Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/727/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225394
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315225394.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobkyne: U. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytomL.XXXX/XX,L.,právnezastúpenej:AdvokátskakanceláriaBorgulová&Péteriovás.r.o.,sosídlom
Farská 4, Nitra, IČO: 46 104 020, proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, L.,
právne zastúpenému JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom o sídlom Nám. SNP 2, Trnava, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82,
IČO: 36062235, právne zastúpeného: JUDr. Danušou Tichou, advokátkou so sídlom Nám. M. Benku 6,
Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.453,89 eura a úroky z omeškania v sume 359,89 eura,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z liečebných nákladov a vecnej škody v sume
256,60 eura zastavuje.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v časti o zaplatenie bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady liečebných nákladov a náhrady vecnej škody v celom

rozsahu.

IV. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrady za stratu
na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti, náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti a úrazovej renty v celom rozsahu.

V. V časti konania o zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nemá žiadna zo strán
právo na náhradu trov konania.

U.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. V. XXXX/XX, L., má voči žalobkyni právo na náhradu trov v celom
rozsahu.

VII. Intervenientovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

VIII. Štát má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2006 naposledy upraveným petitom žaloby
domáhala, aby súd uložil žalovaným: 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, L. a 2/ S.
S., nar. XX.XX.XXXX, K.. V. XXXX/XX, L., spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 35.482,44 eura
(9.792,92 eura - strata na zárobku po skončení PN od 01.01.2005 do 28.02.2010, 1.815,75 eura -úroky z omeškania od 01.02.2005 do 28.02.2010, 2.065,37 eura - úroky z omeškania z jednotlivých
druhov odškodnenia, 21.808,40 eura - ako 15-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a
platenia úrazovej renty vo výške 180,90 eura mesačne. Žalobu odôvodnila tým, že 01.12.2003 utrpela pri

dopravnej nehode ťažké zranenie vo forme dilaceračného poranenia v oblasti pravého lakťa, zlomeninu
krčka vretennej kosti vpravo a zlomeninu 1. kosti predkolenia. Dopravnú nehodu zavinil žalovaný 1/,
ktorý viedol motorové vozidlo patriace žalovanému 2/.

2.OkresnýsúdGalantapopripustenízmenyžaloby,rozsudkomč.k.6C/42/2006-277z25.10.2010uložil

žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.883,96 eura, v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 3.668,92 eura s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 21.808,40 eura od 12.06.2006
do zaplatenia konanie zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na samostatné rozhodnutie. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný
1/ zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a zodpovedá za škodu
v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný 2/ za škodu nezodpovedá

s poukazom na ustanovenie § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za postačujúce s prihliadnutím
na všetky okolnosti týkajúce sa uplatneného nároku považoval prvoinštančný súd zvýšenie sťaženia
spoločenskéhouplatneniažalobkynevovýške5-násobkuzákladnéhopočtubodov,t.j.vovýške7.269,47
eura a z titulu omeškania žalovaného 1/ s plnením jednotlivých uplatnených nárokov mu uložil povinnosť
zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 614,49 eura.

3. Na odvolanie žalobkyne, žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka (ďalej v texte intervenient), Krajský
súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 9 Co 42/2011 z 27.03.2012 potvrdil rozsudok ako vecne správny v
napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni sumu 7.883,96 eura a v časti, v
ktorej bola žaloba žalobkyne zamietnutá a prvoinštančnému súdu uložil povinnosť rozhodnúť o trovách

odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvoinštančný súd zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V časti, v ktorej považoval za
potrebné k dôvodom napadnutého rozhodnutia doplniť svoje poznatky, zopakoval len v žalobe uvedený
skutkový stav veci, námietky žalovaného 1/ týkajúce sa uplatnenej námietky premlčania s odkazom na

správnosť rozhodnutia súdom prvého stupňa v tejto otázke, zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k námietke žalovaného 1/ týkajúcej sa neuplatnenia si nároku
žalobkyňou včas, poukázal na správnosť rozhodnutia súdom prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/
pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní a skonštatoval primeranosť zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5-násobku základného počtu bodov.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 1/, na základe ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/190/2013 zo dňa 28.04.2014 rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 9 Co 42/2011 z 27.03.2012 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu
Galanta č. k. 6 C 42/2006-277 z 25.10.2010 v časti o uložení povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobkyni

sumu 7.883,96 eura zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V časti napádajúcej
výrok, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby dovolanie odmietol.
V odôvodnení Najvyšší súd uviedol, že z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s námietkami žalovaného 1/, pokiaľ ide o vyriešenie otázky
včasnosti uplatnenia nároku - ako takého, premlčania jednotlivých nárokov uplatnených v konaní,

preukázania opodstatnenosti výšky uplatnených nárokov, opodstatnenosti mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia.

5. Následne Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/303/2014-446 zo dňa 29.09.2015 rozsudok
prvoinštančného súdu v napadnutej časti povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu

7.883.96 eura zrušil a v zrušenej časti mu vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení vytkol
prvoinštančnému súdu, že sa riadne nevysporiadal s námietkami premlčania, ktoré žalovaný 1/ vzniesol
voči všetkým nárokom, ktorých sa žalobkyňa domáhala. Skonštatoval, že úroky z omeškania sú
príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a v prípade námietky premlčania,
týkajúcej sa istiny, ktorú v danej veci uplatnil žalovaný, možno priznať úroky z omeškania len do okamihu,

ku ktorému sa premlčala istina. Závery súdu ohľadne namietaného premlčania sú predčasné, neúplné
a nepreskúmateľné. Prvoinštančný súd priznal úroky z omeškania bez toho, aby mal jednoznačne
ujasnené, či nároky na zaplatenie istiny (jednotlivých dielčích nárokov na náhradu škody) sú alebo
nie sú premlčané. V prípade nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nezisťoval, kedyprišlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne. S touto okolnosťou bolo potrebné sa v rozhodnutí
vysporiadať jednak z dôvodu námietky žalovaného 1/, podľa ktorého k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne prišlo už ku dňu 11.06.2004, jednak má ustálenie zdravotného stavu navrhovateľky a s tým

spojené ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty.
Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav žalobkyne ustálil je odbornou otázkou a na jej zodpovedanie
súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie. Uložil prvoinštančnému súdu vysporiadať sa so základnou
námietkou žalovaného 1/, či došlo k premlčaniu nárokov žalobkyne, pričom plynutie premlčacej lehoty
vyhodnotí vo vzťahu ku každému dielčiemu uplatnenému nároku osobitne. V prípade posúdenia nároku

na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vykoná dokazovanie na otázku, kedy sa ustálil
zdravotný stav navrhovateľky a od toho času odvinie plynutie premlčacej lehoty. Opätovne posúdi
nárok žalobkyne na úroky z omeškania za omeškanie s platením jednotlivých náhrad škody. Vezme
pritom do úvahy prípadné premlčanie jednotlivých uplatnených istín (napriek čiastočnému späťvzatiu
návrhu) s tým, že vzhľadom k vznesenej námietke premlčania je možné úroky z omeškania priznať
len do okamihu, ku ktorému sa premlčala istina. V prípade, že dospeje k záveru, že nárok na náhradu

liečebnýchnákladovavecnejškodypremlčanýnebol,vysporiadasasvýškoutýchtonáhrad.Vovzťahuk
uplatnenému nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia porovná
aké mala žalobkyňa predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody,
a aké predpoklady má po jej vzniku. Na základe tohto porovnania ustáli opodstatnenosť a rozsah
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyni bola pri dopravnej nehode dňa 01.12.2003
spôsobená ujma na zdraví, a to zlomenina oboch kostí pravej hornej končatiny riešená operačne,
poranenie vretenného nervu pravej hornej končatiny, trvalé následky úplnej neschopnosti pravej ruky
a prstov, zlomenina predkolenia riečená operačne. Rozsudkom Okresného súdu v Galante č. k. 1T

