Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209450
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316209450.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: E. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ul. M. XXXX/XX, XXX XX U., zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, AK
Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského
rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 8 000,- eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4 596,46 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3 323,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 3 323,28 eur od 11.07.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanej vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 17 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 07.10.2016 v spojení s písomným vyjadrením zo dňa 15.11.2016
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil zaplatiť jej sumu 8 000,- eur s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 24.06.2015 do zaplatenia a zaviazal ju na náhradu
trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 03.03.2015 uzatvorila poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX o poistenie domácnosti. Začiatok poistenia bol stanovený na deň 04.03.2015. Dňa
08.05.2015 došlo k poistnej udalosti a to v dôsledku požiaru spôsobeného známou osobou a pri tejto
udalosti bola poškodená v poistnej zmluve poistená vedľajšia stavba. Poistná udalosť bola u žalovanej
zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaná jej vyplatila poistné plnenie celkom vo výške 3 080,28
eur - poškodenie hnuteľných vecí 3 000,- eur, poškodenie fasády stodoly zadymením 80,28 eur, tak

ako to vyplýva z relácie žalovanej zo dňa 24.06.2015. Žalovaná mu zároveň oznámila, že jej odmieta
poskytnúť plnenie za poškodenie vedľajšej stavby v ktorej požiar vznikol, pretože podľa nej vedľajšia
stavba nebola predmetom poistenia.

V ďalšom uviedla, že vzhľadom na stanovisko žalovanej žiadala o prehodnotenie jej rozhodnutia.
Žalovaná jej odpovedala prípisom zo dňa 21.08.2015, z ktorého vyplýva, že žalovaná zotrváva na
svojom stanovisku. Napriek tomu urobila aj ďalšie pokusy o mimosúdnu pokonávku, dokonca aj cestou

mediatora, ale k mimosúdnej dohode nedošlo.

Už zo samotných podlahových plôch vedľajších stavieb, ktoré sa nachádzajú na jej pozemku je
nesporné, že poistená bola práve vedľajšia stavba v ktorej požiar vznikol a nie ďalšia vedľajšia budova,ktorá sa nachádza ďalej od poisteného domu. Podlahová plocha ňou poistenej vedľajšej stavby je v
zmluve uvedená cca 40 m2 a podlahová plocha vedľajšej stavby nachádzajúcej sa ďalej od poisteného
rodinného domu je cca 70 m2. Z uvedeného vyplýva, ktorá stavba bola poistená.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaná jej odmieta plniť náhradu za ňou poistenú a poistnou udalosťou zo
dňa 08.05.2015 poškodenú vedľajšiu stavbu. Zo žalovanej sumy zároveň si uplatňuje aj nárok na úrok z
omeškania vo výške 505 % od 24.06.215, nakoľko k tomuto dátumu žalovaná mala a mohla plniť, čoho
dôkazom je aj prípis žalovanej zo dňa 24.06.2015.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Namietala tiež miestnu nepríslušnosť
tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci a pre prípad úspechu žalobkyne v konaní čo do sumy
80,26 eur vzniesla kompenzačnú námietku.

3. Podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) na konanie v

prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.

Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
ktorého obvode, má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor

alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

V danej právnej vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného súd
najprv skúmal, či je daná jeho miestna príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie sporu.
Medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva kde žalovaný ako zmluvná strana bol v pozícii

dodávateľaažalobkyňavpozíciispotrebiteľa.Tedamedzistranamisporubolauzatvorenáspotrebiteľská
zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu.

Ustanovenie § 19 CSP umožňuje žalobcovi vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného v zmysle §
13 CSP a všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 19. Toto právo výberu je dané iba žalobcovi,
pričom mu patrí do podania žaloby. V danom spore žalobkyňa v zmysle miestnej príslušnosti danej
na jeho výber podľa uvedených zákonných ustanovení podala žalobu na tunajšom súde a súd je toho

názoru, že nakoľko žalobkyňa je v pozícii spotrebiteľa, miestna príslušnosť Okresného súdu Humenné
je daná a preto považoval námietku žalovaného za nedôvodnú a ďalej vo veci konal a rozhodol.

4. Žalobkyňa dňa 29.01.2018 zobrala žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 4 596,46 eur s prísl. Žalovaná s čiastočným späťvzatím vyslovila súhlas.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť čo do sumy 4 596,46 eur s príslušenstvo, žalovaná
s čiastočným späťvzatím vyslovila súhlas, súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie
čiastočne zastavil.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to poistkou č.
XXXXXXXXXX, poistnou zmluvou, hlásením poistnej udalosti, záznamami s obhliadky, oznámením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom zo dňa 25.05.2015, správou Okresného
riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Humennom zo dňa 04.06.2015, trestným rozkazom vo
veci sp. zn. 2T/122/2015, písomným prípisom žalovanej zo dňa 08.05.2015, emailovou komunikáciou
strán sporu, písomným prípisom žalovanej zo dňa 07.12.2015, písomným prípisom žalobkyne

zo dňa 26.01.2016, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 10.02.2016, návrhom na riešenie
občianskoprávneho sporu mediáciou zo dňa 14.11.2015, výpoveďou svedka p. W., výpoveďou strán
sporu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

6. Z poistky č. XXXXXXXXXX vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva zo dňa

03.03.2015, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti a to domácnosť v rodinnom dome s miestom
poistenia Č.K. XXXX/XX, U., kde boli predmetom poistenia hnuteľné veci a ročné poistné za poistenie
domácnosti bolo vo výške 69,- eur. Predmetom poistenia boli aj budovy, vedľajšie stavby a záhrady,
miesto poistenia M. XXXX/XX, U., predmetom tejto časti poistenia bol rodinný dom, ročné poistné bolo
139,- eur, vedľajšie stavby (garáž), záhrada v mieste poistenia budovy spolu poistné vo výške 15,-

eur, vedľajšie stavby (garáž), záhrada mimo miesta poistenia budovy nedojednané. Ročné poistné za
poistenie nehnuteľností bolo 154,- eur. Predmetom poistenia bolo aj poistenie skla s ročným poistným 6,-
eur. Predmetom poistenia ďalej bolo poistenie zodpovednosti z domácnosti, zodpovednosti z vlastných
nehnuteľností a poistenie náhrobného pomníka. Ročné poistné tak bolo vo výške 198,- eur a bežné
poistné vo výške 50,- eur. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 04.03.2015 s tým, že poistenie bolo

dohodnuté na dobu neurčitú.

