Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010324
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného F. L., pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava
V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 37/2018 zo dňa 02.04.2019, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu § 285 písm. c/ Tr. poriadku sa obžalovaný

F. L., I.. XX.XX.XXXX O. W., G. Z.
W.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 29.05.2019 sp. zn. 2Pv 633/16/1105 pre prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že

dňa 30.10.2016 v čase asi o 21,00 hod vnikol do bytu č. 71 poškodenej R. L. nachádzajúceho sa
na 7. poschodí bytového domu na Z. U. Č.. XX O. Z. a to tým spôsobom, že po stavebnom lešení
prikotvenom k predmetnému bytovému domu vyliezol na balkón uvedeného bytu, bez použitia násilia
otvoril neuzamknuté balkónové dvere, ktorými sa dostal do kuchyne bytu a následne do ďalších
priestorov bytu, následne ho poškodená spolu so synom M. L. zatvorili v spálni a držali dvere, pričom
obvinený sa pokúšal tieto otvoriť, čo sa mu však nepodarilo a preto následne z bytu vyšiel cez okno a

utiekol po stavebnom lešení na neznáme miesto,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.04.2019 sp. zn. 3T/37/2018 bol obžalovaný F. L.
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 30.10.2016 v čase asi o 21,00 hod vnikol do bytu č. 71 poškodenej R. L. nachádzajúceho sa
na 7. poschodí bytového domu na Z. ulici č. XX v Z. a to tým spôsobom, že po stavebnom lešení
prikotvenom k predmetnému bytovému domu vyliezol na balkón uvedeného bytu, bez použitia násilia
otvoril neuzamknuté balkónové dvere, ktorými sa dostal do kuchyne bytu a následne do ďalšíchpriestorov bytu, následne ho poškodená spolu so synom M. L. zatvorili v spálni a držali dvere, pričom
obvinený sa pokúšal tieto otvoriť, čo sa mu však nepodarilo a preto následne z bytu vyšiel cez okno a
utiekol po stavebnom lešení na neznáme miesto,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie okresný
prokurátor. Odvolanie je podané v neprospech obžalovaného a smeruje proti výroku o vine.

V dôvodoch odvolania sa prokurátor nestotožňuje s hodnotením dôkazov, ktoré prezentuje okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Má za to, že prvostupňový súd zistený skutkový stav nesprávne
vyhodnotil, nakoľko z tohto nepochybne vyplýva, že páchateľom skutku je práve obžalovaný F. L..
Uvedená skutočnosť potom viedla k nesprávnemu a nespravodlivému rozhodnutiu podľa § 285 písm.
c) Tr. poriadku.

V prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že svedok L., ako jediná osoba, ktorá videla páchateľa
skutku, opoznal ako páchateľa skutku obžalovaného F. L.a ako v prípravnom konaní, tak opakovane
aj na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2019. Pri svojom výsluchu v prípravnom konaní vyslovil síce
určité pochybnosti, ich dôvod však vysvetlil v konaní pred súdom, kde navyše na hlavnom pojednávaní

prítomnému obžalovanému priamo do očí opakovane uviedol, že si je istý, že to bol práve on, koho v
inkriminovaný deň videl u nich doma.

Ďalej prokurátor venuje pozornosť tvrdeniu súdu, že vykonanie rekognície in natura má prednosť pred
vykonaním rekognície podľa fotografií, pretože vykonanie rekognície podľa fotografií znižuje možnosť

jednoznačnejšieho opoznania/neopoznania osoby a aj preto, že rekognícia fyzicky prítomných osôb
vytvára ucelenejší obraz pre opoznávajúcu osobu ako len zobrazená časť tela a aj pohyby osôb môžu
výraznejšie napomôcť k identifikácii ako statické fotografie. Poukazuje v tejto súvislosti na tú skutočnosť,
že dňa 02.04.2019 bolo vo veci vykonané hlavné pojednávanie, ktoré bolo viackrát odročené aj kvôli
potrebe súčasnej prítomnosti obžalovaného a svedka L., za účelom jeho opoznania/neopoznania, kedy