88/04-270 zo dňa 16.03.2005 bol žalovaný 1/ za tento čin odsúdený. V trestnom konaní bola žalobkyňa
s nárokom na náhradu škodu odkázaná na občianskoprávne konanie. Rozsudok čo do viny a trestu
nadobudol právoplatnosť 18.03.2005 a v časti výroku o škode nadobudol právoplatnosť 18.04.2005. Z
obsahu trestného spisu vyplýva, že žalobkyňa si dňa 02.03.2004 uplatnila nárok na náhradu škody voči
žalovanému 1/ vo výške 2.000.000,- Sk. Prevádzateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená

dopravná nehoda bol žalovaný 2/ S. S., W.. XX.XX.XXXX. Lekárskym posudkom zo dňa 26.04.2004
ortopéd Y.. R. V. vyčíslil odškodnenie úrazu titulom bolestného na 356,25 bodov a lekárskym posudkom
zo dňa 07.03.2005 ortopéd Y.. R.W. V. a primár oddelenia úrazovej chirurgie a ortopédie Y.. R. I.
vyčíslil odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 730 bodov. Intervenient žalobkyni uhradil
titulom bolestného sumu 709,52 eura dňa 11.09.2008, sumu vo výške 1.453,89 eura titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia dňa 11.09.2008, sumu vo výške 261,37 eura titulom nákladov spojených s
liečením dňa 12.09.2008, sumu 1.244,14 eura titulom vecnej škody dňa 22.12.2008 a dňa 03.06.2009 jej
uhradil sumu 5.807,53 eura titulom náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Žalobkyňa
na základe pracovnej zmluvy z 24.11.2003 pracovala u zamestnávateľa L. U., N. XXXX, L. ako pomocná
pracovná sila. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.06.2004 a zamestnávateľ bol

povinnýposkytovaťzamestnancovizavykonanúprácumzduvovýške9.000,-Sk.Dodatkomkpracovnej
zmluve sa pracovný pomer navrhovateľky predĺžil do doby trvania práceneschopnosti. Žalobkyňa v
čase od 01.12.2004 do 31.12.2004 bola práceneschopná. Dňa 01.12.2004 medzi navrhovateľkou a
zamestnávateľom T. J. bola uzatvorená pracovná zmluva s nástupom do práce dňa 01.12.2004, ktorým
dňom vznikol medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer na dobu neurčitú s tým,

že zamestnávateľ sa zaviazal poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vo výške 6.500,-
Sk. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.12.2004, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 50 %. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.01.2005
žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa zamietla z dôvodu, že nezískala
potrebný počet rokov v dôchodkovom poistení nárok na tento dôchodok podľa § 72 ods. 1 Z.č.

461/2003 Zb. z. o sociálnom poistení. V čase od 04.05.2006 do 31.03.2008 bola žalobkyňa vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Na základe pracovnej zmluvy zo zamestnávateľom K. Š. -
Elektrocentrum mala žalobkyňa nastúpiť do práce 01.04.2008 ako predavačka na miesto výkonu práce:
T. W. V. W.. X, L.. Podľa mzdových podmienok žalobkyňa mala pracovať 4 hodiny denne s dohodnutou
brutto mzdou 4.050,- Sk. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne z 26.4.2006 žalobkyňa počas PN od

01.12.2004 do 31.12.2004 nepoberala nemocenské, v čase od 01.03.2005 do 25.07.2005 jej boli
vyplatené nemocenské dávky vo výške 15.802,- Sk, v čase od 12.10.2005 do 31.12.2005 vo výške
8.189,- Sk a v čase od 01.01.2006 do 28.02.2006 vo výške 6.806,- Sk.7. Prvoinštančný súd v predchádzajúcom konaní ustálil nárok žalobkyne voči žalovanému v 1. rade ako
nárok v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka za spôsobenú škodu a voči žalovanému v 2.
rade ako nárok na náhradu škody podľa § 427 OZ. V súvislosti so žalovaným v 1. rade dospel k záveru,

že jeho zodpovednosť je daná a vyplýva aj z odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní. Čo sa týka
žalovaného v 2. rade po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že jeho zodpovednosť nie je daná.
Ide o prevádzateľa motorového vozidla, ktorým bola žalobkyni spôsobená škoda, avšak jeho dopravný
prostriedok bol použitý bez vedomia a proti jeho vôli. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav žalobu
voči žalovanému v 2. rade zamietol. V zamietajúcej časti rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol

právoplatnosť. Z tohto dôvodu súd už ďalšom konaní, po zrušení prvoinštančného rozsudku dovolacím
a následne aj odvolacím súdom, so žalovaným v 2. rade S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. V. XXXX/
XX, L., ako so stranou nekonal.

8.Predmetomkonaniapozrušujúcichrozhodnutiachdovolaciehoaodvolaciehosúdujenárokžalobkyne
voči žalovanému (pôvodne označený ako žalovaný v 1. rade) na zaplatenie sumy 7.883,96 eura, ktorá

pozostáva z úrokov z omeškania v sume 614,49 eura /z toho úroky z omeškania pri nároku na bolestné
v sume 118,03 eura za 759 dní omeškania, pri nároku na náhradu sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 241,86 eura za 759 dní omeškania, pri nároku na náhradu nákladov spojených s liečením v sume
43,54 eura za 760 dní omeškania a pri nároku na náhradu vecnej škody v sume 211,06 eura za 774 dní
omeškania a z mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 7.269,47 eura ako

päťnásobku základné ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (730 bodov, 1.453.89 eura).

9. Súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu odborným vyjadrením, prednesom
právnych zástupcov strán, výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne k otázke premlčania uviedla, že nároky uplatnené v tomto konaní nie
sú premlčané. Vychádzala z ust. § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá v prvom rade prevádzateľ, ktorým bol
p. S.. V priebehu konania bolo zistené, že vozidlo bolo zapožičané p. U., v konečnom dôsledku však
ten, kto viedol vozidlo, bol žalovaný. Premlčacia doba mala plynúť odkedy sa poškodená dozvedela,

nielen o tom kedy škoda vznikla, ale aj kto ju zapríčinil. V tomto konaní sa súdy zatiaľ nezaoberali
tým, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá. Relevantnú informáciu žalobkyňa
získala až z rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.03.2005, pričom žaloba bola podaná v
roku 2006. Nároky preto nemôžu byť premlčané. Poukázala tiež na to, že žalovaný, ako aj prevádzateľ
motorového vozidla p. S., so žalobkyňou pri uplatňovaní jej nárokov nespolupracovali, odmietali jej

poskytnúť potrebné informácie, čo dokumentuje aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k žalobe z
14.09.2006, kde uviedol, že vozidlo bolo poistené v Allianz, pričom až v priebehu konania bolo zistené,
že vozidlo nebolo vôbec poistené. Žalobkyňa si v trestnom konaní uplatňovala nárok na náhradu škody,
pričom bola odkázaná na občianske súdne konanie. Vychádzajúc z právnej teórie, je postačujúce, ak si
poškodený škodu uplatní uvedením minimálnej výšky a žalobkyňa si nárok v trestom konaní uplatnila.

