Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 18Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214218405
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7214218405.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd O. II sudkyňou U.. Y. P. vo veci žalobcu U. Q., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom U. XX, O.,

zastúpeného Y. kanceláriou Q. & F. s.r.o., O., so sídlom H. XX, G.: XX XXX XXX, proti žalovanému O.,
a.s., H. XX, O., G.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou kanceláriou G. s.r.o., I. XX, O., G.: XX XXX
XXX v konaní o určenie, že poškodenie zdravia žalobcu je chorobou z povolania

r o z h o d o l :

N. sa zamieta.

N. je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu XX% účelne vynaložených, odôvodnených
a preukázaných výdavkov v súdnom konaní.

N. je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu XX% vynaložených trov konania štátom.

o d ô v o d n e n i e :

1. N. sa v konaní domáhal rozhodnutia súdu, že jeho poškodenie sluchu je chorobou z povolania podľa
položky č. XX F. k zákonu č. XXX/XX Z. z. o sociálnom poistení. F. na závery lekárskych vyšetrení, z
ktorých vyplývalo, že trpí diagnózou M obojstrannou poruchou sluchu, ktorá je zaradená do zoznamu
chorôb z povolania, pričom uvedené postihnutie sluchu dával do príčinnej súvislosti s výkonom práce
u žalovaného, kde od roku XXXX vykonával práce v pozícii závozníka v pracovnom prostredí s rizikom
hluku.

2. H. zo dňa 4. 9. XXXX č. k. XX I. X/XX-XXX (v poradí prvý rozsudok) súd žalobu zamietol vychádzajúc
zo záveru, že žalovaný nie je vecne legitimovaným subjektom a nie je daný ani právny záujem na
rozhodnutí súdu, nakoľko žalobca neuplatňoval voči žalovanému žiadne nároky z titulu zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu vzniknutú chorobou z povolania, vo vzťahu ku ktorým by sa uvedená otázka
v konaní pred súdom

posudzovala ako otázka predbežná, a uspokojenie týchto nárokov spadá do oblasti sociálneho poistenia
a zabezpečenia, o ktorých koná a rozhoduje podľa zák. č. XXX/XX Z. z. X. poisťovňa.
O.súdvO.rozhodnutímzodňaXX.4.XXXXč.k.XXI.X/XX-XXX(vporadíprvérozhodnutieodvolacieho
súdu) zrušil uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na opätovné prejednanie zdôrazniac,
že v prípade nároku uplatneného žalobou sa jedná o žalobu svojho druhu, u ktorej sa nepreukazuje
právny záujem a žalovaný je vecne legitimovaným subjektom, nakoľko podľa § 195 zák. č. XXX/XX Z.

z. N. práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ.
Po doplnení dokazovania znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 6. 9. XXXX znalkyne z odvetvia
hygieny práce, pracovné lekárstvo, choroby z povolania P.. O., súd opätovne žalobu zamietol rozsudkom
zo dňa XX. 1. XXXX č. k. XXCpr X/XX-XXX (v poradí druhý rozsudok) vychádzajúc z odborného záveru,že žalobca nebol počas výkonu prác u žalovaného vystavený nadmernému hluku, čo je jednou zo
základných podmienok preto, aby poškodenie sluchu mohlo byť považované za chorobu z povolania,
a ani nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vykonávanou prácou a poruchou sluchu žalobcu. N.

nebol počas celej pracovnej zmeny exponovaný nadmernému hluku presahujúcemu XX decibelov, ale
normalizovaná hladina hluku zodpovedala len úrovni XX,X decibelov. F. súvislosť vylučovali diagnózy
žalobcu, ako i doba jeho pôsobenia na pracovisku žalovaného, keďže už desať mesiacov po nástupe
do pracovného pomeru mal diagnózy, ktoré svedčili o asymetrickom poškodení sluchového aparátu.
F. výsledkov audiometrického vyšetrenia zo dňa XX. 8. XXXX žalobca trpel kombinovanou poruchou

sluchu s percentuálnou stratou vpravo XX,X%, vľavo XX,XX% s celkovou stratou sluchu podľa C. XX,X
%. O. porucha sluchu vzniká pri skombinovaní prevodovej poruchy s percepčnou poruchou sluchu,
pričom ku vzniku choroby z povolania vplyvom nadmerného hluku dochádza v prípade celozmenovej
expozície nad XX decibelov, počas expozície hluku XX a viac rokov, a účinok hluku na sluch je
rovnomerný a nespôsobuje vznik kombinovanej aj prevodovej poruchy sluchu, ako je to u žalobcu.
O. súd v O. rozhodnutím zo dňa XX. 4. XXXX sp. zn. XX I. X/XX (v poradí druhé rozhodnutie odvolacieho

