Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014148

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119014148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného W. Y. na
hlavnom pojednávaní konanom 4. júla 2019 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. Y., narodený XX. septembra XXXX v E., H. republika, trvale bydliskom V., prechodne
bydliskom bez prihlásenia C. C., B. C. č. XXX

je vinný , že

dňa 13.07.2018 prevzal od poškodenej Z. B. zálohu 1.526,- € na nákup materiálu určeného na realizáciu
murárskych prác pri obnove bytového jadra bytu číslo 20 na adrese C., Q. S. XX, hoci už v čase prevzatia
zálohy vedel, že prostriedky použije na výplatu robotníkov na inej stavbe, čím spôsobil poškodenej Z.
B. škodu 1.526,- €,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

čím spáchal

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno
l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek
8 Trestného zákona na trest odňatia slobody 6 (šesť) mesiacov s odkazom na § 49 odsek 2 Trestného
zákona nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Z.
B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom S. škodu 1.526,- €.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 12.03.2019 na obžalovaného
obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci podľa § 353 ods. 1 Tr. por. vydal 13.03.2019 trestný rozkaz 1T 10/2019, ktorým
obžalovanému uložil trest odňatia slobody 6 mesiacov nepodmienečne (s poukazom na § 49 ods. 2 Tr.
zák.),naktoréhovýkonobžalovanéhozaradildoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia
a zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu.

Obžalovaný proti v konaní vydanému trestnému rozkazu podľa § 355 ods. 1 Tr. por. 13.11.2017 podal
odpor, v ktorom uviedol, že poškodenú úmyselne nezavádzal. Bola to len nešťastná zhoda okolností.
Peniazenepoužilpresebaačiastočnevykonalmurárskepráce,konkrétnevymurovaniejadra,demontáž
starého jadra, vodovodné rozvody a elektroinštalačné práce. Vráteniu peňazí sa nebráni a keď mu má
byť uložený trest, tak žiada podmienečný.

Postupujúc podľa § 355 ods. 3 Tr. por. súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na 04.07.2019.
Toto hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli splnené podmienky
takého postupu podľa § 252 ods. 2 Tr. por..

Pokiaľ obžalovaný v deň konania hlavného pojednávania, približne jednu hodinu pred jeho začiatkom,

telefonicky oznámil, že sa hlavného pojednávania nezúčastní, nakoľko deň predtým vyrazil zo Salzburgu
a nasadol na opačný vlak (č.l. 57), k tomu súd v prvom rade dodáva, že obžalovaný nepožadoval
hlavné pojednávanie odročiť, ale len oznámil dôvod jeho neúčasti na ňom. Ďalej, pokiaľ aj obžalovaný
svoju neprítomnosť ospravedlnil popísanými skutočnosťami, súd toto ospravedlnenie vyhodnotil ako
nedôveryhodné, obštrukčné a špekulatívne, ktorého cieľom bolo oddialiť konečné rozhodnutie vo veci.

V načrtnutej súvislosti súd dáva do pozornosti, že hoc obžalovanému podľa jeho vlastného vyjadrenia
údajný dôvod nemožnosti dostaviť sa na hlavné pojednávanie bol známy deň pred konaním hlavného
pojednávania, obžalovaný tento súdu oznámil telefonicky len približne jednu hodinu pred konaním
hlavného pojednávania, teda oneskorene. Navyše, údajný dôvod nemožnosti dostaviť sa na hlavné
pojednávanie obžalovaný súdu nijakým spôsobom nepreukázal. V neposlednom rade je potrebné

zdôrazniť, že termín konania hlavného pojednávania bol obžalovanému známy s dostatočným časovým
predstihom (predvolanie osobne prevzal 06.06.2019), a teda obžalovaný mal dostatok času na to, aby
si svoje osobné veci mohol zariadiť tak, aby sa hlavného pojednávania zúčastnil.

