Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2009

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/373/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307208125
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2009:2307208125.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu

R. C., F. K., S. XXX,. K., IČO: XXXXXXXX. zast. JUDr. Mag. J. Č., A. K. U. Č., s.r.o., T. X,. P.O.B. XX,.
B., IČO: XX. XXX. XXX. proti žalovanému S. P. F., B. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX. zast. JUDr. J. M., R.
X,. B. o návrhu na vydanie nehnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti parc.č. 5 druh pozemku dom s dvorom o výmere 767 m2
vedená v Pozemnoknižnej vložke 627 katastrálne územie T. vedené S. K. G. pre obec T. zapísaná na
liste vlastníctva č. 1 ako parc.č. 5/2 druh pozemku záhrady o výmere 71 m2 zastavuje.

V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou zo dňa 24.4.2007 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných - S. P. F. a O. K. vydať
žalobcovi nehnuteľnosti a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam PKV č. 71 katastrálne územie
K. parcelné čísla: 822, 823, 2140/1, 2141/1, PKV č. 74 katastrálne územie K. parcelné čísla 855/2,
856/2, 857/2, 1081, 1082, 2139, 2140/3, 2141/3, 923/2, 2352/2, PKV vložka č. 78 katastrálne územie
K., parcelné čísla: 448/3, 449, 855/1, 856/1, 857/1, 2140/2, 2141/2, 448/2, 923/1, 923/3, 2352/1, 2415,

2416, PKV č. 124 katastrálne územie K., parcelné čísla 912/1, 914/1, PKV č. 518 katastrálne územie K.,
parcelné čísla 267/2, 272, 278, 769, 782/1, 783/1, 1813/2, 1814/2, 1815/2, 1816/2, 2390, 267/1, PKV
č. 537 katastrálne územie K. parcelné čísla 207, 208, 209, 789, 790, 791, 786, 787, 788, PKV č. 636
katastrálne územie K. parcelné čísla 218, 782/2, 783/2, 784, 785, 894, PKV č. 797 katastrálne územie K.
parcelné číslo 1948, PKV číslo č. 848 katastrálne územie K. parcelné čísla 855/1, 856/1, 857/1, 448/2,
2352/1, 2415, 2416, PKV č. 849 katastrálne územie K. parcelné čísla 2139, 2140/3, 2141/3, 923/2, PKV
č. 1373 katastrálne územie K. parcelné číslo 903, PKV č. 1375 katastrálne územie K. parcelné číslo

564/2, PKV č. 1380 katastrálne územie K. parcelné číslo 519/2, PKV č. 1588 katastrálne územie K.
parcelnéčísla207,208,209,PKVč.123katastrálneúzemieT.parcelnéčísla4,5,650,858/1,PKVč.124
katastrálne územie T. parcelné čísla 678, 837, 1, 858/2, PKV č. 132 katastrálne územie T. parcelné číslo
649, PKV č. 627 katastrálne územie T. parcelné čísla 603/2, 603/3, 603/4, 4, 5, PKV č. 645 katastrálne
územie T. parcelné čísla 603/2, 603/3, 603/4, PKV č. 649 katastrálne územie T. parcelné čísla 242, 285,
300, 516, 651, 719/1, 712, 716, 717, 718, 719/2, 916.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že bol pôvodným výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľnosti,
resp. že jeho právny predchodca bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát v období od
8.mája 1945 do 1.januára 1990 avšak v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. má žalobca právo nanavrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Na základe toho žalobca dňa 24.4.2006 vyzval žalovaného
na vydanie nehnuteľnosti, avšak žalovaný neuzavrel zo žalobcom dohodu na vydanie nehnuteľnosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že výzva na vydanie sa týkala všeobecne
nehnuteľnosti zapísaných na uvedených pozemnoknižných vložkách bez ich konkrétnej identifikácie
a označenia podľa parcelných čísel a taktiež bez uvedenia konkrétneho reštitučného titulu na základe
ktorého prešli do vlastníctva štátu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca svoju výzvu nedoložil žiadnymi
dokladmi ani pozemnoknižnými vložkami, na základe ktorých svoj reštitučný nárok odvodzuje. Na

základe toho žalovaný zaslal žalobcovi stanovisko k uplatnenému reštitučnému nároku ktorým ho
upozornil,žežalobcanepredložilžiadnedoklady nazákladektorýchbybolomožnéposúdiťoprávnenosť
jeho nároku a pristúpiť k uzavretiu dohody. Žalobca doklady nepredložil ani dodatočne a obrátil sa s
vymáhaním svojho práva na súd.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomprávnychzástupcovúčastníkovkonania,výzvounavydanie

nehnuteľnosti, pozemnoknižnými vložkami ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav veci.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť

so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvaru, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých
nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.mája 1945, židovským náboženstvom
obciam od 2.novembra 1938 do 1.januára 1990.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže

uplatniť oprávnená osoba výzvou voči povinnej osobe do 30.apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zanikne.

