Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/541/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208894
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4415208894.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, JUDr. Martin Máčaj,
advokát, Bratislava, Pribinova 25 proti povinnému : G. W., P..: XX.XX.XXXX, V..: XX.XX.XXXX, P. Y. P.
XXXX/XX, P. V., o vymoženie 344,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v exekúcii p o k r a č u j e s dedičom na strane povinného G. W.Á., P..: XX.XX.XXXX, V..:

XX.XX.XXXX, P. Y. P. XXXX/XX, P. V. tak, že do exekučného konania na miesto povinného vstupuje
jediný dedič: T. U., P..: XX.XX.XXXX, Y. U. XXX.

II. Súd žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
16.02.2015 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.02.2015 domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na vymoženie sumy 344,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval
na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.značka: SR 04711/14 zo dňa 27.10.2014, ktorý mal
nadobudnúť vykonateľnosť dňa 22.12.2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok).

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č.409500531 uzatvorená medzi

účastníkmi dňa 05.03.2012, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému
ako dlžníkovi úver v sume 500,00 Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 436Eur, teda celkovo zaplatiť 936,00 Eur v dvanástich splátkach po 78 Eur
(ďalej len „zmluva“).

3. V deň uzavretia zmluvy (t.j. dňa 05.03.2012) uzatvorili účastníci Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej

(čl. II predmet zmluvy) 1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku , rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútornýchpredpisovStálehorozhodcovskéhosúdu,b)predpríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky,ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných

strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úverena všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

4. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava žiadal tunajší súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaním doručeným súdu dňa 30.04.2015.

5. Dňa 18.12.2017 doručil exekútor súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, nakoľko
povinný zomrel a na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 16D/425/2015-33, Dnot 109/2015 zo
dňa 26.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2015 nadobudol dedičstvo po poručiteľovi
(pôvodnom povinnom) jediný dedič: T. U., P..: XX.XX.XXXX, Y. U. XXX.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

9. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

10. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Súd mal za overené z citovaného osvedčenia o dedičstve, že dedičstvo po poručiteľovi (pôvodnom
povinnom) nadobudla jediná dedička: T. U., P..: XX.XX.XXXX, Y. U. XXX. V predmetnej exekúcii došlo
k prechodu práv a povinností na dediča, ktoré smrťou povinného nezanikajú, ale okamihom jeho smrti
prechádzajú na dediča postupom vyššie rozpísaným a veritelia môžu od dediča žiadať uspokojenie

svojich pohľadávok a to len do výšky nadobudnutého dedičstva.

14. V danom prípade došlo k prechodu práv povinného na dediča, ktorý nie je účastníkom exekúcie a
preto súd rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičom strany v súlade s § 63 ods. 2 CSP (výrok I.).

15. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku (Exp), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

16. Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

17. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), v znení

účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a. z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,b. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

18. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

19. Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

20. V predmetnej exekúcii primárnym právnym vzťahom je vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere č. 409500531 uzatvorenej dňa 05.03.2012 (ďalej zmluva o úvere). Citovaná
zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných

prostriedkov. Na túto zmluvu je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných
ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený v
rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje úvery a naopak povinný nie je podnikateľským subjektom,
je označený menom priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia, ako základnými identifikačnými
údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní zmluvy o úvere preukázateľne nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného.

21. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v
ustanovení § 52.

22.Podľa§52ods.1OZspotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 OZ veta prvá, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

26. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27.Podľa53ods.4písm.rOZ,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní aplnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je

to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere bola
bez akýchkoľvek pochybností aj rozhodcovská zmluva vopred pripravená teda formulárová zmluva a
povinný jej obsah ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).

V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a
- je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna,
- typová zmluva),

- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie.

32. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere, zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru

a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku.

33. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.

34. Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08
ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ

má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Z
účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov
materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §
40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK
vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec

preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitnýprieskumnýinštitút-prieskumnúprávomocexekučnéhosúduresp.súdurozhodujúcehovoveci
výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je
potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe

podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45
ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo
b) ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§
45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho
skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský
rozsudoknebol,tedatak,akobytomoholurobiťsúd,kebysámrozhodovalotýchtootázkach.Môžepretosamostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či
v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či neide o

plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše

označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu zastaví resp. návrh na vykonanie exekúcie zamietne, o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd

zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

35. V predmetnej exekúcii (ako to bolo už vyššie uvedené) ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne
spotrebiteľský úver, a v danom prípade (vzhľadom na povahu účastníkov exekúcie, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy úverovej ako aj rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári a
na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V

predmetnej exekúcii bolo ďalej zistené, že povinný (dlžník) si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere, oprávnený s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej
zmluve uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní.

36. Súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva uzatvorená na pripravenom formulári, ktorý predkladá

oprávnený dlžníkom po ručnom vyplnení údajov o osobe dlžníka a výške sumy úveru a dátumu vyplnenia
tlačiva, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný nemal možnosť ovplyvniť , resp. niektoré
zmluvnédojednaniavylúčiť.Jepotrebnéuviesť,žekuzavretiurozhodcovskejzmluvymedzioprávneným
a povinným došlo v rovnaký deň (05.03.2012) ako oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere,
t.j. v čase, keď pohľadávka oprávneného ešte neexistovala a k splácaniu úveru malo dôjsť dňom

23.03.2012, t.j. v čase keď zo strany povinného ešte nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok, čo je
v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom povinného bolo v uvedený deň získať finančné prostriedky a na ich
získanie mu boli oprávneným predložené listiny, medzi ktorými bola aj rozhodcovská zmluva a zmenka.
Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ - povinný mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom
predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne

následky z neho vyplývajúce pre jeho osobu. Spotrebiteľ (ako je už vyššie uvedené) rozhodcovskú
zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa
snaží získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom

súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského
súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre
súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou
stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym

procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne
formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodcovská zmluva nebola skutočne
alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už
povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným

súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred
nezávislým a nestranným súdom. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku. Vo veci 3Cdo 146/2011 NS SR judikoval, že
„ pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovskéhosúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej doložky. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri

riešení otázky, či rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.“ (ďalšie rozhodnutia NS 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010).

37. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a to z dôvodu,
že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným
právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktoréhobyoprávnenémuvočipovinnémuvznikolnárok,ktoréhobysaoprávnenýmoholvrámciexekúcie
domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný

orgánom bez právomoci na jeho vydanie a preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (výrok II.).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.