súdu) opätovne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie konštatujúc, že napriek návrhu žalobcu nebol
vykonaný dôkaz ním navrhovaný - výsluch znalkyne P.. O. bez riadneho zdôvodnenia súdom prvého
stupňa, ktorý výsluch mohol prispieť k odstráneniu nezrovnalosti namietaných žalobcom, a ktoré podľa
súdu vyššieho stupňa zo znaleckého posudku vyplývajú, ak znalkyňa konštatovala, že síce žalobca
nebolvystavenýnadlimitnýmhodnotámhlukupočascelejpracovnejdoby,avšaksúčasneuviedla,žeako

závozník vykonával pracovnú činnosť v expozícii hluku XX,X decibelov v trvaní troch hodín z pracovnej
zmeny. E. súd tiež poukázal na potrebu vykonať dokazovanie oboznámením listiny predloženej až v
odvolacom konaní, ktorou bol lekársky posudok O. pracovného lekárstva J. L. F. v O. č. XX/X/XXXX
zo dňa XX. 5. XXXX o tom, že choroba z povolania sa žalobcovi nepriznáva. K námietkam žalovaného
o neexistencii právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu, resp. nedostatku právomocí súdu

konať v danej veci, odvolací súd odkázal na záväzný právny názor vyslovený v prvom rozhodnutí
odvolacieho súdu a ukladajúceho povinnosť prvostupňovému súdu vo veci konať a rozhodnúť, opätovne
konštatujúc, že právomoc občianskoprávnych súdoch konať v danej veci je daná charakterom sporu,
ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu

spôsobenúchorobouzpovolania,keďnazákladeodstráneniaspornostítýkajúcejsatejtozodpovednosti
bude X. poisťovňa viazaná rozhodnutím súdu.

3. F. ide o námietky žalovaného, ktorý poukazujúc na § 31a a nasl. zák. č. XXX/XX Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji zdravia v znení účinnom od 1. 8. XXXX („zákon o ochrane verejného zdravia“)
argumentoval nedostatkom právomocí súdov konať a rozhodnúť vo veci určenia choroby z povolania, o
ktorej skutočnosti rozhodujú špecializované pracoviská, pričom žalobca neuplatnil žiadne nároky voči X.

poisťovni ani vecnú škodu voči zamestnávateľovi z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú chorobou
z povolania, súd poukazuje na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, ako bola opätovne v
jeho rozhodnutiach konštatovaná (§ 391 ods. X I. sporového poriadku; ďalej „I.“) . Aj keď v zmysle §
137 písm. d/ I. o určení právnej skutočnosti sa koná, ak to vyplýva z osobitného predpisu, nie je na
mieste posudzovať túto okolnosť vzhľadom na existujúce rozhodnutie súdu vyššieho stupňa. V súlade

s princípom „denegatio iustitiae“ platí, že pokiaľ neexistuje podľa zákonnej úpravy žiadny iný orgán,
ktorému je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby, ktoré sú pre
jej právne postavenie významné, patrí taká vec do právomoci súdov. V prípadoch, ak sa konanie o
právach a povinnostiach týka pracovnoprávnych vzťahov, je vo všeobecnosti na konanie daná právomoc
súdov v občianskoprávnom konaní. H. o tom, či posúdenie zdravotného stavu žalobcu ako choroby z

povolania spadá do právomoci súdu, a či v tejto súvislosti klinika pracovného lekárstva a regionálny
úrad verejného zdravotníctva majú postavenie orgánov verejnej správy, ktorých závery by mali byť
predmetom prieskumu správneho súdnictva, presahuje rámec súdneho prieskumu v tomto spore z
dôvodu, že na účely prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie, bola táto otázka vyriešená
vyššie zmienenými rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktorými je súd viazaný.

4. V konaní je nesporné, že žalobca nastúpil do pracovnému pomeru k žalovanému dňa XX. XX. XXXX
na výkon práce závozníka s miestom výkonu prác v O.. F. zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.Q. zo dňa 4. 5. XXXX žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že podľa lekárskeho
posudku zo dňa XX. 4. XXXX sa žalobca stal nespôsobilým vykonávať práce závozníka a žalovaný ho
nemal možnosť zamestnávať v mieste výkonu práce, ani na kratší pracovný čas a nemal pre neho inú

vhodnú prácu. A. skončenia pracovného pomeru je rovnako predmetom súdneho konania.
Zo záznamov o zdravotnom stave žalobcu a lekárskych posudkov zdravotníckeho zariadenia F. a.s.
O., kde žalobca absolvoval preventívne lekárske prehliadky vyplýva, že žalobcovi bola diagnostikovaná
obojstranná porucha sluchu, ktorá je nezlučiteľná s výkonom práce v riziku hluku. F. nástupom do
pracovného pomeru k žalovanému bol žalobca podľa lekárskeho záznamu zo dňa XX. XX. XXXX

