Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010590
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619010590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 8. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

E. U., nar. XX.X.XXXX v P., okres J. F. R., trvale bytom P., U. č. XXX/XX, okres J. F. R., toho času

vo väzbe v N. a N. P.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v dobe najmenej od 1. januára 2019 do 17. mája 2019 v obytnom dome č. XX na ulici U. v meste P.,
okres J. F. R. v spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu pravidelne fyzicky a psychicky týral svoju
družku L. T., nar. XX.X.XXXX tým spôsobom, že jej sústavne vulgárne nadával, takmer denne fyzicky ju

napádal údermi päsťou a kopaním do rôznych častí tela a tiež ju udieral a ohrozoval aj metlou a inými
útočnými predmetmi a vyhrážal sa jej zabitím a zmrzačením, tiež jej odopieral stravu a opakovaným
agresívnym správaním v nočných hodinách aj oddych a spánok, čím u poškodenej L. T. vyvolával strach
a stres a dôvodné obavy o jej život a zdravie a spôsobil jej psychické utrpenie - vykazujúce následky
syndrómu týranej osoby, pričom obdobným konaním sa v uvedenom období hrubo správal aj voči ich
spoločnému synovi mal. F.H., nar. XX.X.XXXX a v období od 17. apríla 2019 aj voči deťom poškodenej

mal. P. B., nar. XX.X.XXXX a mal. S.B., nar. XX.X.XXXX, u ktorých znaleckým dokazovaním z odboru
psychológie nepriaznivé psychické následky protiprávneho konania obvineného preukázané neboli a
uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. XT/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. XTo/XXX/
XX zo dňa X.XX.XXXX bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona právoplatne odsúdený
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, ktorý vykonával od 24.11.1998 do
30.1.2000 a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 10.2.2016

bol pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona právoplatne odsúdený
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov, ktorý vykonával od 22.3.2016 a z
výkonu ktorého bol dňa 19.9.2018 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku a iným správaním, ktoré
ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzovalo jej bezpečnosť a uvedený trestný čin
spáchal, hoci bol za trestné činy uvedené v § 47 ods. 2 Tr. zákona dva krát potrestaný nepodmienečným
trestom odňatia slobody,

č í m s p á ch a lzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom
na § 47 ods. 2 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2

Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia
slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenia
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 08.11.2019 na tunajší súd obžalobu
na obvineného E. U., pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona s použitím §
47 ods.2 Tr. zákona.

Obžalovaný E. U. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania žalovaného skutku. Na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f),

g), h) Tr. poriadku obžalovaný odpovedal áno.

Na základe vyhlásenia obžalovaného E. U., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a po zistení
stanoviska prokurátorky a obhajkyne, ktoré navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, súd na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a ochranných opatreniach.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa H.. L. J. z odboru H., Z. P. psychológia detí,
P. psychológia dospelých, H. psychológia, ktorá podala znalecký posudok na osobu obžalovaného

E. U. a zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku č. XX/XXXX. Podľa jeho záverov sú
intelektové schopnosti obžalovaného znížené do ľahkej duševnej zaostalosti, je pomalý, nedokáže
chápať zložitejšie a abstraktné veci, prevláda u neho konkrétne myslenie, ale chápe dôsledky svojho
správania. Pamäťové schopnosti má rozvinuté na úrovni defektu pamäťových schopností, ak ide
o úmyselné pamätanie si a reprodukciu zapamätaného, zážitkovú pamäť má lepšie komponovanú.

