Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 23, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10Csp/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116221586
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116221586.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: Centre

Investment, s.r.o., so sídlom Rajská č. 2, 811 08 Bratislava, zastúpeného: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so
sídlom Vlčkova č. 8/A, 811 05 Bratislava proti žalovanému: C. J., L. K. XX.XX.XXXX, J. K. Č..X, XXX XX
Bratislava, zastúpeného: JUDr. Viera Klíčová, bytom Budovateľská č. 27, 821 08 Bratislava, o zaplatenie
6.083,41 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.083,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 6.083,41 € odo dňa 14.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 6.083,41 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný ako bývalý nájomca J.
Č. XX, nachádzajúceho sa na siedmom poschodí v bytovom dome na K. A. Č.. X, E. J. ako aj nebytového
priestoru č. XX-L., nezaplatil nájomné, cenu služieb poskytnutých v súvislosti nájmom bytu a nebytového
priestoru v žalovanej sume a vyúčtované nedoplatky v zmysle vyúčtovaní za služby s nájmom bytu a
nebytového priestoru spojené. Zmluva o nájme bytu a nebytového priestoru bola ukončená žalobcom
odstúpením od zmluvy a žalovaný bol povinný prenajatý byt k 14.7.2016 vypratať. Tento dátum je

považovaný za deň ukončenia nájomného vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným
ako nájomcom. Žalovaná pohľadávka tvorí súčet sumy 4.527,39 € titulom nájomného a vyúčtovania
za byt a sumy 2.556,91 € titulom nájomného za nebytový priestor, ktoré platby žalovaný, v zmluvnom
postavení nájomcu, žalobcovi, v zmluvnom postavení prenajímateľa, nezaplatil.
2. Žalobca spolu so žalobou doručil listinné dôkazy - výpis z B. Č.. XXXX, Zmluvu o nájme bytu č. č.
2013/85831/B12/1 zo dňa 1.10.2013, Dodatok č.1 k Zmluve o nájme bytu č. 2013/85831/B12/1 zo dňa
12.9.2014, Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme bytu č. 2013/85831/B12/1 zo dňa 30.9.2015, Dodatok č. 3 k

Zmluve o nájme bytu č. 2013/85831/B12/1 zo dňa 27.1.2016, Protokoly o odovzdaní bytového priestoru
zo dňa 14.7.2011, zo dňa 1.10.2012, Odstúpenie od Zmluvy nájme bytu č. 2013/85831/B12/1 zo dňa
24.6.2016, faktúru č. 216074, faktúru č. 216094, faktúru č. 216137, faktúru č. 216163, faktúru č. 216062,
faktúru č. 1216074, faktúru č. 216050, faktúru č. 216029, faktúru č. 214204, faktúru č. 2160008, faktúru
č. 214196, faktúru č. 213227, rozpis pohľadávok.
3. Súd uznesením č.k. 10Csp 36/2016-51 zo dňa 16.1.2017 vyzval žalovaného, aby sa k obsahu žaloby
a k obsahu doručených listinných dôkazov písomne vyjadril v lehote súdom určenej. Žalovanému spolu

s uznesením bola doručovaná žaloba, listinné dôkazy na dresu trvalého bydliska uvedenú žalobcom
v žalobe. Zásielka bola doručená žalovanému dňa 7.3.2017, no žalovaný súdu písomné vyjadrenie k
obsahu žaloby a k obsahu listinných dôkazov, v súdom určenej lehote, nedoručil.4. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a

úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2
CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1,2 CSP). Strany

sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
5. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 16.1.2019, ktorý bol z dôvodu ospravedlnenia
splnomocnenej zástupkyne žalovaného preložený na termín 5.6.2019. Pojednávania konaného dňa
5.6.2019 sa zúčastnili splnomocnení zástupcovia strán sporu. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného
doručila súdu ako aj právnemu zástupcovi žalobcu na pojednávaní listinné dôkazy, obsahom ktorých

chcela preukázať, že na účet žalobcu žalovaný, ako bývalý nájomca bytu a nebytového priestoru, zaplatil
platby titulom nájomného a ceny služieb s nájmom bytu a nebytového priestoru spojenými. Súd vo veci
určil termín pojednávania na deň 23.9.2019, ktorý termín splnomocnení zástupcovia strán sporu zobrali
na vedomie.
6. Na pojednávaní konanom dňa 23.9.2019 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný a

ani splnomocnená zástupkyňa žalovaného sa na určený termín pojednávania nedostavili a svoju
neprítomnosť do vyvolania veci neospravedlnili, hoci splnomocnená zástupkyňa žalovaného termín
pojednávania zobrala na vedomie, v zmysle vyhláseného uznesenia na pojednávaní konanom dňa
5.6.2019 s tým, že strany sporu na termín pojednávania predvolané nebudú.
Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného a splnomocnenej zástupkyne žalovaného, vykonal

vo veci dokazovanie a meritórne rozhodol.
7. Právny zástupca žalobcu zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe a na obsahu
listinných dôkazov doručených súdu spolu so žalobou, na základe ktorých preukázal dôvodnosť
uplatneného nároku žalobcom. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že boli žalobcom
preskúmané obsahy doručených listinných dôkazov splnomocnenou zástupkyňou žalovaného, ktorými

chcel žalovaný preukázať, že pohľadávku žalobcovi zaplatil. Právny zástupca žalobcu však na
pojednávaní uviedol, že sa nejednalo o platby titulom nájomného za byt a nebytový priestor v žalobe
žalobcom špecifikované.
8. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca je vlastníkom tak bytu Č.. XX a nebytového priestoru
č. XX-L. nachádzajúcich sa v bytovom dome na K. A. Č.. X E. J., ktoré v zmysle uzavretej nájomnej

zmluvy a jej dodatkov prenechal žalovanému do nájmu. Taktiež medzi stranami sporu bolo nesporné,
že žalovaný bol povinný žalobcovi platiť nájomné a cenu služieb spojených s nájmom bytu a nebytového
priestoru v dohodnutej výške a v dátume splatnosti. Taktiež medzi stranami sporu bolo nesporné, že
nájom bytu a nebytového priestoru bol ukončený ku dňu 17.7.2016 v dôsledku odstúpenia žalobcom od
zmluvy o nájme bytu a nebytového priestoru.