zdravotne spôsobilý na výkon práce so zaradením na pozíciu robotníka- závozníka, ku dňu XX. 8. XXXX
lekáruznalžalobcuzazdravotnespôsobiléhonavýkonprácezávozníkaspoznámkou,žesamádostaviť
na mimoriadnu prehliadku o X mesiacov.
P. zdravotnú prehliadku žalobca neabsolvoval. F. vyšetrení žalobcu dňa XX. 4. XXXX mu bola zistená
celková strata sluchu XX,XXX%. D. konštatoval obmedzenie zdravotnej spôsobilosti žalobcu tak, že
žalobca je spôsobilý na výkon práce závozníka okrem práce v riziku hluku. Na základe výsledkov

lekárskej prehliadky zo dňa XX. 4. XXXX, keď

strata sluchu dosiahla XX,X% lekárska správa uvádzala, že žalobca sa stal zdravotne nespôsobilým na

výkon práce v pracovnom zaradení závozníka.

5. F. katalógu pracovných činností žalovaného a kategorizácie prác podľa pracovného prostredia a
rizikových faktorov, práca závozníka bola vykonáva v riziku hluku druhej kategórie. F. § X1 ods. 3
písm. a/ zák.č. XXX/XX Z.z. do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko

nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia
neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi.
Zo správy H. úradu verejného zdravotníctva v O. zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že žalobca nepracoval
v organizácii žalovaného za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania prejavujúca sa
poškodením sluchu. F. X rokov, počas ktorých u zamestnávateľa pracoval bol exponovaný hluku avšak

nie v nadlimitných hodnotách. Z údajov o nameraných hodnotách hluku pri práci žalobcu na vozidle
P. S. nadstavba Q., na ktorej žalobca prevažne pracoval, z údajov o dĺžke časovej expozície hluku
vychádzajúcich z L. umiestneného vo vozidle, normalizovaná hodnota expozície hluku pre profesiu
závozník bola XX,X dB.
F. lekárskej správy O. pracovného lekárstva, klinickej toxikológie J. nemocnice L. F. v O. zo dňa XX.

1. XXXX žalobca trpí celkovou stratou sluchu („I.“) v rozsahu XX,XX%. V predchádzajúcich obdobiach
strata sluchu žalobcu zistená na klinike pracovného lekárstva zodpovedala v percentuálnom vyjadrení
XX,X% I. v júli XXXX, I. XX% v októbri XXXX, I. XX,XX % v januári XXXX.
I. komisia pre posudzovanie chorôb z povolania na svojom zasadnutí dňa XX. 4. XXXX neuznala
žalobcovi chorobu z povolania z dôvodu, že podľa hygienického prieskumu nepracoval za podmienok,

za ktorých by mohlo vzniknúť jeho ochorenie, a konštatovala že sa jedná o netypický priebeh poruchy
sluchu pri dlhodobom audiometrickom sledovaní.
F. lekárskeho posudku O. pracovného lekárstva a klinickej toxikológie J. nemocnice L. F. v O. č. XX/X/
XXXX zo dňa XX. 5. XXXX, ktorý bol vydaný po posúdení veci H. komisiou na posudzovanie chorôb z
povolania, žalobcovi nebola uznaná choroba z povolania podľa položky č. XX a č. XX F. k zákonu č.

XXX/XX Z. z. o sociálnom poistení.

6. F. ust. § 195 N. práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú
zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Za škodu

spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec
pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, za ktorých vzniká choroba z
povolania, ktorou bol postihnutý. I. z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom
zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

7.F.ust.§8ods.X,Xzák.č.XXX/XXZ.z.osociálnompoistení,chorobouzpovolaniapodľatohtozákona
je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením (s účinnosťou od X.X.XXXX „príslušným
špecializovaným pracoviskom“ podľa zák.č. XXX/XX Z.z.) zaradená do zoznamu chorôb uvedenéhov prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa pri
plnení pracovných úloh alebo

služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh. I. z
povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac
tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

8. S účinnosťou od 1. 8. XXXX postup pri uznávaní choroby z povolania upravuje ust. § 31a až §

31c zák. č. XXX/XX Z.z. F. § 31a ods. X citovaného zákona o ochrane verejného zdravia, chorobu
z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska
príslušného orgánu verejného zdravotníctva špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti, poskytujúci zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou
spôsobilosťou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo, klinická
toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje

lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.
9. F. podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z
prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z
povolania (ďalej len "odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania"), ktoré vykoná príslušný
orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje

v lehote najneskôr do XX dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité
prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších XX dní. A. odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z
povolania sú uvedené v prílohe č. 3d (§31a ods. X zák. č. XXX/XX Z.z.).
Ak ide o posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania v sporných alebo nejednoznačných
prípadoch, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na

posúdenieregionálnejkomisiinaposudzovaniechorôbzpovolania(ďalejlen"regionálnakomisia")alebo
regionálnej komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania (§ 31e) so sídlom najbližšie k miestu
pracoviska posudzovanej osoby, ktoré sú zriadené v univerzitnej nemocnici (§31a ods. X zák. č. XXX/
XX Z.z.).