Osobnostne je simplexný, otvorený typ, smelý, málo adaptabilný, ľahostajný k požiadavkám okolia
na neho, má nezrelý postoj k životu, očakáva, že iní mu budú stále len pomáhať, bez vlastného
pričinenia, s asociálnymi prejavmi, nerešpektuje normy a ani autority. Objavujú sa u neho poruchy
nálad, výbušnosť, hostilita, sebaľútosť, nízka frustračná tolerancia, dráždivosť, necitlivosť voči iným.
Má narušené rodinné vzťahy pre častú konzumáciu alkoholu a došlo k strate zodpovednosti za svoje

prejavy, objavuje sa u neho ľahostajnosť voči blízkym, dochádza k prejavom problémového správania
v súvislosti s porušovaním bežných a spoločenských noriem, racionalizácia vlastného asociálneho
správania. Osobnosť je málo empatická, je chladný k iným, zameraný na seba. Poruchy vnímania u
neho neboli zistené. Je schopný opísať udalosti, ktoré prežil vo všeobecnosti, stručne, jednoducho s
málo detailmi. Vlastné správanie bagatelizuje, čím dochádza k skresľovaniu, nemá sklon konfabulovať.

Jeho osobnosť je zameraná na neho a na jeho potreby, nemá súcit, na jeho konaní sa podieľa aj
sklon ku konzumáciu alkoholu a aktivácia trestného konania sa u neho môže dynamicky meniť, nemal
pod vplyvom alkoholu dostatočnú vôľovú kontrolu správania a išlo mu o uspokojovanie vlastných
potrieb v prvom rade, pričom sa prejavila jeho bezohľadnosť k druhým. Boli u neho zistené sklony
k agresivite, kde sa u neho prejavuje negativizmus v zmysle opozičného správania, ktoré je obvykle

vyvolané neprijatím nejakej autority, odopiera sa podriadiť normám, objavuje sa u neho podozrievavosťv zmysle nepriateľstva voči ostatným, pocit nedôverčivosti a chýba mu dôvera v ľudí. Vyskytuje sa u
neho agresivita v podobe verbálnych útokov a nepriateľských vyjadrení v podobe kriku, ako aj v spôsobe
jednania s druhými ako aj aj fyzická agresivita, vo významnej miere (nad populačnú normu) bola zistená

celková hostilita. Obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť, nie je schopný sa poučiť a korigovať
svoje správanie pri páchaní opakovanej trestnej činnosti, podľa psychiatrického posudku bol u neho
zistený syndróm závislosti od alkoholu s poruchami správania v stave opitosti - III. štádium chronického
alkoholizmu, pričom pokiaľ sa nepodrobí liečbe závislosti ústavnou formou, je predpoklad, že bude
dochádzať k recidíve. K jeho resocializácii by malo patriť, aby mal zabezpečené bývanie a zamestnanie,

čo by sa malo u neho sledovať, ako napĺňa tieto povinnosti. Rovnako je potrebná zmena jeho postojov
k vlastnému pitiu a správaniu sa pod vplyvom alkoholu.

Na doplňujúce otázky ohľadne existencie faktorov, pri ktorých možno konštatovať zvýšenú prognózu
recidivity konania obžalovaného znalkyňa uviedla, že čo sa týka osobnosti obžalovaného je veľké riziko
opakovania trestnej činnosti, pokiaľ sa nepodrobí liečbe v alkohole. Alkohol sa vo vysokej miere podieľa

na páchaní trestnej činnosti a odtiaľ pramení agresivita, čo predstavuje osobnostné riziká. V sociálnych
rizikách je to bývanie a vzťahy s ľuďmi a rodinou, kde partnerka ho už nechce. Mal by preukázať bývanie,
kde by mal zabezpečenú sociálnu kotvu, aby nepáchal z tohto dôvodu trestnú činnosť. Z hľadiska
ekonomického mal by si vedieť udržať prácu. Obžalovaný pracoval, ale aby si aj udržal tú prácu. V
každej oblasti je teda nejaké riziko, je potrebné sledovať sociálnu sféru, bývanie, prácu a liečbu. Vtedy

je predpoklad, že riziko páchania trestnej činnosti bude minimálne. Pozitívum je to, že sa priznáva k
skutku a uvedomuje si dodatočne, že nekonal správne.

Znalkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný má za sebou kriminálnu minulosť, čo súvisí s jeho postojom k
sociálnym normám a autoritám, bol opakovane vo výkone trestu a vždy dochádzalo k trestnej činnosti,

nie je však psychopatická osobnosť. Jeho problémy spôsobuje pitie alkoholu, pod vplyvom ktorého sa
zvyšuje miera agresivity, štádium alkoholizmu je vysoké. Má nekontrolovateľné správanie pod vplyvom
alkoholu, podozrievavosť, je nepriateľsky naladený voči druhým ľuďom. V dôsledku toho sa tak správa.
Kebysaliečil,takagresivitabysaznížila,dlhodobáústavnáformajeveľmidôležitá.Potomjepredpoklad,
že nebude mať sklon k recidíve. Vyčísliť percentuálne možnosti recidívy sa nedá. Ak by splnil podmienky

liečby, ktorú doposiaľ neabsolvoval, mal prácu a mal by kde bývať, prognóza je priaznivá. Jeho súhlas
s absolvovaním ústavnej protialkoholickej liečby je pokrok, je však dôležité, aby nepil po návrate.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátorky bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne E.. O. E. P., E., ktorá vyšetrila duševný stav

obžalovaného E. U.. Podľa jeho záverov obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel a ani netrpí
na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. Jedná sa u neho o simplexnú osobnosť
s rozumovými schopnosťami v pásme mentálnej subnormy a asociálnymi rysmi. Obžalovaný v čase
spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania a bol schopný
svoje konanie ovládať Ak bol v čase skutku v stave opitosti, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti

boli zmenšené len nepodstatne pod vplyvom užitého alkoholu. Obžalovaný napriek mierne zníženej
úrovni kognitívnych funkcií chápe zmysel trestného konania. U obžalovaného bol zistený syndróm
závislostiodalkoholusporuchamisprávaniavstaveopitosti-III.štádiumchronickéhoalkoholizmupodľa
Jellineka. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od alkoholu by bolo vhodné protialkoholické liečenie
ústavnou formou, avšak obžalovaný je k svojej závislosti nekritický, liečbu odmieta, preto ju neodporučila

uložiť. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný,
ale pod vplyvom alkoholu sa môže v budúcnosti dopustiť trestnej činnosti.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že postoj k liečbe zmenil a je ochotný podrobiť sa
ústavnej protialkoholickej liečbe.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z hodnotenia N. na výkon väzby a N. na výkon trestu odňatia slobody P. vyplynulo, že obžalovaný E.
U. sa počas výkonu väzby správal slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného

poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby
prebieha v žiaducom sociálnom smere. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.Zo správy E. P. vyplynulo, že správanie obžalovaného E. U. nebolo prerokúvané komisiou verejného
poriadku a taktiež nebol prejednávaný E. P. v priestupkovom konaní.

Z registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil šiestich priestupkov rôznej
povahy.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ od roku 1995 dvanásť súdne trestaný pre
úmyselnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.

zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 44
(štyridsaťštyri) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa

XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.
1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka,
so zaradením do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Uznesením Okresného súdu v J. F. R. sp. zn.
XT/XXX/XXXX zo dňa 22.10.1998, právoplatným dňa 03.11.1998 bol započítaný do uloženého trestu

odňatia už vykonaný trest odňatia slobody z rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa
XX.XX.XXXX sp. zn. XT/XXX/XXXX a to od 14.10.1997 do 09.09.1998 ako aj vykonaná väzba od
04.06.1997 do 12.06.1997 a väzba od 17.06.1997 do 14.10.1997. Trest odňatia slobody vykonal dňa
30.01.2000, kedy bol prepustený na slobodu.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa
10.02.2016, právoplatným dňa 10.02.2016 bol E. U. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 44 (štyridsaťštyri) mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. XNt/XX/XXXX zo dňa 10.04.2018, právoplatným dňa 10.04.2018 bol
preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením
Okresného súdu Košice II sp. zn. XPp/XX/XXXX zo dňa 19.09.2018, právoplatného dňa 19.09.2018 bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní 3 (troch)
rokov.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že trestným rozkazom zo
dňa 13.06.2011, právoplatným dňa 29.06.2011 bol E. U. uznaný za vinného zo spáchania úmyselného
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že trestným rozkazom
zo dňa 29.10.2010, právoplatným dňa 23.02.2011 bol E. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné. Bol mu uložený úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného E. U., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd
ho uznal za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný E. U. naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zákona,
pretože blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku a iným

správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzovalo jej bezpečnosť a
uvedenýtrestnýčinspáchal,hocibolzatrestnéčinyuvedenév§47ods.2Tr.zákonadvakrátpotrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Uvedeného konania sa dopustil tým, že dobe najmenej od
1. januára 2019 do 17. mája 2019 v P., v spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu svojej družke L.T. sústavne vulgárne nadával, takmer denne ju fyzicky napádal údermi päsťou a kopaním do rôznych
častí tela, tiež ju udieral a ohrozoval metlou a inými útočnými predmetmi, vyhrážal sa jej zabitím a
zmrzačením, odopieral jej stravu a opakovaným agresívnym správaním v nočných hodinách aj oddych a

spánok, čím u nej vyvolával strach a stres a dôvodné obavy o jej život a zdravie a spôsobil jej psychické
utrpenie vykazujúce následky syndrómu týranej osoby a obdobným konaním sa v uvedenom období
hrubo správal aj voči ich spoločnému synovi mal. F.H., nar. XX.X.XXXX v období od 17. apríla 2019 aj
voči deťom poškodenej mal. P. B., nar. XX.X.XXXX a mal. S.B., nar. XX.X.XXXX, u ktorých znaleckým
dokazovaním z odboru psychológie nepriaznivé psychické následky protiprávneho konania obvineného

preukázané neboli, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XX zo dňa 25.8.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Košice sp. zn. XTo/XXX/XX zo dňa 7.10.1998 bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona
právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, ktorý vykonal
a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 10.2.2016 bol pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona právoplatne odsúdený k

nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov, ktorý vykonával od 22.03.2016 do
19.09.2018, kedy bol z jeho výkonu podmienečne prepustený.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný E. U. konal v priamom úmysle podľa § 15 písm.
a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu blízkych

osôb pred domácim násilím.

Obžalovaný konal ako trestne zodpovedná osoba, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v
ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, čo je poľahčujúcou

okolnosťou v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona. Obžalovanému priťažuje okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona teda, že bol už za trestný čin odsúdený, čo vyplýva mimo dvoch odsúdení, ktoré mu zakladajú
použitie ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zákona, z ostatných jeho odsúdení, ktoré nemá zahladené.

ObžalovanémuE.U.súduložiltrestodňatiaslobodypredokonanýzločintýraniablízkejosobyazverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona s použitím § 47 ods. 2 Tr. zákona. Z pripojených a
oboznámených spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XX bolo preukázané, že bol
právoplatne odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní dva a pol roka, ktorý vykonal a v
konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT/XXX/XXXX bol právoplatne odsúdený pre zločin

ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia
slobodyvtrvaní44mesiacov,zktoréhoboldňa19.09.2018podmienečneprepustený,pričompredmetné
odsúdenia mu neboli zahladené. V zmysle § 437 ods. 5 Tr. zákona sa ustanovenie § 47 ods. 2 vzťahuje
aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č.
140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (predmetné ustanovenie zahŕňalo okrem

iných aj trestný čin lúpeže podľa § 234), ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

V zmysle § 47 ods. 2 Tr. zákona za splnenia zákonných podmienok súd uloží páchateľovi trest odňatia
slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest

odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však
nemôže uložiť takému páchateľovi trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.Podľa § 47 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za
ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a to len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

