Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214730
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:4417214730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica,
pracovisko Púchov, dieťa rodičov I. G., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 670/19 a Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., ul. A.
J. XX/XX, o úpravu styku otca s maloletou a o určenie informačnej povinnosti matke, na odvolanie
otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05. septembra 2019, č.k.
6P/32/2019-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal matku, aby od právoplatnosti
rozsudku písomne informovala otca, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v
kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej I. G., nar. XX.XX.XXXX, vrátane absolvovaných
vyšetrení a ich výsledkoch, školských aktivitách, mimoškolských aktivitách ako aj ostatných podstatných
a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej a otcovi zasielať aktuálne fotografie maloletej, vždy k

30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka. Výrokom II. vo zvyšku návrh zamietol a výrokom III. vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal úpravy styku s maloletou a tiež, aby
ho matka písomne informovala o maloletej a zasielala mu aktuálne fotografie. Súd prvej inštancie po
právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, ďalej ust. § 25 ods. 1, 2, 3, § 36
ods. 1, § 28 ods. 2, § 43 ods. 1, § 24 ods. 4 Zákna o rodine, ďalej čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,

čl. 12 ods. 1, 2 cit. Dohovoru, ďalej čl. 5 Zákona o rodine. Uviedol, že účelom úpravy styku rodiča s
dieťaťom je zabrániť tomu, aby dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v
spoločnej domácnosti. Poukázal tiež na Nález ÚS ČR pod sp.zn. II. ÚS 22/2017, kedy pri rozhodovaní o
úprave styku rodiča vo výkone trestu odňatia slobody s maloletým dieťaťom treba vziať do úvahy povahu
konkrétneho trestného činu, za ktorý bol rodič odsúdený, či trestná činnosť smerovala voči členom rodiny
odsúdeného. Rozdielne sa bude považovať návrh na úpravu styku odsúdeného, napr. za spáchanie
trestného činu proti majetku a za trestný čin týrania zverenej osoby. S povahou trestnej činnosti, pre

ktorú bol rodič maloletého odsúdený potom súvisí aj povaha typu väznice, do ktorej konkrétnej väznice
bol na výkon trestu rodič zaradený. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca čo do
jeho vo vzťahu k úprave styku s maloletou, ktorý by sa mal realizovať v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Leopoldov nie je dôvodný. Súd mal za preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené,maloletá bola zverená do starostlivosti matky, pričom styk s otcom nebol upravený z dôvodu, že nie je v
záujme maloletej, aby sa stretávala s otcom vo väzbe s prihliadnutím na názor maloletej, ktorá sa otca
bojí a nechce sa s ním stretávať. V tom čase mal súd za preukázané, že otec je od 20.11.2015 vo väzbe s

následným nástupom na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia do 20.11.2040
pre zločin vydierania, ktorého sa dopustil voči matke, z dôvodu ktorého je jeho kontakt s maloletou
obmedzený. Pokiaľ sa otec vo svojich podaniach snažil zľahčovať svoje konanie, opakovane popieral,
že by matke niekedy ublížil, súd poukázal na ust. § 193 CSP, v zmysle ktorého je viazaný rozhodnutím
trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin. Z odsudzujúceho rozsudku vyplýva, že otec sa tohto

zločinu voči matke dopustil, pričom je potrebné ho považovať za obzvlášť nebezpečného recidivistu,
ktorého miera narušenia je vysoká a preto bol zaradený do výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia. Samotná trestná minulosť otca ako aj zistenie, že v súčasnosti vo výkone trestu
odňatia slobody je pre úmyselný trestný čin namierený proti členovi rodiny je skutočnosťou postačujúcou
pre záver, že styk maloletej s otcom nie je v jej záujme. Maloletá bola svedkom negatívneho správania sa
otca voči matke a do dnešného dňa sa nevyrovnala s týmito traumatizujúcim zážitkami, čo sa prejavilo

aj na jej zdravotnom stave. Maloletá má psychické problémy a problémy so zvládaním školského učiva,
opakuje 1. ročník základnej školy, navštevuje psychológa a špeciálnu pedagogičku. Všetky rozhodnutia
týkajúce sa maloletého dieťaťa musia nielen rodičia, ale aj súd robiť v záujme maloletých detí. Prostredie
ústavu pre výkon trestu odňatia slobody by mohla maloletá zvládnuť v prípade, ak by jej vzťah s otcom
bol dobrý a sama by túžila po styku s ním. Maloletá je vo veku 8 rokov, kedy dokáže formulovať svoje