XX. Ak špecializované pracovisko neuzná chorobu z povolania, vydá lekársky posudok, ktorým sa
neuznala choroba z povolania podľa odseku XX, do XX dní od prijatia odborného stanoviska pri
podozrení na chorobu z povolania podľa odseku X alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby
z povolania podľa odsekov X a XX alebo § X1c ods. 3 a zašle ho a) posudzovanej osobe, b)
zamestnávateľovi, c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

XX. F. zdravotníckym zariadením resp. od X.X.XXXX príslušným špecializovaným pracoviskom, ktoré
posudzovalo existenciu choroby z povolania u žalobcu bola O. pracovného lekárstva J. nemocnice L.
F. v O.. Do 1. 8. XXXX nebol vydaný žalobcovi osobitný posudok o chorobe z povolania, keďže takýto
posudok sa vydával len v prípade, ak u zamestnanca bola konštatovaná existencia choroby z povolania.

F. pracovných podmienok žalobcu H. úradom verejného zdravotníctva, ako aj stanovisko I. komisie na
posudzovanie chorôb z povolania priznanie choroby z povolania vylučovalo, pretože žalobca nepracoval
za podmienok za ktorých vzniká choroba z povolania.
V súlade s osobitnou úpravou § 31a a nasl. zák.č. XXX/XX Z.z. účinnou od 1. 8. XXXX O. pracovného
lekárstva v O. na základe odborného stanoviska H. úradu verejného zdravotníctva v O., týkajúceho sa

prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu výkonu práce posudzovanej osoby - žalobcu ( XXa ods.
X zák. č. XXX/XX Z. z. )

vydala dňa XX. 5. XXXX posudok, ktorým neuznala žalobcovi chorobu z povolania. X. k chorobe z

povolania u žalobcu vydávala tiež I. komisia na posudzovanie chorôb z povolania (XXa ods. X zák. XXX/
XX Z. z. ), čo vylučuje opätovné posúdenie uznanej resp. neuznanej choroby z povolania vykonanej O.
pracovného lekárstva podľa posudku zo dňa XX. 5. XXXX ( XX c zák. č. XXX/XX Z. z. ).
F. Q. pracoviska - O. pracovného lekárstva zo dňa XX. 5. XXXX bol v zmysle ust. § 31a ods. XX zák. č.
XXX/XX Z. z. doručený aj žalobcovi, čo potvrdil sám žalobca, ktorý však o tejto skutočnosti neinformoval

súd ani svojho zástupcu.

XX. F. sluchu z hluku musí na účely konštatovania, že ide o chorobu z povolania zaradenej do zoznamu
chorôb z povolania pod položkou č. XX F. č. X k zákonu č. XXX/XX Z. z. o sociálnom spĺňať definičnéznaky vymedzené touto zákonnou úpravou. F. sluchu z hluku sa za chorobu z povolania môže považovať
v prípade, ak strata sluchu podľa C. pri poškodených mladších ako XX rokov dosahuje najmenej XX
%, pri poškodených nad XX rokov sa uvedená hranica každé dva roky zvyšuje o 1% až do dosiahnutia

XX. rokov veku poškodeného, od kedy už musí prevyšovať strata sluchu XX%. F. uznania takejto
percentuálnej straty sluchu za chorobu z povolania je výkon práce zamestnanca v nadmernom hluku,
ako tieto hodnoty a podmienky ich merania vyplývajú zo špeciálnej právnej úpravy nariadenia vlády SR
č. XXX/XX Z.z..
E. predpisom upravujúcim požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami hluku je nariadenie

vl.č. XXX/XXXX Z.z.o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia
zamestnancov pred expozíciou hluku. V zhode so zmieneným nariadením a vyhláškou P. zdravotníctva
SR č. XXX/XX o podrobnostiach a faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii
práczhľadiskazdravotnýchrizík,žalovanývyhotovilposudkyorizikuexpozíciezamestnancovhlukudňa
XX. 6. XXXX a 4. 8. XXXX, mal evidované výsledky merania hluku v pracovnom prostredí zo dňa 4. 4.
XXXX a ich hodnotenie H. úradom verejného zdravotníctva na účely kategorizácie rizík a prác, vytvorenú

kategorizáciu rizík práce a vyhodnotenie objektivizácie podmienok práce a pracovného prostredia pre
faktor hluku, z ktorých údajov vychádzala tiež znalkyňa pri vyhodnotení podmienok, za ktorých žalobca
u žalovaného pracoval.

