Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516201759
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3516201759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXXX/XXA, XXX XX K. Q. nad B. občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Máriou
Cagalovou, advokátkou,
so sídlom Poľovnícka 2040/10, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému 1/ P. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX K. Q. nad B., občan Slovenskej republiky a žalovanému 2/
V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX K. Q. nad B., občan Slovenskej republiky, obaja
žalovaní 1), 2) právne zastúpení Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, so sídlom Námestie Slobody 16,

915 01 Nové Mesto nad Váhom, o určenie čiastočnej neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12C/44/2016-54 zo dňa
16. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/44/2016-54 výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol

a výrokom II. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku, pričom žalobcovi sa ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v
lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov s poukazom na § 40a
Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016, § 137 písm. c), § 470 ods. 1, §
473, § 255 ods. 1, 262 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie že, žalobca sa
žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2016 domáhal určenia čiastočnej neplatnosti závetu poručiteľa X.

W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, spísaného dňa XX.XX.XXXX notárkou X.. V. B., vo
formenotárskejzápisnicesp.zn.N921/2013,NZ48295/2013dňa03.12.2013,registrovanývNotárskom
centrálnom registri závetov pod sp. zn. NCRza-6004/2013 v časti bodov 1., 2., 3., v ktorých opomenul
žalobcu v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. Žalobu o určenie neplatnosti závetu podal žalobca
na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9D/436/2015-66, Dnot 250/2015
zo dňa 15.01.2016, na základe ktorého súd prerušil dedičské konanie po neb. X. W., pričom žalobcu
odkázal na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa. Žalobca bol odkázaný na

podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu na základe jeho vyjadrenia zo dňa 21.12.2015
v priebehu dedičského konania, kedy namietal absolútnu neplatnosť závetu z dôvodu, že nedostáva zo
všetkého poručiteľovho majetku rovnaký diel ako závetní dedičia. Po zmene petitu vyplynulo, že žalobcasa domáha len určenia relatívnej neplatnosti závetu poručiteľa X. W.. V predmetnom dedičskom konaní
ako dedičia
v prvej dedičskej skupine prichádzali do úvahy manželka poručiteľa Z. W.

a synovia poručiteľa - P. W. (žalovaný X), X. W. (otec žalovaného 2) a Y. W. (žalobca). Podiel
neopomenuteľného dediča v predmetnom dedičskom konaní je 1/8, pretože zákonní dedičia sú už
plnoletí, a preto v súlade s § 479 Občianskeho zákonníka podiel vypočítaný z celého dedičstva nesmie
byť menší ako 1/8 z hodnoty celého dedičstva, pokiaľ medzi dedičmi nedôjde k dohode. Súd prvej
inštancie sa v prvom rade zaoberal nedostatkom naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

Opomenutie dediča neznamená úplnú neplatnosť závetu, ale len relatívnu neplatnosť závetu, teda
uplatnením námietky neplatnosti je závet v časti opomenutia zákonného dediča neplatný. Zároveň však
súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že opomenutie neznamená to, že dedič podľa závetu sa
nemá podieľať na dedení niektorej z veci patriacich do masy dedičstva, pretože podiel môže nadobudnúť
zdedením iných aktív či vyrovnaním podielov. V tomto prípade súd prvej inštancie zistil aj množstvo
ostatných nehnuteľností, najmä spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, ktorých hodnotu však nemal

preukázanú. Pre uplatnenie relatívnej neplatnosti závetu však nie je potrebné domáhať sa určenia
relatívnej neplatnosti na súde, ale na relatívnu neplatnosť ako prejudiciálnu otázku prihliada a rieši ju
súdny komisár či súd v rozhodnutí
o dedičstve. Preto o relatívnej neplatnosti nemôže rozhodnúť súd v inom konaní ako konaní
o dedičstve po poručiteľovi, pretože relatívnu neplatnosť možno vysloviť až po preukázaní všetkých

skutočností (vyporiadaní BSM, ustálenie aktív a pasív dedičstva, zistení hodnoty jednotlivých vecí), ktoré
súd v inom ako dedičskom konaní nie je oprávnený riešiť. Aj keby súd všetky vyššie uvedené otázky
vyriešil a dospel k zisteniu relatívnej neplatnosti, bolo by to len riešenie predbežnej otázky pre postup
v dedičskom konaní. Určenie relatívnej neplatnosti by bolo len určitým nepotrebným medzičlánkom
v dedičskom konaní a na takomto rozhodnutí nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem. Nie