7. Z predloženej poistnej zmluvy číslo návrhu XXXXXXXXXXXXX vyplýva, že medzi stranami sporu
bola dňa 03.03.2015 s účinnosťou od 04.03.2015 uzatvorená poistná zmluva pre produkt žalovaného
pod názvom ,,Môj domov“ a v rámci uzavretej poistnej zmluvy bola predmetom poistenia aj hospodárska

budova kód stavby 05 - zastavané plochy o rozmere 40 m2, kde celková poistná suma bola dojednaná
vo výške 15 000,- eur a poistné bolo dojednané vo výške 15,- eur ročne. Ďalej z uvedenej zmluvy je
zrejmé, že túto spolu so žalobkyňou za žalovanú uzatvárala p. L. W.Č. ako finančný agent pracujúci
pre žalovaného

8. Podľa hlásenia o poistnej udalosti zo dňa 09.05.2015 čas 9.22 hod., žalobkyňa nahlásila žalovanému
poistnú udalosť a to poškodenie majetku požiarom, príčina poškodenia cudzie zavinenie, kde
poškodeným objektom bola celá budova, celá časť, strecha komplet, boky vnútri, jednalo sa o dielňu s
drahýmnáradím.Ďalejtambolouvedené,žepolíciaposkytnevšetkypotrebnédokumentyajsospísaním
veci, ktoré sa tam nachádzali a bola uvedená výška celkovej škody 10 000,- eur. Z tohto hlásenia ďalej

vyplýva, že poškodeným predmetom bola celá vedľajšia budova - dielňa a v nej vnútri drahé náradie.
Poškodená nehnuteľnosť sa nachádza na ulici Č. XX v U..

9. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody vyplýva, že na adrese Č. XXXX/XX bola dňa 13.05.2015
vykonaná obhliadka zo strany žalovaného. Priamo v zápise z obhliadky sa popisuje vznik škody

nasledovne: rodinný dom so sedlovou strechou pri ceste, za ním je dvor na jeho konci rôzne stavby
navzájom prepojené. V časti rodinnému domu je prevádzka, ďalšia časť je obytná. Ohnisko požiaru
vo vedľajšej budove je v drevenej prístavbe pred dielňou, skladom, tá vyhorená komplet (potvrdzuje
vyjadrenia klientky o zapálení skrine). Všetky veci sú zničené rozsahu od zhorenia obhorenia,
poškodenia sálajúcim teplom, zamočenia vodou pri hasení. Pri obhliadke doložená kópia zoznamu

poškodených vecí až na zhorené veci môžem potvrdiť rozsah poškodenia. Čo sa týka poškodenia
stavieb tak na murovanej aj drevenej časti je vyhorená strecha. V dielni je vyhorený aj krov obhorený
záklop, v izbe je predpoklad, že bude obhorený vyhorený tiež (pri pohľade do odkrytej viditeľnej časti
zvonka, v izbe ešte omietka, rakos na podbití). V dielni zničené omietky stien, celý strop, obklad zhliníkových líšt roztopený. Drevená prístavba je úplne vyhorená vzhľadom k tomu môžeme považovať
za totálnu škodu, za zvyšky murivo. Na ďalšej vedľajšej stavbe murovanej stodole so sedlovou strechou
zistené len zadymenie na časti s pultovou strechou zas roztopenie fasádneho plastového obkladu.

Klientka je informovaná, že by pri vypratávaní si všetky vyhadzované veci ešte zdokumentuje fotom pre
prípad, že by to nebolo zdokumentované pri obhliadke.

Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 18.6.2015 vyplýva, že žalovaný vykonal doobhliadku
v mieste škodovej udalosti, kde z tohto zápisu vyplýva popis vzniku škody nasledovne: Doobhliadka na

pomeranie všetkých vedľajších stavieb na pozemku, rozmery v doplnenom náčrte a prevzatie zoznamu
poškodených vecí od poistenej

10. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom vo veci ČVS: ORP-427/
HE-2015 zo dňa 25.5.2015 adresovaného žalovanej vyplýva, že na základe jej žiadosti jej tento orgán
oznamuje, že dňa 9.5.2015 bolo uznesením vznesené obvinenie voči S. H. pre prečin poškodzovania

cudzejvecivsúbehusprečinomporušovaniadomovejslobodynatomzáklade,žedňa8.5.2015preliezol
oplotenie pozemku rodinného domu na ulici Č. XXXX/XX R. U., ktorého majiteľkou je jeho sestra E. B.
z U., a keď zistil, že senník nachádzajúci sa za rodinným domom, v ktorom v minulosti prespával je
uzamknutý a nemohol ho otvoriť, tak následne zo zlosti a z pomsty k sestre, ktorá mu výslovne zakázala
vstup do obydlia, prišiel k vedľajšej budove dielne s drevenou prístavbou a na regáli, ktorý bol pred touto

budovou zapaľovačom, ktorý mal pri sebe, úmyselne podpálil papier a fóliu, od ktorej sa následne chytila
budova dielne s drevenou prístavbou, čím spôsobil požiar uvedenej budovy a zariadenia v budove, čím
takto majiteľke spôsobil škodu vo výške 8000,- eur, čiže neoprávnene vnikol od obydlia iného a tam
zničil, poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a
takýto čin spáchal z osobitného motívu.

11. Zo správy Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Humennom zo dňa 4.6.2015
adresovaného žalovanej vyplýva, že v prípade poškodenej, a to žalobkyne E. B. dňa 8.5.2015 vznikol
požiar v jej nehnuteľnosti a príčinou požiaru je úmyselné zapálenie známou osobou.

12. Z trestného rozkazu vo veci sp. zn. 2T/122/2015 vyplýva, že obvinený S. H. bol uznaný vinným z
prečinu porušovania domovej slobody a prečinu poškodzovania cudzej veci na tom základe, že dňa
08.05.2015 vo večerných hodinách preliezol oplotenie rodinného domu na ul. Č. Č.. XXXX/XX v U.,
ktorého vlastníčkou je jeho sestra E. B., prišiel k senníku, aby tam prespal, no keď zistil, že senník je
uzamknutý prišiel k dielni s drevenou prístavbou, kde zapaľovačom zapálil papier a fóliu na regáli pred

prístavbou v dôsledku čoho začala horieť budova dielne s prístavbou, v ktorej sa nachádzalo rôzne
náradie, prístroje a ďalšie veci, čím E.Á. B. spôsobil škodu vo výške 6 400,- eur.

13. Žalovaná písomným prípisom zo dňa 24.06.2015 vo vec poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX -
ukončenie likvidácie, žalobkyni oznámila, že jej poukazuje poistné plnenie vo výške 3 080,28 eur

za poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX spôsobenú požiarom. Výška poistného plnenia bola vypočítaná v
zmysle príslušných ustanovení všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní uzatvorenej
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a to na základe obhliadky a rozpočtu. Poistné plnenie predstavuje
poistnú sumu za ostatné veci vo vedľajších stavbách a plnenie za stavbu stodola, poškodenie fasády
zadymením. V tomto oznámení je ďalej uvedené, že nelikvidované položky sú vedľajšia budova, miesto

požiaru, kde v zmysle poistnej zmluvy a do obhliadky sa zistilo, že predmetná zhorená vedľajšia stavba
nie je predmetom poistnej zmluvy.

