Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209829
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316209829.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: L.D. Š., M.. XX.XX.XXXX,

Q. F. W., M. U. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Štefanom Strakom, advokátom so sídlom
v Košiciach na ulici Krmanovej č. 1, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave na ulici Štúrovej č. 2, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
18.7.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu pre sumu 4.000 eur s prísl. z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 21,40
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu

100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 17.10.2016 na súd žalobu, ktorou navrhol aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu10178,05eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy4548,91eurod18.2016
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia titulom náhrady nemajetkovej
ujmy.

2. V žalobe uviedol, že podľa § 3 ods.1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá za nezákonné rozhodnutie, ako aj za rozhodnutie o
väzbe štát a keďže nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný stal, uznesenie prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2Pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.7.2013 sa považuje za nezákonné.

3. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudku č.k. 3Cdo/194/2010,
uznesenia č.k. 4Cdo/183/2009 a č.k. 4M Cdo/15/2009, „ štát zodpovedá za škodu, spôsobenú začatím
(vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného

súdu. Oslobodzujúci rozsudok má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo koslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že
občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté“.

4. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným trestným stíhaním pozostáva z
nasledovných položiek:

1, trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v celkovej výške 4548,01 eur vyplatené obhajcom na
základe vyúčtovania trov právneho zastupovania a to:

- Advokátskej kancelárii KRAJŇAK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, IČO:
47233427 vo výške 600,-eur na základe vyúčtovania zo dňa 02.01.2013 a pokladničných dokladov o
zaplatenízodňa02.01,2013;AdvokátskejkanceláriiJUDR.RadimKomkasosídlomul.Hlavnáč.27,080
01 Prešov, IČO: 41343859 vo výške 741,61 eur na základe faktúry zo dňa 25.01.2013 a pokladničných
dokladov zo dňa 11.01.2013 o zaplatení, Advokátskej kancelárii JUDr. Štefan Straka, so sídlom Košice,

Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 35527064 vo výške 3206,40 eur na základe vyúčtovania trov právneho
zastupovania zo dňa 18.7.2013 k faktúre č. 2013/030 a zo dňa 23.10.2015 k faktúre č. 2015/032,

2, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5 000,-eur, ktorú odôvodňuje v súlade s § 17 ods.3
zákona č. 514/2003 Z.z. nasledovne:

a) osobou žalobcu, jeho doterajším životom a prostredím, v ktorom žije a pracuje. Žalobca bol v čase
vznesenia obvinenia vo veku približne 22 rokov. V dôsledku vedenia trestného stíhania a vzatia do väzby
ako aj medializácie v A. v správach „B.“ o XX..00 hod. a hlavných správach o XX.00 hod. v dňoch
XX.XX.. je vnímaný v okolí ako kriminálne závadová osoba, čo mu znemožňuje aj v súčasnosti nájsť si
zodpovedajúce zamestnanie a je stále nezamestnaný;

b)závažnosťouvzniknutejujmyvdôsledkunezákonnéhotrestnéhostíhaniapreskutok,kuktorémumalo
dôjsť za takých okolností, že poškodeným mal byť asociál L. A., ktorému sa mal údajne žalobca s jeho
bratom vyhrážať, čo malo voči žalobcovi a jeho rodinným príslušníkom veľmi nepriaznivé ohlasy;
c) závažnosťou následkov, ktoré vznikli žalobcovi na zdravotnom stave v dôsledku trvania nezákonnej
väzby. Žalobca znášal väzbu veľmi zle po fyzickej ale aj psychickej stránke. Nevedel sa vyrovnať so

skutočnosťou, že je vo väzbe za skutok, ktorý nespáchal, navyše počas vianočných sviatkov, kedy
bol odlúčený od rodiny. Počas väzby a aj po prepustení z väzby mal závažné psychické a zdravotné
problémy, v dôsledku ktorých sa podrobil dlhotrvajúcemu psychiatrickému a zdravotnému vyšetreniu.

