej akcie
boli osobami verejného záujmu (sudcovia, námestník generálneho prokurátora), pričom podľa názoru
súdu v danom prípade nie je možné hovoriť o súkromnej akcii. Vo vzťahu k predmetnej akcii súd
uvádza, že predmetnú akciu podľa názoru súdu nie je možné považovať za súkromnú akciu ako to tvrdí

navrhovateľ. Predovšetkým išlo o stretnutie občianskeho združenia, čo už samotné nie je možné (tak
vzhľadom na ciele združenia a ako aj na jeho zakladajúce osoby) považovať za súkromnú neoficiálnu
akciu a navyše uvedená akcia sa uskutočnila v reštauračnom zariadení, kde boli prítomné aj tretie
osoby (čašníci, hudobná skupina, šofér). Teda nemožno súhlasiť za daných okolností s tvrdením, že
išlo o súkromnú uzavretú akciu (ako je napríklad oslava narodenín v domácom prostredí), pretože

jej účastníci sa pohybovali v priestoroch prístupných verejnosti a verejnosť (minimálne v podobe
personálu zariadenia) bola prítomná. Možno teda konštatovať, že bolo právom a úlohou tlače poskytnúť
verejnosti informácie, a to nielen pozitívne, ale aj negatívne, týkajúce sa správania týchto osôb (vrátane
navrhovateľa) na verejnosti. Z hľadiska vecného v danom prípade predmetom uverejnenia zo stranyodporcu bola téma, o ktorej tlač mala právo informovať verejnosť, pričom do popredia vystupuje
personálne kritérium, a teda je rozhodujúce, aké postavenie má v spoločnosti osoba, o ktorej hovorí
zverejnená informácia.

Vo vzťahu k úlohám tlače a jej nezastupiteľnej úlohe pri informovaní verejnosti o otázkach verejného
záujmu a jej úlohe „strážneho psa“, súd konštatuje, že táto úloha tlače v prípade vo vzťahu k osobe
navrhovateľabolanaplnená. AjzosvedeckejvýpovedeJUDr.LadislavaTichéhojednoznačnevyplynulo,
že sa vylúčil z rozhodovania o trestnej veci navrhovateľa, nakoľko pri rozhodovaní tejto veci by mohli

vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom sa tak stalo v dôsledku uverejnených článkov odporcu.
Teda odporca sa týmto spôsobom snažil len informovať verejnosť o veciach verejného záujmu a preto,
aj vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti, je potrebné poskytnúť jeho konaniu vyššiu, resp.
maximálnu možnú a zároveň okolnostiam primeranú, mieru ochrany, a to i na úkor určitého obmedzenia
oprávnených záujmov navrhovateľa.

Záverom možno teda zhrnúť, že uverejnenie sporných článkov obsahujúcich hodnotiace úsudky a kritiku
navrhovateľa nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa a preto
súd návrh navrhovateľa zamietol, a to v celom rozsahu, keďže v dôsledku absencie neoprávneného
zásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľanebolisplnenézákonnépredpokladypreuloženiepovinnosti
odporcovi poskytnúť navrhovateľovi primeranú nepeňažnú satisfakciu, náhradu nemajetkovej ujmy a ani

predpoklady pre uloženie povinnosti odporcovi strpieť uverejnenie ospravedlnenia navrhovateľom na
jeho náklady .

Napokon, pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporca zverejnil jeho tvár bez jeho súhlasu, je
potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 7 zákona o sudcoch právo sudcu udeľovať súhlas na

zverejňovanie jeho tváre sa týka záležitostí súvisiacich s jeho riadiacou činnosťou, teda s jeho činnosťou
sudcu Najvyššieho súdu SR, netýka sa však vecí, ktoré by mohli byť, práve vzhľadom na jeho postavenie
sudcu, vecou verejného záujmu. Z toho vyplýva, že v takýchto prípadoch musí strpieť aj zverejňovanie
svojej tváre v médiách, preto v tomto prípade na zverejnenie tváre navrhovateľa nebol potrebný jeho
súhlas a teda ani v tomto smere nemožno správanie odporcu považovať za neoprávnený zásah do práv

navrhovateľa.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. Odporca mal
vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal proti neúspešnému navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia odporcu právnym zástupcom 1.905,41 €.