14. Žalovaná e-mailovou komunikáciou zo dňa 21.08.2015 žalobkyni oznámila, že na základe jej
žiadosti o preverenie škodovej udalosti zo dňa 08.05.2015 opätovne posúdili všetky dostupné doklady

a informácie a na základe toho žalovaná uviedla, že za poistené hnuteľné veci vo vedľajších stavbách
bolo vyplatené poistné plnenie v maximálnej možnej výške, a to vo výške zmluvne dojednanej poistnej
sumy, bola preplatená aj škoda na maľovke k poistenej vedľajšej stavbe a výška škody na nepoistených
vedľajších stavbách nebola zhrnutá do výšky poistného plnenia. Za nepoistené stavby nie je možné
poskytnúť poistné plnenie.

15. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že žalovaná oznámila žalobkyni, a to
na základe jej e-mailu z 23.08.2015 skutočnosť, že z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX poistenie
domácnosti a budovy - môj domov si žalobkyňa u žalovanej uplatnila nárok na poistné plnenie za škodu,ku ktorej došlo dňa 08.05.2015. Na základe hlásenia poistnej udalosti žalovaná v mieste poistenia
vykonala obhliadku vzniknutého poškodenia, pri ktorej rozsah a charakter poškodenia zdokumentovala.
Po vykonanej obhliadke žalobkyňu kontaktovali a požiadali ju, aby žalobkyňa vyhotovila a následne aj

zaslala fotodokumentáciu poškodených hnuteľných vecí, ktoré neboli pri obhliadke zdokumentované.
Zároveň, že žalobkyňu požiadali o spísanie zoznamu poškodených vecí spolu. V ďalšom žalovaná
uviedla, že pre objektívne posúdenie nároku žalobkyne si vyžiadali správu z polície a hasičského
zboru a zároveň, že požiadala žalobkyňu o umožnenie opätovnej obhliadky, cieľom ktorej malo byť
opätovné zdokumentovanie škody a overenie pôdorysných rozmerov vedľajších budov. Po vykonaní

obhliadky následne žalovaná žalobkyni poskytla poistné plnenie vo výške 3 080,28 eur. V ďalšom
žalovaná uviedla, že v telefonickej komunikácii pred doobhliadkou riešiteľ poistnej udalosti žalobkyňu
informoval, že v poistnej zmluve má vedľajšiu stavbu poistenú, avšak pre posúdenie je nároku je
potrebné zdokumentovať rozlohu zhorenej stavby. V poistnej zmluve podľa názoru žalovanej žalobkyňa
mala poistenú vedľajšiu stavbu, hospodársku budovu, o rozmere 40 m2, čo zodpovedá stodole za
poškodenie fasády, ktorej žalovaná poistné plnenie poskytla. Podľa obhliadky zhorenej vedľajšej stavby

nejde podľa rozlohy o hospodársku budovu, ktorá je poistnou zmluvou poistená. Za poškodenie zhorenej
vedľajšej stavby preto žalobkyni nárok na poistné plnenie nevznikol. V ďalšom žalovaná uviedla, že aj
polícii oznámila, že zhorená vedľajšia stavba nebola poistená, preto výpočet škody nevykonali, následne
však výpočet škody na žiadosť polície vystavili, hoci stavba nebola poistená.

16. Z návrhu na riešenie občianskoprávneho sporu mediáciou zo dňa 14.11.2015 mediátor E.. O. M.
žalovanej adresoval návrh riešenia nároku uplatneného v tomto konaní, kde v tomto návrhu uviedol, že
ho oslovila p. B., pretože je presvedčená, že nárok na poistné plnenie jej vznikol. V tomto písomnom
podaní je uvedené, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
a dňa 08.05.2015 došlo k poistnej udalosti. Žalobkyňa v rámci tohto konania tvrdila, že budova, ktorá

bola požiarom vážne poškodená bola predmetom poistnej zmluvy, toto vie potvrdiť aj p. W., ktorá ako
oprávnená zástupkyňa žalovaného uzatvárala predmetnú poistnú zmluvu. Mediátor v ďalšom uviedol,
že pri obhliadke predmetných nehnuteľností zistil, že vyjadrenia žalovanej nezodpovedajú skutočnosti.
Podľa jeho zistená práve zhorená vedľajšia stavba sa rozprestiera na ploche zhruba 40 m2, zatiaľ čo
plocha, na ktorej je postavená stodola je podstatne väčšia až okolo 60 m2. Na základe toho uviedol, že

žalovaná nepostupovala pri riešení predmetnej poistnej udalosti správne a zákonne a že tak porušila
práva žalobkyne. V ďalšom uviedol, že ak by sa spor nepodarilo vyriešiť mimosúdne v rámci mediácie,
tak žalobkyňa sa určite obráti na súd, čo jej mediátor aj odporúčal. V ďalšom mediátor uviedol, že p. B.Z.
je v rámci mediácie ochotná uspokojiť sa so sumou 40 000,- eur, táto suma by jej umožnila poškodenú
vedľajšiu stavbu zachrániť a postupne začať renovovať.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2015 adresovanom žalobkyni uviedol, že v jeho
odpovedi na prvé odvolanie, ktorá bola zaslaná e-mailom dňa 07.09.2015 podrobne žalobkyňa bola
informovaná o postupe spoločnosti pri riešení vzniknutej škody. Uplatnený nárok bol posúdení na
základe hlásenia škodovej udalosti, doručených dokladov a viacnásobného obhliadnutia miesta vzniku

škody zamestnancom spoločnosti. Pri druhej obhliadky vzniknutého poškodenia bolo predmetom
preverovania okolností vzniku škody i to, či zhorená budova rozlohou zodpovedá vedľajšej stavbe
poistenej v poistnej zmluve a pri tejto druhej obhliadke zamestnanec spoločnosti odmeral a zaznamenal
rozlohy všetkých vedľajších budov na adrese žalobkyne. Poistnou zmluvou je poistená vedľajšia stavba
s rozlohou 40 m2 a po zdokumentovaní rozmerov všetkých vedľajších stavieb bolo zistené, že rozlohou

zodpovedá poistenej vedľajšej stavbe stola a nie zhorená budova. Keďže poistnou zmluvou nie je
požiarom poškodená budova poistená, nárok na náhradu škody žalobkyni teda nevznikol

18. Písomným prípisom zo dňa 26.01.2016 právny zástupca žalobkyne žalovanej oznámil, že prevzal
právnezastúpeniežalobkyneauviedol,žeklientkasananehoobrátilastým,abyvjejmenepodalžalobu

v súvislosti s tým, že jej z poistnej udalosti, ku ktorej došlo 08.05.2015 nebolo vyplatené poistné plnenie
za poškodenie vedľajšej stavby bezprostredne priľahlej k rodinnému domu č. XXXX/XX, ktorú mala u
žalovanej žalobkyňa poistenú. Podľa jeho poznatkov predmetom poistenia bola aj vedľajšia budova,
ktorá je priľahlá k rodinnému domu a ktorá bola požiarom poškodená a nie chátrajúca, nie využívaná
stodola, ktorá je viacej vzdialená od rodinného domu. Ďalej uviedol, že týmto prípisom chce predísť

zbytočným trovám, ktoré určite vzniknú so súdnym konaním, a preto požiadal žalovanú, aby obratom
oznámila, že či zotrváva na svojich doterajších stanoviskách v predmetnej veci. Zároveň ju upovedomil
o tom, že ak na túto výzvu nedostane odpoveď bude mať za to, že je potrebné vec riešiť súdnou cestou.
Zároveň vyzval žalovanú, aby odpoveď na danú výzvu mu zaslala do 10.02.2016.19. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.02.2016 právneho zástupcu žalobkyne informovala, že
klientku už v predchádzajúcej korešpondencii informovali o tom, že nárok na poistné plnenie za

poškodenievedľajšejbudovy,ktorábolavystavenápožiarujejzuzavretejpoistnejzmluvyč.7400394023
nevznikol. Touto poistnou zmluvou bola poistená vedľajšia stavba, ktorá je v návrhu poistnej zmluvy
poistená ako hospodárska budova o rozlohe 40 m2, budova, ktorá bola vystavená požiaru týmto
parametrom poistenej vedľajšej stavby nezodpovedá, a preto žalovaná uviedla, že zotrváva na svojom
pôvodnom rozhodnutí.