názory a prejaviť potreby a vyjadreniam jej vôle musí byť venovaná náležitá pozornosť. Maloletá sa
jednoznačne vyjadrila, že sa otca bojí, pamätá si negatívne zážitky s otcom a nemá záujem sa s ním
stretávať. S poukazom na uvedené súd rešpektujúc názor maloletej dospel k záveru, že za súčasného
stavu nie je v jej záujme, aby sa s otcom stretávala a preto návrh otca na úpravu styku s ňou zamietol.
Okrem toho sa otec vlastným zavinením a to dopustením sa protiprávneho konania, v dôsledku ktorého

bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zapríčinil stav, že osobnú starostlivosť o maloletú v rámci
ich pravidelného styku nevykonáva. Otec si musí byť vedomý toho, že styk musí byť v záujme dieťaťa
a nesmie ohroziť zdravie a psychiku a nesmie byť pre ňu traumatizujúci. Súd prvej inštancie ďalej v
súlade s § 24 ods. 5 Zákona o rodine vzhľadom na tú skutočnosť, že otec sa domáhal, aby ho matka
písomne informovala ohľadom maloletej a zasielala mu fotografie, mal preukázaný záujem otca o dieťa.

Preto súd uložil matke povinnosť jedenkrát v mesiaci písomne informovať otca o podstatných veciach
týkajúcich sa maloletej a dvakrát ročne mu posielať fotografie. Po zohľadnení, že otec je dlhodobo vo
výkone trestu odňatia slobody prejavuje záujem o maloletú a z dôvodu obmedzenia osobnej slobody za
danej situácie sa s maloletou nestretáva. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a pojednávanie. Poukázal
na tú skutočnosť, že sa osobného prerokovania veci nevzdal s tým, že je pravdou, že súd ho vyzval k
tomu, aby mu oznámil, či sa chce zúčastniť pojednávania s upozornením, že v takomto prípade musí
znášať trovy eskorty na vlastné náklady. Mal preto za to, že súd konal nad rámec zákona a mal ho
poučiť o aké ustanovenie sa opiera, keďže mal vedomosť o tom, že nie je v danej veci pre nemajetnosť

nikým zastúpený. Mal za to, že upozornenie o trovách eskorty na jeho ťarchu je v rozpore s čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Nemal a nemá finančné prostriedky na hradenie eskorty a nemal sa s kým o tomto probléme
poradiť, pretože si právneho zástupcu nemôže dovoliť. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie mal vydať
rozsudok pre zmeškanie. Nemožno sa tiež stotožniť s argumentáciou súdu o tom, že jeho kriminálna
minulosť by mala mať vplyv na vec samotnú, pretože ani jedno súdne potrestanie mu nebolo z dôvodu

akékohokoľvek náznaku voči jeho rodine. Je pravdou, že poškodenou mala byť Y. G., avšak vôbec
nie týranie, či násilie voči nej, či iným členom v rodine. To sa nikdy nepotvrdilo a jeho odsúdenie je
pre trestný čin vydierania. Súd postupoval len jednostranne pri hodnotení jeho minulosti, rovnakým
spôsobom nelustroval kriminálnu minulosť Y. G.. Tu by musel dospieť k opačným záverom, že matka
maloletej bola viackrát trestne stíhaná a odsúdená pre násilie na maloletých deťoch. Porodila spolu

osem detí, jedno zomrelo na následky týrania v detskom domove, jedno dieťa vo veku 10 rokov je
stále v dojčenskom ústave s následkami ťažkej epilepsie po týraní a zanedbaní. Aj ostatné deti jej boli
zákonne odobraté a tie sú momentálne umiestnené v náhradných rodinách. Dal súdu za pravdu, že
treba dať predovšetkým do popredia záujmy dieťaťa, avšak je treba hodnotiť aj ostatné okolnosti, či ide
sformulovať vlastné záujmy a vôľu dotknutým dieťaťom. V tomto smere opatrovník, ani súd neskúmali

dôvody uvedenej vystrašenosti, nepokoja, či nervozity a nesústredenosti maloletej. On už dlhšiu dobu
nemôže pre súčasný výkon trestu na I. pôsobiť. Veľmi ťažko sa dá uveriť tomu, že by osem ročné dieťa
dokázalo plynule rozprávať z obdobia štyroch rokov, že otec je zlý, robil mame zle, pil alkohol a hral na
automatoch. Žiadal vypočuť ako svedka S. C., ktorá bola jeho zamestnávateľom, kde pracoval, ktorámôže dosvedčiť, že riadne pracoval, že všetky peniaze odovzdával manželke, ktorá ich sama minula
v hracích automatoch a následne žobrala po Nových Zámkoch a Komárne, k čomu zneužívala dieťa.
On nikdy do práce nechodil opitý a pre pracovnú vyťaženosť nemal ani kedy piť alebo hrať automaty.