XX. F. lekárskej správy J. nemocnice L. F. v O., O. pracovného lekárstva, klinickej toxikológie zo dňa

XX. 1. XXXX, u žalobcu bola zistená obojstranná poruchu sluchu podľa C. v období jeho veku XX až XX
rokov v nasledujúcom rozsahu : ku dňu XX. 4. XXXX - XX,XXX% ( vpravo - XX,X% , vľavo - X,X%), ku
dňu XX. 4. XXXX - XX,X% , ( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X%), ku dňu 8. 6. XXXX - XX,XX%,( vpravo
- XX,X% , vľavo - XXX%), ku dňu XX. 7. XXXX - XX,X%,( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X%), ku dňu
4. XX. XXXX - XX,X%, ( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X%),ku dňu XX. XX. XXXX - XX,X%,( vpravo -

XX,X% , vľavo - XX,X%), ku dňu XX.XX.XXXX - XX,XX%, ( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X %), ku dňu
XX.XX.XXXXX- XX,X%,( vpravo - XX,X% , vľavo - XX%), ku dňu XX. 1. XXXX - XX,XX%, ( vpravo -
XX,X% , vľavo - XX%), ku dňu XX. 3. XXXX - XX,X%, ( vpravo - XX,X% , vľavo - X,X%), ku dňu XX. 5.
XXXX - XX,X%, ( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X%), ku dňu XX. 5. XXXX - XX,X%, ( vpravo - XX,X% ,
vľavo - XX,X%), ku dňu XX. 5. XXXX - XX,X%, ( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X%), ku dňu X.X.XXXX -

XX%, ( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X%), ku dňu X.X.XXXX - XX,X%, ( vpravo - XX,X% , vľavo - XX,X
%), ku dňu XX. X. XXXX - XX,XX%( vpravo - XX% , vľavo - XX,X %).

XX. F. § 2 a § 6 ods. 1 nar. vl. č. XXX/XX Z.z. na účely ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci pred

rizikami expozície hluku sa ustanovujú limitné hodnoty expozície hluku a akčné hodnoty expozície hluku
uvedené v prílohe č. X. B. hluku určená v súlade s bodom X.X. prílohy č. 2 nesmie prekročiť limitné
hodnoty expozície hluku.
F. F. č. X k nar. vl. č. XXX/XX Z.z. bodu XX., XX., XX., XX., určujúca veličina je veličina, ktorá
kvantitatívne charakterizuje hluk a používa sa na hodnotenie expozície hluku z hľadiska ochrany zdravia

a bezpečnosti pri práci. H. časový interval je časový interval, vzhľadom na ktorý sa hodnotí príslušná
fyzikálna veličina. H. časový interval pre pracovnú zmenu je X h.
Y. hodnota expozície hluku je hodnota určujúcej veličiny hluku, pri ktorej prekročení sa vykonávajú
opatrenia na zníženie hluku. M. akčná hodnota expozície hluku a dolná akčná hodnota expozície
hluku sú určené na ochranu zdravia zamestnancov, predovšetkým na ochranu sluchu pred počuteľným

zvukom. V značke veličiny je index a, napr. D.,Xh,a.
D. hodnota expozície hluku je hodnota určujúcej veličiny, ktorá nemôže byť u zamestnanca prekročená
ani s použitím, ani bez použitia chráničov sluchu. V značke veličiny je index L, napr. D.,Xh,L
V zmysle F. č. X nariadenia vl. č. XXX/XXXX Z. z. o limitných hodnotách expozície hluku, bodu X.X.
určujúcimi veličinami hluku na pracoviskách sú normalizovaná hladina expozície hluku a vrcholová

hladina C akustického tlaku.
F. bodu X.X. F. č. X nariadenia vl. č. XXX/XXXX Z. z., na ochranu zdravia zamestnancov predovšetkým
z hľadiska ochrany ich sluchu pred počuteľným zvukom sú stanovené limitné hodnoty expozície a akčné
hodnoty expozície hluku takto: a) limitné hodnoty expozície D., Xh, L = XX dB a D. =XXX dB, b) horné
akčné hodnoty expozície D., Xh, a = XX dB a D. = XXX dB, c) dolné akčné hodnoty expozície D., Xh,

a = XX dB a D. = XXX dB.
F. bodu X.X. F. č. X nariadenia vl. č. XXX/XXXX Z. z., ak je pracovný čas v priebehu pracovného týždňa
rozdelený nerovnomerne alebo ak sa expozícia hluku v priebehu týždňa výrazne mení, vypočíta satýždenný priemer denných hodnôt normalizovanej hladiny expozície hluku D.,TD a ten sa porovná s
limitnými hodnotami expozície a akčnými hodnotami expozície.

XX. Na účely prijatia odborných záverov, či žalobca pracoval u žalovaného za podmienok, za ktorých
choroba z povolania vzniká, a či trpí takou chorobou z povolania, bolo vykonané znalecké dokazovanie
znalkyňou P.. X. O. z odvetvia hygiena práce, pracovné lekárstvo, choroby z povolania. K obsahu
znaleckého posudku č. X/XXXX a jeho záverom bola znalkyňa vypočutá na pojednávaní dňa 4. XX.
XXXX.