20. Z krycieho listu rozpočtu vystaveného žalovanou dňa 17.05.2017 pokiaľ sa jedná o poškodenie
vedľajšej budovy, a to zhorenej budovy vyplatenia poistného plnenia, vo vzťahu ktorej sa v tomto konaní
žalobkyňa domáha vyplýva, že žalovaný vypracoval krycí list rozpočtu vzniknutej škody, z ktorého
vyplýva, že vyčíslil vzniknutú škodu na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 2 836,28 eur bez DPH, s DPH
to činí sumu 3 403,54 eur, kde prílohou tohto krycieho listu je rozpis nákladov, kde je uvedené,

že cena práce a dodávky HSV je 438,371, cena úpravy povrchov podlahy, osadenia je 420,071, cena
ostatných konštrukcií a prác - búranie je 18,30, práce a dodávky PSV sú celkovo v sume 2 272,912,
z toho konštrukcie tesárske v sume 1 326,439, konštrukcie klampiarske v sume 664,56, konštrukcie
stolárske v sume 116,399, dokončovacie práce, maľby v sume 165,514, práce a dodávky MM sú vo
výške 125 a pozostávajú z elektromontáže v takejto výške, teda celkovo sú náklady s odstránením škody

sú vo výške 2 836,28 eur bez DPH.

21. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.02.2016 uviedla, že má za to, že aj napriek
existencii poistnej zmluvy označenej žalobkyňou, z tejto nebolo možné poskytnúť žalobkyni ďalšie
poistné plnenie z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia v zmysle

predmetnej poistnej zmluvy.

V predmetnej veci žalovaná dňa 09.05.215 prijala od žalobkyne telefonické oznámenie o tom, že
dňa 08.05.2015 v čase okolo 22.45 hod. došlo v dôsledku cudzieho zavinenia k požiaru v budove
na Č. K.. XXXX/XX v U., v dôsledku čoho došlo k jej poškodeniu. Poistná udalosť bola u žalovanej

zaregistrovanáaďalejevidovanápodč.PUXXXXXXXXXX.MedzižalovanouakopoisťovateľomaE.B.
ako poistníkom bola dňa 03.03.2015 s účinnosťou od 04.03.2015 uzatvorená poistná zmluva Môj domov,
evidovaná pod č. XXXX XXX XXX, predmetom ktorej bolo poistenie majetku poisteného s miestom
poistenia Č. XXXX/XX, U.. Predmetné poistenie v sebe zahŕňa poistenie domácnosti, poistenie budovy,
poistenie vedľajších stavieb, poistenie skla a poistenie zodpovednosti za škodu, vo variante Štandard.

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
majetku a zodpovednosti za škodu fyzických osôb - Môj domov.

Na základe oznámenia poistnej udalosti vykonala žalovaná šetrenie za účelom zistenia rozsahu škody
a to vykonaním obhliadky odborným zamestnancom žalovanej na mieste samom (2x), ktorý zistené

poškodenia zaznamenal a fotograficky zdokumentoval. Na základe zisteného rozsahu poškodenia a
žalobkyňou predloženého zoznamu poškodených veci, bol v zmysle ustanovení Všeobecných poistných
podmienok danej poistnej zmluvy žalovanou vykonaný výpočet poistného plnenia za predmetnú poistnú
udalosť spôsobenú požiarom. Zo strany žalovanej bolo takto žalobkyni dňa 24.06.2015 poskytnuté
poistné plnenie celkom vo výške 3 080,28 eur, pričom výška poistného plnenia pozostávala zo sumy 3

000,- eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodené hnuteľné veci vo vedľajších stavbách poistené
v zmysle prílohy č. 1 k danej poistnej zmluve v maximálnej poistnej sume 3 000,- eur a zo sumy
80,26 eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodenú vedľajšiu stavbu - stodolu (zadymená fasáda).
Vzhľadom na to, že na základe vykonanej doobhliadky na mieste samom dňa 18.06.2015, pri ktorej boli
overené pôdorysné rozmery všetkých vedľajších stavieb nachádzajúcich sa na mieste poistenia, bolo

zistené, že zhorená budova rozlohou nezodpovedá vedľajšej stavbe poistenej v prílohe č. 2 predmetnej
poistnej zmluvy, to znamená, že táto požiarom poškodená budova nebola predmetnou poistnou zmluvou
poistená, preto nebolo možné poskytnúť žalobkyni poistné plnenie za jej poškodenie.

V ďalšom uviedla, že zmysle podania žalobkyne zo dňa 15.11.2016, ktorým na základe uznesenia

konajúceho súdu zo dňa 27.10.2016 bola vyzvaná na doplnenie žaloby o žalobný návrh, žalobkyňa
uvádza, že voči žalovanej uplatňuje sumu 8 000,- eur, na ktorú žiada, aby bola žalovaná rozhodnutím
súdu zaviazaná na plnenie, nakoľko požiarom poškodená stavba bola skoro celkom zničená. Na svoje
tvrdenie, ktorým by preukázala výšku žalobou uplatneného nároku na poistné plnenie, ktorého sa vočižalovanej domáha, však žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz. V zmysle platnej právnej úpravy
je žalobca povinný k žalobe pripojiť všetky dôkazy na preukázanie svojho nároku, čo do základu a čo
do výšky. V danom prípade tak žalobkyňa neučinila, a keďže žalovanej nie je zrejmé čím žalobkyňa

preukazuje výšku uplatňovaného nároku, je vylúčené, aby sa k takto uplatnenému nároku mohla
žalovaná kvalifikovane vyjadriť a aby mohla využiť všetky prostriedky procesnej obrany a tak sa voči
žalobe účinne brániť.

