Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204643
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5115204643.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu:

Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s. r. o., Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779,
zastúpeného: AKSK, s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému:
Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151,
zastúpenému: CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495,
o určenie, že žalobca má nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca si mohol na
elektrinu vyrobenú v zariadení nachádzajúcom sa v obci Z., k. ú. Z. na pozemku parc. č. XXXX/X, názov
zdroja: O. U. Z. - L. X, s celkovým inštalovaným výkonom XXX,XX F., v roku 2015 uplatniť právo podľa
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie

a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
podpore“).

2. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava z
obnoviteľného zdroja energie - slnečnej energie. Je vlastníkom energetického zariadenia R. U.K. Z., L.
X, R.. Č.. XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Z. na pozemku parc. č. XXXX/X, s celkovým
inštalovaným výkonom XXX,XX F. (ďalej len „zdroj“), ktorý bol uvedený do prevádzky 10.12.2010.

Žalobca vyrába v zdroji elektrinu s právom na podporu podľa Zákona o podpore, ktorá spočíva v doplatku
a v odbere elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zdroj pripojený, za
cenuelektrinynastraty.Podporatrvádo10.12.2015.Podporaježalobcoviposkytovanáprostredníctvom
žalovaného, s ktorým žalobca na každý kalendárny rok uzatvára zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe
elektriny na krytie strát. Prílohou uvedených zmlúv je vždy aj rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej len „ÚRSO“), ktorým je stanovená cena elektriny, za ktorú sa má od žalobcu vykupovať
(rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-S. zo dňa 14.01.2014 (ďalej len „cenové rozhodnutie“)). Z tohto

cenového rozhodnutia vyplýva predpokladané množstvo elektriny vyrobené zo zdroja žalobcu v roku
2015, ako aj v rokoch 2014 až 2025. Cenové rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobcu,
súčasťou ktorej bolo aj predpokladané množstvo vyrobenej elektriny v období rokov 2014 až 2025.Tiež osobitným listom zo dňa 01.07.2014 oznámil žalobca žalovanému, že si uplatňuje nárok na podporu
aj na rok 2015 a zároveň mu oznámil aj predpokladané množstvo elektriny vyrobenej v roku 2015.
Žalovaný listom zo dňa 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že nemá nárok na podporu podľa Zákona o

podpore na rok 2015 z dôvodu, že porušil v § 4 ods. 2 Zákona o podpore uložené povinnosti. Žalobca
sa domnieva, že si svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore splnil. Konkrétne notifikačnú
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore si žalobca splnil pri podávaní žiadosti o
vydanie cenového rozhodnutia, nakoľko súčasťou žiadosti o cenové rozhodnutie bolo aj predpokladané
množstvovyrobenejelektrinyvrokoch2014-2025,tiežtým,žežalovanémupriuzatváranízmlúvposkytol

doklady, z ktorých tieto informácie vyplývali, vrátane cenového rozhodnutia a v neposlednom rade
samostatným listom zo dňa 01.07.2014. Žalobca má za to, že žalovaný ani nie je osobou oprávnenou
rozhodnúť o tom, či žalobcovi podpora podľa Zákona o podpore patrí alebo nie.
Podľa žalobcu Zákon o podpore nešpecifikuje žiadnu konkrétnu formu splnenia si oznamovacej
povinnosti, ani bližšie neohraničuje lehotu, v ktorej je možné túto povinnosť najskôr splniť.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že novelou Zákona o podpore účinnou od 01.01.2014 došlo k zmene

ustanovenia § 4 ods. 3, do ktorého bola doplnená sankcia straty možnosti uplatniť si na elektrinu
vyrobenú z obnoviteľného zdroja energie právo na odber elektriny a právo na doplatok na obdobie
nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň však bolo touto novelou do Zákona o podpore doplnené
ustanovenie § 18e ods. 1, v zmysle ktorého platí, že podmienky podpory pri zariadení výrobcu, ktoré bolo
uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Nakoľko

žalobca uviedol svoj zdroj do prevádzky pred 01.01.2014, strata podpory podľa 4 ods. 3 Zákona o
podpore , v znení účinnom od 01.01.2014, sa na neho nevzťahuje.