R. C., F. K. listom zo dňa 21.4.2006 došlým S. P. F. v B. dňa 27 apríla 2006 vyzvala povinnú osobu
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. Vo výzve boli

uvedené pozemnoknižné vložky a katastrálne územie v ktorom sa majú nehnuteľnosti nachádzať.
Právnyzástupcažalobcunapojednávanídňa22.4.2008uviedol,žečosatýkavýzvyjednalosaprakticky
o rovnaké výzvy a v iných prípadoch S. P. F. uzatváral dohody o vydaní nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil,
že výzva na vydanie nehnuteľnosti spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobca uviedol, že
výzva bola písomná a bola dodržaná lehota v ktorej bola podaná. Poukázal na to, že účelom zákona

je naprávať krivdy ktoré boli spôsobené v minulosti predchádzajúcim režimom. Vo výzve boli uvedené
pozemnoknižné vložky a žalovaný mal oprávnenie si vyžiadať verejné listiny - pozemnoknižné vložky,
vedel čo je vo vlastníctve štátu a toto vydať. V zmysle reštitučného zákona mal žalovaný povinnosť byť
súčinný a poskytnúť žalobcovi doklady, ktoré by boli podkladom dohody na vydanie nehnuteľnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca - R. C., F. S. dňa 27.4.2006 doručil žalovanému - S. P. F., B. XX, B.
výzvu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle z.č. 161/2005 Z.z. V tejto výzve vyzval
žalovaného v zmysle § 5 ods. 1 zákona o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným
v PKV. Dôvodil, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo obce, čo osvedčuje zápis v
časti B pripojených pozemnoknižných vložkách, resp. v dokumentoch, ktoré na ne odkazujú. Dôvodilo

saďalej,žeR.-K.C.,F.K.jeprávnymnástúpcompopôvodnýchvlastníkochnehnuteľnosti.Kpredmetnej
výzve nebola priložená pozemnoknižná vložka, ani iné doklady. Žalovaný na výzvu reagoval listom z
10.7.2006, keď uviedol, že k výzve neboli doložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočnosti
podľa § 3 zákona a tiež neboli uvedené a špecifikované pozemky, na ktoré sa výzva vzťahuje. V
priebehu konania žalovaný poukázal na to, že výzva, ktorá mu bola doručená, nespĺňala náležitosti

požadované zákonom, predovšetkým uvedené v § 5 zákona a preto nebol nárok žalobcu uplatnený
riadne a včas.

Spornou skutočnosťou v predmetnom spore medzi účastníkmi a preto i základnou požiadavkou na
vyriešenie bola otázka splnenia náležitosti písomnej výzvy zo strany žalobcu a to v prekluzívnej lehote

do 30.4.2006.Písomná výzva v zmysle § 5 ods. 1 zákona, aby vyvolala zákonom sledované účinky, musí zodpovedať
všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu a musí tiež zodpovedať špeciálnym podmienkam
stanoveným v § 5 ods. 1 zákona.

Musí byť teda platným právnym úkonom v zmysle Občianskeho zákonníka a mala by byť vybavená
náležitosťami uvedenými v špeciálnom právnom predpise.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Písomný právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný. Zrozumiteľnosť právneho úkonu má značný
význam preto, aby z prejavu vôle konajúceho subjektu bol adresát objektívne schopný pochopiť, čoho sa
týmto právnym úkonom konajúci domáha. Právny úkon pritom musí byť zrozumiteľný vo všeobecnosti,
teda aby bol význam použitých výrazových prostriedkov všeobecne objasniteľný. Právny úkon musí byť

aj určitý, teda nie vnútorne rozporný.

Písomnú výzvu možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý musí spĺňať náležitosti
predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon ( najmä náležitosti uvedené v ustanoveniach
§ 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ), ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby

jej vydala veci, ktoré mala v držbe ku dňu účinnosti zákona a ktoré boli odňaté spôsobom uvedeným v
zákone. Bližšie obsahové náležitosti výzvy zákon nepredpisuje.