mal svedok na pojednávaní jednoznačne uviesť, či obžalovaný je páchateľom skutku. Na priamu otázku
svedok L. potom celkom jednoznačne a opakovane uviedol, že je to práve prítomný obžalovaný, ktorý
bol v inkriminovanom čase v ich byte. Je si istý, že je to on, podľa jeho tváre. Dodal, že je si istý, že je
to on na základe toho, že toho človeka teraz opäť vidí. Keď videl fotografie, nevedel, že to je dotyčný.
Uviedol, že pýtajú sa Vás, či ste si istý, ale pritom človek zneistie. Samosudca sa následne opýtal, či

zneistel aj keď sa ho to isté spýtal na hlavnom pojednávaní, na čo uviedol, že za ten čas čo prebehol
sa zmenil a je si istejší.

V ďalšom dodal, že vtedy bol vystresovaný, teraz po dlhej dobe obžalovaného vidí znova do tváre
a je si istý, že je to on. Ohľadom rekognície z prípravného konania, kedy podľa súdu bola svedkovi

položená nekompetentná otázka, poukazuje prokurátor na tú skutočnosť, že to boli práve poškodená
so synom, ktorí sami polícii uviedli a označili ako páchateľa skutku celkom konkrétnu osobu, robotníka
s prezývkou ,,O.“, ktorým je práve obžalovaný F. L. a nie polícia, ktorá by vytipovala páchateľa a
tohto ,,podsúvala“ svedkovi.

V súvislosti so záverom súdu spochybňujúcim opoznanie obžalovaného svedkom, v tom smere, že za
sekundu kedy videl páchateľa, si reálne ťažko mohol zapamätať jeho markanty, prokurátor uvádza, že
tento predstavuje len ničím nepodloženú domnienku. Ba práve naopak, domnieva sa, že sú to práve
takéto momenty, kedy človeka prekvapí cudzia osoba v jeho obydlí a hľadí mu priamo do tváre, ktoré
si možno zapamätať prakticky na celý život, rovnako tak ako tvár páchateľa pre jeho obeť. Akokoľvek,

keď svedok celkom jednoznačne a opakovane uvádza, že si tieto skutočnosti pamätá, nie je možné toto
vyvrátiť len konštatáciou, že tomu tak nemohlo byť, nakoľko táto okolnosť je prísne individuálna a závisí
od množstva rôznych faktorov.

Súd ďalej uzavrel, že svedok na hlavnom pojednávaní ako páchateľa opoznal obžalovaného, pričom si

pamätal jeho tvár, ale nie oblečenie, ani to, či mal pokrývku hlavy a akú, ktorú pri rekognícii konkrétne
uvádzal. Podľa súdu pritom platí, že ak svedok stráca postupom času pamäťový stupeň detailov a
zafixovaná mu ostala len tvár páchateľa, v tomto výreze spomienok by sa mala objaviť pokrývka hlavy.
Mám za to, že aj uvedené tvrdenie súdu je len nepodloženou domnienkou.Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že ak svedok videl páchateľa dva dni za sebou, mala by mu zostať táto
tvár zafixovaná v pamäti. Logicky podľa súdu najsilnejšie pri výsluchu po skutku a pamäťová stopa

sa mohla strácať neskôr na hlavnom pojednávam, nie však opačne. Podľa prokurátora vec nemožno
stavať do uvedenej roviny. Svedok predsa neuviedol, že by si niečo pamätal s odstupom času lepšie
ako predtým. Dôvodom, prečo si spočiatku nebol úplne istý, ale neskôr áno, bola predsa tá skutočnosť,
že v prípravnom konaní svedok videl obžalovaného len na fotografiách, na polícii bol pod stresom
(ktorému argumentu súd z neznámych príčin neuveril) a tým, že nechcel nikoho krivo obviniť, tak vyslovil

určitú pochybnosť. Na hlavnom pojednávaní sa situácia zmenila v tom smere, že obžalovaný bol na
pojednávaní fyzicky prítomný a svedok od počiatku opakovane uvádzal, že ho teraz vidí naživo a do
tváre a je si istý, že je to on.

Pre úplnosť sa žiada dodať, že svedok pôsobil slušným, kultivovaným dojmom, je osobou študujúcou
v zahraničí na vysokej škole, ktorá navyše nie je v absolútne žiadnom vzťahu k obžalovanému a nemá

ani najmenší dôvod vypovedať proti obžalovanému.