N. P.. O. v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 6. 9. XXXX ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní
konštatovala, že normalizovaná hladina expozície hluku v celozmenovej prevádzke predstavovala u
žalobcu XX,X decibelov, čo znamená, že nebol počas celej pracovnej zmeny exponovaný nadmernému
hluku nad XX decibelov. N. u žalovaného pracoval ako závozník od XX. XX. XXXX do 7. 5. XXXX. M.
pracovnou náplňou žalobcu v spoločnosti O. a.s. bolo zabezpečenie obsluhy vozidla P. S. nadstavby
Q. pri zbere komunálneho odpadu, manipulácia zo zbernými nádobami na odpad, ktorú pracovnú

činnosť vykonával v XX hodinových pracovných zmenách cca XX- XX pracovných zmien v mesiaci.
O. v rozmedzí cca X hodiny bol vystavený hluku XX,X decibelov, čo vyplynulo z časovej snímky práce
závozníka. Q. na to, že pracovný čas

u žalobcu bol rozdelený nerovnomerne (pracoval v XX hodinových zmenách) a expozícia hluku sa

v priebehu dní i týždňov menila, vypočítaval sa týždenný priemer denných hodnôt normalizovanej
hladiny expozície hluku (nariadenie vlády č. XXX/XX Z. z.), z ktorej vyplynulo, že normalizovaná hladina
expozície hluku u žalobcu pri prepočte na X hodinovú pracovnú zmenu neprekročila ani XX decibelov a
nebolo zistené ani prekročenie vrcholovej hladiny akustického tlaku.
N. znalkyne boli podložené posudkami o riziku z expozície zamestnancov hluku a vyhodnotením

objektivizácie podmienok práce a pracovného prostredia, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. F.
časovej snímky práce, závozník vykonával pracovnú činnosť aj v expozícii hluku pri obsluhe nadstavby
Q. a pri manipuláciami so zbernými nádobami, ktorá dosahovala hladinu XX,X decibelov a to v trvaní
X,X hodiny z pracovnej zmeny. F. tejto činnosti neboli používané chrániče sluchu z dôvodu bezpečnosti
pri práci na verejných komunikáciách. Z hľadiska zdravotných rizík bola práca žalobcu zaradená do

kategórie dva, kam podľa vyhl. č. XXX/XX Z.z. patria a) práce pri ktorých nie sú prekročené horné
akčné hodnoty expozície hluku, ale normalizovaná hladina expozície hluku D., 8h je väčšia
ako XX dB alebo vrcholová hladina C akustického tlaku D. je väčšia ako XXX dB b) práce,
pri ktorých je nerovnomerný pracovný čas alebo pri ktorých sa expozícia hluku v priebehu
týždňa mení, pričom týždennýpriemer denných hodnôt normalizovanej hladinyhlukovej expozície

za XX-hodinový týždeň prekračuje XX dB, ale neprekračuje hornú akčnú hodnotu expozície.
F. chráničov sluchu upravuje ust. § 5 ods. X,X nar. vl. č. XXX/XX Z.z. tak, že v prípadoch ak expozícia
hluku prekročí dolné akčné hodnoty expozície, zamestnávateľ dá zamestnancom k dispozícii chrániče
sluchu. Ak sa expozícia hluku rovná alebo prekročí horné akčné hodnoty expozície, zamestnanci musia
použiť chrániče sluchu. A. hladina hlukovej expozície u žalobcu neprekračovala XX dB, preto nebolo

používanie chráničov sluchu povinné.

XX. Q. ku kombinovanému poškodeniu sluchu žalobcu znalkyňa konštatovala, že nie možné vylúčiť,
že práca, pri ktorej bol exponovaný hlukom cca X hodiny bez používania chráničov mohla viesť k
ovplyvneniu už existujúceho poškodenia sluchu, avšak nie je možné sa vyjadriť či vyradenie žalobcu z

expozície hluku podľa odporúčania lekára v roku XXXX, ktorá nebola zamestnávateľom zabezpečená,
by neviedla k zhoršeniu sluchu vzhľadom na ďalší priebeh ochorenia. O. porucha sluchu vzniká,
ak sa skombinuje prevodová porucha sluchu súčasne s percepčnou poruchou sluchu, čo môže byť
spôsobené pri poškodení prevodového aparátu, kedy dochádza k útlmu prenosu sluchového vnemu,
k poklesu prenosu akustického tlaku do vnútorného ucha. S. poškodenie súvisí hlavne so stavmi

po zápaloch stredného ucha, kedy zápalové a pozápalové zmeny vedú aj k funkčným zmenám
prevodového systému. U žalobcu boli vyšetreniami potvrdené zmeny po zápaloch. A. preventívna
lekárska prehliadka bola realizovaná XX mesiacov po nástupe do pracovného pomeru, pre krátkodobosť
vystavenia hluku a kombinované asymetrické poškodenie sluchu, zistenú poruchu sluchu nie je možné
dávať do súvislosti s vykonávanou prácou. Y. vyplýva z výsledkov vyšetrení žalobcu, dňa XX. 8.

