Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 9, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214233776
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7214233776.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci navrhovateľky: K. C., narodená:

XX.XX.XXXX, bytom: K. H. R., C. Č..XXXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Katarína Adamovská, sídlo:
Žižkova č. 6, Košice, proti odporcovi, t.j. osobe povinnej platiť výživné: C. C., narodený: X.X.XXXX,
bytom: P. Č.. X, E., zastúpený advokátom: JUDr. Rastislav Lenart, sídlo: Pollova č. 32, Košice, v konaní
o zvýšenie výživného pre dospelé dieťa

r o z h o d o l :

I. Návrh odporcu na prerušenie konania zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. značka 23P/305/2008 zo dňa 16.6.2009 sa na obdobie od

23. decembra 2014 do 1. júla 2015 mení takto: Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške
200,- eur mesačne.

III. Dlžné výživné za obdobie od 23. decembra 2014 do 1. júla 2015 vo výške 1.071,46 eur je odporca
povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Konanie v prevyšujúcej časti zastavuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na Okresný súd Košice II dňa 23.12.2014 domáhala, aby
súd zmenil Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. značka 23P/305/2008 zo dňa 16.6.2009 na obdobie
od 23.12.2014 do budúcna tak, že zvýši odporcovi výšku výživného, ktoré má platiť navrhovateľke na
sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného, sa podstatne
zmenili jej životné náklady. Poukázala pri tom na skutočnosť, že študuje na strednej škole v zahraničí
(Praha), s čím sú spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie živobytia a štúdia.

2. Podaním zo dňa 3.12.2015 zobrala navrhovateľka svoj návrh čiastočne späť a to tak, že svoj návrh
zobrala späť v časti o zvýšenie výživného od 1.7.2015 do budúcna. Toto svoje konanie odôvodnila
skutočnosťou, že dňom 30.6.2015 ukončila svoje štúdium, o čom súdu predložila ako dôkaz svoje
maturitné vysvedčenie.

3. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí. Toto svoje stanovisko odôvodnil tvrdením,

žepodľajehoinformáciínavrhovateľkadlhodobožijeapracujevzahraničí,konkrétnevČeskejrepublike.
Poukázal na to, že navrhovateľka neuviedla, z akých zdrojov a v akej výške uhrádza platby súvisiace
s údržbou bytu, v ktorom býva. Zároveň namietal, že navrhovateľka nepodpísala plnomocenstvo, ktoré
mala udeliť svojej právnej zástupkyni. Taktiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice- okolie pod sp. značkou 14C/17/2013 prebehlo obdobné konanie, ktorým súd návrh na zvýšenie
výživného zamietol. Na pojednávaní dňa 31.5.2016 navrhol odporca konanie prerušiť, pretože na
Okresnom súde v Rožňave prebieha iné konanie, kde sa určuje vyživovacia povinnosť odporcu k

jeho ďalšiemu dieťaťu. Odporca na podporu svojho stanoviska tiež uviedol, že príjem uvedený v jeho
príslušných mzdových listoch nie je jeho čistým príjmom, pretože čiastočne ide aj o diéty, ktoré boli
určené na zabezpečenie jeho stravy a ubytovania pri výkone práce v zahraničí

4. Odporca je otcom navrhovateľky. Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy

určená Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka 23P/305/2008 zo dňa 16.6.2009 a to tak,
že odo dňa 1.4.2009 bolo výživné pre navrhovateľku znížené na sumu vo výške 33,19 eur mesačne.
Takto určené výživné zohľadňovalo aktuálne pomery účastníkov, konkrétne vek a potreby navrhovateľky,
príjem jej matky a tiež zohľadnil pomery odporcu, konkrétne skutočnosť, že v danom čase sa odporca
stal nezamestnaným.

5.Zdôvodu,ženavrhovateľkazobralasvojnávrhčiastočnespäť(výživnépožadujezvýšiťibazaobdobie
od 23.12.2014 do 1.7.2015), súd pre rozhodnutie vo veci samej skúmal pomery, respektíve zmenu
pomerov účastníkov iba za toto obdobie. Zmeny, ktoré nastali oproti stavu k poslednému rozhodovaniu
o výške výživného sú uvedené v nasledovných odsekoch tohto odôvodnenia (odseky 6 - 8).