Ďalej navrhol vypočuť ako svedka C. T., u ktorej odporkyňa s dcérou bývala, keď sa mala údajne skrývať
pred ním. Tá môže potvrdiť, že menovanej vybavila v Roozveltovej nemocnici v Banskej Bystrici škôlku,
čo odporkyňa odmietla. Žila len s milodarov zo zbierky, ktorú založili pre ňu iní ľudia. Keď minula tieto
peniaze, dala do záložne svoje náušnice. Odporkyňa bila často I. po chrbte a po hlave, pričom táto na to
reagovala vždy tak, že povedala o sebe, že bola zlá a nie že dostala bitku. Žiadal tiež o vypočuť svedka

C. E., ktorý môže vypovedať o tom, že ho odporkyňa oklamala ako prišiel na jej klamstvo i to ako sa
vopred chystala falošne obviniť jeho osobu, aby jej nemohol zabrániť v pokračovaní žobrať s dcérou
a míňať zarobené peniaze v automatoch. Žiadal tiež zabezpečiť znalca Mgr. T. X., ktorý vypracoval
znalecký posudok na odporkyňu v jeho trestných veciach pred Okresným súdom Nové Zámky. O Judku
a jej budúcnosť má naozaj oprávnené obavy.
4. Matka, ani opatrovník sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v napadnutom rozsahu, vo výroku II., ktorým bol
zamietnutý návrh otca na úpravu styku s maloletou podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP, keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadovalo to ani dôležitý
verejný záujem) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 319 ods. 3
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba

v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletou
s prihliadnutím na čl. 5 Zákona o rodine ako aj Nález ÚS ČR II. ÚS 22/2017 zo dňa 08.08.2017, kedy
pri rozhodovaní o úprave styku rodiča vo výkone trestu odňatia slobody s dieťaťom je potrebné vziať
do úvahy predovšetkým povahu konkrétneho trestného činu, za ktorý bol rodič odsúdený. Aj keď otec

opakovane popieral, že by matke ublížil, súd prvej inštancie poukazujúc na viazanosť rozhodnutím
trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin z odsudzujúceho rozsudku zistil, že otec sa voči
matke dopustil zločinu, pričom je potrebné ho považovať za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ktorého
miera narušenia je vysoká a preto je zaradený do výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia. Zároveň mal za to, že trestná minulosť otca ako aj zistenie, že je vo výkone trestu odňatia

slobody pre úmyselný trestný čin namierený proti členovi rodiny je skutočnosťou postačujúcou pre záver,
že styk maloletej s otcom nie je v jej záujme. Maloletá bola svedkom negatívneho správania sa otca
voči matke a do dnešného dňa s týmto nevyrovnala, čo sa prejavilo aj na jej zdravotnom stave. Okrem
toho prostredie ústavu pre výkon trestu odňatia slobody by mohla maloletá zvládnuť len v prípade, ak
by bol jej vzťah s otcom dobrý, pretože je vo veku 8 rokov, kedy už dokáže formulovať názory a prejaviť

svoje potreby.
7. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje v celom rozsahu a na
zdôraznenie správnosti k odvolacím námietkam otca dodával nasledovné:
8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňované verejným alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa
je komplexný a jeho obsah musí byť stanovený vždy s prihliadnutím na okolnosti každého konkrétneho
prípadu. Z čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 9 ods. 1, 3 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že oddelenie
dieťaťaodjehorodičovmusíbyťažposlednýmprostriedkom,ktorýmožnopoužiťlenvprípadeohrozenia
dieťaťa, alebo ak je to z iného dôvodu celkom nevyhnutné.

9. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom
rozsahu stotožňuje, pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodiča vo výkone trestu odňatia slobody s
maloletým dieťaťom hrá dôležitú úlohu aj povaha konkrétneho trestného činu, za spáchanie ktorého bol
rodič odsúdený, keď je treba predovšetkým zohľadniť to, či trestná činnosť nesmerovala voči členom
rodiny odsúdeného alebo dokonca voči samotnému maloletému dieťaťu. V danom prípade z obsahu

spisu vyplýva, že otec maloletej bol odsúdený rozsudkom OS Nové Zámky zo dňa 02.11.2017 pod
č.k. 4T/53/2016-1019 v spojení s rozsudkom KS v Nitre zo dňa 28.02.2018, č.k. 1To/6/2018-1174,
kedy bol uznaný za vinného, že potom ako sa dozvedel, že poškodená Helena G. jeho manželka
a švagriná obžalovanej T. T., s ktorou žil v spoločnej domácnosti chce ísť s maloletou dcérou do
krízového centra, v ktorom mali byť umiestnené, vyhrážali sa jej dolámaním ruky a nohy, ak zoberie

mal. dcéru I. so sebou a že ak nezaloží svoje šperky, tak ju nájde zbije a doláme jej nohy, pričom
obžalovaný sa tohto skutku dopustil napriek tomu, že bol predchádzajúcimi rozsudkami odsúdený pre
trestný čin lúpeže a to rozsudkami OS Nové Zámky zo dňa 20.05.1993, 30.01.1997 a 30.05.2002,
teda obžalovaný I. G. spáchal trestný čin chránenej osobe, blízkej osobe manželke a bol za takétotrestné činy trikrát potrestaný nepodmienečným trestnom odňatia slobody, čím spáchal zločin vydierania
v spolupáchateľstve, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov a zároveň bol na výkon
trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom

stráženia. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa ďalej konštatuje, že závažnosť trestného činu vydierania
je prioritne daná splnením podmienok a mierou narušenia obžalovaného v prvom rade tak, ako vyplýva
zo záverov znaleckého posudku PhDr. Mathého, ktorý skonštatoval u neho abnormálne štrukturovanú
osobnosť s veľkým afektívnym nábojom, s ráznym a neodbitným presadzovaním vlastných názorov
a nepriaznivou resocializačnou prognózou. U obžalovaného ide o trikrát odsúdeného za spáchanie

trestných činov lúpeže v rokoch 1993-1997 a 2002, ktoré je potrebné považovať za zločiny a v
poslednom prípade ako obzvlášť nebezpečný recidivista. Tresty vykonal v rokoch 1995, 2001, 2009.
Takáto charakteristika obžalovaného svedčí o tom, že miera jeho narušenia je vysoká a výkon trestu
odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia nebude postačovať pre splnenie účelu trestu.
10. S poukazom na vyššie uvedené sa aj odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že nie je v záujme maloletej, aby sa s ňou otec stretával. Aj odvolací súd poukazuje na to, že záujem

dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní ohľadom jeho osobnej starostlivosti a styku otca
s maloletou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec počas spolužitia s matkou maloletej túto
týral, bil ju, vyhrážal sa jej, pričom takéto správanie sa rodiča, ktorý by mal byť vzorom pre svoje dieťa
a riadne ho vychovávať, by mohlo vážne ohroziť psychický, ale aj fyzický vývoj dieťaťa.
11. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou otca maloletej vo vzťahu k jeho účasti na pojednávaní

pred súdom prvej inštancie, kde otec v odvolací namietal, že sa nevzdal práva na prerokovanie veci,
avšak bol nesprávne, prípadne v rozpore so zákonom poučený o jeho účasti na pojednávaní. Z obsahu
spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že otec maloletej a navrhovateľ bol riadne a včas predvolaný na
pojednávanie, kedy súčasne s predvolaním na pojednávanie, bol ústav na výkon trestu odňatia slobody
požiadaný o eskortu a zároveň bol poučený o tej skutočnosti, že v prípade, ak má záujem zúčastniť

pojednávania, má súdu prvej inštancie oznámiť túto skutočnosť, pretože trovy eskorty bude znášať na
vlastné náklady. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením
zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, pričom každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strán sporu, pričom stranám nič
nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonávali inak ako svojou účasťou na pojednávaní. Podľa §
47 ods. 2 zák.č. 543/2005 Z.z. o spravovacom poriadku, osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo
vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústav na výkon

väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo výzve v inej veci, treba k žiadosti
pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením. Podľa § 50 ods.
2 písm. d/ zák.č. 4/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov o Zbore väzenskej a justičnej stráže, eskortu
odsúdeného je oprávnený nariadiť alebo vyžiadať príslušný sudca, ak je v konaní pred súdom potrebná
prítomnosť odsúdeného na súde a v konečnom dôsledku podľa § 92 ods. 1 písm. b/ zák.č. 475/2005 Z.z.