Žalovaná namietala aj žalobkyňou uplatňované príslušenstvo pohľadávky, a to jednak z dôvodu, že

žalobkyňa síce sama pri podaní žaloby nevie uviesť výšku poistného plnenia, ktorého sa voči žalovanej
domáha a na túto žiada ustanoviť znalca, avšak nepochybne má za to, že už dňom 24.06.2015 sa
žalovaná dostala do omeškania s „neurčeným" plnením, a rovnako aj z dôvodu žalobkyňou uplatňovanej
nezákonnej výšky príslušenstva pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy. Aj napriek tomu poukázala,
že z predmetnej poistnej zmluvy v zákonnej lehote poskytla poistné plnenie a preto sa nemohla dostať
do omeškania s poistným plnením a preto žalobkyňou požadovaný úrok z omeškania považuje za

neopodstatnený

22. Svedkyňa L. W. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou uzatvorila 2 zmluvy na poistenie
majetku. Prvá zmluva bola stornovaná a to z dôvodu neplatenia, pričom predmetom prvej zmluvy boli
nehnuteľnosti v širšom rozsahu ako bol predmet druhej zmluvy. Následne so žalobkyňou uzatvorila aj

ďalšiu zmluvu z ktorej plnenie si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje, pričom predmetom tejto zmluvy
mala byť prerobená priľahlá budova, do ktorej žalobkyňa investovala a vzhľadom na to, že do tejto
budovyinvestovala,takajtútobudovuužibachcelapoistiťapredmetomtohtopoisteniaužneboliostatné
budovy, ktoré boli predmetom poistenia prvej zmluvy.

Po nahliadnutí do situačného nákresu rozmiestnenia budov vypracovaného pri obhliadne nehnuteľností
v rámci šetrenia poistnej udalosti žalovanou (čl. 59 spisu) svedkyňa uviedla, že predmetom poistenia
bola prvá časť nehnuteľností odspodu, jednalo sa o vedľajšiu budovu, ktorá bola zo strany žalobkyne
prerobená.

Pri obhliadke pred podpisom poistnej zmluvy táto budova bola podľa jej názoru upravená, boli do nej
investície vložené zo strany žalobkyne, bola upravená fasáda, teraz nevie povedať, či išlo aj o zateplenie
fasády. Žalobkyňa jej tiež uviedla, že je prerobený aj interiér tejto budovy. Predmetom poistenia v rámci
poistnej zmluvy ktorú uzatvárala za žalovanú bola budova, kde bol spôsobený požiar, ona sama bola
prítomná aj pri ohliadke tesne po požiari na danom mieste s tým, že žalobkyni uviedla, že táto budova

je poistená, je predmetom poistenia, a preto nebude problém s vyplatením poistného plnenia.

Pokiaľ sa jedná o samotný proces a postup pri uzatvorení poistnej zmluvy so žalobkyňou uviedla, že bola
na ohliadke na mieste samom a u pani B. došlo aj k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Pri uzatvorení poistnej
zmluvy boli prítomní žalobkyňa, ona a takisto jej manžel, ktorý v danom prípade alebo v týchto veciach

spolupracuje a ktorý ju na dané miesto doviezol. Pri uzatváraní zmluvy z jej strany nebol vyhotovený
žiadny náčrt alebo nákres budovy, ktorá mala byť predmetom poistenia. Výmera poistenej budovy bola
do zmluvy zaznamenaná na základe jej merania klasickým metrom s tým, že sa merala šírka a dĺžka,
na základe toho sa potom stanovili m2, ktoré mali byť predmetom poistenia. Pokiaľ sa jedná o to, že či
pri meraní bol zohľadnený aj prístrešok na budove tak uviedla, že vzhľadom na odstup času to nevie

uviesť, ale bežne sa postupovalo tak že v prípade, ak budova mala aj prístrešok tak určite bol zameraný
aj ten prístrešok, a to za tým účelom, aby bola predmetom poistenia celá stavba.

Pokiaľ sa jedná o to, že či existovali nejaké postupy žalovaného o tom ako sa má vykonávať obhliadka,
tak uviedla, že má vedomosť o tom, že v prípade, ak ide o budovu, ktorá je staršia ako 15 rokov musí

byť v prípade poistenia takejto budovy vykonaná ohliadka. Ohľadom iných budov je bežná prax taká,
že klient iba pri prepížke uvedie m2, ktoré chce poistiť, uvedie aká je to budova, táto zmluva sa pripraví
bez toho, aby bola vykonaná ohliadka. V danom prípade však ohliadka vykonaná bola. Poukázala, že
pôvodná zmluva bola uzavretá na nehnuteľnosti ohľadom väčšej rozlohy a vzhľadom na to, že tá ďalšia
zmluvy mala byť na nehnuteľnosti, ktorých rozloha bola menšia, tak osobne sa dostavila na miesto,

vykonala ohliadku miesta a osobne zamerala budovu, ktorá mala byť predmetom poistenia a na základe
tohto merania uviedla aj m2 v zmluve, ktorá bola následne uzatvorená.23. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2017 uviedla, že pokiaľ sa jedná o výšku škody
vyčíslenú v krycom liste rozpočtu, ktorý bol predložený žalovanou, tak podľa jej názoru škoda je určite
vyššia. Uviedla, že predpokladá, že pracovník žalovanej vychádzal zo záznamov pracovníka poisťovne,

ktorý bol na mieste poškodenia poistenej stavby v čase bezprostredne po poistnej udalosti. Medzičasom
ubehli dva roky od poistnej udalosti a poškodenie budovy je aj z toho dôvodu určite väčšieho rozsahu
ako bezprostredne po poistnej udalosti. Ona do dnešného dňa nerobila zásahy do spornej stavby
práve pre správanie sa žalovanej, ktorá jej odmietla plniť z poistnej zmluvy. Nezasahovala nijako do
poškodenej stavby či prístavby z dôvodu, aby pre prípad sporu sa nedostala do dôkazných ťažkosti

ohľadne preukazovania rozsahu poškodenia. Pre potreby preukázania výšky škody a teda aj výšky
plnenia oslovila jediného znalca, ktorý bol ochotný túto škodu vyčísliť a to konkrétne O.. Q. E., ktorá je
aj zapísaná v zozname znalcov z odboru stavebníctva a má oprávnenie i na takú znaleckú činnosť aká
sa vyžaduje pre súdený prípad. Táto znalkyňa je však dosť vyťažená a je schopná a ochotná znalecký
posudok na určenie výšky škody a teda i náhrady zo strany žalovanej urobiť najskôr v mesiaci január
2018. Z vyššie uvedeného dôvodu preto uviedla že žiada, aby po vykonaní ohliadky na mieste samom

dňa 9.11.2017 najbližší termín bol vytýčený najskôr v druhej polovici mesiaca január 2018, aby mi bol
takto poskytnutý časový priestor na zabezpečenie znaleckého posudku, ktorým bude ustálená výška
škody.