XXXX žalobca absolvoval preventívnu lekársku prehliadku, kde podľa audiometrického vyšetrenia bola
diagnostikovaná kombinovaná porucha sluchu s percentuálnou stratou vpravo XX,X% vľavo XX,XX%
z celkovou stratou sluchu podľa C. XX,X%. F. nasledujúce vyšetrenie XX. 7. XXXX konštatovalo stratusluchu vpravo XX,X% vľavo X,X% a celkovú stratu XX,XXX%, teda došlo k zlepšeniu sluchu. Po X,X
roku pracovnej činnosti bola progresia straty sluchu XX,X%.

N. podotkla, že túto zmenu nie je možné automaticky dávať do súvisu s hlukom len z hluku z pracovného
prostredia,nakoľkoajpoukončenípracovnéhopomeru,atedapoukončeníexpozície hluku,dochádzalo
k ďalšej progresii straty sluchu. A. výsledky vyšetrení straty sluchu boli rozdielne a nesvedčia pre priebeh
poruchy sluchu z hluku.
N. poukázala na pravdepodobnosť poškodenia sluchu žalobcu následkom zápalových ochorení ušného

aparátu. Aj keď v rámci lekárskych vyšetrení žalobca osobne negoval opakované ochorenia ušno-
nosno-krčného aparátu, súčasne na lekárskej správe spoločnosti B. s.r.o. zo dňa XX. 8. XXXX
audiometrické vyšetrenie realizované P.. W. zaznamenalo stav po obojstranných zápalových procesoch
vušiach.N. tiežsvojezáveryoabsenciipríčinnejsúvislostimedzivýkonomprácežalobcuapoškodením
jeho zdravia. R. hluku na sluch je rovnomerný a nespôsobuje vznik kombinovanej (prevodovej a
percepčnej) poruchy sluchu, ktorým typom ochorenia trpí žalobca, a ku chorobám z povolania dochádza

len pri celozmenovej expozícii nad XX dB zvyčajne po XX rokoch expozície hluku, pričom žalobca bol
exponovaný hluku v podlimitných hodnotách pod XX dB po dobu štyri a pol roka.

XX. Q. z definície choroby z povolania v zmysle ust. § 8 ods. 2, X zák. č. XXX/XX Z. z. za chorobu
z povolania môže byť uznané len také ochorenie zamestnanca, ktoré je ako choroba zaradené do

zoznamu chorôb z povolania, musí vzniknúť za podmienok stanovených v zozname chorôb z povolania
pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s plnením pracovných úloh, teda musí byť daná príčinná
súvislosť medzi zdravotným stavom zamestnanca a výkonom jeho pracovných činnosti, a choroba musí
byť za chorobu z povolania uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom. V konaní bolo zistené, že
žalobca nepracoval u žalovaného za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania-porucha sluchu,

teda nebol počas celej pracovnej zmeny vystavený hluku nad XX decibelov. I. aj priebeh ochorenia
žalobcu - kombinovaná porucha sluchu, s výraznými rozdielmi na pravom a ľavom uchu, v priebehu
času aj s tendenciou zlepšovania sluchu- nepreukazujú ani príčinnú súvislosť medzi ochorením žalobcu
a jeho pracovnými podmienkami. Za chorobu z povolania jeho ochorenie neuznalo ani špecializované
pracovisko - O. pracovného lekárstva J. v O.. A. je tak splnená žiadna zákonná podmienka pre určenie,

že žalobca trpí chorobou z povolania, z ktorých dôvodov súd jeho žalobu zamietol.

XX. N. opätovne namietal závery znaleckého posudku, dovolávajúc sa vyjadrenia znalkyne, že ak by
neexistovalo posudzovanie pracovných podmienok H. úradom verejného zdravotníctva, tak lekár by
mohol konštatovať, že trpí chorobou z povolania. V tomto smere súd len opätovne odkazuje na zákonnú

úpravu z ktorej vyplýva, že predpokladom uznania choroby z povolania, je vyhodnotenie podmienok
a spôsobu výkonu práce zamestnanca orgánom verejného zdravotníctva (v danom prípade ním bol
H. úrad verejného zdravotníctva v O.), ako táto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 3Xa ods. 1
zák. č. XXX/XX Z. z.. W. zistenia pracovných podmienok, za ktorých zamestnanec u zamestnávateľa
pracoval, nie je možné diagnostikovať ochorenie zamestnanca ako chorobu z povolania. F. preto, že

na pracovisku u žalovaného žalobca nevykonával pracovnú činnosť za takých podmienok, za ktorých
choroba z povolania vzniká, nemožno u neho o chorobe z povolania uvažovať.

