Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Lucia Mizerová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce, Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/170/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216219602
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216219602.2
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa
J., J. č. XXX, o zaplatenie 320,28 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 5Csp/209/2016-62 zo dňa 27.3.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil citáciou ust. § 39, § 45, § 49a, § 52 ods. 1 až 4, ods. 9, § 54 ods. 1,
2, § 524, § 526 Občianskeho zákonníka a ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a vecne
tým, že žalobca nepreukázal, kedy žalovanej doručil výzvu na zaplatenie nedoplatkov na úvere, po tom,
čo jej bolo doručené oznámenie o zosplatnení dlhu, pomenované ako výzva na úhradu dlžnej sumy,
obsahom ktorej bolo oznámenie postupcu o zosplatnení dlhu ku dňu 6.5.2009 v celom rozsahu, kde
výška pohľadávky činila jednak 391,99 Eur ku dňu 6.5.2009 a aj 11.809,09 Eur, čím postupca platne
nevyhlásil úver za predčasne splatný v zmysle ust.§ 53 ods. 9 OZ. Žalobca nepreukázal ani splnenie
podmienok v zmysle § 526 OZ /oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o postúpení/. Pre
platné postúpenie pohľadávky bolo v predmetnej veci požiadavkou jednak 90 dňové omeškanie dlžníka,
jednakpísomnávýzvabankydoručenádlžníkovi.Aktietopredpokladyniesúsplnené,pohľadávkabanky
nie je postúpiteľná a jej postúpenie by odporovalo zákonu (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ako
také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) účinne písomne vyzvala
na splnenie jeho záväzku. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka Žalobca podal žalobu dňa 27.12.2016. Pohľadávku z tohto úveru Poštová banka
a.s. postúpila na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014. V zmysle čl.5 bod.5.2
všeobecných obchodných podmienok platných u postupcu, Poštová banka, a.s. v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka, bola oprávnená okrem iného požadovať predčasné splatenie
istiny úveru vrátane príslušenstva. Poštová banka, a.s., žalovanej výzvu nezaslala. Pokiaľ nebola
zákonným spôsobom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že by
úver bol splatný. Pokiaľ teda Poštová banka a.s. postúpila zmluvou zo dňa 15.12.2014 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách,
keď ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti), Poštová banka, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov zneho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 je preto neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní zamietol.
3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), avšak neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť úspešnej
žalovanej trovy konania, nakoľko z obsahu spisu, ani z iných podkladov nezistil žiadne trovy, ktoré by
jej v súvislosti s týmto konaním vznikli.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP so žiadosťou,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie, prípadne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom
rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania. Dôvodil, že súd žalobcu nevyzval na preukázanie
aktívnej legitimácie žalobcu, pričom žalobca túto vec ani nepovažoval za dôležité preukazovať nakoľko
zo samotnej žaloby je zrejmé, že v konaní sp. zn. 6Er/1330/2011 bolo na Okresnom súde Dunajská
Streda vedené vo veci pohľadávky voči žalovanej exekučné konanie, v ktorom bolo najprv zamietnuté
poverenie a neskôr zastavené exekučné konanie. Žalobca poukázal v žalobe na uvedený exekučný
spis práve z dôvodu, že toto konanie o zaplatenie je pokračovaním exekučného konania vedeného pod
sp. zn. 6Er/1330/2011. Súdu v rámci konania o zaplatenie teda bol preukázaný zvyšok postúpenia od
spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o. až na aktuálneho veriteľa, ktorým je žalobca. Právny predchodca
Poštovábanka,a.s.vyhlásilaúverzapredčasnesplatný,atodňa11.5.2009,avšakeštepredvyhlásením
predčasnej splatnosti zaslala žalovanej upomienku, v ktorej ju upozornila, na aktuálny záväzok, s
poučením o možnosti zosplatnenia úveru. Nie je teda pravda, že by právny predchodca žalobcu porušil
ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda, že by neprišlo k platnému zosplatneniu úveru. Žalovaná bola napriek
písomnej výzve 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči pôvodnému veriteľovi Poštovej banke, a.s., a teda právny predchodca žalovaného Poštová banka,
a.s. postupovala plne v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná uhradila poslednú splátku
v decembri 2008, pričom aj v predchádzajúcom období bola v omeškaní, v dôsledku čoho došlo k
predčasnej splatnosti úveru. Na účely § 92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca vychádza od decembra
2008, pričom posledná platba bola zrealizovaná žalovanou dňa 6.12.2008, pričom zmluva o postúpení
pohľadávokjez15.12.2010.Pokiaľsúddokázalzvýpisustavuúveruzistiťuhradenúsumuazostávajúcu
časť istiny, je nepravdepodobné, že nedokázal identifikovať poslednú platbu realizovanú žalovanou. Súd
tiež mohol na uvedené žalobcu vyzvať. Žalovaná teda bola v omeškaní viac ako jeden rok a právny
predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. aj napriek tomu, že vyzvala žalovanú na úhradu dlhu, táto bola
nepretržite 90 dní v omeškaní, a teda Poštová banka, a.s. ani nemusela vyzvať žalovanú, nakoľko jej
omeškanie presiahlo jeden rok. Podľa žalobcu je tiež napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čím súd
porušil práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aj ochrana spotrebiteľa pritom má svoje limity,
pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako ochranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti.
Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje
medze a nie je ju možné chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaná
uzavrela zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
5. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu
veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať právne významnou skutočnosťou, vyhlásením
konkurzu na majetok dlžníka - žalovanej v priebehu odvolacieho konania uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 11.7.2019 v konkurznej veci sp. zn. 25Odk/204/2019, ktoré uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 136/2019 dňa 17.7.2019 (tieto údaje sú verejne dostupné).
7.Podľa§167eods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiakbolvyhlásenýkonkurz,súd
bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
8. Podľa § 166a cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla predkalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (ods. 1) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze
uplatňujú prihláškou. (ods. 2)
9. Podľa § 166b cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola
prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom
konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky (ods. 2).
10. Podľa § 166c ods. 1 cit. zákona oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka
veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou
dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom
písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým
nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v
súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou
predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d)
pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva
takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.
11. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a
nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy
zákonač.7/2005Z.z.)alebosplátkovýmkalendárom(podľaštvrtejčasti,tretejhlavyuvedenéhozákona).
Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by
vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného
návrhu.
12. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona odvolací
súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona),
súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a
a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b)
sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).
13. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanej pohľadávku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktorámalapodľažalobcuvzniknúťpredvyhlásenímkonkurzunamajetokžalovanejvrámcijejoddlženia.
Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok
žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej, boli naplnené zákonné predpoklady
na zastavenie predmetného konania, s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., k čomu
potom odvolací súd i pristúpil, tu po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku prvoinštančného
súdu s podporným použitím § 391 ods. 1 v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) CSP (dôvody pre
vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli), vychádzajúc pritom tiež zo znenia čl. 4 ods. 1 CSP(umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie práva), keďže zákonodarca
pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcu právnu normu výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce
situácie,zaktorýchmôžedôjsťknaplneniuzákonnýchpredpokladovnazastaveniekonaniapodľa §
167e, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom predmetného zákonného ustanovenia
je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže
byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa odvolacieho súdu zastaveniu konania musí predchádzať
zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke, na čom je v podstate koncipovaný aj
sám Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom vždy viaže i zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
14. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom
zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej ako zákonný
dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom
konaní), čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na
zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.
15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.