je dôvodné, aby žalobca bez ďalšieho namietal uvedenú skutočnosť v konaní samostatnou žalobou.
Relatívna neplatnosť závetu nemôže byť predmetom sporu dedičov o dedičstvo, pretože podmienky
relatívnej neplatnosti sú zjavné a určenie veľkosti dedičského podielu neopomenuteľného dediča je
otázkou aplikácie § 479 Občianskeho zákonníka, ktorá sa rieši v rámci konkrétneho dedičského konania,
a preto súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol. Žalovaným 1) a 2) ako strane úspešnej v

spore priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaných 1/ a 2/ na úhradu
trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia prípadne rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie s tým, že súd v ďalšom konaní bude povinný opätovne vyhodnotiť okolnosti riadneho
uplatnenianárokunarelatívnuneplatnosťzávetuavovecizákonnýmspôsobomrozhodneavkonečnom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania. Uviedol, že ako osoba neznalá práva nemal vedomosť o
tom, aký postoj môže k závetu zaujať, aké zákonné nároky si môže uplatňovať. Namietal, že notárka ho
nepoučila o jeho právach, ak by ho poučila, bol by si ho uplatnil hneď na pojednávaní dňa 21.12.2015.

Je toho názoru, že vo vzťahu k dedičskému konaniu platí OSP. Okresný súd nemal kompetenciu
preskúmavať postup súdu prvej inštancie v dedičskom konaní, či konanie bolo prerušené z dôvodov,
ktoré sú uvedené v § 175k ods. 2 OSP. Takúto kompetenciu má len dedičský súd. Nie je nevyhnutné,
aby dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo realizované žalobou, avšak v prípade, ako sa stalo v tejto
prejednávanej veci, keď dedičský súd náležitým spôsobom nepoučil účastníkov dedičského konania

o ich právach a keď náležitým spôsobom nezachytil obsah námietok na dedičskom pojednávaní pred
súdnou komisárkou a keď ani súd nemal jednoznačne ujasnené, čoho sa mieni žalobca v skutočnosti
domáhať, za tejto situácie nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím prvostupňového súdu. Uviedol, že
v žalobe sa domáhal hmotnoprávnych nárokov, vyplývajúcich z § 479 Občianskeho zákonníka. Naviac
uviedol,žejemožnéžalobuourčenieneplatnostiprávnehoúkonupovažovaťzadovolaniesaneplatnosti

právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez
určenia by žalobca stratil svoje dedičské právo ako neopomenuteľný dedič po poručiteľovi. Určovacia
žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, čím sa môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. V prípade sporu
o dedičské právo nie je oprávnený konať notár, môže konať len súd. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s

rozhodnutím okresného súdu o priznaní práva na náhradu účelne vynaložených trov konania žalovaným
1/ a 2/ a nie je ochotný tieto trovy znášať, pretože ich vznik nezavinil. Žalobu nepodal svojvoľne, ale na
základe uznesenia súdu. Súd pred uložením povinnosti podať žalobu mal skúmať naliehavosť právnehozáujmu, a pokiaľ táto podmienka nebola splnená, mal vec vrátiť notárke a nie ukladať povinnosť podávať
žalobu.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa ak odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vecne správny podľa § 387
ods.1CSP potvrdiť.Odvolacísúdrozhodolbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1

CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne

a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa
1.10.2019,nazákladečohobolisplnenépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkuodvolacímsúdom.

6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

7. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným,
zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj
k použitej obrane žalovaných a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods.
2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a

právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného
súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne
významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom

a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03
z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len
na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo
dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

8. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že Občiansky

zákonník dáva poručiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu, ako
sa má naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti. Ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka určitým
spôsobom túto jeho voľnosť obmedzuje, a to v záujme ochrany neopomenuteľných dedičov. Podľa tejto
úpravy je závet v tej časti, ktorá odporuje právu neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel,
neplatný. Neopomenuteľnými dedičmi sú iba potomkovia poručiteľa (deti, vnuci, pravnuci), pokiaľ môžu

dediť v prvej dedičskej skupine. Pokiaľ by bol závet sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky
ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, ide o tzv. relatívnu neplatnosť. V takomto prípade sa závet
považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolá. Keďže nárok
neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí ho uplatniť už v rámci konania o
prejednaní dedičstva, pretože nejde o jeho pohľadávku voči dedičom zo závetu. Relatívnu neplatnosť