24. Zo zápisnice z obhliadky na mieste samom zo dňa 09.11.2017 vyplýva, že za účasti sudkyne p.

W. a takisto za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovanej bola vykonaná dňa
09.11.2017 obhliadka na mieste samom a to obhliadka na adrese Č. XXXX/XX, U.É.. Z uvedenej
obhliadky vyplynulo, že priamo pri obhliadke svedkyňa p. W. uviedla, že podľa toho, čo si ona pamätá s
p. B. mala predtým uzatvorenú poistnú zmluvu, ktorá bola stornovaná z dôvodu neplatenia, pričom bola
poistená nehnuteľnosť vo väčšom rozmere. Na rozsah metrov štvorcových sa už nepamätá, nespomína

si. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu zmluvu tak uviedla, že táto bola zameraná na poistenie nehnuteľnosti, a to
budovy, ktorá sa nachádza pred nimi, pri ktorej teraz momentálne stoja, jednalo sa o zrekonštruovanú
časť hospodárskej budovy, ktorú chcela p. B. poistiť. Pokiaľ sa jedná o samotné meranie budovy,
ktorá bola predmetom poistenia, tak svedkyňa uviedla, že k nameraniu metrov štvorcových, ktoré boli
poistené tak merala to klasickým metrom od rohu budovy až po koniec, čiže po koniec prístrešku

a zase od konca prístrešku až po stenu k vedľajšej budove. V ďalšom ešte svedkyňa uviedla, že
priamo na požiadavku žalobkyne bola predmetom poistenia iba táto budova. Na mieste samom bolo
takisto elektronickým prostriedkami, ktoré boli k dispozícii žalovanej, vykonané aj meranie budovy, ktorá
podľa tvrdenia žalobkyne a takisto svedkyne bola predmetom poistenia, pričom tieto rozmery teraz
nameraná pri obhliadke sú 5,7 m x 6,75 m, čo predstavuje 38,50 m2. Z obhliadky bola vyhotovená aj

fotodokumentácia, ktorá je pripojená k zápisnici z obhliadky a ktorá preukazuje skutočnosť, ktorá budova
bola zo strany žalovanej v prospech žalobkyne poistená.

25. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 a zo dňa 24.01.2018 uviedla, že dňa
24.08.2017 bol ňou predložený krycí list rozpočtu a predstavuje výpočet výšky poistného plnenia v

zmysle všeobecných poistných podmienok k predmetnej poistnej zmluve. Tento výpočet nie je výpočtom
„výšky ponúkanej náhrady" za poškodenie prístavby žalobkyne tak ako na to nesprávne poukazuje
žalobkyňa. Tvrdenie žalobkyne o tom, že jej prináleží náhrada škody vo väčšom rozsahu než táto bola
žalovanou vyčíslená ku dňu vzniku poistnej udalosti na základe obhliadky vykonanej na mieste samom
a to z dôvodu, že od samotnej poistnej udalosti ubehli už viac ako dva roky a poškodenie budovy je

aj z toho dôvodu určite väčšieho rozsahu ako bezprostredne po poistnej udalosti, žalovaná kategoricky
namieta a rozporuje. V tejto súvislosti poukázala na znenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka
o prevenčnej povinnosti, v zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Nesplnenie si prevenčnej povinnosti a s tým
prípadne spojený zväčšený rozsah škody, nie je predmetom poistného krytia v zmysle poistnej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou.

V prípade ak by súd posúdil čo do základu nárok žalobkyne za dôvodný, tak poukázala, že žiada aby
pri výške škody súd vychádzal z ňou predloženého krycieho listu rozpočtu.

26. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.01.2018 uviedla, že keďže výška poistného plnenia bola
závislá od znaleckého dokazovania resp. od predloženia faktúr, ktoré bola nútená zaplatiť za opravu
poškodeného objektu a tento objekt doposiaľ nie je po poistnej udalosti opravený, pretože s opravami
nezačala, lebo ho nechávala v pôvodnom stave z dôvodu, že žalovaná poisťovňa neuznávala a do dnesneuznáva základ nároku, nevedela ustáliť výšku plnenia, ktoré by mala poisťovňa plniť v súvislosti s
poistnou udalosťou zo dňa 08.05.2015. Vzhľadom na to výšku škody stanovila iba laickým odhadom
na 8 000,- eur. V ďalšom priebehu konania požiadala o poskytnutie lehoty za účelom toho, aby si

dala vyhotoviť súkromný znalecký posudok, ktorým by bola stanovená výška škody na jej objekte pri
poistnej udalosti zo dňa 08.05.2015, aby potom po vypracovaní posudku vedela upraviť svoj žalobný
návrh, čo do výšky plnenia. Zo strany žalovanej bol predložený krycí list rozpočtu, ktorý žalovaná strana
prezentovala ako výšku plnenia, ktoré by jej prislúchalo, ak by bol daný základ plnenia. V tomto krycom
liste bola stanovená výška celkových nákladov na opravu jej pri poistnej udalosti poškodeného objektu

na sumu 3 403,54 eur.

AjkeďmalasľúbenéodO..E.,žejejvyhotovíznaleckýposudoknavyčíslenieškody,ktorúmápožadovať
od žalovanej poisťovne v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08.05.2015, nedokázala znalecký
posudok zabezpečiť pre nespoluprácu zo strany znalkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pretože
nepredpokladá, aby sa jej podarilo v dohľadnej dobe zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku na

určenie výšky plnenia, rozhodla sa uspokojiť s výškou plnenia ako ho vyčíslila žalovaná strana v krycom
liste rozpočtu, teda so sumou 3 403,54 eur a preto uviedla, že v súlade s ust. § 144 CSP berie z časti
späť svoj žalobný návrh čo do sumy 4 596,46 eur a žiada, aby v tejto časti konanie bolo zastavené.

27. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2018 uviedla, že tak ako bolo v konaní preukázané,

čo medzi účastníkmi ani nie je sporné, zo strany žalovanej bolo z predmetnej poistnej udalosti žalobkyni
dňa 24.06.2015 poskytnuté poistné plnenie celkom vo výške 3 080,28 eur, pričom výška poistného
plnenia pozostávala zo sumy 3 000,- eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodené hnuteľné veci
vo vedľajších stavbách poistené v zmysle prílohy č. 1 k danej poistnej zmluve v maximálnej poistnej
sume 3 000,- eur a zo sumy 80,26 eur, predstavujúcej poistné plnenie za poškodenú vedľajšiu

stavbu - stodolu, ktorú žalovaná považovala a považuje za vedľajšiu stavbu poistenú poistnou zmluvou,
z ktorej plnenie je predmetom tohto konania. Preto v prípade, ak by konajúci súd bol iného názoru a
mienil žalobe vyhovieť, je potrebné zohľadniť žalobkyni poskytnuté plnenie žalovanou vo výške 80,26
eur za poškodenie, podľa názoru žalobkyne, nepoisteného objektu.