o výkone trestu odňatia slobody v znení a doplnení niektorých zákonov, odsúdený je povinný uhradiť
zvýšenétrovynasvojestráženieadopravuvynaloženúústavom,aktrvalnapredvedenípredorgánčinný
v trestnom konaní, alebo súd ako účastník konania, alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený
do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná.
12. Z vyššie citovaných ustanovení zákona potom vyplýva, že pokiaľ bol navrhovateľ vyzvaný súdom

prvej inštancie, aby sa vyjadril, či trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, mal súd prvej inštancie na
mysli tú skutočnosť, že jeho účasť na pojednávaní nevyhnutná nie je. Pokiaľ mal v úmysle byť vypočutý,
mal možnosť požiadať o eskortu po úhrade vecných nákladov za túto eskortu, alebo na druhej strane
mal možnosť, aby bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu priamo vo výkone trestu odňatia
slobody. Pokiaľ však predvolanie zo strany súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, bol

potom v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že navrhovateľ
netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Okrem toho neobstojí
námietka zo strany otca maloletej v tom smere, že nevedel akým spôsobom má postupovať, pretože
minimálne v rámci rozvodového konania bol predvedený a vypočúvaný z výkonu trestu, resp. z výkonu
väzby na pojednávanie pred súd prvej inštancie a preto vedel ako budú súdy postupovať v prípade jeho

predvedenia, prípadne predvolávania z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na tú skutočnosť, že
žiadnym spôsobom na predvolanie zo strany súdu nereagoval, nedošlo tým k upretiu jeho práva konať
pred súdom, pokiaľ súd prejednal vec v jeho neprítomnosti.13. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok zo strany navrhovateľa, v tomto smere odvolací súd
poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania bol jeho návrh na úpravu styku s maloletou,
kedy zo strany opatrovníka, ktorý vykonával šetrenie v domácnosti matky neboli zistené žiadne zásadné

nedostatky starostlivosti matky o maloletú. Maloletá bola vypočutá opatrovníkom, kde riadne vyjadrila
svoj názor a presvedčenie a keďže sa jednalo o sprostredkovaný záznam zo strany opatrovníka,
toto vysvetľuje aj slovné spojenia, ktoré boli použité v rámci správy o vykonaní pohovoru zo strany
opatrovníka vo vzťahu k maloletej.
14. Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania vo vzťahu k výsluchom svedkov, ktoré navrhol v

odvolanínavrhovateľ,odvolacísúdnezistil,žebytítosvedkoviamaliprispieťkobjasneniupodstatydanej
veci. Pokiaľ navrhol vypočuť ako svedka svoju bývalú zamestnávateľku Alžbetu Martinkovičovú, táto by
mala vypovedal k okolnostiam počas jeho zaradenia v pracovnom pomere, ku ktorému došlo pred viac
ako tromi rokmi, nakoľko naposledy pracoval u tohto zamestnávateľa pred tým ako bol vzatý do väzby.
Preto za súčasného stavu veci pokiaľ otec vykonáva trest odňatia slobody, jeho pracovná morálka v
minulom období nemá žiaden vplyv na to, akým spôsobom sa správal následne k matke a k maloletej

a z akého dôvodu je vo výkone trestu odňatia slobody. Rovnako ďalších svedkov, ktorých navrhol
navrhovateľ vypočuť v tomto konaní mali vypovedať k okolnostiam, ktoré boli predmetom dokazovania
v rámci trestného konania a preto nemajú a nemôžu mať žiaden vplyv na súčasné konanie o úpravu
styku otca s maloletou dcérou.
15. Preto odvolací súd v konečnom dôsledku nezistil, že by tu boli dôvody na zmenu, prípadne zrušenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, v celom rozsahu sa stotožnil s vecne správnym a vyčerpávajúcim
odôvodnením súdu prvej inštancie a preto ho v konečnom dôsledku ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie,
pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý z účastníkov
si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).