V neposlednom rade prokurátor pripomína, že obžalovaný je jedným z mála ľudí, ktorí mohli vedieť,
že balkónové dvere na byte poškodenej sa nedajú uzamknúť a je možné ich otvoriť z vonkajšej
strany. Podľa samotnej poškodenej pritom osoby, ktoré mali vedomosť o tejto okolnosti sú odlišného

vzhľadu ako obžalovaný. Je minimálne veľmi nepravdepodobné, že by osoba bez tejto znalosti, v deň
pracovného pokoja vo večerných hodinách, kedy je veľký predpoklad, že sa doma zdržuje veľká časť
obyvateľov bytového domu - sa pohybovala po lešení a skúšala otváracie mechanizmy balkónových
dverí jednotlivých bytov, kedy by došla práve do bytu poškodenej nachádzajúcom sa na siedmom
poschodí.

Prokurátor má tiež za to, že súd nesprávne vyhodnotil výpoveď poškodenej a to v okolnosti, že
obžalovaný mohol vedieť, o tom, že sa dvere na balkón otvárajú von, preto nemal dôvod búchať na
vnútorné dvere izby, ale mal jasnú únikovú cestu von cez lešenie. Na tomto mieste prokurátor osobitne
poukazuje na okolnosť, že nie sú vôbec známe zámery páchateľa a dôvod, pre ktorý do bytu poškodenej

prišiel a preto tá okolnosť, že tlačil na vnútorné dvere izby vôbec nemusela znamenať, že chcel týmto
spôsobom z miesta činu ujsť. Mohol sa pokúšať dostať k poškodenej a svedkovi s iným zámerom,
pričom až keď sa mu to nepodarilo, zvolil útek z miesta činu po lešení, pričom už len tá okolnosť,
že ho bezprostredne po skutku na lešení nikto nezahliadol indikuje, že musel miestne pomery na
stavenisku dobre poznať, čo opätovne vyznieva v neprospech obžalovaného, ktorý na predmetnom

lešení vykonával stavebné práce.

Sumarizujúc uvedené, zastáva prokurátor názor, že všetky vyššie uvedené okolnosti nevytvárajú žiadne
pochybnosti o vine obžalovaného, súčasne nie sú ani náznakom zhodou náhod ako uvádza obžalovaný,
ale celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že páchateľom žalovaného skutku

je práve obžalovaný, ktorý sa snaží zbaviť trestnej zodpovednosti.

Vzhľadom k vyššie uvedenému preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Bratislave postupom podľa
§ 321 Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného F. L.a za
splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Tr. poriadku. Predvolanie na verejné zasadnutie bolo
obžalovanému riadne doručené, bola u neho zachovaná lehota na prípravu na verejné zasadnutie
a bol poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obžalovaný svoju

neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo za jeho prítomnosti.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala v celom rozsahu na
písomne zdôvodnenom odvolaní a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,ale mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že okresný
súd pri svojom rozhodovaní správne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy vykonal zákonným spôsobom
a tieto aj správne vyhodnotil. Pri preskúmaní bolo zistené skôr formálne pochybenie vo výroku o

oslobodení, ktoré odvolací súd napravil tým, že sám nanovo vo veci rozhodol.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,

ak zákon neustanovuje inak.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre svoje rozhodnutie, riadiac sa pritom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Pokiaľ ide o ustálenie skutkových okolností, súd prvého stupňa vychádzal z výpovede obžalovaného,
svedkov M. L., R. L. a zadovážených listinných dôkazov. Následne dospel k správnemu záveru, že sa
skutokstalastalsaspôsobom,ktorývyplývanajmäzvýpovedejedinéhopriamehosvedkaudalostiM.L..

V prejednávanej trestnej veci obžalovaný F. L. postupom podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil na
hlavnom pojednávaní, že je nevinný. Obžalovaný poprel, že by sa skutku dopustil, tvrdenia o jeho
prítomnosti v byte sa nezakladajú na pravde. V deň skutku bola nedeľa a bol spolu s ďalšími kolegami na
ubytovni v MaY.ch. S R. L.O. prišiel do kontaktu asi dvakrát, kedy jemu a iným robotníkom spravila kávu.