V prejednávanej veci právny úkon - výzva nie je zrozumiteľná, pretože čoho sa žalobca domáha
uviedol len všeobecne, bez individualizácie veci. Uviedol len, že žiada o navrátenie vlastníctva k

nehnuteľnostiam uviedol katastrálne územie, číslo pozemnoknižnej vložky - neuviedol ku ktorým
nehnuteľnostiam t.j. ku ktorej parcele, túto neidentifikoval, individuálne neučil, nehovoriac o tom,
že neustanovil druh nehnuteľnosti a jej výmeru. Tento právny úkon nebolo možné považovať za
zrozumiteľný ani pomocou výkladového pravidla uvedeného v ustanovení § 35 ods. 3 OZ, pretože
chýbajúce údaje v právnom úkone nie je možné nahradiť ( neuvedenie parcely a jej čísla parcely ).

Predmetná výzva žalobcu nie je zrozumiteľná, pretože žalobca v nej neoznačil nehnuteľnosť, ktorej
vydania sa domáha a v zmysle § 5 ods. 1 zákona neuviedol tiež, akým spôsobom prešla predmetná
nehnuteľnosť do vlastníctva štátu. Podľa § 5 ods. 1 zákona sa nemožno domáhať vydania veci určenej
druhovo, ale iba určenej individuálne. Musí ísť o vec pôvodnú, t.j. štátom prevzatú a nie inú, napr. aj

druhovo zodpovedajúcu. Povinnosť preukázať, ako k odňatiu veci došlo, zaťažuje oprávnenú osobu.

Pochybnosti, ktoré vznikli v súvislosti s obsahom výzvy žalobcu zo dňa 21.4.2006 by mohlo odstrániť
priloženie pozemno-knižných vložiek k písomnej výzve, z ktorého podkladu by bolo možné všetky
relevantné skutočnosti bez pochybností zistiť. Pozemnoknižná vložka bola doložená až s podaním

žaloby, teda v čase keď možnosť vrátenia nehnuteľnosti neexistovala, pretože neuplatnením práva
riadne a včas právo sa prekludovalo.

Žalobca svojím podaním došlým na súd 29.4.2009 vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti
parcela č. 5 druh pozemku dvor s domom o výmere 767 m2 vedená v Pozemnoknižnej vložke č. 627

katastrálne územie T. vedené S. K. G. pre obec T. zapísaná na liste vlastníctva č. 1 ako parcela č. 5/2
druh pozemku záhrady o výmere 71 m2 na základe čoho súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1,2
Občianskeho súdneho poriadku v tejto časti konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto

ustanovenia ak sú len dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trovkonania,uviedolskutočnostiadôkazypriprvomúkone,ktorýmupatril,toneplatíakúčastníkkonania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Štát v priebehu rokov na ktoré sa vzťahuje reštitučný zákon odňal, znárodnil, zobral a iným spôsobom
sa zmocnil majetku, ktorý patril cirkvám a náboženským spoločnostiam. Majetok ktorý štát takto získal
- poľnohospodársku pôdu zveril do správy žalovaného ktorý týmto majetkom disponuje a mimo iného
berie z neho plody a úžitky.Ako to vyplýva z komentára k ustanoveniu § 150 Občianskeho súdneho poriadku aplikácia tohto
ustanoveniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady

trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť však o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania.

Keby štát nebol odňal nehnuteľnosti žalobcovi v období na ktoré sa vzťahuje reštitučný zákon nebolo by
došlo k súdnemu sporu. V tomto videl súd výnimočnosť prípadu nehladiac na to, že tieto nehnuteľnosti
štátu zostali a bral a bude brať z nich úžitky.

Na druhej strane žalobca prišiel o vlastníctvo k veciam z ktorých mohol mať prospech a úžitok k
financovaniu svojej činnosti. Žalobca k spisu pripojil daňové priznanie za rok 2007 a 2008. Z daňového

priznania za rok 2007 vyplýva, že príjem žalobcu činil 36 688 Sk a daň na úhradu činila 6 971 Sk. V
roku 2008 bol príjem žalobcu 38 522 Sk a daň na úhradu činila 7 319 Sk. Keby súd zaviazal žalobcu
ako neúspešného účastníka v konaní k náhrade trov bolo by to pre žalobcu likvidačné - ohrozujúce
jeho činnosť vzhľadom na jeho príjem deklarovaný v daňovom priznaní. Na druhej strane nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému žiadnym podstatným spôsobom neovplyvní jeho činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.