Súd preto po preskúmaní spisu a vyhodnotení vyššie popísaného prístupu obžalovaného k veci, dospel

k záveru, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného na hlavnom pojednávaní a zároveň obžaloba bola obžalovanému riadne doručená
(obžalobu osobne prevzal 24.04.2019), obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný
(predvolanie osobne prevzal 06.06.2019), boli zachované všetky práva obžalovaného podľa § 252 ods.
2 písm. b) Tr. por. a obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti

upozornený (predvolanie osobne prevzaté 06.06.2019). Preto súd aplikujúc 252 ods. 2 v spojení s § 255
ods. 2 Tr. por. rozhodol, že hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania (podľa § 258 ods. 4 Tr. por.), výsluchom poškodenej Z., čítaním

zápisnice o výsluchu svedka JUDr. Q. K. (podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ako aj čítaním listinných
dôkazov v spise sa nachádzajúcich, konkrétne príjmového pokladničného dohľadu (č.l. 29), správy
Mesta Trenčín (č.l. 30), správy Sociálnej poisťovne (č.l. 32), odpisu z registra trestov týkajúceho sa
obžalovaného (č.l. 34), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov týkajúceho sa obžalovaného (č.l. 36)
a odporu podaného obžalovaným (č.l. 51).

Obžalovaný 18.01.2019 ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol, že si je plne vedomý, že prevzal
od poškodenej peniaze, a to 1.526,- €. Povedal jej, že za peniaze nakúpi materiál určený na dokončenie
prác na jej byte v Trenčíne na ulici Q., ktorý si poškodená za jeho prítomnosti v Merkury markete v
Trenčíne aj vybrala. Peniaze nepoužil na nákup materiálu, ale na vyplatenie robotníkov na inej stavbe.

V čase, keď aj peniaze mal, tieto poškodenej nevrátil, ale použil ich na iné účely. Poškodenej chcel
peniaze vrátiť do konca roka, lebo mal dokončiť práce na bytovke v obci Považany, avšak toto sa mu
nepodarilo. Budú mu však vyplatené peniaze za práce na uvedenej bytovke, pričom sa už kontaktoval
s poškodenou a dohodli sa, že jej peniaze prevedie prostredníctvom Slovenskej pošty. Jeho konanie homrzí, je si vedomý toho, že poškodenú uviedol do omylu a spôsobil jej škodu tým, že jej peniaze použil
na iné účely, ako na tie, na ktoré mu ich poškodená dala. Túto škodu však chce uhradiť a to urobí v
najbližších dňoch.

Poškodená Z. B., nar. XX.XX.XXXX pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstate zotrvala na tom,
čo uvádzala už v prípravnom konaní, keď uviedla, že v mesiaci jún 2018 sa rozhodla, že prerobí svoj byt
č. 20 na 5. poschodí na adrese C., Q. S. XX, kde býva. Konkrétne chcela vykonať rekonštrukciu bytového
jadra. 20.06.2018 jej zatelefonoval obžalovaný s tým, že by vykonal obhliadku bytu a následne aj

rekonštrukciu. Potom sa s obžalovaným stretla v byte, kde mu po vykonaní obhliadky na jeho požiadanie
vyplatila zálohu 1.700,- € za prácu a na nákup materiálu, pričom toto prebehlo v poriadku. Čo sa týka
sumy 1.700,- € je teda všetko v poriadku. Následne 11.07.2018 obžalovaný začal s rekonštrukciou bytu,
pričom už dňa 13.07.2018 si od nej vyžiadal ďalšiu zálohu 1.526,- €, o čom má aj doklad, ale ešte
predtým, ako mu zálohu vyplatila, išli spolu do predajne Merkury marketu v Trenčíne na Bratislavskej
ulici, kde si vybrala dlažbu a ostatné veci potrebné k dokončeniu rekonštrukcie bytu. Od tej doby,

kedy obžalovanému vyplatila druhú zálohu, obžalovaný už nepokračoval v rekonštrukcii bytu, viackrát
mu telefonovala, ale on ju len zavádzal so slovami, že príde na druhý deň, lebo musí robiť aj na
iných zákazkách. Potom sa s týmto problémom obrátila na svedka JUDr. Q. K., ktorý zatelefonoval
obžalovanému,ktorýmupovedal,ženaprácachnemôžepokračovaťažefinančnúhotovosťpoškodenej
vráti. Uviedol aj to, že za peniaze ktoré mu poškodená vyplatila, žiadny materiál nenakúpil, ale ich použil

na iný účel. Odvtedy sa obžalovaný zatajovať a prestal komunikovať. Naposledy jej telefonoval dvakrát
asi v polovici januára 2019 s tým, že jej pošle sumu 500,- €, avšak do konania hlavného pojednávania
jej nič neprišlo. Odvtedy sa neozval. Podvodným konaním obžalovaného jej vznikla škoda 1.526,- €.