O prítomnosti neznámeho muža v byte vypovedal svedok M. L., ktorý ako jediný s ním prišiel priamo
do kontaktu. V nedeľu vo večerných hodinách ležal v izbe, otvorili sa dvere, videl muža, ktorý na neho
pozrel, trvalo to asi sekundu, myslel si, že je to sused, lebo mama je domová dôverníčka a občas k
nim niekto príde. Dvere dotyčný zavrel a svedok si uvedomil, že ho nepozná. Mama mu povedala, že v
byte návštevu nemajú. Prišiel do spálne, akoby niekto vyliezol spod postele, svedok vybehol zo spálne

a dvere držal zvonku, niekto zvnútra búchal na dvere, svedok dvere držal zvonku a zakričal, že zavolajú
políciu, nech odíde. Keď dvere otvorili, dotyčný už bol preč. K páchateľovi svedok v prípravnom konaní
uviedol, že ho nepoznal a nikdy predtým ho nevidel. Nie je si celkom istý tým, že to bol F. L., aj napriek
tomu, že ho označil ako páchateľa v rámci rekognície. Označil ho preto, lebo mal pocit, že by to mohol
byť on. Svoju neistotu v súvislosti s ustálením osoby páchateľa zdôrazňoval pri výsluchu v prípravnom

konaní opakovane.

Na hlavnom pojednávaní bola svedkovi položená otázka, či je obžalovaný tým človekom, ktorého videl
v byte a svedok trval na tom, že áno. po skutku a obžalovaný je ten muž, ktorého videl v byte. Tvrdil,
že si je istý na 99 %, či mal páchateľ pokrývku hlavy, si svedok nepamätá. V čase skutku mal svedok

v izbe zhasnuté svetlo, na chodbe sa svietilo a videl mu do tváre. Svedok tiež vysvetlil, že kontakt s
neznámym mužom, ktorý sa náhle ocitol v byte bol pre neho síce banálnym, ale zároveň stresujúcim
zážitkom. Istotu, že je páchateľom obžalovaný, nadobudol na hlavnom pojednávaní tým, že ho znovu
videl. U policajtov videl iba fotografie a nevedel, že je to obžalovaný. Na pojednávaní videl obžalovaného
tretíkrát v živote, prvýkrát ho videl v byte, druhýkrát po skutku na stavbe. Postupne sa uisťoval v tom,

že práve on je páchateľom. Detaily oblečenia, pokrývka hlavy a podobne sa mu nevybavili.

Svedkyňa R. L.vá potvrdila, že sa sprchovala, keď prišiel za ňou syn, či má v byte návštevu, lebo
niekto otvoril dvere na jeho izbe a uvidel, že je tam chlap. Dvere na balkón sa otvárajú von, nedajú
sa uzamykať, nikto o tom nevedel, len majiteľ firmy, ktorá zatepľovala a niektorí robotníci, nevie či to

jednému nehovorila, či tam bol aj obžalovaný, to nevie. Syn zabuchol dvere a svedkyňa zavolala políciu.
Keď izbu otvorili, dotyčný tam už nebol a polícia ho nenašla.Zo zápisnice o rekognícii a fotodokumentácie je zrejmé, že M. L. pri rekognícii 29.03.2017 opoznal ako
páchateľa na fotografiách F. L.a. Pred samotným opoznávaním sa svedok vyjadril, že neznámy muž
bol štíhlej postavy, vo veku asi 30 rokov, 180 cm vysoký, mal na tvári strnisko, bol oblečený v čiernom

oblečení so šiltovkou na hlave. Pôsobil veľmi kľudným dojmom a bol primerane upravený. Po predložení
fotografií bola svedkovi položená otázka, „uveďte ktorý z mužov na fotografiách bol v uvedený deň vo
Vašom byte?“

Po zhrnutí všetkých vykonaných dôkazov, ktorých rozsah považuje krajský súd za dostatočný, je nutné

súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že nie je možné vyvodiť jednoznačný a ničím nespochybniteľný
záver o vine obžalovaného F. L.a.