Pokiaľ ide o mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia tvrdila, že zdravotný stav
žalobkyne nikdy nebol úplne ustálený a neustále sa zhoršuje. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, v
zmysle ktorých už v roku 2005 bolo uznané, že žalobkyňa má zníženú schopnosť vykonávať pracovnú
činnosť, vyplýva, že žalobkyňa nemala odpracované roky, a preto jej invalidný dôchodok nebol priznaný.
Podľa rozhodnutia z roku 2010 je u žalobkyne konštatovaný pokles schopnosti o 60 % a následne od

22.02.2016jetoviacako70%.Tietoposudkybolispracovanépreúčelypriznaniainvalidnéhodôchodku,
ktorý v súčasnosti poberá vo výške 90,90 eura. Žalobkyňa sa snažila aj po úraze pracovať, keďže to
vyžadovala jej životná situácia, manžel jej zomrel a musela sa starať o dcéru. Žalobkyňa bola schopná
vykonávať pracovnú činnosť obmedzene, v skrátenom pracovnom režime a za minimálnych mzdových
podmienok a aj to len vtedy, keď jej to zdravotný stav dovolil. Zo zamestnania žalobkyňa dosahuje príjem

max. 250 eur mesačne a okrem toho poberá invalidný dôchodok 90,90 eura mesačne. Žalobkyňa do
úrazu pracovala len veľmi krátko, ako mladá žena sa liečila na neplodnosť, podstúpila viacero operácií.
Nakoľko tieto neboli úspešné, v roku 1994 si adoptovali dieťa, dcéru narodenú 29.06.1993, s ktorou bola
žalobkyňa na materskej dovolenke a osobnú starostlivosť jej poskytovala až do prvých rokov povinnej
školskej dochádzky, popri tom pracovala len brigádnicky. Potom keď už mala možnosť pracovať na plný

pracovný úväzok, došlo k nehode. Poškodenie žalobkyne je na dominantnej pravej ruke, nevie s ňou
robiť fakticky nič, obmedzená je nielen v pracovnom živote, ale akoby bola jednoruká. Vzhľadom na to sa
domnieva, že pôvodne priznané zvýšenie bolo opodstatnené. Žalobkyňa trpí neustálymi bolesťami a tak
ako je uvedené v lekárskych posudkoch, má z toho aj psychické traumy. Zdôraznila, že po adoptovanídcéry jej žalobkyňa dlhší čas poskytovala starostlivosť a zamestnať sa išla až potom ako dcéra nastúpila
do druhého ročníka ZŠ. Riadne zamestnaná bola žalobkyňa pred adoptovaním dcéry. Následná činnosť
bola len brigádnická.

11. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.03.2016, právny zástupca žalovaného uviedol,
že žalobkyňa vôbec nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo základnej sumy 9.476,45
eura, nakoľko všetky nároky žalobkyne sú premlčané v dôsledku námietky premlčania vznesenej na
pojednávaní dňa 08.09.2008. Bol toho názoru, že pokiaľ je čiastkový nárok premlčaný, nemôže z

tohto nároku vzniknúť po vznesení námietky premlčania, pri jeho oneskorenom dobrovoľnom plnení
zo strany zo strany intervenienta, nárok pre žalobkyne na úrok z omeškania. Poukázal na ust. § 797
ods. 3 OZ a mal za to, že Kooperativa poisťovňa, a.s. poverená Slovenskou kanceláriou poisťovateľov
sa z hľadiska času nedopustila žiadneho omeškania. Tiež tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala žiadne
dôvody na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Taktiež aj nároky
žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sú premlčané, nakoľko pri bolestnom

nebol tento nárok v trestnom konaní uplatnený kvalifikovaným spôsobom a pri nároku za sťaženie
spoločenskéhouplatneniamalzato,žežalobkyňasimalamožnosťnechaťvypracovaťznaleckýposudok
vzhľadom na ustálený zdravotný stav už ku dňu 11.06.2004.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že ich situácia na strane

žalobkyne mrzí, avšak je toho názoru, že pokiaľ žalobkyňa v tejto fáze konania žaluje už len v princípe
zavinenia, jej možnosti sú veľmi zúžené a nároky žalobkyne sú premlčané, tak ako to už niekoľkokrát
rozviedol. Tvrdil, že žalobkyňa nemá nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania v sume
614,49 eura, ktorá pozostáva z jednotlivých čiastkových nárokov, a to z dôvodu, že žalovaný žiadnym
spôsobom nemohol ovplyvniť vyplatenie týchto súm zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov,

resp. KOOPERATIVA poisťovne, a.s., a bol to práve žalovaný, ktorý upozorňoval právnu zástupkyňu
žalobkyne, že by bolo dobré v záujme hájenia záujmov žalobkyne obrátiť sa na Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov a uplatňovať tam nároky, ktoré jej patria v zmysle zákona. Nakoniec to právna zástupkyňa
žalobkyne spravila a uplatnila nároky voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, pričom skutočnosť, že
žalobkyni boli vyplátané príslušné nároky oneskorene, za to si môže predovšetkým sama, v dôsledku

oneskoreného uplatnenia si nárokov u Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
odo dňa úrazu, teda od 01.12.2003 vedela, kto zavinil nehodu a kto jej spravil škodu, vedela, že to
bol žalovaný, ktorý autom vrazil do nej a spôsobil jej zranenie, to nemôže poprieť. Vedela, kto je
škodca a bolo jej právom uplatniť voči žalovanému príslušné nároky na náhradu škody. Pokiaľ ide o
bolestné, bol toho názoru, že lehota na premlčanie by sa mala počítať od 01.12.2003, ak by do toho

vsunuli operácie, tie by sa mali uplatňovať samostatne. Žalobkyňa tvrdí, že si bolestné uplatnila už v
trestnom konaní dňa 02.03.2004 cez svojho manžela. Mal zato, že tento nárok nebol kvalifikovaným
spôsobom uplatnený, k čomu dospel aj prvostupňový súd, ktorý žalovaného vtedy nezaviazal ani len k
výške základného bolestného, ktoré zodpovedá počtu bodov 356,25 a v rozsudku odkázal žalobkyňu
s nárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych, keď konštatoval, že nemal ustálený spoľahlivý

podklad pre rozhodnutie v tomto smere. Žalobkyňa uplatňovala 2.000.000,- Sk titulom bolestného, o
ktorej sume tvrdí, že je to škoda uplatnená v minimálnej výške. Pre posúdenie mimoriadneho uplatnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia navrhol výsluch žalobkyne. Pokiaľ ide o ďalšie nároky, ako náhrada
liečebných nákladov, je veľmi jednoduché zistiť, kedy tieto náklady boli vynaložené a zvážiť, či sa
tak stalo po lehote premlčania alebo ešte v rámci premlčacej lehoty. Rovnako vecná škoda vznikla