Svedok Q.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX 22.02.2019 ku skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu,

vypovedal,ževmesiaciaugust2018hopožiadalaopomocjehoznámapoškodenástým,žeobžalovaný
u nej vykonáva rekonštrukciu bytového jadra na adrese Trenčín, Q. S. č. XX, práce na rekonštrukcii
bytu začal, ale po tom, ako od poškodenej zobral druhú zálohu 1.526,-€, viac už na rekonštrukcii bytu
nepokračoval. Preto ho poškodená požiadala, aby obžalovanému zatelefonoval, keďže poškodenej sa
začal vyhýbať. Poškodená mu poskytla telefónne číslo na obžalovaného, tomuto osobne zatelefonoval

a keď mu telefón nebral, tak som mu 06.08.2018 a 10.08.2018 poslal SMS správu. Po druhej správe mu
obžalovaný zatelefonoval a v rozhovore uviedol, že ho táto situácia mrzí a že za druhú zálohu nenakúpil
žiadny materiál, pričom už pri preberaní druhej zálohy vedel, že dohodnuté práce pre poškodenú
nedokončí z dôvodu, že nemal zamestnancov, pracovali v Dolnej Súči a má aj nejaký problém s lešením
na stavbe. Peniaze od poškodenej prevzal, aby vyriešil iný problém. Následne sa sa ho opýtal, či si je

vedomý toho, že sa dopustil na poškodenej podvodu k čomu uviedol, že si je toho vedomý a že peniaze
poškodenej vráti v troch splátka po 500,- €. Keďže obžalovaný poškodenej splátku neuhradil a prestal
komunikovať, tak mu 11.09.2018 poslal SMS, že poškodená podala v tejto veci trestné oznámenie. Na
túto SMS už obžalovaný nereagoval.

Z príjmového pokladničného dokladu vyplynulo, že poškodená obžalovanému odovzdala sumu 1.526,-
€ (326 + 1.200) ako zálohu predstavujúcu doplatok za dlažbu a obklad do kúpeľne.

Zo správy Mesta Trenčín z 14.01.2019 vyplynulo, že mesto neeviduje priestupok, ktorý by spáchal
obžalovaný a prejednával Mestský úrad v Trenčíne.

Z odpovede Sociálnej poisťovne z 07.01.2019 vyplynulo, že obžalovaný k uvedenému dátumu bol
vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného.

Z odpisu z registra trestov GP SR z 28.02.2019 vyplynulo, že obžalovaný bol v období od roku 1989 do

2/2019 celkom trinásťkrát trestne stíhaný, a to za rôznorodú, prevažne majetkovú trestnú činnosť. Už
v roku 2003 mu bol uložený prvý nepodmienečný trest odňatia slobody, a to v súvislosti so spáchaním
trestných činov marenia výkonu úradného rozhodnutia a podvodu. Ďalší nepodmienečný trest odňatia
slobody bol obžalovanému uložený v roku 2005 v súvislosti so spáchaním trestného činu úverového
podvodu. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súd Trenčín 4T 102/2017

z 11.08.2017, právoplatným 31.08.2017, a to v súvislosti so spáchaním trestného činu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody 30 mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne
odložil a obžalovanému určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody 48
mesiacov, pričom skúšobná doba plynie do 01.09.2021.Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR z 28.02.2019 vyplynulo, že obžalovaný sa v období od
19.02.2015 do 28.02.2019 dopustil celkom troch priestupkov. V dvoch prípadoch sa jednalo o priestupok

na úseku dopravy. Obžalovaný tiež ale spáchal priestupok na tom skutkovom základe, že si niekedy
začiatkom mesiaca február 2015 od Z. M. v C. mal zobrať zálohu 170,- € na nákup stavebného materiálu,
ale tento nedodal a ani nevrátil zálohu, čím poškodenému spôsobil škodu 170,- €.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, zhodnotiac vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods.