6. Navrhovateľka sa v danom čase (od 23.12.2014 do 1.7.2015) pripravovala na svoje budúce
zamestnanie a to formou denného štúdia v 4. A triede na Súkromnej strednej škole cestovného ruchu
ARCUS, s.r.o. v Prahe. Toto štúdium úspešne ukončila zložením predpísaných maturitných skúšok.
Ubytovanie mala zabezpečené bezodplatne v byte svojej tety, na stravu a ostatné jej výdavky jej
prispievala matka, respektíve rodina teta u ktorej bývala), školné na súkromnej škole jej uhrádzala jej

teta. Na štúdium v Prahe sa prihlásila z finančných dôvodov po tom, čo jej to navrhla jej teta, pretože jej
mama doma nedokázala zabezpečovať výživu a ostatné potreby navrhovateľky pri jej štúdiu v Košiciach.
Navrhovateľkine výdavky v danom období boli nasledovné: školné na rok 20014/2015 vo výške 827,19
eur, študijné materiály 73,86 eur, ročné poplatky za študijné zájazdy 984,86 eur, výdavky na stravu,
26,07 eur na MHD (za 3 mesiace), cestovné na Vianoce 30,85 eur (Praha - Košice - Praha), mobilný

telefón 17,- eur mesačne, ročný poplatok do knižnice 3,62 eur, ročná ISIC karta 8,69 eur, výdavky na
oblečenie a hygienické potreby a minimálne náklady na záľuby (šport, kultúra).

7. Záver o zmene pomerov ohľadom osoby odporcu si súd s ohľadom na jeho pasívne správanie sa v
tomto konaní urobil z obsahu Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/251/2014 zo dňa

28.11.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Co/20/2015 zo dňa 22.6.2015
a z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Rožňava sp. zn. 5P/11/2013 (č.l. 75 - 102). Konkrétne
zmeny na strane odporcu sú také, že mu okrem navrhovateľky a jej bratovi Branislavovi pribudli dve nové
vyživovacie povinnosti a to voči maloletej Karolíne a Viktorovi, pričom ohľadom určenia výživného pre
maloletú Karolínu momentálne prebieha súdne konanie na Okresnom súde v Rožňave (matka maloletej

Karolíny požaduje priznať výživné vo výške 170,- eur mesačne). Podľa vyjadrenia ÚPSVaR zo dňa
7.3.2013 (č.l. 80) prispieval odporca na výživu Viktora mesačne sumou vo výške 25,- eur. Rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/251/2014 zo dňa 28.11.2014 bolo vo vzťahu ku bratovi
navrhovateľky Branislavovi zvýšené výživné na sumu 150,- eur mesačne od 28.9.2012 do budúcna.

8. Odporca bol v čase od decembra 2014 do júla 2015 zamestnancom spoločnosti VIROTRANS, s.r.o.,
kde za toto obdobie priemerne mesačne zarobil sumu vo výške 1.454,91 eur (vrátane diét a vreckového).

9. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“): „(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“

12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.“

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine: „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.“

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.“

15. Obdobne podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku: „Rozsudok vo veciach výživného možno
na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.“

16. Na základe vykonaného dokazovania súd spoľahlivo zistil, že odporca ako otec navrhovateľky je
osobou povinnou platiť výživné. Navrhovateľka sa v danom období (23.12.2014 - 1.7.2015) pripravovala
na svoje budúce povolanie a to formou denného štúdia na strednej škole a preto ešte stále nebola
objektívne spôsobilá sa sama živiť.

17. Od poslednej úpravy výšky výživného pre navrhovateľku, t.j. od 1.4.2009 došlo k zásadnej zmene
pomerov a to v tom zmysle, že navrhovateľka sa medzičasom stala študentkou strednej školy, t.j.
zvýšil sa jej stupeň vzdelania a je staršia, čím sa jednoznačne zvýšili jej náklady na jej stravovanie,
ošatenie, uspokojenie ďalších nevyhnutných potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať

obaja rodičia navrhovateľky. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu dieťaťa je objektívna
okolnosť, ktorá sama osebe odôvodňuje zvýšenie výšky výživného. Na strane odporcu síce pribudli
dve nové vyživovacie povinnosti, čím mu vznikli nové vyživovacie povinnosti v sume do 195,- eur (viď
ods. 7), ale taktiež došlo k zásadnej zmene aj na strane odporcu a to v tom zmysle, že sa podstatným
spôsobom zvýšil jeho finančný príjem. Súd ako príjem zohľadnil celú čiastku jeho príjmov obdobne ako

to vykonal Okresný súd Košice - okolie vo svojom Rozsudku sp. zn. 19P/251/2014 zo dňa 28.11.2014
(č.l. 98), pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporca počas celého priebehu
tohto mimosporového konania žiadnym spôsobom nedeklaroval výšku svojich výdavkov v súvislosti so
zabezpečením svojich nákladov na stravu a ubytovanie, hoci mal na to viac ako 3 roky.