01.12.2003, t.j. ak bola žaloba uplatnená 12.06.2006, je vecná škoda premlčaná. Rovnako je tomu tak
aj pri náhrade za stratu na zárobku od 05.06.2006 do 03.06.2009, ktorá je tiež premlčaná. K uplatneným
úrokomzomeškaniazjednotlivýchnárokovuviedol,žežalobkyňažaluježalovanéhonazákladeprincípu
zavinenia, pričom žalovaný nezavinil, že Slovenská kancelária poisťovateľov oneskorene vyplatila
príslušný nárok, keďže do jednania medzi žalobkyňou a Slovenskou kanceláriou poisťovateľov žiadnym

spôsobom nezasahoval. V konaní by malo byť preukázané, že v tejto časti konaním žalovaného
vznikla škoda, teda malo by byť preukázané zavinenie žalovaného a vzťah medzi škodou a konaním
žalovaného. To preukázané nebolo. Nevie prečo Slovenská kancelária poisťovateľov, podľa tvrdenia
žalobkyne, oneskorene vyplácala príslušné nároky a ako sa na tom podieľala žalobkyňa, či poskytli
Slovenskej kancelárii poisťovateľov všetky rozhodujúce podklady tak, aby táto mohla v súlade s platným

právom odškodniť žalobkyňu. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
poukázalnaustálenújudikatúru,vzmyslektorejjeužvzákladnejvýmerenáhradyzabolestnéasťaženia
spoločenského uplatnenia obsiahnutá náhrada za preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia
zdravia pre ďalší život poškodeného a za objektívne obmedzenie jeho doterajších možností preuplatnenie v živote a spoločnosti. Zvýšenie náhrady preto predpokladá existenciu ďalších okolností, za
ktoré je možné považovať tie prípady, kedy spoločenské, kultúrne, športové a iné zapojenie poškodenie
bolo na vyššej úrovni a po poškodení jeho zdravia je ďalšie pokračovanie v týchto činnostiach veľmi

sťažené, prípadne vylúčené. Bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala také okolnosti, na základe
ktorých by súd mohol priznať žalobkyni mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia.

13. Na pojednávaní dňa 25.09.2017 zobrala žalobkyňa so súhlasom žalovaného žalobu v časti o

zaplatenie sumy 254,60 eura, t.j. úrokov z omeškania z liečebných nákladov a vecnej škody späť.
Úroky z omeškania z bolestného žiadala vo výške 118,03 eura za 759 dní omeškania, čiže od
15.08.2006 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému) do 11.09.2008 (kedy bolo
bolestné uhradené Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, ktorú zastupovala Kooperativa poisťovňa,
a.s.), ďalej úroky z omeškania zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 241,86 eura takisto za
759 dní omeškania, pričom dátum začiatku aj konca omeškania je totožný ako pri bolestnom. Uviedla,

že počas celého konania preukazovali okrem výpovede žalobkyne aj posudkami lekárov Sociálnej
poisťovne, že poškodenie zdravia, ktoré vzniklo pri dopravnej nehode, vyjadrené percentuálne, sa
zvyšuje. Žalobkyňa nemôže robiť nič z toho, čo robila predtým, má sťažené umývanie, obliekanie,
nemôže vykonávať plnohodnotne skoro žiadne práce domácnosti, venovať sa zamestnaniu, ku ktorému
bola vyučená. Celý úraz zasiahol hlboko do života žalobkyne, zostala nevládna s malým dieťaťom,

manžel - podnikateľ musel ostať pri nej doma, to malo za následok zníženia príjmu domácnosti, on
zomrel, dostal infarkt. Nemôže vykonávať bežné voľnočasové aktivity. Pred nehodou sa žalobkyňa
najprv liečila na neplodnosť, keď toto liečenie nemalo úspech, v roku 1994 si adoptovala dieťa, s ktorým
bola najprv na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke a keď už nastúpila do roboty, došlo k
nehode. Po materskej dovolenke žalobkyňa pracovala len na základe dohody v kvetinárstve. V prílohe

listu z 26.08.2016 doručili lekárske správy od r. 2004-2011, z ktorých vyplýva aký je zdravotný stav
žalobkyne. Má neustále bolesti, psychické traumy, zhoršovanie príznakov choroby.

14. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že pred nehodou som bola riadne zamestnaná na plný
úväzok u živnostníka Viliama Slabého, ktorý vyrábal cukríky. Bola tam len 4 dni. Keď jej skončila

pracovná neschopnosť, bola jej priznaná 50 % invalidita, avšak s tým, že nemala odrobený dostatočný
počet rokov, neboli jej vyplácané žiadne peniaze. Potom sa zamestnala u K. Š., u ktorého pracuje aj
v súčasnosti, asi 8 rokov. Dohodli sa tak, že bude pracovať, keď bude vládať, keď nebude vládať, tak
nie. V súčasnosti je invalidná na 72 % a jej čistý mesačný príjem je 306,90 eura (poberá invalidný a
vdovský dôchodok). Keď nemá doma dcéru, po robote sama doma nič nespraví. V robote má vedúcu a

keď nevládze robiť, robí ona. Chodila sa bicyklovať, teraz na ten bicykel nevysadne. Nemôže športovať,
len priberá, má zdeformovanú ruku, koleno tiež, nemôže si vzhľadom na to kúpiť oblečenie. Keď si chce
upraviť vlasy, musí jej pomôcť dcéra. Musí stále žiadať voľakoho o pomoc.

15. Podľa lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Y.. Y. Q. MPH zo dňa 15.12.2011,

ktorej predmetom bolo posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa
06.12.2011, bol výsledok posúdenia taký, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou a súčasne uviedol,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutým odôvodňujúci invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené
do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu G - postihnutie končatín, pod
položku 29.2 - poškodenie hornej časti plexus brachialis. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je 60 % (50 % trvalé následky poranenia pravej hornej končatiny, 10 % poruchy
psychiky). Dátum vzniku invalidity bol určený na 01.01.2010.

16. Z lekárskej správy zo dňa 09.12.2015 vypracovanej ortopédom Y.. T. V. vyplýva, že žalobkyňa bola
dňa 01.12.2003 na zrazená osobným autom a utrpela devastačné poranenie pravej hornej končatiny,

zlomeninufibulárnehokondyluproxim.tibiae-riešenéoperačne,sneurologickýmdeficitompravejhornej
končatiny, obmedzením hybnosti a bolesťami. Bola sledovaná od detstva pre skoliózu a DDH, bolesti
chrbtice a váhonosných kĺbov. Činnosti bežného dňa zvláda samostatne, pri komplexnejších činnostiach
vyžaduje dopomoc druhej osoby. Pôvodné pracovné zaradenie nie je schopná vykonávať, výrazne
sťažená chôdza po schodoch a naklonených rovinách používa korekčnú podpätenku. Stav sa javí ako

trvalý s tendenciou zhoršovania.

17. Podľa lekárskej správy zo dňa 30.11.2015 vypracovanej neurologičkou Y.. K. Š., subjektívne mala
žalobkyňa závraty striedavej frekvencie a intenzity, tŕpnutie pravej polovice tváre ustúpilo; pacientkaje po devastačnom poranení pravej hornej končatiny v roku 2003, následne poruchy hybnosti pravej
hornej končatiny, EMG verifikovaná ťažká lézia n. medianus a n. radialis I.dx. - ide o trvalé následky na
dominantnej končatine. Pacientka je na trhu práce výrazne limitovaná a lekárka ju navrhla ponechať v

trvalej invalidite.

18. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Y.. Y. Q. Y. zo dňa 21.02.2013
vyplýva, že predmetom posudzovania bolo posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 31.12.2012.