12 Tr. por., súd dospel k záveru, že bez akýchkoľvek rozumných pochybností sa skutok, ktorý bol
obžalovanému kladený za vinu, stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
podvodu podľa § 221 ods. l Tr. zák. a tento spáchal obžalovaný.

Objekt a subjekt skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 Tr. zák., súd len stručne uvádza, že
objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane cudzieho majetku pred spôsobením škody na ňom

zo strany páchateľa tohto trestného činu. Subjekt (páchateľ) je pritom vymedzený všeobecne („kto“),
a teda páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek osoba spĺňajúca predpoklady trestnej
zodpovednosti (§ 22 a 23 Tr. zák.).

Pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1

Tr. zák., vyžaduje sa konanie, ktorým páchateľ na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a zároveň spôsobenie na cudzom majetku
malej škody. I naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty bolo v konaní vykonaným dokazovaním bez
akýchkoľvek pochybností dokázané.

Vyplynulo totiž, že obžalovaný od poškodenej na jeho žiadosť prevzal zálohu 1.526,- € na nákup
materiálu určeného na realizáciu murárskych prác pri obnove bytového jadra bytu, ktorý obýva
poškodená, hoci už v čase prevzatia tejto zálohy vedel, že prostriedky použije na výplatu robotníkov
na inej stavbe. V toho dôsledku bola poškodenej spôsobená škoda rovnajúca sa prevzatej zálohe.
Toto bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo z výsluchu obžalovaného, poškodenej B., svedka Q.. K. i

oboznámeného príjmového pokladničného dokladu.

Je najmä potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa k spáchaniu stíhaného skutku už v prípravnom konaní
v celom rozsahu doznal. Pokiaľ v podanom odpore zmenil svoj postoj a uviedol, že poškodenú
úmyselne nezavádzal a celé to bola len nešťastná zhoda okolností, túto zmenu postoja obžalovaného,

resp. jeho obranu súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, účelovú, učinenú s cieľom vyhnúť sa uloženiu
nepodmienečného trestu, ktorého uloženie vzhľadom na v konaní vydaný trestný rozkaz (obsahujúci
mimo iného i odkaz na § 49 ods. 2 Tr. zák. ako dôvod ukladania nepodmienečného trestu) musel
rozumne predpokladať. Nedôveryhodnosť a účelovosť obrany obžalovaného pritom vyplýva z viacerých
skutočností. V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že obžalovaný svoj postoj k stíhanému skutku

zmenil až po tom, ako mu bol doručený už spomenutý trestný rozkaz. Ďalej tiež z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný viackrát vrátenie peňazí poškodenej prisľúbil, pričom svoje sľuby
nikdy nedodržal. Dokonca napriek tomu, že vrátenie peňazí poškodenej deklaroval aj v podanom
odpore i toto sa ukázalo ako zavádzajúce, keďže do konania hlavného pojednávania poškodenej
nevrátil nič a ani sa s ňou neskontaktoval. Aj toto potom nepochybne má určitú výpovednú hodnotu

vo vzťahu k dôveryhodnosti obžalovaného. Rovnako v tejto súvislosti nemohol zostať nepovšimnutý
postoj obžalovaného v konaní, keď mu nepochybne bola daná možnosť riadne sa pripraviť na hlavné
pojednávanie, na toto sa dostaviť a osobne situáciu vysvetliť, presvedčiť súd o svojej obrane, pričom len
v dôsledku jeho popísaného ľahostajného postoja sa svojou neúčasťou na hlavnom pojednávaní o túto
možnosť pripravil. V neposlednom rade tiež neuniklo pozornosti súdu, že obžalovaný bol už v minulosti

viackrát odsúdený ako následok jeho podvodného konania, za čo mu okrem iného boli ukladané aj
nepodmienečné tresty odňatia slobody. V roku 2015 sa obžalovaný dokonca dopustil podvodného
konania s rovnakým modusom operandi (len pre to, že nebola spôsobená malá škoda, nejednalo sa o
trestný čin, ale priestupok) ako v prípade stíhaného skutku. Nepochybne sa teda ohľadne obžalovaného
jedná o osobou nielen schopnú, ale aj majúcu sklony k stíhanému konaniu. Práve z uvedených dôvodov

je potom obranu obžalovaného potrebné považovať za nedôveryhodnú a účelovú.

Pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zák. vyžaduje sa, aby páchateľ konal úmyselne (§ 17 Tr. zák.), a to vo forme priameho (§ 15 písm. a)Tr. zák.), alebo nepriameho (§ 15 písm. b) Tr. zák.) úmyslu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, keď vedel, že ak prevezme zálohu od poškodenej a
túto nepoužije na určený ním deklarovaný a poškodenou požadovaný účel (nákup tovaru), ale na účel

iný (vyplatenie robotníkov), poškodenú podvedie, pričom s týmto následkom bol uzrozumený, keďže sa
takého konania dopustil. Tento záver súdu okrem iného vyplýva z už skorších odsúdení obžalovaného za
totožnú (podvodnú) trestnú činnosť, keď následok podvodného konania bol obžalovanému nepochybne
zrejmý.

Prihliadnuc na závery vyššie uvádzané bol obžalovaný uznaný vinným zo skutku tak, ako je tento
uvedený vo výroku rozsudku, ktorým obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu podvodu podľa § 221 ods. l Tr. zák..

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného súd vychádzal z predpokladov podľa § 34 Tr.
zák., pričom poukazuje najmä na to, že :

- obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., kde
trestná sadzba je až 2 roky, čo je až 24 mesiacov,

- postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. boli u obžalovaného zistené dve poľahčujúce okolnosti, a to

podľa § 36 písm. l), keď sa ku skutku priznal a skutok úprimne oľutoval (v prípravnom konaní) a podľa
§ 36 písm. n), keď svojím prístupom k veci napomáhal orgánom činným v trestnom konaní v objasnení
jeho trestnej činnosti a zároveň jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už v
minulosti bol odsúdený za trestný čin (napríklad odsúdenia obžalovaného v rokoch 2003 a 2005 tak,
ako sú tieto popísané vyššie); pri skúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo preto

potrebné vychádzať z pomeru 2:1 v prospech poľahčujúcich okolností a aplikujúc § 38 ods. 3 a § 38
ods. 8 Tr. zák. upraviť trestnú sadzbu uvedenú vyššie znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, teda
vychádzať z trestnej sadzby až 16 mesiacov,

- obžalovaný (s odkazom na § 122 ods. 13 Tr. zák.) spáchal skutok podľa výroku tohto rozsudku

13.07.2018, teda v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, keď podľa
trestného rozkazu Okresného súd Trenčín 4T 102/2017 z 11.08.2017 táto plynie od 01.09.2017 do
01.09.2021; aplikujúc § 49 ods. 2 Tr. zák. teda obžalovanému musel byť uložený trest odňatia slobody
nepodmienečný,

- obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku podľa výroku tohto rozsudku
vo výkone trestu odňatia slobody; aplikujúc § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon uloženého
trestu odňatia slobody teda obžalovaný musel byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Prihliadnuc na všetky vyššie uvádzané skutočnosti ako aj vo výroku tohto rozsudku uvedené ust. Tr.
zák., súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody 6 mesiacov nepodmienečne, teda pri dolnej hranici
trestnej sadzby upravenej podľa druhej odrážky vyššie. Takýto trest, aj s poukazom na v minulosti
uložené i nepodmienečné tresty odňatia slobody nevedúce k náprave obžalovaného, považoval za
dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným a výchovu obžalovaného k tomu,

aby dobudúcna viedol riadny život. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Aplikujúc § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu,
spôsobenie ktorej, rovnako ako výška ktorej, vyplynuli z vykonaného dokazovania.

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.