Vzhľadom na existenciu možnosti úspešnej resocializácie obžalovaného za splnenia konkrétnych
podmienok, vyplývajúcej najmä z vykonaného znaleckého dokazovania z odboru psychológia, mal súd

za to, že nie sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, pretože možnosť
jeho nápravy nie je obzvlášť sťažená. Zároveň súd dospel k záveru, že je obžalovanému možné
mimoriadne znížiť trest odňatia slobody s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.
júna 2017 č. 44/2017, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení
dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, možno
toto ustanovenie per analogiam pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v prípade uznania viny

podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku, keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky
uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a
výške uloženého trestu, keďže obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Takto súd
obžalovanému neuložil trest odňatia slobody na 25 rokov, ale mimoriadne ho znížil a pri rešpektovaní
§ 47 ods. 2 Tr. zákona v tom, že nemožno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov,

obžalovanému E. U. uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Na výkon trestu ho pritom zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyslený trestný čin.

Súd sa stotožnil s návrhmi na uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou
obžalovanému, pretože spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a spáchal ho pod vplyvom
alkoholu, u obžalovaného bola zistená závislosť na alkohole v III. stupni chronického alkoholizmu s
návykom a závislosťou od alkoholu, pričom potreba jeho uloženia vyplynula aj ako nevyhnutnosť jeho

budúcej úspešnej resocializácie.

V zmysle § 35 ods. 5 Tr. zákona sa pri ukladaní ochranných opatrení súd neriadi len zásadou úmernosti k
spáchanému činu, ale aj potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy
alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. U obžalovaného E. U. má súd za to, že ako jeho

nápravu aj ochranu spoločnosti a teda zároveň úplné naplnenie účelu, ktorý trestné konanie sleduje, je
možné docieliť len v spojitosti s uložením ochranného protialkoholického liečenia, a to v navrhovanej
ústavnej forme.

Obžalovaný E. U. je toho času vo výkone väzby, kde sa správa slušne, disciplinovane a neboli

zaznamenané žiadne porušenia z jeho strany. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je
nebezpečný, taktiež u neho nejde o psychopatickú osobnosť, liečbou alkoholovej závislosti je možné
odbúrať jeho agresivitu a tiež sklon k recidíve v páchaní trestnej činnosti a zároveň možno dospieť
k jeho úspešnej resocializácii pri zabezpečení bývania a zamestnania na slobode. Takto má súd za
to, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov v spojení s uloženým ochranný

protialkoholickýmliečenímvústavnejformejespravodlivý,ktorýsplníúčelsledovanýTrestnýmzákonom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, bude ním zabezpečená prevýchova obžalovaného,
teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom
pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Ohľadne návrhu obhajoby na uloženie ochranného dohľadu nad obžalovaným E. U. súd udáva, že aj keď
jehopotrebavyplynulaajzvýpovedeznalkynezodborupsychológia,nebolisplnenézákonnépodmienky
pre tento postup. V zmysle § 76 ods. 1 Tr. zákona sa ochranný dohľad obligatórne uloží páchateľovi
odsúdenému za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, čo v danom prípade
nebolo splnené, pretože obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu. Ustanovenie § 76 ods. 2 Tr. zákona

pripúšťa fakultatívnu možnosť uloženia ochranného dohľadu, ale páchateľovi úmyselného trestného
činu, ktorý už bol v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a
ukladá mu opäť nepodmienečný trest, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší spôsob života, na prostredie v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedáočakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. Z uvedeného je zrejmé, že jedným zo zákonných
podkladov na uloženie ochranného dohľadu v zmysle ods. 2 § 76 Tr. zákona je tzv. špeciálna recidíva -
už bol v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin, čo v danom

prípade nie jej splnené, a aj keď je obžalovaný recidivistom v páchaní trestnej činnosti, nejedná sa v
danom prípade o špeciálnu recidívu.

Súd ešte dodáva, že na hlavnom konaní nepripustil uplatňovanie nároku na náhradu škody maloletými
svedkami M. U., H. T. a J. T. prostredníctvom ustanoveného opatrovníka D.. Romana Zajaca, pretože v

priebehu trestného konania došlo k zmene ich procesného postavenia z poškodených na svedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.