Od posledného posúdenia zdravotného stavu sa poškodenie prehĺbilo, vyšetrenie vodivosti nervov
pravej hornej končatiny potvrdilo prakticky nulovú vodivosť stredového, lakťového a vretenového nervu
pravej hornej dominantnej končatiny. Funkcia pravej hornej končatiny a ruky v zmysle úchopovej
schopnosti,pohyblivostiasvalovejsilyjeťažkopoškodená.Jejstavjenegatívneovplyvnenýajzávažnou
depresívnou poruchou, na ktorú trpí niekoľko rokov od náhleho úmrtia manžela. Subjektívnej ťažkosti
vyplývajú z ťažko porušenej pohyblivosti, citlivosti a úchopovej schopnosti pravej dominantnej ruky

a celej hornej končatiny a taktiež opakujúcich sa stavov depresie, apatie a úzkosti. Z celkového
posudku vyplýva, že účastníčka je 51 ročná žena, vyučená krajčírka s maturitou a pracuje ako pomocná
predavačka, od roku 2010 je invalidná na 60 %. je po ťažkom úraze, ktorý utrpela pri autohavárii v
minulosti (pri jazde na bicykli zrazená autom). Došlo vtedy ku viacnásobným zlomeninám v oblasti
predlaktia pravej hornej končatiny aj s ťažkým poškodením nervov a tiež zlomenine pravej holennej

kosti, vtedy stav riešený operačne. Od posledného posúdenia zdravotného stavu došlo prakticky ku
kompletnému poškodeniu vodivosti nervov od pravého ramena nadol, pohyblivosť, citlivosť, svalová sila
a úchopová schopnosť pravej dominantnej ruky je ťažko poškodená. Neurológ aj ortopéd konštatuje,
že stav je trvalý. Súčasne je aj v liečbe psychiatra pre závažnú depresiu spôsobenú poúrazovým
poškodením pravej hornej končatiny a potencovanú náhlym úmrtím manžela a tiež sa lieči na pokročilý

vysoký krvný tlak, ktorý kardiológ hodnotil ako 3. stupeň. Komplex týchto ochorení vytvára ťažký funkčný
deficit, miera poklesu zárobkovej činnosti je už 75 %, z toho 70 % postihnutie pravej dominantnej
hornej končatiny a 10 % ostatné pridružené posudkovou závažné ochorenia. Podľa výroku posudku
je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je 60, ale je 75 %. Zmena miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená od 21.02.2013. Invalidita vznikla v dôsledku úrazu.

19. Z odborného vyjadrenia č. 22/2017 zo dňa 14.08.2017, vypracovaného znalkyňou Y.. A. L., PhD.,
predmetom ktorého bolo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne

po dopravnej nehode zo dňa 01.12.2003 bol ustálený dňa 07.03.2005, kedy bolo možné vypracovať
bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že
žalobkyňa po úraze absolvovala opakovane operácie na pravej hornej a dolnej končatine, nutné bolo
odstrániť kovový fixačný drôt v pravej nohe, bola dlhodobo rehabilitovaná, v júni 2004 absolvovala
mesačnú kúpeľnú liečbu v Národom rehabilitačnom centre Kováčová (od 02.06.2004 do 30.06.2004).

6 mesiacov od úrazu je príliš krátka doba, aby lekár dokázal jednoznačne stanoviť trvalé následky
poškodenia. Žalobkyňa nemohla poznať ku dňu 11.06.2004 celkové dôsledky úrazu, ktorý utrpela dňa
01.12.2003. Zdravotný stav žalobkyne po úraze, ktorý utrpela 01.12.2003, nebol ku dňu 11.06.2004
ustálený, pretrvávali bolestivé stavy, nutné boli rehabilitácie, kúpeľná liečba, nemohla si najskôr dňa
11.06.2004 uplatňovať nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia.

20. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.01.2005 vyplýva, že žalobkyňa
nemá nárok na dôchodok vzhľadom na vek, ktorý dovŕšila do 30. novembra 2004, t. j. do dňa vzniku
invalidity nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (získala celkove v posledných 10
rokoch 949 dní, t.j. 2 roky a 219 dní). Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo 625 127 0 179 0 zo dňa

03.02.2012 vyplýva, že žalobkyni bol od 1. januára 2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 90,90 eura
mesačne. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo 625 127 0 179 0 - II. zo dňa 09.04.2013, Sociálna
poisťovňa od 21. februára 2013 vypláca žalobkyni invalidný dôchodok v sume 82,70 eura mesačne,
vdovský dôchodok v sume 211,30 eura mesačne, spolu 294 eur mesačne.

21. V záverečnej reči sa právna zástupkyňa žalobkyne pridržala vyjadrení a podaní, ktoré predložili v
tomto konaní. K otázke premlčania nárokov uviedla, že žalobkyňa pri podávaní žaloby vychádzala z
toho, že si svoje nároky uplatnila už v trestnom konaní, pričom v trestnom konaní bola odkázaná na toto
konanie. Na zdôvodnenia uplatnenia mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatneniauviedla, že úraz sa stal v roku 2003, kedy poškodená žalobkyňa bola 41 ročná žena s maloletým
dieťaťom, ktoré právo nastúpilo do ZŠ a ona sa zamestnala. V 40 rokoch života nekončí život, ale
pre ženy starajúce sa o maloleté deti do začiatku základnej školskej dochádzky tento život len začína,

a začínajú si budovať svoju kariéru. Žalobkyňa mala ukončenú strednú priemyselnú školu odevnú,
následkom poškodenia zdravia mala veľmi obmedzené uplatnenie v pracovnom živote. Nemožnosť
zamestnať sa v odevnom priemysle, nemožnosť ani začať podnikať ako SZČO, prípadne spolupodnikať
s inými osobami. Stratila s ohľadom na poškodenie zdravia možnosť doplniť si vzdelanie, kvalifikáciu.
Následkom poškodenia zdravia mala znížený príjem a nemožnosť získať také zamestnanie, ktoré

by jej tento príjem nahradilo, resp. získať zamestnanie, kde by mohla dosiahnuť zvýšený príjem
zo zamestnania. Bola obmedzená aj v bežnom živote, je to život bez dominantnej pravej ruky. Má
obmedzenie pri vykonávaní bežnej hygieny, starostlivosti o telo, vlasy. Je obmedzená pri príprave stravy,
ako aj samotnom stravovaní, či už doma alebo v reštaurácií alebo na výletoch v prírode. Úplne stratila
možnosť šoférovať, bicyklovať sa, má obmedzenie pri tancovaní. Je obmedzená pri návšteve kultúrnych
a iných športových podujatí vzhľadom na pretrvávajúce bolesti. V súčasnosti je zamestnaná iba s

ohľadom na sociálne cítenie svojho zamestnávateľa, ktorý jej umožňuje pracovať keď jej to zdravotný
stav a bolesti dovolia. Má obmedzenie v rodinnom živote, má obmedzenú možnosť postarať sa o
svoje maloleté adoptované dieťa, pričom toto dieťa bolo odmalička nútené pomáhať jej pri bežných
denných činnostiach. Toto obmedzenie malo vplyv aj na jej manželské vzťahy, kedy sa znížil príjem,
obmedzili sa voľnočasové aktivity rodiny, zvýšila sa nutnosť starostlivosti manžela o domácnosť, čo

negatívne vplývalo na ich manželský život. Po strate manžela má obmedzené možnosti nájsť nového
životného partnera. Mimoriadne zvýšenie sa nepriznáva iba celebritám, ale aj obyčajným ľuďom, ktorí
sú následkom poškodenia svojho zdravia výrazne obmedzený v uplatnení v živote po všetkých svojich
stránkach, a to žalobkyňa je. Úraz sa stal v decembri 2003, kedy platila vyhláška 32/65 Zb.; nová úprava
z roku 2004 primerane spoločenským požiadavkám iným spôsobom a podstatne veľkorysejšie riešila už

aj základné odškodnenie mimoriadnych úrazov. Preto navrhla, aby s ohľadom na uvedené skutočnosti
súdžalobetykajúcejsamimoriadnehozvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktoréjepredmetom
konania, vyhovel v celom rozsahu a aby bol žalovaný zaviazaný aj na náhradu trov konania.