5. Právomoc Generálnej prokuratúry SR konať za štát vo veci náhrady škodu vyplýva z ust. § 4 ods.

1 písm. f ) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
nakoľko sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola prokurátorom zamietnutá.

Žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa
09.5.2016. Listom Generálnej prokuratúry VI/4Gc 77/161/1000-6 zo dňa 18.7.2016 bolo žalobcovi dané

na vedomie, že odmieta prerokovať nárok na náhradu škody.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2016 uviedla, že so žalobným návrhom nesúhlasí a jeho
nárok neuznáva. Má za to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, keďže žalobca si väzbu
zavinil sám a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č.

514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba dôvod na väzbu zaviní sama. Žalobca
bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., keďže existovala obava, že
bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. V čase kedy mal byť skutok spáchaný žalobcovi plynula
skúšobná doba podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 40/2012
zo dňa 10.10.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným z ďalšieho trestného činu.

V čase, keď bol žalobca vzatý do väzby bol dostatočným spôsobom usvedčovaný zo spáchania trestnej
činnosti poškodeným L. A.Á., ktorého výpoveď korešpondovala s výpoveďou svedkyne G. A. a listinnými
dôkazmi spolu so znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológie. Poškodený podrobne popísal
konanie žalobcu a na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii. Až v rámci súdneho konania sa dôkazná

situácia zmenila, keď poškodený zmenil svoju výpoveď a zmenila svoju výpoveď aj G. A.. Okresný
súd Humenné dospel k záveru, že dostupným dokazovaním nebol získaný priamy dôkaz o tom, že sa
žalované skutky stali. A preto v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného bol žalobca
oslobodený.Žalovaná ďalej uviedla, že nárok žalobcu na náhradu škody pozostávajúci z trov právneho zastúpenia
navrhuje zamietnuť v celom rozsahu, keďže žalobca nepreukázal, že by tieto trov právneho zastúpenia

zaplatil on a teda, že mu vznikla škoda. Žalobca taktiež nepreukázal, že by trovy obhajoby boli účelne
vynaložené. Advokátska kancelária Krajňák & Partners neposkytovala právne služby žalobcovi, ale
klientovi Ľ. Š. a tieto platil on a nie žalobca. Trovy, ktoré boli uhradené JUDr. Mgr. Radimovi Komkovi
jednak boli čiastočne neúčelne vynaložené, keďže 23.12.2012 bolo opakovane účtované prevzatie a
príprava obhajoby, ktorá má zahŕňať aj prvú poradu s klientom, pričom klient bol v tom čase vo väzbe

a prvá porada sa mala uskutočniť 08.01.2013, ktorá bola teda duplicitne vyúčtovaná. Takisto nie sú
účelne vynaložené trovy obhajoby 27.12.2012 označené ako návšteva. JUDr. Mgr. Radimovi Komkovi
dňa 11.01.2013 platil Ľ. Š., teda nie žalobca a to dokonca aj za služby, ktoré boli poskytované nielen
žalobcovi, ale taktiež jeho matke R. Š. v trestnej veci G.-XXX/OVK-W.-XXXX, ktorá s predmetom tohto
konania nemá nič spoločné. Uvedené skutočnosti vyplývajú z faktúry vystavenej dňa 11.01.2013.

Rovnako trovy obhajoby poskytnutej JUDr. Štefanom Strakom neplatil žalobca ale tieto v hotovosti
uhradila R. Š. 22.7.2013 a 08.12.2015. Žalovaná namietala účelovosť úkonov obhajoby a to z tohto
dôvodu,žeJUDr.ŠtefanStrakaakotretíobhajcaznovuúčtujeprípravuaprevzatieprávnehozastúpenia,
účtuje mimo prvej porady ďalších 9 porád s klientom, pričom nie je jasné čoho sa uvedené porady
týkali, keďže z nich žalobca nepredložil žiadne úradné záznamy. Žalovaná poukázala aj na to, že v