18. Uvedená skutočnosť (zmena pomerov) podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona
o rodine ako aj § 157 Civilného mimosporového poriadku umožňuje na základe návrhu navrhovateľky
zmeniť skorší rozsudok, ktorým bola upravená výška výživného pre navrhovateľku.

19. Pri samotnom určení zmeny výšky výživného súd vychádzal zo zásad ustanovených v § 75 ods. 1

Zákona o rodine, t.j. zobral do úvahy odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery odporcu, pričom tiež podľa §62 ods. 5 Zákona o rodine výživné pre navrhovateľku
uprednostnil pred ostatnými výdavkami odporcu.

20. Námietky odporcu v súvislosti so splnomocnením, ktoré udelila svojej právnej zástupkyni súd

nepovažuje za opodstatnené, nakoľko navrhovateľka jednoznačne potvrdila pravosť svojho podpisu na
udelenej plnej moci a to svojim podaním zo dňa 3.3.2015, ktoré osobne podpísala, pričom pravosť jej
podpisu na tomto podaní bola úradne overená (č.l. 37).

21. Ďalšia námietka odporcu ohľadom existencie konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie

sp. zn. 14C/17/2013 je taktiež bezpredmetná, pretože toto konanie bolo právoplatne skončené ku dňu
21.6.2014 zamietavým Rozsudkom zo dňa 10.4.2014. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci neexistuje
prekážka začatého konania a rovnako tu nejde ani o prekážku rozhodnutej veci, pretože predmetomtohto konania o zvýšenie výživného bolo iné obdobie (návrh bol podaný v roku 2012 a konanie skončené
rozsudkom zo dňa 10.4.2014).

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného tak, ako je to uvedené vo
výroku II. tohto rozsudku. Vo výroku III. rozsudku po matematickom prepočte vyčíslil súd dlžné výživné,
ktoré navrhovateľke za príslušné obdobie patrí. Za mesiac december 2014 súd priznal navrhovateľke
pomernú časť zvýšeného výživného (suma 58,06 eur) a za ostatné mesiace, január 2015 až jún 2015,
súd za každý tento mesiac vyrátal dlžné výživné už v plnom rozsahu (6 x po 168,81 eur nad pôvodne

priznaných 33,19 eur).

23. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.“

24. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku: „Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.“

25. Odporca svojim návrhom na pojednávaní dňa 31.5.2016 navrhol prerušiť konanie a to z dôvodu, že
na Okresnom súde v Rožňave prebieha iné konanie, kde sa určuje vyživovacia povinnosť odporcu k jeho

ďalšiemu dieťaťu. Súd sa oboznámil s obsahom príslušného spisu Okresného súdu v Rožňava sp. zn.
5P/11/2013 (č.l. 75 - 102). Vychádzajúc z jeho obsahu (požiadavka priznať výživné na sumu 170,- eur)
súd nepovažoval za potrebné konanie prerušiť, pretože s ohľadom na výšku súdom zisteného príjmu
odporcu, nemá rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave podstatný význam pre rozhodnutie v tomto
konaní o zvýšenie výživného pre navrhovateľku. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku I. tohto rozsudku

podľa znenia § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku rozhodol o návrhu odporcu na prerušenie
konania tak, že tento návrh zamietol.

26. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku: „Navrhovateľ môže počas konania zobrať
návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie

zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.“

27. Navrhovateľka zobrala svoj návrh počas konanie čiastočne späť. Z uvedeného dôvodu súd konanie
vo výroku IV. tohto rozsudku podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku čiastočne zastavil.

28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku: „Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“

29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaného ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku, t.j. určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na nahradenie trov konania.

30. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odporca na pojednávaní dňa 9.3.2018 navrhol
dokazovanie v tom zmysle, aby bol vo veci vypočutý. Toto dokazovanie súd nevykonal z dôvodu, že súd
tento návrh považoval za obštrukčný a účelový (snaha o predĺženie sporu a teda aj o oddialenie splnenia

povinnosti odporcu zaplatiť zákonné výživné). K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že
vo veci bolo nariadených celkovo 5 pojednávaní, t.j. odporca mal dostatok možností vo veci vypovedať,
prípadne za obdobie viac ako 3 rokov trvania konania mal odporca možnosť sa ku svojim výdavkom na
stravu a ubytovanie písomne vyjadriť, čo nevykonal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovalajej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ osoba povinná plaziť výživné nesplní svoje povinnosti
uloženétýmtorozsudkom,môžesanavrhovateľkaakooprávnenýdomáhaťuhradeniasvojejpohľadávky
prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.