22. Právny zástupca žalovaného sa v záverečnej reči pridržal všetkých svojich doterajších prednesov,

písomných podaní, predovšetkým vyjadrenia zo dňa 14.09.2006, vyjadrenia zo dňa 07.04.2010 a
písomného podania zo dňa 04.03.2016. Mal zato, že žalobkyňa podala nie správnu a nie dokonalú
žalobu. Až po ich výhradách pojala v roku 2010 do konania aj Slovenskú kanceláriu poisťovateľov,
a tým sa umožnilo, aby žalobkyňa bola aspoň z časti odškodnená. Keďže vznikol určitý problém z
hľadiska toho, čo si vlastne žalobkyňa uplatňuje, koľko a v akom rozsahu, tak plnenie, ktoré dostala

zo strany poisťovne, bolo v podstate premlčané. Žalobkyňa v priebehu konania rozširovala žalobu,
menila žalobu a v časti brala žalobu späť, dokonca aj na poslednom pojednávaní, čo nesvedčí o
zodpovednom prístupe, ucelenom a jednoliatom podaní nároku žalobkyne a samozrejme sťažuje to
prácu nielen žalovanému, ale aj nakoniec súdu, ktorý musí o nárokoch žalobkyne rozhodnúť. Pokiaľ
právna zástupkyňa žalobkyne uvádza, že žalobkyňa si uplatnila svoje nároky v trestnom konaní, zrejme

mala na mysli nároky, ktoré ostali predmetom konania, tomuto problému sa venoval v písomnom
podaní zo dňa 04.03.2016 s tým, že presvedčenie žalobkyne je v tomto prípade právne irelevantné.
Rozhodujúca je skutočnosť, ako sa súd vysporiadal s týmto domnelým uplatnením nárokov, ako konal
vo vzťahu k týmto nárokom. Uviedol, že sa stotožňuje s názorom právnej zástupkyne žalobkyne, že
mimoriadne zvýšenie odškodnenia sa netýkalo len umelcov, športovcov, politikov, ale týkať sa to môže aj

obyčajného človeka, ktorý vykonával nejakú mimoriadnu činnosť, ktorú druhí nevykonávajú a utrpel úraz
a po tomto úraze už túto činnosť vykonávať nemôže. Jedná sa teda len o mimoriadne prípady hodné
osobitného zreteľa, kedy je možné zvýšiť sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
32/65 Zb.. Na poslednom pojednávaní zo dňa 25.09.2017 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že si
uplatňuje úrok z omeškania z bolestného vo výške 118,03 eura za 759 dní omeškania od 15.08.2006

do zaplatenia, t. j. do 11.09.2008, kedy bolo bolestné uhradené Slovenskou kanceláriou poisťovateľov
a ďalej, že si uplatňuje úroky z omeškania za sťaženie spoločenského uplatnenia - základné vo výške
241,86 eura za 759 dní omeškania od 15.08.2006 do 11.09.2008, kedy bolo zaplatené základné
sťaženie spoločenského uplatnenia Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Z iniciatívy žalovaného sa
žalobkyňa s veľkým odstupom obrátila na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a uplatnila nárok na tej

inštitúcií, na ktorej to mala uplatniť hneď na začiatku. Samotná žalobkyňa je zodpovedná za oneskorené
plnenie zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov a za to, že žalobkyni bolo vyplatené bolestné
po 759 dňoch od doručenia žaloby a rovnako aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Druhý vplyv
na oneskorené vyplatenie nárokov zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov spočíva v tom, akoSlovenská kancelária poisťovateľov prejednávala so žalobkyňou uplatnené nároky. K tomu dali správu,
že Slovenská kancelária poisťovateľov žiadne omeškanie nezavinila a za omeškanie je zodpovedná
výlučne žalobkyňa, pretože im včas a riadne nedala doklady, rozhodujúce pre posúdenie a vyplatenie

nároku, tak ako to vyplýva zo záverečnej správy Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Žalovaný nezavinil
žiadneomeškanie,pretožalovanýnemôženiesťžiadnedôsledkyvpodobeúrokuzomeškaniazanároky
žalobkyne uplatnené voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v
100 % rozsahu, pretože žalobkyňa nemôže byť v tejto časti konania úspešná.

23. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka(ďalej OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

24. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

25. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

28. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

29. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení platnom a účinnom do 31.07.2004 (ďalej len „Vyhlášky č. 32/1965 Zb.), sťaženie

spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

33. Podľa § 4 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
neodškodňujú straty na zárobku.

34. Podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené

predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku
posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich
zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už
odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sanepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho
terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

35. Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

36. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom

bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

37. Podľa bodu II. ods. 12 Prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko
položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek.
Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom
bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou. Pokiaľ by dve alebo viac zistených zmien z toho
istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým počtom

bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich; avšak pri strate dolných končatín alebo ich časti sa
obidve položky spočítajú plnou hodnotou. Následky, ktoré sú svojimi znakmi už zahrnuté v pojme jednej
položky, sa osobitne nehodnotia; napr. v strate oka je zahrnutá už strata šošovky i zúženie zorného poľa,
nievšakstratazrakovejostrosti.Akjevsadzbáchuvedenýrozdielnypočetbodovvpravoavľavo,hodnotí
sa každá z týchto sadzieb ako samostatná položka plným počtom bodov. Ak sa jednotlivé následky

týkajú toho istého údu (orgánu) alebo jeho časti, nesmie úhrn hodnotenia zo všetkých následkov prevýšiť
hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu.

38. Podľa bodu III. ods. 14 Prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., v posudku lekár uvedie okrem osobných
údajov o poškodenom a objektívneho nálezu aj jednotlivé diagnózy, pokiaľ možno bez použitia latinských

názvov, a čísla položiek, podľa ktorých hodnotil bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej v
ňom stručne uvedie
a) dôvody vykonaného zvýšenia alebo zníženia počtu bodov,
b) dôvody iných záverov hodnotenia,
c) v čom spočíva sťaženie spoločenského uplatnenia (napr. má nápadné jazvy, kríva, neudrží moč,

prípadne stolicu, trpí závratmi, nevydrží dlho stáť, zle znáša jazdu a pod.),
d) akému počtu bodov by pri odstrániteľnosti následkov poškodenia pravdepodobne zodpovedal stav
poškodeného po vykonaní jednoduchého a bežného lekárskeho zákroku a stanovisko poškodeného k
takému zákroku.
Súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky.

39. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

40. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

41. Podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 01.01.2002 (ďalej zákona o PZP), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.43. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

44. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

45. Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku

2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti
poisťovateľovi podľa tohto zákona.

46. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

47. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.

48. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

49. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

50. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou v časti o zaplatenie sumy 254,60 eura, t.j. úrokov z

omeškania z liečebných nákladov a vecnej škody, súd so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti
zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP (výrok II.). Predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na zaplatenie
úrokov z omeškania z bolestného vo výške 118,03 eura za 759 dní omeškania, čiže od 15.08.2006
(t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému) do 11.09.2008 (kedy bolo bolestné
uhradené Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, ktorú zastupovala Kooperativa poisťovňa, a.s.), úrokov

z omeškania zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 241,86 eura takisto za 759 dní omeškania,
pričom dátum začiatku aj konca omeškania je totožný ako pri bolestnom a mimoriadne zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 7.269,47 eura ako päťnásobok základného ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia (730 bodov, 1.453.89 eura).

51. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania všetkých nárokov zo strany
žalovaného, keď mal za to, že vedomosť žalobkyne o vzniku všetkých čiastkových nárokov bola u
nej daná už v období od 01.12.2003 do 11.06.2004 - teda najneskôr v lehote dvoch rokov pred
podaním žaloby na súd (12.06.2006). Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými
nárokmi (strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti, nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba.
Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe.
Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku
na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ). Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa

pri práve na náhradu škody viaže k okamihu, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o
tom, že ku škode došlo na jeho úkor (nie teda len o protiprávnom úkone alebo škodovej udalosti) a kto
za ňu zodpovedá. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§
444 OZ) poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové
ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna

premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vyplýva z lekárskeho posudku. Premlčanie súd vyhodnocoval len v časti uplatneného odškodnenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko ostatné nároky už nie sú predmetom konania
ani čo do príslušenstva z nich plynúceho (úroky z omeškania z náhrady nákladov spojených s liečením
v sume 43,54 eura za 760 dní omeškania a úroky z omeškania pri nároku na náhradu vecnej škody v

sume 211,06 eura za 774 dní omeškania), a preto sa týmito už súd nezaoberal.

52. Žalovaný bol toho názoru, že pri práve na náhradu škody titulom bolestného, by sa premlčacia doba
mala počítať od 01.12.2003, ak by do toho vsunuli operácie, tie by sa mali uplatňovať samostatne. Mal zato, že žalobkyňou uplatnený nárok na bolestné v trestnom konaní dňa 02.03.2004 cez svojho manžela,
neboluplatnenýkvalifikovanýmspôsobom,kčomudospelspoukazomajnarozhodnutietrestnéhosúdu,
ktorý žalovaného vtedy nezaviazal ani len k výške základného bolestného, ktoré zodpovedá počtu bodov

356,25 a v rozsudku odkázal žalobkyňu s nárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych, keď
konštatoval, že nemal ustálený spoľahlivý podklad pre rozhodnutie v tomto smere. K tomuto súd uvádza,
že lekársky posudok o bolestnom bol vypracovaný dňa 26.04.2004, teda nebyť uplatnenia nároku na
náhradu škody v adhéznom konaní, odo dňa 27.04.2004 by začala žalobkyni plynúť premlčacia doba
na uplatnenie tohto nároku na súde, resp. u príslušného orgánu. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že

žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní dňa 02.03.2004 (žiadala bolestné vo
výške 2.000.000,- Sk). Týmto dňom by teda prestala plynúť premlčacia doba, t.j. došlo by k zastaveniu/
spočívaniu premlčacej doby. Spočívanie premlčacej doby podľa prvej vety § 112 OZ spočíva v tom,
že premlčacia doba od uplatnenia práva (nároku) na súde alebo na inom príslušnom orgáne po dobu
konania za podmienok § 112 OZ neplynie. Pod uplatnením práva na účely ustanovenia § 112 OZ možno
rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté v civilnom,

trestnom, priestupkovom alebo v obdobnom konaní. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody v
adhéznom konaní sa plynutie premlčacej doby týmto uplatnením zastaví, ale len čo rozhodnutie o tom,
že sa poškodený odkazuje so svojím právom na občianskoprávne konanie, nadobudne právoplatnosť,
zaniká dôvod spočívania premlčacej doby a premlčacia doba plynie ďalej. Do plynutia subjektívnej
premlčacej doby by sa teda nepočítal čas adhézneho konania, t. j. čas od 02.03.2004 (od uplatnenia

náhrady škody žalobkyňou v trestnom konaní) do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom
konaní v časti výroku o škode 18.04.2005, kedy spočívala premlčacia doba (zastavilo sa dočasne jej
plynutie). Keďže nárok na náhradu škody si žalovaná uplatnila v adhéznom konaní ešte predtým ako
bol vyhotovený lekársky posudok o bolestnom, dvojročná premlčacia doba začala plynúť žalobkyni až
odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti trestného rozsudku, t.j. 19.04.2005 a ak žalobu podala na súd

dňa 12.06.2006, právo na náhradu bolestného premlčané nie je. Keďže účinky prerušenia premlčacej
doby má aj taká žaloba, ktorá neobsahuje všetky predpísané náležitosti alebo ktorá je nezrozumiteľná
alebo neurčitá za podmienky, že súd po márnej výzve na jej opravu alebo doplnenie konanie nezastaví,
uplatnenie nároku na náhrady škody v adhéznom konaní vo vyššej sume ako vyplývala z lekárskeho
posudku, nemožno považovať za také uplatnenie nároku, ktoré by nemalo vplyv na plynutie premlčacej

doby. Nárok poškodenej v adhéznom konaní bol uplatnený včas, t.j. do skončenia vyšetrovania, je z
neho zrejmé z akých dôvodov (bolestné) a v akej výške (2.000.000,- Sk) bol uplatnený a tiež obsahuje
požiadavku, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.
V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 24. mája 2006, sp. zn. 25 Cdo
2478/2004, podľa ktorého, pokiaľ poškodený podá návrh v období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je

riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu; aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu
poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní a mal za dôsledok spočívanie plynutia premlčacej
doby, musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Za riadne
uplatnenie nároku preto súdna prax nepovažuje napríklad vyjadrenie poškodeného v tom smere, že sa
pripája k trestného konaniu s požiadavkou na náhradu škody, ako bude orgánmi činnými v trestnom

konaní zistená. Obdobne je treba uviesť, že riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom
konaní nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe
bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške. Je tiež potrebné poznamenať, vzhľadom
na argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, podľa ktorej nárok nebol v adhéznom konaní riadne
uplatnený, keďže trestný súd nezaviazal žalovaného ani len k základnej náhrade bolestného, že súd,

ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, vychádza v otázke riadneho uplatnenia
nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní,
ale nie je nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nároku na náhradu škody)
viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku. Navyše nie je účelom trestného konania viesť
rozsiahle dokazovanie o otázke náhrady škody, pokiaľ zároveň to nie je podstatou skutku a právnej

kvalifikácie.

53. Vo vzťahu k námietke premlčania práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd
poukazuje na vykonané dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa nemohla ku dňu 11.06.2004 poznať celkové dôsledky úrazu, ktorý utrpela dňa 01.12.2003

a zdravotný stav žalobkyne po dopravnej nehode bol ustálený až dňa 07.03.2005. K tomuto súd
ešte uvádza, že sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav
poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení
považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aké preukázateľne nepriaznivé dôsledkymá zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh, a pristúpiť k jeho
bodovému ohodnoteniu. V tomto smere je potrebné poukázať na rozhodnutie NS ČR z 13. 7. 2001,

sp. zn. 25 Cdo 1169/2000, podľa ktorého, o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia
sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho
spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Posúdenie otázky,
kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, je nezávislé od vyjadrenia lekára. S ohľadom na uvedené,
keďže zdravotný stav žalobkyne po nehode bol ustálený dňa 07.03.2005 a žaloba bola na súd podaná

dňa 12.06.2006, právo žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia premlčané nie je.