Obžalovanému je kladené za vinu, že neoprávnene vnikol dňa 30.10.2016 do obydlia poškodenej R. L.
takým spôsobom, že vošiel cez neuzamknuté balkónové dvere na kuchyni bytu a dostal sa do ďalších
priestorov, pričom bol v osobnom kontakte so svedkom M. L..

Na podklade vykonaných dôkazov je možné bez pochybností ustáliť to, že neznámy muž sa naozaj v
byte ocitol, čomu nasvedčujú zhodné výpovede R. L. a M.a L.. Obaja zhodne uvádzajú, že v ich byte
sa potom, čo sa vrátili spoločne domov, objavil neznámy muž, ktorý sa tam nachádzal bez ich súhlasu,
neoprávnene. Vzhľadom k tomu, že neboli zabezpečené žiadne dôkazy nasvedčujúce použitiu násilia,

možno dôvodne predpokladať, že páchateľ sa dostal do bytu cez neuzamknuté balkónové dvere na
kuchyni a použil pritom lešenie, ktoré bolo v tom čase umiestnené po obvode bytového domu.

Je teda možné prijať záver, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal a vykazuje všetky
znaky žalovaného prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

Po zodpovedaní predchádzajúcich dvoch otázok, či sa stal skutok a či vykazuje znaky trestného činu,
bolo na mieste pristúpiť k zodpovedaniu otázky, či existuje dostatok presvedčivých dôkazov pre prijatie
záveru, že tento skutok spáchal obžalovaný F. L..

Ako už bolo uvedené, obžalovaný prítomnosť v byte vylučuje s odôvodnením, že sa v tom čase
nachádzal v ubytovni mimo Z.. V priebehu konania bol vo vzťahu k obžalovanému produkovaný jediný
priamy usvedčujúci dôkaz, ktorým je výpoveď svedka M.a L.. Uvedený svedok, ktorého výpoveď bola
spôsobilá zásadným spôsobom prispieť k objasneniu vec, ako už bolo vyššie konštatované, vypovedal
nejednoznačne. V rámci prípravného konania, keď vypovedal krátko po skutku, uviedol, že si v okolí

domu spomedzi robotníkov všimol muža, ktorý mu na 85% pripomína muža v byte. Následne pri
rekognícii podľa predložených fotografií označil obžalovaného F. L.a ako páchateľa. V ďalšej výpovedi
v rámci prípravného konania však vyslovil pochybnosti vo vzťahu k osobe obžalovaného a výslovne
povedal, že si nie je istý tým, že páchateľom je F. L.. Na hlavnom pojednávaní si v tejto otázke naopak
istý bol a toto presvedčenie nadobudol na hlavnom pojednávaní tým, že ho znovu videl.

Z uvedeného je zrejmé, že poškodený v procese dokazovania vypovedal rozdielne pokiaľ ide o ustálenie
osoby páchateľa. V rámci odstraňovania rozporov, ktoré boli vykonané v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku sa tieto nepodarilo celkom odstrániť.

Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením okresného súdu, že na preukázanie viny obžalovaného je
nevyhnutný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý tvorí logickú, ničím nenarušovanú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru. To platí tým skôr, keď v danej veci existoval proti obžalovanému jediný

priamyusvedčujúcidôkazvpodobevýpovedesvedkaL..Záveryvykonanejrekogníciesúibanepriamym
dôkazom, pričom je potrebné súčasne uviesť, že tieto závery sú poznačené zásadnou vadou, na ktorú
poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa. Vada spočíva v tom, že po predložení
fotografií svedkovi M.ovi L.vi, bola povereným príslušníkom položená neprípustná sugestívna otázka
„uveďte, ktorý z mužov na fotografiách bol v uvedený deň vo Vašom byte?“ Takto formulovaná otázka

nepriamo navodzuje u opoznávajúcej osoby dojem, že medzi fotografiami sa páchateľ musí nachádzať,
čo je neprípustné. Tým je jeho možnosť výberu zúžená a skreslená. Neskôr vykonané „opoznávanie“,
ako ho nesprávne označuje v dôvodoch svojho odvolania prokurátor, je definitívne vylúčené a nemôžesa realizovať v podmienkach, keď sa opoznávaná osoba nachádza v pozícii obžalovaného na hlavnom
pojednávaní.