V ďalšom zdôraznila, že tvrdenie žalobkyne o tom, že výšku poistného plnenia, ktoré môže požadovať
od nej nevedela, a preto túto na základe výzvy súdu stanovila len laickým odhadom, je nenáležité a
zavádzajúce, nakoľko žalobkyni už z prebiehajúceho trestného konania vedeného pred tunajším súdom
pod sp. zn. 2T/122/2015 proti obvinenému Rudolfovi Polákovi, v ktorom vystupovala ako poškodená,
t.j. v mimosúdnej komunikácii pred podaním žaloby, bolo zrejmé aká výška poistného plnenia by jej

prináležala, keďže žalovaná túto pre orgány činné v trestnom konaní na ich výzvu oznamovala, a túto
si v konečnom dôsledku žalobkyňa ako poškodená aj uplatnila v trestnom konaní voči obvinenému.
Vedomosť žalobkyne o výške poistného plnenia za poškodenie nehnuteľnosti, v prípade ak by sa jednalo
o poistenú stavbu, je preukázaná i dôkazmi predloženými samotnou žalobkyňou v tomto konaní, a to
spolu už so žalobou, konkrétne jej emailovej komunikácie so žalovanou zo dňa 23.08.2015. Pokiaľ

žalobkyňanemalažiadeninýdokladresp.dôkazotom,žežalovanoustanovenávýškapoistnéhoplnenia
nie je správna a že jej prináleží poistné plnenie vo vyššej sume než bolo stanovené žalovanou, tak
potom nie je možné prisvedčiť jej tvrdeniu, aby si dôvodne uplatnila v predmetnom konaní nárok vo
vyššej sume, a to len preto, že je „laik". V občianskoprávnom konaní platí zásada nielen tvrdenia ale
aj preukázania nároku, pričom dôkaz na podporu svojich tvrdení je potrebné predložiť, keďže tvrdenia

je potrebné i preukázať, a preto v opačnom prípade, ak žalobca nesplní svoju dôkaznú povinnosť a
svoj nárok čo do výšky neobháji, nie je prípustné, aby svoj neúspech v konaní ospravedlňoval tým, že
ako účastník konania je „laik", nakoľko táto okolnosť nezbavuje účastníka konania povinnosti uplatnený
nárok riadne preukázať.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, tento rovnako nepovažuje za
dôvodný a žiada ho zamietnuť. V zmysle ustanovenia § 797 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné
do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Je síce pravdou, že v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Avšak k tomu, aby poistenému vzniklo právo na úrok z omeškania, sa musí
poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia poistiteľa, ako je tomu aj v tejto veci,
nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa, a pretožalovaná pred rozhodnutím súdu o základe nároku nemôže byť v omeškaní s plnením. Prvým dňom
omeškaniamôžebyt'aždeňnasledujúcipodnivykonateľnostirozsudku,ktorýmbolovoveciprávoplatne
rozhodnuté o základe nároku. Uvedené je plne v súlade s právnym názorom Najvyššie súdu SR sp. zn.

2Cdo 122/2002, ale aj Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co 273/2009, Krajského súdu Prešov sp. zn.
7Co 61/2011 a sp. zn. 8Co99/2013.

28. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že zotrváva na svojich písomných
vyjadreniach a na svojich prednesoch s tým, že žiada, aby súd žalobe aj vyhovel tak ako bola upravená

po čiastočnom späťvzatí žaloby, po odpočítaní sumy, ktorá je predmetom kompenzačnej námietky zo
strany žalovanej s tým, že by z priznanej sumy žalobkyni priznal aj nárok na úrok z omeškania. V ďalšom
uvádza, že takisto žiada, aby súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

29. Žalovaná vo svoje výpovedi uviedla, že zotrváva na všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú
uvedené v písomných podania, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Poukázala na to, že zo strany

žalobkyne bol podaný návrh na čiastočné späťvzatie žaloby, kde sa žalobkyňa nevysporiadala aj s
príslušenstvom danej pohľadávky, čiže na to poukazuje. V ďalšom uviedla, že pokiaľ sa jedná o samotnú
výšku škody a samotný nárok na náhradu trov konania, nestotožňuje sa názorom a návrhom právneho
zástupcu žalobkyne v tomto smere poukazuje na to, že výška plnenia v tomto konaní alebo výška nároku
nezávisela od znaleckého posudku a nezávisela ani od úvahy súdu. Poukazuje na to, že výška škody

už bola uplatnená zo strany žalovanej aj v trestnom konaní, kde predchádzalo tomuto konaniu, kde v
tomto konaní aj táto výška škody bola zo strany žalovanej uvedená. Vzhľadom na uvedené poukazuje,
že žiada, aby súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne, kde je zrejmé, že v
tomto konaní je úspešnejší samotný žalovaný, aby v súlade s § 255 CSP súd rozhodol o trovách tohto
konania. V ďalšom ešte uviedla, že pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky, pokiaľ bol sporný základ

daného uplatneného nároku, preto trvá aj na ostatnom svojom vyjadrení, pokiaľ sa týka príslušenstva,
že toto príslušenstvo má byť priznané žalobkyni až od právoplatného rozhodnutia súdu.

30. Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh

prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne

prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.Podľa § 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné
bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo

dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom
začiatku poistenia.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil

vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté

plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako poisteným
a žalovanou ako poisťovateľom bola platne uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie
majetku vo vlastníctve žalobkyne. Dňa 08.05.2015 došlo k poškodeniu poisteného majetku žalobkyne

v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej včas oznámila poistnú
udalosťazároveňsiuplatnilanároknavyplateniepoistnéhoplnenia.Žalovanávykonalašetreniepoistnej
udalosti a dňa 24.06.2015 ukončila likvidáciu poistnej udalosti a žalobkyni celkovo vyplatila sumu 3
080,28 eur, z toho suma 3 000,- eur bola vyplatená titulom náhrady škody poistených hnuteľných vecí
a suma 80,28 eur titulom náhrady škody za zadymenie fasády stodoly. Tieto skutočnosti neboli medzi

stranami sporu sporné a ani rozporované.

34. Súd je zároveň toho názoru, že poistná zmluva uzatvorená medzi stranami je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. V spotrebiteľských zmluvách v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. V danej právnej veci obrana žalovanej v konaní spočívala v tom, že poškodená vedľajšia stavba pri
poistnej udalosti zo dňa 08.05.2015 nebola predmetom poistenia v zmysle poistnej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu. Vzhľadom na namietanú skutočnosť, súd vykonal vo veci dokazovanie a v zmysle
jeho výsledkov dospel k záveru, že poškodená vedľajšia stavba bola predmetom poistenia v zmysle
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.

Svedkyňa p. W., ktorá ako agent žalovaného za žalovanú so žalobkyňou poistnú zmluvu uzatvorila,
jednoznačnepotvrdila,žepredmetompoisteniapredmetnejpoistnejzmluvybolaprávevedľajšiabudova,
ktorá bola poškodená pri poistenej udalosti dňa 08.05.2015. Poistnú zmluvu so žalobkyňou uzatvorila
po tom, ako bola poisťovanú nehnuteľnosť obhliadnuť na mieste samom, kde následne na základe
výsledkov merania poisťovanej budovy v poistenej zmluve uviedla aj rozlohu poisťovanej vedľajšej

budovy a to 40 m2.