Podľa § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o
masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich

sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1.000,- €, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej
ujmy, a 2.000,- €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 2.000,-
€ v sume 91,29 € za jeden úkon právnej služby.

NakoľkopredmetomkonaniajeochranaosobnostipodľaObčianskehozákonníkaanavrhovateľvkonaní
žiadal aj náhradu nemajetkovej ujmy, súd pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal v
súlade s § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov z

tarifnej hodnoty veci 2.000,- €, a nie z tarifnej hodnoty veci 100.000,- €, ako právny zástupca odporcu
vo svojom vyúčtovaní trov konania zo dňa 21.01.2015.

Trovy právneho zastúpenia odporcu právnym zástupcom sú:

1. odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 07.12.2012 v sume 91,29 € podľa § 14 ods. 1 písm.
a) citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013,2. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 02.01.2013 na súd v sume 91,29 € podľa § 14 ods.
1 písm. b) citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013,

3. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 27.02.2013 v sume 91,29 € podľa § 14 ods. 1 písm. c)
citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013,

4. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 27.03.2013 na súd v sume 91,29 € podľa § 14 ods.
1 písm. b) citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013,

5. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 29.04.2013 v sume 91,29 € podľa § 14 ods. 1 písm. c)
citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013,

6. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 16.09.2013 v sume 91,29 € podľa § 13a ods. 1 písm. d)
citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013,

7. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 31.10.2013 na súd v sume 91,29 € podľa § 13a ods.
1 písm. c) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013,

8. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 18.11.2013 v sume 91,29 € podľa § 13a ods. 1 písm. d)

citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013,

9. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 10.11.2014 v sume 91,29 € podľa § 13a ods. 1 písm. d)
citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013,

10. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 22.12.2014 na súd v sume 91,29 € podľa § 13a ods.
1 písm. c) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013,

11. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 19.01.2015 v sume 91,29 € podľa § 13a ods. 1 písm.
d) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013.

Odmena je spolu v sume 1.004,19 € (11 x 91,29 €).

Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky je spolu v sume 86,77 € [(7,63 € + (7 x 7,81 €) +
(2 x 8,04 €) + 8,39 €].

Odmena a náhrady spolu predstavujú sumu 1.090,96 € (1.004,19 + 86,77 €).

Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi odporcu 20 % DPH z odmeny
a náhrady spolu 1.090,96 €, čo je 218,19 €.

Odmena a náhrady spolu s 20 % DPH predstavujú sumu 1.309,15 € (1.090,96 + 218,19 €).

Súd nepriznal odporcovi odmenu vyčíslenú právnym zástupcom odporcu za úkon označený ako
Predloženie dôkazu a vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 19.08.2013, nakoľko ide len o

vyjadrenie sa odporcu k ním samotným predloženému dôkazu - znaleckému posudku vypracovanému
Kriminalistickým ústavom Praha, ktorý tvorí prílohu tohto vyjadrenia a teda nejde o vyjadrenie vo veci
samej, za ktoré by právnemu zástupcovi patrila odmena v zmysle vyhlášky.

Súd z rovnakých dôvodov ďalej nepriznal odporcovi odmenu vyčíslenú právnym zástupcom odporcu za

úkon Doplnenie vyjadrenia odporcu na vykonanie dokazovania zo dňa 03.11.2014, tiež z dôvodu, že sa
v ňom odporca len vyjadruje k ním predloženým dôkazom, ktoré tvoria prílohy tohto vyjadrenia.