Čosatýkaostatnýchdôkazov,výpoveďsvedkyneR.L.potvrdzujeokolnostisúvisiacespredpokladaným
vstupom páchateľa do bytu a tiež tvrdenia svedka M.a L. ohľadom pohybu páchateľa v jednotlivých
miestnostiach bytu a spôsobu, akým byt opustil. Takisto možno súhlasiť s úvahami svedkyne, ktoré v
odvolaní uvádza aj prokurátor, že do bytu sa cez balkónové dvere mohol s veľkou pravdepodobnosťou
dostať iba človek, ktorý bol znalý miestnych pomerov a dokázal sa bez problémov pohybovať po lešení

vo výške siedmeho nadzemného podlažia. Tieto parametre však mohol spĺňať hociktorý z robotníkov
pracujúcich na zatepľovaní bytového domu.

Iné usvedčujúce dôkazy, napríklad v podobe stôp z miesta činu, neboli v tejto veci k dispozícii.

Po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu možné

prijaťzáver,žeexistujúnanajvýšindície,alenieucelenáreťazpriamychčinepriamychdôkazov,zktorých
by sa mohol vyvodiť jednoznačný záver, že páchateľom skutku je práve obžalovaný F. L..

Dôsledným preštudovaním predloženého spisového materiálu možno dospieť k záveru, ktorý naznačuje
vo svojom rozhodnutí aj okresný súd a je zistiteľný aj z dôvodov odvolania, že v tomto prípade nežiadúcu

iniciatívu prevzala práve poškodená so synom, ktorí sami vytipovali a polícii uviedli ako páchateľa skutku
celkom konkrétnu osobu, robotníka s prezývkou ,,O.“, ktorým je práve obžalovaný F. L.. Policajti napriek
tomu, že mali dostatok vstupných informácií ohľadom priebehu skutku, nevykonali kroky k zabezpečeniu
iných objektívnych dôkazov, ktorými by bolo možné spoľahlivo preukázať prítomnosť určitej konkrétnej
osoby v byte (odtlačky na balkónových dverách, interiérových dverách v byte, stopy na podlahe v byte

a podobne).

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokuratúry v súvislosti s hodnotením výpovede svedka M.a L.
a spochybňovaním opoznania obžalovaného svedkom, krajský súd uvádza, že aj v prípade záverov
okresného súdu a rovnako záverov prokuratúry ide skôr o nepodložené domnienky a nie relevantné

závery. Vyriešenie otázky, či je pravdepodobnejšie, že si svedok po pár sekundách vnímania určitej
tváre zapamätá jej markanty a na dlhú dobu sa mu vryjú do pamäti, pretože túto tvár vníma v údive,
či strachu, alebo naopak z tých istých dôvodov si ju vôbec nestihne dostatočne zapamätať, je v tomto
prípade nepodstatné. K spochybneniu opoznania páchateľa totiž došlo z úplne iného dôvodu, ktorý
pramenil z nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní rekognície a nie z dôvodu, že by bolo

nepravdepodobné zapamätanie si tváre za veľmi krátky časový úsek. Vnímanie každého človeka je
veľmi individuálne a môže byť ovplyvnené množstvom faktorov, ktoré súvisia s osobnostnou výbavou
človeka a tiež jeho momentálnym nastavením, náladou, únavou, rôznymi vonkajšími vplyvmi a podobne.
Preto môže v určitom prípade platiť názor vyslovený okresným súdom a za tých istých podmienok u
iného človeka názor prezentovaný v odvolaní prokurátora.

Na základe vyššie uvedených úvah krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno
urobiť jednoznačný záver o zodpovednosti obžalovaného za konanie opísané v podanej obžalobe. Preto
sa s názorom okresného súdu o naplnení dôvodu oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c/
Tr. poriadku stotožnil.

Rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, ktorá je upravená v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku a ktorá
vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je nutné záverom zdôrazniť, že nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade
nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Vzhľadom k tomu, že vo výroku prvostupňového rozsudku absentuje presné označenie obžaloby, ktorá
bola na F. L.a podaná, vrátane uvedenia právneho posúdenia skutku, krajský súd postupom podľa §
321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol vo veci
tak, že obžalovaného postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu § 285 písm. c/ Tr. poriadku

spod obžaloby oslobodil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.