Žalovaná namietala, že pri vykonaní obhliadky bezprostredne po nahlásení poistnej udalosti žalobkyňou
bolo z jej strany zistené, že uvádzaná nehnuteľnosť rozlohou nezodpovedá vedľajšej stavbe poistenej
predmetnou poistnou zmluvou, kde táto rozloha má byť iba 36,92 m2 (tak ako žalovaná uviedla na

pojednávaní dňa 24.08.2017). Vo veci bola aj zo strany súdu dňa 09.11.2017 vykonaná obhliadka na
mieste samom, kde opätovným zisťovaním rozmerov poškodenej budovy a to priamo žalovanou, bola
rozloha vedľajšej stavby zistená 38,50 m2 (5,7 m x 6,75 m).

Z uvedeného je zrejmé, že samotná žalovaná pri prvotnej obhliadke po poistnej udalosti a následne pri

obhliadke nariadenej súdom, vlastným meraním zistila rozdielnu rozlohu poškodenej vedľajšej budovy,
pričom súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názor, že odchýlky v rozlohe poisťovanej
stavbyspôsobenémeranímpoisťovateľa,nemôžubyťadekvátnymdôvodomprenevyplateniepoistného
plnenie poistenému.

36. Pokiaľ žalovaná v ďalšom namietala, že v poistenej zmluve bola poisťovaná nehnuteľnosť
nedostatočne špecifikovaná, resp. že jej rozloha bola uvedená odlišne ako žalovaná následne rozlohu
zistila pri obhliadke na mieste samom po nahlásení poistenej udalosti, tak v tomto smere súd opätovne
poukazuje,žemedzistranamisporubolauzatvorenáspotrebiteľskázmluva,pričommeraniepoisťovanej
nehnuteľnostivykonalzástupcažalovanejadanýúdajajnásledneuviedolvuzatvorenejpoistnejzmluve.

Nejedná sa o skutočnosť, ktorú by svojvoľne uviedla žalobkyňa, resp. o ňou nesprávne uvedený údaj.
Sú v tomto smere poukazuje, že v prípade ak je obsah spotrebiteľskej zmluvy sporný, použije sa výklad
obsahu zmluvy ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Ako už súd vyššie uviedol, vo veci bola vykonaná aj obhliadka na mieste samom to aj za účasti

svedkyne p. W., ktorá opätovne potvrdila, že predmetom poistenia bola práve budova, vo vzťahu ku
ktorej žalovaná odmietla žalobkyni vyplatiť poistné plnenie.

38. Pre úplnosť súd poukazuje, že aj v rámci likvidácie poistnej udalosti a vykonania obhliadky žalovanou
dňa 13.05.2015 v zázname z tejto obhliadky je uvedené, že čo sa týka poškodenia stavieb tak na

murovanej aj drevenej časti je vyhorená strecha. V dielni je vyhorený aj krov obhorený záklop, v izbe
je predpoklad, že bude obhorený -vyhorený tiež. V dielni zničené omietky stien, celý strop, obklad z
hliníkových líšt roztopený. Drevená prístavba je úplne vyhorená vzhľadom k tomu môžeme považovať
za totálnu škodu, za zvyšky murivo. Na ďalšej vedľajšej stavbe murovanej stodole so sedlovou strechou
zistené len zadymenie, na časti s pultovou strechou zas roztopenie fasádneho plastového obkladu.

39. Vzhľadom na uvedené ako už súd vyššie uviedol, predmetom poistenia bola aj vedľajšia budova vo
vzťahu ku ktorej žalovaná žalobkyni odmietla vyplatiť poistné plnenie.

40. Pokiaľ sa týka výšky poistného plnenia, ktorú by mala žalovaná žalobkyni vyplatiť, súd vychádzal

z krycieho listu rozpočtu vypracovaného samotnou žalovanou, pričom tento krycí list bol predložený zo
strany žalovanej aj orgánom činným v trestnom konaní pre účely trestného konania vedeného vo veci
poškodenia majetku vo vlastníctve žalobkyne. V súlade s uvedeným krycím listom rozpočtu aj samotnážalobkyňa si po čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalovanej uplatnila nárok na zaplatenie iba sumy 3
403,54 eur s DPH.

41. Zo strany žalovanej bol v konaní vznesený nárok na započítanie sumy 80,28 eur voči uplatnenému
nároku žalobkyne a to z toho dôvodu, že z jej strany už došlo v tejto výške k čiastočnému plneniu
žalobkyni.

Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje

svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

Obranu žalovanej v tomto konaní súd posúdil ako kompenzačnú námietku. Posúdenie prejavu žalovanej
má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú
obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku.

Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky.

42. Súd vznesenú kompenzačnú námietku zo strany žalovanej považoval za dôvodnú a po započítaní
sumy 80,28 eur preto žalovanú zaviazal žalobkyni zaplatiť sumu 3 323,28 eur, nakoľko v tejto časti
považoval nárok žalobkyne za dôvodný a preukázaný.

Nakoľko sa žalovaná s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, súd ju zaviazal aj na

zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške požadovanej žalobkyňou a to odo dňa 11.07.2015, t.j. od
uplynutia 15. dňovej lehoty na plnenie žalovanej v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom
vychádzal z toho, že likvidácia, teda šetrenie poistnej udalosti bolo zo strany žalovanej ukončené dňa
24.06.2015, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti bolo vykonané aj šetrenie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti žalobkyne plniť vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní.

Vo zvyšnej časti nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 80,28 eur s prísl. a na zaplatenie úroku z
omeškania za obdobie od 24.06.2015 do 10.07.2015 vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako
nedôvodný zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie čiastočne zastavil čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 4

596,46 eur s prísl., pričom z procesného hľadiska v tejto časti žalobkyňa zavinila zastavenie konania,
žalobu v časti nároku na zaplatenie sumy 80,28 eur s prís. zamietol a vo zvyšnej časti žalobe vyhovel.
Úspech žalobkyne v konaní tak bol v rozsahu 41,50 eur a žalovanej v rozsahu 58,50 %. Vzhľadom na
uvedené úspešnej žalovanej súd priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
17 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa jedná o skutočnosti uvádzane žalobkyňou ohľadom náhrady trov konania v smere, že výška
priznaného nároku v konaní závisela od znaleckého dokazovania, resp. od úvahy súdu, tak súd dáva
do pozornosti, že žaloba z jej strany bola podaná dňa 07.10.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového
poriadku. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je viazané na procesný úspech strán sporu

v konaní. V prípade uplatneného nároku na peňažné plnenie v rámci podanej žaloby žalobca je povinný
uviesť výšku požadovaného nároku a predložiť dôkazu preukazujúce takto ním uplatnený nárok. Poistná
udalosť v danej právnej veci nastala dňa 08.05.2015, poistné šetrenie žalovaná ukončila dňa 24.06.2015
a v uvedený deň aj vyplatila žalovanej čiastočné plnenie. Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby vzhľadomna zamietavý postoj žalovanej vo vzťahu k nároku uplatneného v tomto súdnom konaní, ešte pred
podaním žaloby v danej veci ohľadom uplatneného nároku zabezpečila si znalecký posudok, resp.
odborné vyjadrenie zodpovednej osoby za účelom preukázania výšky uplatneného nároku a iba v takejto

výške nárok žalovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.