Žalobca súdu ako aj žalovanému doručil faktúry a vyúčtovania nájomného a ceny služieb využitých
žalovaným v súvislosti s nájmom bytu a nebytového priestoru, na základe ktorých bol žalovaný žalobcovi
fakturované platby povinný zaplatiť vo fakturovanej sume a v lehote splatnosti.
Žalovaný počas konania nerozporoval výšku uplatnených nárokov, uviedol len tú skutočnosť, že zaplatil
žalobcovi platby, ktoré však počas konania žalovaný bližšie nešpecifikoval.

Žalobca preveril žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia vo vzťahu k realizovaným platbám žalovaným
a počas konania na pojednávaní konanom dňa 23.9.2019, ktorého sa žalovaný bez ospravedlnenia
nezúčastnil, uviedol, že tieto platby nie sú platbami, ktorými by žalovaný zaplatil žalobcovi celkom alebo
sčasti uplatnený nárok žalobcom v konaní.
9. Podľa Článku 6, ods.1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.Podľa Čl.8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa ustanovenia § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej OZ) nájom bytu vzniká nájomnou

zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu
určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a
opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.
Podľa ustanovenia § 686 ods.1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu

užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a

nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1, veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
10. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 1,2 CSP). Súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa

tohto zákona (§ 215 ods. 1,2 CSP). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté (§ 217 ods.1 CSP).
11. Súd skutkový stav uvádzaný žalobcom v žalobe a písomných vyjadreniach na základe vykonaného
dokazovania na pojednávaní konanom dňa 23.9.2019 považoval za nesporný.

12. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
6.083,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.083,41 € odo dňa 14.10.2016 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
13. Žalovaný nedoručil súdu žiadne listinné dôkazy, resp. neoznačil dôkazy, ktoré by súd vykonal na
návrh žalovaného počas vedenia konania, ktorými by preukázal ním tvrdené skutkové okolnosti vo

vzťahu realizovaným platbám v prospech žalobcu, ktorými by preukázal, že nárok žalobcu uplatnený
v žalobe je nedôvodný.
Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a
rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci
samej. Zákonodarca pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave vychádzal z doterajšej

právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), ktorú precizuje a sprehľadňuje. Nastal
odklon od princípu materiálnej pravdy.
Žalovanýsúdu,takakosúduviedolvyššie,vovzťahukuplatnenémunárokužalobcomneiniciovalžiadne
dokazovanie.
Strany sporu majú v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia, v zmysle ustanovenia

§ 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), boli žalobca ako aj žalovaný
povinní označiť dôkazy, ktoré podľa ich názoru mali prispieť k objasneniu veci a zároveň boli povinní ich
k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
V dôkaznom konaní sa musia rešpektovať rozdiely medzi základnými druhmi civilného súdneho konania,
sporové konanie sa musí spravovať predovšetkým prejednanou zásadou, to znamená, že dôkaznú

povinnosť a dôkazné bremeno budú mať, resp. budú znášať strany sporu. Súd je povinný vykonať iba
navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. V CSP je stranám sporu uložená dôkazná
povinnosťohľadomvlastnýchtvrdení.Vsporovomkonaníbudemaťjejnesplneniezanásledokprocesnú
zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby, v prípade neunesenia dôkazného bremena
žalobcom, respektíve, vyhovením žalobe v prípade, že žalovaný si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, v

dôsledku čoho neunesie v konaní dôkazné bremeno. Súd bude vychádzať predovšetkým z výsledkov
vykonaného dokazovania navrhnutého stranami sporu.
Základnou podmienkou úspechu žaloby o zaplatenie je preukázanie vzniku peňažného nároku v
prospech žalobcu v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tvrdenia v
žalobe uvádzané. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí vyvrátiť tvrdenia uvádzané žalobcom

v žalobe, že nie je nositeľom povinnosti plnenia, ktorej sa žalobca v žalobe domáha. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi stranami sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. /rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010/
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, tak ako súd uviedol vyššie, strana sporu žalobca

ako aj žalovaný má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť prostriedky procesného útoku, resp.
procesnej obrany na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť
tvrdenia a kumulatívne povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy neunesie tak bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
vo veci.
V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na

preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci.
Žalobca si v konaní splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť, v dôsledku čoho súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.
Naprotitomužalovanýsinesplnilpovinnosťtvrdeniaaanidôkaznúpovinnosť.Súdmázato, žežalovaný

v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Žalovaný nepredložil súdu počas vedenia
konania žiaden dôkaz, respektíve nepožiadal súd o vykonanie takého dôkazu, vykonaním ktorého by
súd prípadne žalobe nemohol vyhovieť.
14. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje

samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
15. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu,
že v konaní mal žalobca plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.