XX. N. považoval za opodstatnené predložiť ďalšie vyjadrenie kliniky pracovného lekárstva a doloženie
súkromného kontrolného znaleckého posudku, ktoré návrhy na dokazovanie však nevedel žiadnym
rozumne akceptovateľným spôsobom zdôvodniť. O. pracovného lekárstva v O. vydala konečné
stanovisko vo veci posúdenia zdravotného stavu žalobcu a neuznala chorobu z povolania. K chorobe
z povolania sa vyjadrila už aj I. komisia pre uznanie chorôb z povolania. N. nevedel uviesť, aké iné

vyjadrenie do konania mieni predložiť, a potvrdil, že žiadne iné, či ďalšie konanie týkajúce sa choroby z
povolania neinicioval. F. ide o ďalšie dokazovanie podaním súkromného znaleckého posudku, žalobca
ho odôvodnil len tým, že bude určite v jeho prospech, neuviedol však žiadny argument, ktorým by
spochybnil správnosť záverov znalca ustanoveného v konaní. Z výsluchu znalca nevyplynuli žiadne
nové, či odlišné skutočnosti, než boli obsahom znaleckého posudku. V súlade so zásadou hospodárnosti

a účelnosti súdneho konania (Čl. 5, 8, 9, XX I. sporového poriadku „I.“), ak bol žalobca nespokojný
so znalecký posudkom podaným do konania v roku XXXX, mal možnosť i povinnosť predložiť taký
posudok do času vyhlásenia rozhodnutia, či mal byť minimálne spôsobilý formulovať, v čom naďalej vidí
nejasnosť znaleckého posudku. D. osobná nespokojnosť s výsledkom konania, nemôže byť základomďalšieho dokazovania. X. sa tiež stotožňuje s námietkou žalovaného, že akýkoľvek ďalší znalec, by
mohol vychádzať len z tých údajov o pracovných podmienkach žalobcu, ktoré sú už obsahom spisu,
pretože práve tie sa vzťahujú k obdobiu, keď žalobca u žalovaného pracoval. A. je možné iné spätné

zisťovanie týchto pracovných podmienok, než ako tieto boli reálne zaznamenané regionálnym úradom
verejného zdravotníctva v čase, keď sa posudzovalo, či žalobca pracoval za podmienok, za ktorých
choroba z povolania vzniká. P. dokazovanie by preto bolo neúčelným a nedôvodným predlžovaním
konania.

XX. H. o trovách konania je dané ustanovením § 2X2, § XXX I., v spojení s § 257 a C. 4, 6 I.. O nároku
na náhradu trov konania rozhoduje súd, aj bez návrhu, zohľadňujúc pomer úspechu strany v spore (§
262 ods. X, 255 ods. 1 I.). F. § 257 I. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.
VzmysleČl.XI.,aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťnazákladevýslovnéhoustanoveniatohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec

čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. F. Čl 6. ods. X I. súd zohľadňuje špecifické potreby strán

sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
V predmetnom spore bol žalobca neúspešný v celom rozsahu svojho nároku, preto mu nepatrí právo
na náhradu trov konania. A. nárok na náhradu trov prináleží v celom rozsahu odôvodnených účelne
vynaložených výdavkov v súdnom konaní žalovanému. N. zásadu spravodlivého usporiadania pomerov
strán sporu, sociálnu situáciu na strane žalovaného, i právnu úpravu umožňujúcu nepriznanie trov, súd

považoval za dôvodné priznať procesne úspešnému žalovanému len čiastočnú náhradu trov konania.
F. rozhodnutí o priznaní náhrady trov konania len v rozsahu XX%, súd vzal na zreteľ pomery žalobcu,
ktorý trpí ochorením, ktoré mu sťažuje uplatnenie na trhu práce a jeho príjem z invalidného dôchodku
neprevyšuje XXX eur. P. pomery žalovaného ako podnikateľského subjektu sú v pomere k situácii na
strane žalobcu výrazne priaznivejšie. A. náhrady trov

žalovanému v celom rozsahu znamená podstatne menší zásah do jeho osobných pomerov, ako by tomu
bolo na strane žalobcu, v prípade, ak by mu súd uložil povinnosť na plnú náhradu trov. F. žalobcu na
náhradu trov konania je súčasne dostatočným vyjadrením procesnej zodpovednosti žalobcu za vedenie
a výsledok súdneho konania.

XX. N. s Čl. 4, Čl X ods. X a § 262 ods. X I. súd rozhodol v konečnom rozhodnutí aj o nároku na náhradu
trov štátu. Q. vznikli trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ktoré neboli hradené preddavkovo.
N. dokazovanie bolo vykonávané v prospech žalobcu ako slabšej strany sporu, pričom zohľadňujúc
majetkové pomery žalobcu, náhrada trov štátu spočívajúca v trovách znaleckého dokazovania bola

priznaná rovnako ako vo vzťahu medzi stranami sporu len v rozsahu XX%.

XX. F. § X62 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1
CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).