Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014148
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119014148.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. januára 2020
prejednal odvolanie obžalovaného

W. Y.,

nar. XX.X.XXXX v E., H. republika, trvale bytom V., prechodne bydliskom bez prihlásenia C. C., B. C.
XXX, nová adresa C., N. W. X (u M. V.), t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/10/2019 zo dňa 4. júla 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. Y. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 13.07.2018 prevzal od poškodenej Z. B. zálohu 1.526,- € na nákup materiálu
určeného na realizáciu murárskych prác pri obnove bytového jadra bytu číslo XX na adrese C., Q. S.
XX, hoci už v čase prevzatia zálohy vedel, že prostriedky použije na výplatu robotníkov na inej stavbe,

čím spôsobil poškodenej Z. B. škodu 1.526,- €.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. m), 38 ods. 2, 3, 8,
49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť poškodenej Z. B. škodu
vo výške 1.526 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný W. Y.. Uviedol, že žiadny
skutoknespáchal,pričomišlolenonešťastnúzhoduokolností.Upoškodenej60%prácvykonalazbytok
dlžnej sumy spláca v mesačných splátkach. Žiadal o oslobodenie alebo podmienečné odsúdenie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní doplnila dôvody odvolania obžalovaného jeho obhajkyňa.
Podľa jej názoru vo vymedzení skutku absentuje konanie, ktorým by obžalovaný uviedol niekoho
do omylu, prípadne využil niečí omyl. Ďalej uviedla, že preddavok poskytnutý v peniazoch (záloha)
sa stáva vlastníctvom zhotoviteľa, preto nie sú pre neho cudzou vecou, a preto tieto peniaze môže
použiť aj v rámci iných svojich podnikateľských aktivít. V konaní vykonané dôkazy nesvedčia tomu, že

obžalovaný mal od samého počiatku úmysel vôbec nevyhotoviť dielo, ktoré bolo poškodenou objednané
a objednávku s poškodenou by mal uzatvoriť len z dôvodu, že chcel od nej vylákať finančné prostriedky.Zvyšok diela z dôvodu neúspechu v podnikaní nedokázal už dokončiť. Podľa názoru obhajkyne ide
o typický obchodnoprávny vzťah, ktorý mal byť predmetom civilného sporového konania. Obhajkyňa
navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože skutok

nie je trestným činom.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K vytýkaným chybám v odvolaní obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Z
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva skutkový stav
tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa. Skutkové zistenia pritom v odvolaní

obžalovaného ani nie sú namietané. Z pohľadu namietaného naplnenia znakov skutkovej podstaty
trestného čin u podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a k tomu trestnému činu viažucich sa právnych úvah,
je možné prisvedčiť obhajkyni obžalovaného v nasledovnom. Ani z obžaloby ani z rozsudku súdu prvého
stupňa, vrátane jeho písomných dôvodov nevyplýva, že by bol spochybňovaný „prechod“ vlastníctva
predmetných peňazí, pričom ide o vec, ktorá nie je individuálne určená. Ak by tomu tak nebolo, mohlo

by ísť o trestný čin sprenevery „cudzej veci“ podľa § 213 Tr. zák. Preto v zásade ani samotné „použitie“
predmetných finančných prostriedkov od poškodenej na „vyplatenie“ robotníkov na inej stavbe, samo
osebe nie je trestné. Pritom je možné prisvedčiť obhajkyni aj v tom, že v obchodných vzťahoch býva
takýto postup „bežný“.

Senát odvolacieho súdu sa však nestotožnil s názorom obhajkyne v tom, že v rámci obchodného vzťahu,
ktorého napr. prvá časť bola účastníkmi vzťahu (objednávateľ - zhotoviteľ) riadne splnená (vyplatené
1.700 € - dodané práce a materiál v tejto hodnote), by nemohol byť ďalej pri dokončovaní tohto vzťahu
spáchaný trestný čin podvodu. Opačný názor by viedol k záveru, že v priebehu takéhoto vzťahu už
následné podvodné konanie jedného účastníka takéhoto vzťahu vo vzťahu k druhému (obohatenie

uvedením do omylu) by nebolo možné kvalifikovať ako tento trestný čin. Práve naopak z prejednávaných
prípadov vyplýva, že spravidla zhotoviteľ v snahe „zakryť“ svoje podvodné konanie pri plnení svojich
počiatočných povinností sa snaží vystupovať ako „seriózny“ partner.

V prejednávanej veci pritom obžalovaný už pred prevzatím sumy 1.526 € od poškodenej s touto bol

vybrať v obchode druh dlažby, pričom už vtedy vedel, že obdržané peniaze na nákup dlažby nepoužije a
v prácach nebude ani pokračovať. Vyplýva to aj z jeho následného bezprostredného konania, keď okrem
nezakúpenia dlažby, nepokračoval v práci, vyhováral sa na neskorší termín prác, prestal s poškodenou
komunikovať. Napokon hoci po vznesení obvinenia sľuboval poškodenej vrátenie vyššie uvedeného
sumy, do konania verejného zasadnutia o odvolaní tak neurobil, resp. to nepreukázal.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu pripomína, že obžalovaný už mal skúsenosti s predmetnou
trestnou činnosťou, keď prejednávaného trestného činu sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za rovnaký trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T/102/2017 zo dňa
11.8.2017)

Odvolací súd preskúmal aj postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o treste a náhrade škody.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody podľa zákonných ustanovení, ktoré súd prvého
stupňa správne uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici
upravenej trestnej sadzby považuje odvolací súd za primeraný. Nepodmienečnosť trestu odňatia

slobody vyplýva z ustanovenia§ 49 ods. 2 Tr. zák. (spáchanie úmyselného trestné činu v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia). Výška povinnosti na náhradu škody vyplýva zo skutkových zistení vo
výroku prvostupňového rozsudku.Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.