3. Na odôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu na určení žalobca uviedol,
že v súvislosti so vzniknutým stavom, kedy žalovaný spochybnil oprávnenie žalobcu na poskytovanie

podpory podľa Zákona o podpore, bez ktorej je jeho podnikanie nemožné, sa postavenie žalobcu
stalo neistým v tom, či nárok na podporu má. Minimálne túto skutočnosť spochybňuje žalovaný,
prostredníctvomktorého sa samotná podpora poskytuje. Bez rozhodnutia súdu o navrhovanej otázke nie
je možné dať spoľahlivú odpoveď na uvedený problém. Keďže žalobca má za to, že nárok na podporu
má aj v roku 2015, avšak žalovaný to spochybňuje, je potrebné, aby o tejto otázke rozhodol súd.

4. Spolu so žalobou predložil žalobca tieto listinné dôkazné prostriedky:
- Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. XXXX/XXXX/PoP-S. zo dňa
09.11.2011
- Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX zo dňa 27.02.2014

- Zmluvu o doplatku č. XXX/XXXX/D zo dňa 27.02.2014
- Rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-S. zo dňa 14.01.2014, ktorým ÚRSO žalobcovi schválil na roky
2014-2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 €/MWh
- list žalovaného zo dňa 17.12.2014, ktorým žalobcovi oznámil, že jeho zariadenie nebude zaradené v
roku 2015 do systému podpory

- list žalobcu žalovanému zo dňa 01.07.2014 o uplatnení podpory pre rok 2015, spolu s podacím lístkom
- list žalobcu žalovanému zo dňa 02.01.2015, v ktorom mu oznámil splnenie notifikačnej povinnosti a
vyzval ho na zaslanie zmlúv
- stanovisko žalovaného k listu žalobcu zo dňa 02.01.2015
- Zmluvu o úvere č. XXXXXX/CORP/XX/XXX zo dňa 20.10.2010 vrátane príloh a dodatkov

- výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril samostatným podaním doručeným súdu dňa 24.08.2015 (č.
l. 237 spisu) a predtým už aj pred rozhodnutím súdu o podanom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia (č. l. 96 spisu) a v rámci odvolania podaného voči uzneseniu o nariadení predbežného

opatrenia (č. l. 124 spisu). Žalovaný uviedol, že na základe Zákona o podpore mu bola určená
povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a formou
výkupu elektriny na straty. Na to, aby mal žalovaný na poskytnutie podpory finančné zdroje, určil
ÚRSO osobitnú tarifu (nový poplatok) - tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). Žalovaný účtuje
odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch aj TPS tarifu, ktorú určuje

ÚRSO na kalendárny rok ako pevnú cenu, a to v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v
akom množstve si bude uplatňovať nárok na podporu. Pre správne určenie TPS, a teda vytvorenie
dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je
potrebná a nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v splnení oznamovacejpovinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Žalovaný teda účtovaním TPS vyzbiera od
odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu poskytnutia podpory.
Poskytovanie podpory vo forme doplatku znamená, že za všetku elektrinu, ktorú výrobca s právom

na podporu vyrobí, mu prináleží platba vo forme doplatku. Podpora vo forme výkupu elektriny na
straty spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú výrobca reálne dodá žalovanému do distribučnej sústavy,
mu prináleží pevná cena, ktorú určí svojím rozhodnutím ÚRSO. Základný rozpor medzi žalobcom a
žalovaným spočíva v splnení, resp. nesplnení oznamovacej povinnosti žalobcu stanovenej mu v § 4 ods.
2 písm. c) Zákona o podpore. Žalobca v žalobe tvrdí, že si notifikačnú povinnosť splnil samostatným

listom zo dňa 01.07.2014. K tomuto žalovaný uviedol, že na základe interného šetrenia bolo zistené, že
v zásielke, ktorú žalobca odoslal 01.07.2014, sa žalobcom označené oznámenie nenachádzalo, ale v
tejto obálke boli faktúry č. XXFXXXX a č. XXFXXXX. K tvrdeniu žalobcu, že predpokladané množstvo
vyrobenejelektrinyprerok2015vyplývaajzjehožiadostiovydaniecenovéhorozhodnutia,akoajziných
písomností, napr. zo samotného cenového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že týmito listinami nemožno
obísť zákonnú povinnosť žalobcu splniť si notifikačnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o

podpore aj z dôvodu, že oznámenie má mať iné obsahové náležitosti.
K tvrdeniu žalobcu, že sankčný mechanizmus osobitnej oznamovacej povinnosti zavedený novelou
ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore sa na neho s poukazom na § 18e Zákona o podpore
nevzťahuje žalovaný uviedol, že novelou Zákona o podpore, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2014,
sa do zákona zaviedlo, že v prípade nesplnenia povinnosti výrobcu elektriny si tento nemôže uplatniť

právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore hovorí o
podmienkach podpory výroby elektriny, ktoré upravuje § 3 Zákona o podpore. Naproti tomu § 4 Zákona
o podpore upravuje práva a povinnosti výrobcov elektriny. Podľa žalovaného teda § 4 Zákona o podpore
obsahujúci notifikačnú povinnosť výrobcu elektriny a sankčný následok jej nesplnenia nemožno zahrnúť
pod podmienky podpory upravené v § 3 a v § 3a Zákona o podpore. Teda na notifikačnú povinnosť,

ktorá nie je podmienkou podpory, ale povinnosťou výrobcu elektriny, sa nemôže vzťahovať prechodné
ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle, aby sa notifikačná
povinnosť a sankčný následok jej nesplnenia vzťahoval len na výrobcov elektriny, ktorých výrobné
zariadenie bolo uvedené do prevádzky po 01.01.2014, obsahovalo by ustanovenie § 18e Zákona o
podpore aj skutočnosť, že práva a povinnosti výrobcov elektriny (a nielen podmienky podpory), ktorých

výrobnézariadeniebolouvedenédoprevádzkypred01.01.2014,zostávajúzachovanépodľadoterajších
predpisov. Toto by však podľa žalovaného nedávalo logiku, nakoľko prevažná väčšina výrobcov elektriny
zobnoviteľnýchzdrojovuviedlasvojevýrobnézariadeniedoprevádzkypred01.01.2014aúčelomnovely
bolo prinútiť výrobcov elektriny, aby si svoju oznamovaciu povinnosť splnili včas, nakoľko toto bolo v
minulosti z ich strany často porušované.

6. Žalovaný k svojim vyjadreniam priložil:
- list spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015 adresovaný žalovanému, v ktorom
deklarujesvojupripravenosťuzavrieťskaždýmvýrobcomelektriny,ktorýnesplnilpodmienkynazískanie
podpory uzatvoriť zmluvu

- faktúru č. XXFXXXX a faktúru č. XXFXXXX, obe opatrené pečiatkou došlej pošty žalovaného
- výpisy z elektronickej evidencie pošty žalovaného
- výpis z došlej pošty žalovaného zo dňa 04.07.2014
- kolaudačné rozhodnutie obce Z. zo dňa 10.01.2011.

7. Uznesením č. k. 10Cb/89/2015 - 249 zo dňa 09.06.2016 súd konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. PL.
ÚS 50/2015. Po rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veci nálezom zo dňa 22.03.2015 súd v konaní
pokračoval.

8. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13.07.2017 (č. l. 261 spisu) a k
argumentácii žalovaného týkajúcej sa veci samej uvedenej v odvolaní voči uzneseniu o nariadení
predbežného opatrenia sa žalobca vyjadril aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu (č. l. 173 spisu).
K splneniu notifikačnej povinnosti žalobca uviedol, že žalovanému boli informácie, ktoré sú obsahom
uvedenej oznamovacej povinnosti známe zo samotného oznámenia, ako aj z ďalších žalobcom

označených dokumentov. Žalobca nepovažuje preukázanie nesplnenia notifikačnej povinnosti žalobcu
predložením internej evidencie pošty žalovaného za postačujúce a poukázal na vady v evidencii pošty
žalovaného, kedy minimálne raz bola tretej osobe zaslaná žalovaným pošta, ktorá bola určená inému
subjektu. Vedomosť o množstve žalobcom vyrobenej elektrickej energie v roku 2015 mal žalovanýk dispozícii aj prostredníctvom štátnej spoločnosti OKTE, a.s., ktorá bola založená práve na účely
spravodlivého prerozdeľovania informácii a peňazí získaných pri predaji elektriny a ktorá prevádzkuje
špecializovaný informačný systém, do ktorého výrobcovia i žalovaný vkladajú požadované informácie.