uvedenom čase JUDr. Štefan Straka poskytoval žalobcovi obhajobu aj v ďalšej trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T 40/2012 a porady sa mohli týkať aj tejto veci. Žalovaná ďalej
uviedla, že má za to, že je neúčelné a opakované trojnásobné študovanie vyšetrovacieho spisu mimo
záverečného preštudovania. Žalovaná namietala aj tú skutočnosť, že žalobca bol v dôsledku trestného
stíhania nezamestnaný, keďže svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi správami zo Sociálnej poisťovne

ani ÚPSVaR, že by prišiel o prácu v L. v dôsledku väzby a že sa uchádza o zamestnanie. Žalobca žije
v okrese s vysokou nezamestnanosťou a ako právoplatne odsúdená osoba za násilnú trestnú činnosť
je pochopiteľné, že má problém sa zamestnať. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu ohľadne nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol z toho dôvodu, že žalobca je dôvodne vo svojom
okolí vnímaný ako kriminálne závadná osoba, keďže bol 3-krát právoplatne odsúdený za rôznu trestnú

činnosť a to jednak predtým ako bol vzatý do väzby a taktiež aj po tom čo bol z väzby prepustený.

7. Súd vo veci vykonal vypočutím strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah súdneho spisu, najmä obsahom žaloby, podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.
3T/106/2013, žiadosťou žalobcu zo dňa 09.5.2016 adresovanej Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámením Generálnej prokuratúry
SR sp. zn. VI/4 Gc 77/16/1000-6 zo dňa 12.7.2016 o odmietnutí žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, vyúčtovaním trov právneho zastupovania JUDr. Štefana
Straku pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pri výkone verejnej moci na GP SR zo
dňa 30.8.2016, uznesením OR PZ v Humennom odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej

kriminality ČVS: ORP-850/OVK-HE-2012 zo dňa 19.12.2015, uznesením Okresného súdu Humenné sp.
zn. 0Tp/62/2012 zo dňa 21.12.2012, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Tpo 1/2013-52 zo
dňa 08.01.2013, príkazom Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 766/12-15 zo dňa 22.01.2013,
uznesením Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.7.2013, uznesením
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XV/2Pz 115/13-7 zo dňa 15.10.2013, rozsudkom

Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 8/2014-349 zo dňa 12.8.2014, Zmluvou o poskytnutí právnych
služieb medzi klientom Ľ. Š. a advokátok Advokátska kancelária Krajňák & Partners, s.r.o. zo dňa
21.12.2012, vyčíslením trov obhajoby zo dňa 02.01.2013 (č. l. 31), daňovým dokladom k prijatej platbe
č. XXXXXX zo dňa 02.01.2013 (č. l. 32), výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 02.01.2013 (č.
l. 33), faktúrou zo dňa 11.01.2013 (č.l. 34) vystavenou advokátom JUDr. Mgr. Radimom Komkom pre

odberateľa R. Š., L. Š., zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzatvorenou dňa 10.01.2013 medzi
klientom L. Š. a advokátom JUDr. Štefanom Strakom, dokladom o platbe zo dňa 22.7.2013 (č.l. 38),
faktúrou č. FO-2013/03 zo dňa 18.7.2013, vyčíslením trov právneho zastúpenia zo dňa 18.7.2013,
dokladom o platbe zo dňa 08.12.2015, faktúrou č. FO-2015/032 zo dňa 23.10.2015, vyčíslením trov
právneho zastúpenia zo dňa 23.10.2015, správou MUDr. R. F. zo dňa 06.02.2013, správou PhDr. L. P.

zo dňa 31.01.2013, správou JUDr. T. T. zo dňa 14.02.2013 a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho
spisu a zistil tento skutkový stav:8. Dňa 30.11.2012 bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Humenné pod sp. zn. Č.: G.-XXX/OVK-W.-
XXXX zo dňa 19.12.2012 vznesené žalobcovi obvinenie za zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, ods. 2, písm. a), písm. b) Trestného zákona, zločin marenie spravodlivosti podľa § 344

ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva. Uznesením Okresného súdu
Humenné sp. zn. XTp/XX/XXXX zo dňa 21.12.2012 vzal súd žalobcu ihneď do väzby. Krajský súd
v Prešove uznesením sp. zn. 3Tpo 1/2013-52 zo dňa 08.01.2013 neprijal písomnú záruku žalobcu
na nahradenie väzby a neprijal ani ponuku otca žalobcu na nahradenie väzby peňažnou zárukou.
Okresná prokuratúra Humenné rozhodnutím 2 Pv 766/12-15 zo dňa 22.01.2013 rozhodla podľa § 79

ods. 1, 4 Tr. por. o tom, že žalobca má byť ihneď prepustený z väzby na slobodu. Okresná prokuratúra
Humenné uznesením sp. zn. 2 pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.7.2013 podľa § 215 odsek 1 písm. a)
Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie žalobcu. Generálny prokurátor SR uznesením sp. zn. XV/2
Pz 115/13-7 zo dňa 15.10.2013 rozhodol, že uznesením prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné
sp. zn. 2 Pv 766/12-13 z 8. júla 2013, ktorým zastavil trestné stíhanie žalobcu bol porušený zákon,
a v konaní, ktoré mu predchádzalo v prospech obvineného L. Š.. Uznesenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 766/12-13 z 8.júla 2013 sa zrušil.

9. Dňa 11.6.2018 súd rozhodol rozsudkom č.k.: 15C/280/2016-170 tak, že zaviazal žalovaného na sumu
5178,06 eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podali obe strany sporu odvolanie a Krajský súd v Prešove ako súd odvolací
rozsudkom zo dňa 21.1.2019 sp. zn. 7Co/122/2018-200 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v časti
zaplatenia sumy 5178,06 eur, no v zamietavej časti ohľadom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch a v časti trov konania a i trov odvolacieho konania rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Prešove vo svojom odôvodnení vyčítal súdu prvého stupňa nedostatočnosť
odôvodnenia v zamietavej časti.

12. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu zo dňa 13.11.2013, vydaný vo veci II.ÚS 163/2013, na ktorý
poukazuje žalovaná, ani z tohto rozhodnutia nevyplýva, aby právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím bolo možné uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto náleze bolo
konštatované iba to, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase vydania splnené

všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto
uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu,
že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa
neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

13. Podľa odôvodenia oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.08.2014 č. k.
4T 8/2014-349 jediným priamym dôkazom svedčiacim v neprospech žalobcu bola prvotná výpoveď
poškodeného, ktorý však postupne niekoľkokrát menil svoje výpovede. Poškodený sa sám doznal, že
si tieto veci vymyslel kvôli vidine finančnej odmeny. Dostupným dokazovaním nebol získaný priamy
dôkaz o tom, že by sa žalované skutky stali. Neexistovala ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, z

ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že obžaloba je dôvodná. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na to, že z obdobnej dôkaznej situácie vychádzala aj Okresná prokuratúra Humenné, ktorá
uznesením zo dňa 08.07.2013 zastavila trestné stíhanie žalobcu z dôvodu, že skutky, pre ktoré sa vedie
trestnéstíhaniesanestali.TotouzneseniebolozrušenéuznesenímGenerálnehoprokurátoraSlovenskej
republiky. Zároveň sa prokurátorovi Okresnej prokuratúry Humenné prikázalo, aby vo veci znovu konal

a rozhodol. Za takejto dôkaznej situácie k podaniu obžaloby dôjsť nemalo. Trestný poriadok v ust. §
234 umožňuje prokurátorovi podať obžalobu príslušnému súdu, len ak výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Trestný poriadok
zároveň umožňuje prokurátorovi zastaviť trestné stíhanie, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre
ktorý sa vedie trestné stíhanie (§ 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku).