Keďže právny zástupca odporcu má sídlo v Galante, priznal mu súd náhradu cestovných výdavkov za:

1. cestu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia z Galanty do Bratislavy a späť (t. j. 2 x 54,9
km) na pojednávanie dňa 27.02.2013 v sume 30,06 € (suma základnej náhrady 109,8 x 0,183 €, čo je
20,09 € plus náhrada za spotrebované pohonné látky - benzín pri priemernej spotrebe 6 l na 100 km,
t. j. 0,06 l x 109,8 km x 1,513 €, čo je 9,97 €),2. cestu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia z Galanty do Bratislavy a späť (t. j. 2 x 54,9
km) na pojednávanie dňa 29.04.2013 v sume 29,82 € (suma základnej náhrady 109,8 x 0,183 €, čo je
20,09 € plus náhrada za spotrebované pohonné látky - benzín pri priemernej spotrebe 6 l na 100 km,

t. j. 0,06 l x 109,8 km x 1,477 €, čo je 9,73 €),
3. cestu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia z Galanty do Bratislavy a späť (t. j. 2 x 54,9
km) na pojednávanie dňa 16.09.2013 v sume 30,07 € (suma základnej náhrady 109,8 x 0,183 €, čo je
20,09 €, plus náhrada za spotrebované pohonné látky - benzín pri priemernej spotrebe 6 l na 100 km,
t. j. 0,06 l x 109,8 km x 1,516 €, čo je 9,98 €),

4. cestu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia z Galanty do Bratislavy a späť (t. j. 2 x 54,9
km) na pojednávanie dňa 18.11.2013 v sume 29,58 € (suma základnej náhrady 109,8 x 0,183 €, čo je
20,09 €, plus náhrada za spotrebované pohonné látky - benzín pri priemernej spotrebe 6 l na 100 km,
t. j. 0,06 l x 109,8 km x 1,440 €, čo je 9,49 €),
5. cestu osobným motorovým vozidlom zn. NISSAN X-TRAIL z Galanty do Bratislavy a späť (t. j. 2 x
54,9 km) na pojednávanie dňa 10.11.2014 v sume 30,15 € (suma základnej náhrady 109,8 x 0,183 €,

čo je 20,09 €, plus náhrada za spotrebované pohonné látky - nafta pri priemernej spotrebe 7,1 l na 100
km, t. j. 0,071 l x 109,8 km x 1,291 €, čo je 10,06 €),
6. za cestu osobným motorovým vozidlom zn. NISSAN X-TRAIL z Galanty do Bratislavy a späť (t. j. 2
x 54,9 km) na pojednávanie dňa 19.01.2015 v sume 29,52 € (suma základnej náhrady 109,8 x 0,183 €,
čo je 20,09 €, plus náhrada za spotrebované pohonné látky - nafta pri priemernej spotrebe 7,1 l na 100

km, t. j. 0,071 l x 109,8 km x 1,209 €, čo je 9,43 €).

Náhrada cestovných výdavkov je spolu v sume 179,20 € bez 20 % DPH (30,06 € + 29,82 € + 30,07 € +
29,58 € + 30,15 € + 29,52 €), vrátane 20 % DPH (t. j. 35,84 €) suma 215,04 € (179,20 € + 35,84 €).

Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi odporcu aj náhradu za stratu času za čas strávený cestou z
jeho sídla do miesta pojednávania a späť na pojednávanie dňa 27.02.2013 za 4 polhodiny po 13,01
€ za 1 polhodinu v sume 52,04 €, na pojednávanie dňa 29.04.2013 za 4 polhodiny po 13,01 € za 1
polhodinu v sume 52,04 €, na pojednávanie dňa 16.09.2013 za 4 polhodiny po 13,01 € za 1 polhodinu
v sume 52,04 €, na pojednávanie dňa 18.11.2013 za 4 polhodiny po 13,01 € za 1 polhodinu v sume

52,04 €, na pojednávanie dňa 10.11.2014 za 4 polhodiny po 13,40 € za 1 polhodinu v sume 53,60 €,
na pojednávanie dňa 19.01.2015 za 4 polhodiny po 13,98 € za 1 polhodinu v sume 55,92 €, čo je spolu
317,68 € bez 20 % DPH [(52,04 € x 4) + 53,60 € + 55,92 €), vrátane 20 % DPH (t. j. 63,54 €) suma
381,22 € (317,68 + 63,54 €).

Úhrnom sú trovy právneho zastúpenia odporcu právnym zástupcom 1.905,41 € (1.309,15 € + 215,04
€ + 381,22 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.