Žalobca uviedol, že pre rok 2015 sa sadzby distribučných poplatkov a tarify za prevádzkovanie systému
(TPS), z ktorej je predmetná podpora financovaná, takmer nezmenili. Do systému pritom nepribudli
výrobcoviasprávomnapodporu,resp.ichpočetbolnepatrný.Žalovanýmápodľažalobcutedapotrebné
prostriedky na to, aby mohol splniť svoju zákonnú povinnosť.
Žalobca opätovne uviedol, že Zákon o podpore nestanovuje konkrétnu záväznú formu požadovaného

splnenia oznamovacej povinnosti a tiež, že nie je stanovená ani najskoršia doba, v ktorej je možné
oznamovaciu povinnosť splniť. K názoru žalovaného, ktorý za splnenie oznamovacej povinnosti pokladá
výlučne listinu takto označenú chýba podľa žalobcu akýkoľvek zákonný podklad a je účelovým výkladom
zákona.
K § 18e ods. 1 Zákona o podpore žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so zužujúcim výkladom pojmu
podmienky poskytovania podpory použitým žalovaným. Podmienkami podpory výroby elektriny sú

všetky podmienky rozhodujúce pre vznik, obsah a trvanie/zachovanie nároku na podporu. Sú nimi
ako podmienky vzniku nároku na podporu, tak aj podmienky formulujúce obsah práva na podporu a
podmienky zániku práva na podporu, a to aj dočasného. Podmienky uvádzané v § 3 a v § 3a Zákona o
podpore sú len jedným druhom podmienok, a to podmienkami pre získanie práva/nároku na uplatnenie
podpory. Toto dokladá aj ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona o podpore, kde sa uvádza, že „výrobca elektriny,

ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, má právo na ...“ Toto ustanovenie tak definuje
pojem výrobca elektriny s právom na podporu, t. j. výrobcu, ktorý splnil prvotné podmienky potrebné pre
jej získanie a ktorý musí splniť ďalšie zákonom stanovené podmienky, aby si získané právo udržal. Z
uvedenej definície predmetného pojmu použitého aj v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore
vyplýva, že podmienky podľa § 3, resp. § 3a Zákona o podpore nie sú jedinými podmienkami podpory

podľa Zákona o podpore. Keby tomu tak bolo, nebolo by v predmetnom ustanovení § 4 ods. 1 Zákona
o podpore potrebné uviesť na čo má výrobca, ktorý splnil podmienky na získanie podpory podľa § 3
Zákona o podpore nárok. Vtedy by stačilo, keby bolo v predmetnom ustanovení uvedené len „výrobca
elektriny, ktorý spĺňa podmienky podpory“ a nie „výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie
podpory podľa § 3“. Podľa žalobcu tak medzi podmienky podpory výroby elektriny, ktoré spomína § 18e

ods. 1 Zákona o podpore, jednoznačne patrí aj splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm.
c) Zákona o podpore.

9. K vyjadreniu k žalobe a k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného žalobca predložil stručné vysvetlenie
sieťových poplatkov a tarify za prevádzkovanie systémov (TPS), zoznam výrobcov elektriny, ktorí si

splnili/nesplnili notifikačnú povinnosť, list zo dňa 25.03.2015 - žiadosť vrátenie zásielky, ktorú žalovaný
zaslal žalobcovi omylom, článok s názvom „O. R. - R. Y. R. B. X,X H.. eur.“ a základné informácie o
obchodnej spoločnosti OKTE, a.s..

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 15.08.2017 (č. l. 290 spisu), v ktorom

zotrval na tom, že podaná žaloba je nedôvodná a poukázal na závery, ku ktorým dospel v náleze sp.
zn. PL. ÚS 50/2015 Ústavný súd SR, a to, že § 4 ods. 3 Zákona o podpore je v súlade s Ústavou
SR a Dodatkovým protokolom, že vzťah vyplácania podpory v súlade so Zákonom o podpore medzi
žalovaným a výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je súkromnoprávnej povahy a že
novelizácia Zákona o podpore zákonom č. 382/2013 Z. z. zakladá nepravú retroaktivitu, ktorá je v danom

prípade žiaduca.

11. Na nariadenom pojednávaní právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich doterajších
vyjadreniach a stanoviskách. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na nepreukázanie existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny zástupca žalobcu k otázke

naliehavého právneho záujmu uviedol, že keby bolo určené tak ako požaduje v žalobe, s ohľadom na
doteraz prezentovaný postoj žalovaného, že si plní svoje zákonné povinnosti, tento by si svoju povinnosť
na podklade rozhodnutia súdu splnil.

12. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.13. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia, že si v roku 2015 mohol na elektrinu
vyrobenú vo svojom zariadení uplatniť právo na poskytnutie podpory podľa príslušných ustanovení
Zákona o podpore. Medzi stranami sporu je sporná skutočnosť, či si žalobca ako výrobca elektriny
s právom na podporu splnil voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Žalobca tvrdí, že si uvedenú povinnosť splnil voči
žalovanému jednak samostatným podaním zo dňa 01.07.2014, ďalej tým, že pri uzatváraní zmlúv na

rok 2014 žalovanému predložil ako prílohy k zmluvám listiny, z ktorých potrebné údaje vyplývali, vrátane
cenového rozhodnutia a taktiež, že potrebné údaje mal žalovaný k dispozícii prostredníctvom štátnej
spoločnosti OKTE, a.s.. Žalobca taktiež argumentoval, že sankcia v podobe straty nároku na podporu
sa s poukazom na § 18e ods. 1 Zákona o podpore na neho nevzťahuje.

16. Vychádzajúc z petitu podanej žaloby súd konštatuje, že ide o určovaciu žalobu. Žaloba
bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ten v § 80 písm. c), rovnako ako aktuálne
účinný CSP v § 137 písm. c), pripúšťal žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je za predpokladu
preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem podľa
§ 137 písm. c) CSP nie je potrebné preukazovať iba v prípade, ak tento vyplýva z osobitného

predpisu. V prejednávanej veci nejde o takýto prípad. Preto žalobca musí tvrdiť i preukázať existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu súd
skúma primárne. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný
základ pre strany sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. Existenciu naliehavého
právneho záujmu musí žalobca preukázať nielen ku dňu začatia konania, ale aj k momentu meritórneho

rozhodnutia vo veci. Akonáhle došlo k dokonaniu porušenia subjektívneho práva, možno žalovať priamo
na plnenie, resp. reparáciu škodlivých právnych následkov iným prostriedkom obrany. Súd v tejto
súvislostipoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Obo/16/2009zodňa
26.11.2009, ktorého právne závery možno aplikovať aj v pomeroch CSP: „... podľa § 80 písm. c) OSP
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia sa
však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že
právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom
ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo

splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať o splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.),
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. význam.“

17. Žalobca v žalobe ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu uviedol, že jeho
podnikanie sa v dôsledku spochybnenia jeho práva na poskytovanie podpory zo strany žalovaného stalo
neistým. Bez rozhodnutia súdu nie je možné dať na túto otázku spoľahlivú odpoveď.

18. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáha určenia, že v roku 2015 si mohol na elektrinu
vyrobenú v jeho zariadení uplatniť právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore.
K porušeniu tvrdeného práva žalobcu teda došlo v roku 2015. Ku dňu meritórneho rozhodnutia súdu,
t. j. ku dňu 24.05.2019 už na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko žalobca môže dosiahnuť reparáciu škodlivých následkov neoprávneného neposkytnutia

podpory zo strany žalovaného v roku 2015 prostredníctvom žaloby na plnenie. Podaná žaloba tak v
čase meritórneho rozhodnutia súdu už nemôže naplniť svoju preventívnu funkciu. V súvislosti s potrebou
súdu skúmať naliehavý právny záujem ako primárnu podmienku úspešnosti žaloby poukazuje súd na
uznesenieÚstavnéhosúduSRzodňa06.10.2017sp.zn.II.ÚS590/2017,podľaktorého:„Akvšeobecnésúdy postupuje tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli
k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu
ochranu ďalšieho účastníka konania“. Súd taktiež poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4

Cdo 11/2008 zo dňa 30. júna 2009, aplikovateľné aj v podmienkach CSP, podľa ktorého: „Rešpektujúc
zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu
naurčovacejžalobeužpozačatíkonania,pričomnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenímusí
byť daný aj v čase rozhodovania. Súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.“

Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že žalovaný by na základe určovacieho výroku súdu žalobcovi určite
plnil, súd uvádza, že ide iba o domnienku žalobcu na základe ktorej nemožno existenciu naliehavého
právneho záujmu vyhodnotiť inak, a tiež, že nie je vylúčené, že by medzi stranami v prípade určujúceho
výroku súdu došlo k rozporu ohľadne výšky nároku, a teda by nastala presne taká situácia, ktorej sa
zákonodarca stanovením podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na určení snažil predísť.

19. Nakoľko súd nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení, podanú žalobu zamietol a po vecnej stránke ju už neskúmal. Z uvedeného dôvodu zamietol súd
aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, a to výsluch konateľa žalobcu G. K., R. XXA/XXXX, XXX XX L.,
výsluch svedka A.. Y. L., Š. XC, XXX XX L. a vykonanie znaleckého dokazovania, prípadne vyžiadanie
odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby k preukázaniu skutočnosti splnenia oznamovacej

povinnosti žalobcu.

20. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu t. j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).