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal i priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
5000,-eur.15. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

16. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a)

osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.), každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

19. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného

života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry,
v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k
súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho
ochranu sú súčasťou súkromia. Súčasťou súkromného života je bezpochyby rodinný život, zahŕňajúci

nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či trvale
žijú alebo nie, ako aj vzťahy medzi prarodičmi a vnukmi alebo medzi dospelými deťmi, žijúcimi vo
vlastných rodinách a ich rodičmi. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v rodinných vzťahoch voči
iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. Zásahy
do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do

rodinného súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života
jednotlivca dosahujú určitú intezitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na
ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom

do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

20. Občiansky zákonník neupravuje maximálnu ani minimálnu výšku poskytovaného zadosťučinenia. V
zmysle § 13 ods. 1 OZ sa vyžaduje iba primeranosť tohto zadosťučinenia s prihliadnutím na závažnosť

ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom zadosťučinenia nemá byť
zábezpeka, zdroj obživy ani náhrada príjmu a nemôže viesť k neprimeranému obohateniu. Výška
priznaného zadosťučinenia musí zohľadňovať závažnosť vzniknutej ujmy na strane žalobkyne, teda
trvalú citovú traumu ale aj okolnosti na strane žalovanej, kde nešlo o úmyselné konanie.21. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru že u žalobcu došlo k takému zásahu do jeho práva
na súkromie a preto je na mieste aj peňažná satisfakcia. Ale aj samotná skutočnosť, že žalobca bol spod

obžaloby v trestnom konaní oslobodený, je pre neho dostatočným a konkrétnym druhom satisfakcie.
Súd nemal preukázanú spojitosť s vedeným trestným stíhaním a nemožnosťou žalobcu sa zamestnať a
ani ďalšie iné poškodenie jeho dobrého mena, preto žalobe v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vyhovel
len v časti.

22.Kpodaniuobžalobydôjsťnemalo,žalobcautrpelnemajetkovúujmuaKrajskýsúdvPrešovenaznačil
prvostupňovému súdu vo svojom rozsudku priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi. Čo sa týka
výšky náhrady, to nechal na úvahe súdu prvého stupňa. Súd mal preskúmať osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. Tu súd zisťuje, že jeho matka sa návrhom musela
domáhať neodkladným opatrením vstupu od žalobcu do svojho domu a bol 3x odsúdený za rôznu
trestnú činnosť. Čo sa týka posúdenia závažnosti vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

žalobca bol vo väzbe len 31 dní. Čo sa týka závažnosti následkov, ktoré mu vznikli ako poškodenému v
súkromnom živote ( vzťah s vtedajšou partnerkou sa neukončil) a v spoločenskom uplatnení - to žalobca
v konaní nešpecifikoval. To že mal nastúpiť do práce do Š. bolo potvrdené svedkami, no keďže bol vo
väzbe len 31 dní, mohol nastúpiť do práce o mesiac neskôr. Doložil súdu síce správu z psychologickej,
ortopedickej a gastroenterologickej ambulancie, ale len zo začiatku roka 2013 ( hoci v žalobe uvádza, že

došlo k dlhodobému vyšetreniu) a bez nevyhnutnosti práceneschopnosti. Súd zistil zo spisu, že žalobca
bol vo väzbe len 31 dní a liečil sa bez práceneschopnosti len po prepustení z väzby, preto mu priznal
nárok len vo výške 1.000,- eur, ktorý sa zdá byť súdu primeraný vzhľadom na dĺžku väzby, jeho život a
následky i samotný oslobodzujúci rozsudok v prospech žalobcu.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

26. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 1000
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §

517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval odo dňa nasledujúceho po uplynutí
trojročnej lehoty na prerokovanie predbežného nároku na náhradu škody, teda od 18.7.2016.

27. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V časti o zaplatenie 5178,06 eur a 1.000,- eur (60,70% žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel,
čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti

o zaplatenie 4.000 eur (39,30 % žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech
žalovanéhoaneúspechžalobcu.Zuvedenéhovyplýva,ževkonečnomdôsledkubolvkonaníúspešnejší
žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v
konaní, a to v rozsahu 21,40 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

29. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby rozhodol aj o trovách
odvolacieho konania. Keďže žalobca podal odvolanie voči tej časti rozsudku, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, a to pre sumu 5000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a odvolací súd

rozsudok prvostupňového súdu zrušil v tejto časti a vrátil na ďalšie konanie, žalobca bol v odvolacom
konaní úspešný a patrí mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.