závetu podľa § 40a a § 479 Občianskeho zákonníka môže neopomenuteľný dedič namietať iba v
dedičskom konaní. Relatívna neplatnosť závetu nemôže byť predmetom sporu dedičov o dedičské právo
podľa§194CMP,pretožepodmienkyrelatívnejneplatnostisútakzjavné,ževždyideoprávneposúdenie
v zmysle§ 193 CMP. Vychádza sa pritom z toho, že dôvodom relatívnej neplatnosti závetu je iba to,
či sa neopomenuteľný dedič dovolal relatívnej neplatnosti alebo nie a určenie rozsahu podielu
neopomenuteľného dediča na dedičstve je otázkou správnej aplikácie ustanovenia § 479 Občianskeho

zákonníka, ide teda o právnu otázku, ktorú môže riešiť samotný dedičský súd. Neopomenuteľný dedič
sa svojho práva na povinný podiel môže dovolávať námietkou relatívnej neplatnosti závetu iba v rámci
dedičského konania a ak sa neplatnosti závetu
v tomto dedičskom konaní nedovolá, znamená to, že s dedičským nástupníctvom podľa závetu súhlasí.
Vzhľadom na uvedené v prejednávanej veci žalobca ako neopomenuteľný dedič v prípade uplatnenia

si svojho práva na povinný podiel pre relatívnu neplatnosť závetu pri prejednaní dedičstva nemal dôvod
podávať žalobu.

9. V zmysle ustálenej judikatúry vo vzťahu k § 479 Občianskeho zákonníka je potrebné konštatovať, že
účinky relatívnej neplatnosti závetu nastávajú zo zákona ako dôsledok námietky tzv. neopomenuteľných
dedičov, pričom nie je o uvedenom potrebné vydávať osobitné rozhodnutie súdu. Hoci žalobca

spochybnil závet ako celok, avšak žiadal určiť ho za neplatný len v časti odkázaných dedičských
podielov jemu ako žalobcovi. Svojim skutkovým a právnym vymedzením v návrhu na začatie konania
jednoznačne stanovil, že sa domáha určenia len relatívnej neplatnosti tohto závetu. Vyšetrovať
podmienky dedičského práva účastníkov dedičského konania vzhľadom na namietanú relatívnu
neplatnosť závetu je však oprávnený iba súdny komisár (§ 175k ods. 1/ O.s.p., resp. § 193 CMP), to

znamená v prípade namietanej relatívnej neplatnosti nejde o prípad keď rozhodnutie o dedičstve závisí
od zistenia sporných skutočnosti. Nejde o prípad sporového konania, ale je potrebné ďalej konať v
konaní o dedičstve s tým, že súdny komisár ex offo prihliadne na relatívnu neplatnosť. Ak by na uvedené
neprihliadol, bol by to dôvod na podanie opravného prostriedku priamo
v dedičskom konaní. Keďže dovolanie sa relatívnej neplatnosti nie je spornou skutočnosťou, ktorú by

dedičský súd nesmel skúmať, žaloba pri jej skutkovom a právnom vymedzení tak, ako bola podaná,
nemohla byť podaná úspešne. Ide o procesne neprípustnú žalobu.

10. Dedičský súd v dedičskom konaní po poručiteľovi X. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
náležitým spôsobom nepoučil účastníkov dedičského konania o ich právach a keď náležitým spôsobom

nezachytil obsah námietok syna poručiteľa (žalobcu) na dedičskom pojednávaní pred súdnym
komisárom a keď ani súd nemal jednoznačne ujasnené, čoho sa mieni žalobca, v skutočnosti domáhať.
Žalobca bol odkázaný na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu, pričom v priebehu
dedičského konania namietal relatívnu neplatnosť závetu, ktorá vyplynula z jeho vyjadrenia, že namieta
skutočnosť, že sa mu nedostáva zo všetkého poručiteľovho majetku rovnaký podiel ako ostatní závetní

dedičia. Súdny komisár nesprávne vyhodnotil námietku účastníka dedičského konania. Na namietanú
relatívnu neplatnosť závetu bude prihliadať súdny komisár a bude ju riešiť ako predbežnú otázku v
dedičskom konaní.

11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď

správne právne posudzoval vec podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a dospel
k správnemu záveru, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

12. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd

prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.Úspešnejstranesporuvodvolacomkonaní,ktoroubolžalovaný

1/ a žalovaný 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).