54. Keďže súd vyhodnotil, že právo žalobkyne na náhradu bolestného a ani právo na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú premlčané, zaoberal sa v ďalšom ich príslušenstvom, t.j.
úrokmi z omeškania. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade sa
žalovaný nedostal do omeškania, keďže oneskorené vyplatenie nárokov si zavinila samotná žalobkyňa,

ktorá sa až na základe ich podnetu obrátila na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, a to z dôvodu, že
povinnosť zaplatiť nároky poškodeného v súvislosti s poškodením zdravia, teda o.i. bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, má žalovaný, t.j. subjekt, ktorý zavinil poškodenie zdravia u žalobkyne. V
prípade spôsobenia škody nepoisteným motorovým vozidlom vzniká poškodenému právo na náhradu
škody proti poistnému garančnému fondu, teda v takomto prípade poškodený môže požadovať náhradu

škody od poistného garančného fondu (ktorý spravuje Slovenská kancelária poisťovateľov) v rovnakom
rozsahu ako od poisťovateľa (§ 4 ods. 2 zákona o PZP). Toto právo môže poškodený uplatniť za
rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok proti poisťovateľovi (§ 15 zákona o PZP). Náhradu
z poistenia zodpovednosti uhrádza poisťovateľ priamo do rúk poškodeného. V zásade podľa § 823 OZ
nemá poškodený priamy nárok na plnenie voči poisťovni. Avšak § 15 zákona o PZP ustanovuje, že

poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi
(action direct), a to z dôvodu, že ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo
garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu
k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu
k poškodenému (táto právna úprava vychádza zo štrasburského dohovoru z r. 1959). Priamy nárok

poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si
vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo
voči obom naraz. Teda ako už bolo uvedené vyššie, ak bola škoda spôsobená nepoisteným motorovým
vozidlom, poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov,
ktorá spravuje poistný garančný fond za rovnakých podmienok ako v prípade, ak by motorové vozidlo

bolo poistené, proti poisťovateľovi. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že samotný žalovaný uviedol
sprvu žalobkyni nesprávne informácie, že vozidlo bolo povinne zmluvne poistené v poisťovni Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s.. V prípade, že si poškodený nárok na náhradu škody uplatní na súde len proti
poistenému, poistený je povinný bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať poisťovateľa (§
10 ods. 3 zákona o PZP), teda v prejednávanej veci bolo povinnosťou žalovaného informovať Slovenskú

kanceláriu poisťovateľov. V konečnom dôsledku, povinnosť zaplatiť škodu má subjekt, ktorý za ňu
zodpovedá (žalovaný) a všetky plnenia poskytnuté žalobkyni Slovenskou kanceláriou poisťovateľov,
bude táto regresne vymáhať od škodcu (žalovaného). Nárok, ktorý pôvodne prislúchal poškodenému
aj s príslušenstvom, teda aj s úrokmi, ak ich poisťovňa zaplatila, prechádza na ňu ako tzv. postihový
(regresný) nárok voči škodcovi. Zmyslom poskytnutia plnenia žalobkyni ako poškodenej Slovenskou

kanceláriou poisťovateľov je predovšetkým včasnosť výplaty náhrady škody. Aj na premlčanie nároku
poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá spôsobila škodu, aby poškodený bol v rovnakej právnej situácii bez ohľadu
na to, či škodu bude uplatňovať voči škodcovi alebo proti poisťovateľovi. Premlčacia doba sa tu riadi
ustanovením § 106 OZ. Samotná zodpovednosť žalovaného (ako dlžníka) za omeškanie má objektívnu

povahu. Omeškanie dlžníka nastane podľa úpravy Občianskeho zákonníka bez ohľadu na stupeň jeho
zavinenia a dokonca aj v prípadoch nevedomej nedbanlivosti a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť
poukazom na to, že omeškanie nezavinil. V prípade, keď splatnosť záväzku dlžníka nie je dohodnutá
ani stanovená právnym predpisom, postupuje sa podľa § 563 OZ, tzn. splatnosť dlhu nastáva prvého
dňa po tom, čo veriteľ vyzval dlžníka na plnenie. Aj v prípade, keď súd zaviaže žalovaného na náhradu

škody, treba podľa citovaného ustanovenia vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý
deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal (porovnaj R III/1967). Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi
už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom splatnosti pohľadávky uplatnenej v
žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému(t.j. v prejednávanej veci dňa 15.08.2006). Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania trvá až do zániku
pohľadávky splnením (§ 559 a nasl. OZ), príp. do zániku pohľadávky jedným zo spôsobov zániku
záväzku (§ 570 až § 587 OZ). K nároku žalobkyne na úroky z omeškania súd dáva do pozornosti aj

rozhodnutie NS ČR z 31. 3. 2003, sp. zn. 25 Cdo 649/2001, podľa ktorého, okolnosť, že za účastníka
dopravnej nehody zodpovedného za škodu je povinná plniť jeho poisťovňa zo zákonného poistenia
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,nevylučujepovinnosťškodcuplatiť
úroky z omeškania.

55. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v časti uplatneného a predchádzajúcim prvoinštančným rozsudkom
priznaného nároku žalobkyne na úroky z omeškania z bolestného a z náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, je tento dôvodný. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z
omeškania z bolestného v sume 118,03 eura (t.j. úrok z omeškania v žalobkyňou uplatnenej výške
8 % ročne zo sumy 709,52 eura od 15.08.2006 /deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému/
do 11.09.2008 /deň úhrady bolestného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, ktorú zastupovala

Kooperativa poisťovňa a.s./ a úrokov z omeškania zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
241,86 eura (t.j. úrok z omeškania v žalobkyňou uplatnenej výške 8 % ročne zo sumy 1.453,89 eura
od 15.08.2006 do 11.09.2008). Opätovne tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa si uplatnila
úrokovú sadzbu úrokov z omeškania v nižšej ako zákonnej výške, nakoľko v čase vzniku omeškania
bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,50 % a žalobkyňa si mohla uplatniť úroky z omeškania

zo žalovanej sumy vo výške 9 % ročne. Súd je však viazaným žalobným petitom a nemôže prisúdiť viac
ako bol uplatnený nárok.

56. Vo vzťahu k nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v
sume 7.269,47 eura ako päťnásobok základného ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (730

bodov = 1.453.89 eura) bolo úlohou prvoinštančného súdu porovnať aké mala žalobkyňa predpoklady
pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po jej
vzniku, pričom na základe tohto porovnania ustáliť opodstatnenosť a rozsah mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

57. Lekárskym posudkom zo 07.03.2005 lekár priznal za sťaženie spoločenského uplatnenia 730
bodov, v ktorom posudzoval náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky, a obodoval nasledovné
položky: 380/a - obrna vretenného nervu pravej hornej končatiny (plná hodnota 450 bodov), 349/c -
obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia ťažkého stupňa (polovičná hodnota - 100 bodov), 333/c -
obmedzenie pohybu pravého lakťového kĺbu (polovičná hodnota 90 bodov), 332/c - poškodenie ramena,

obmedzenie pohyblivosti ťažkého stupňa (polovičná hodnota 75 bodov), 377/b - porucha úchopovej
funkcie (polovičná hodnota - 15 bodov). V zmysle tohto lekárskeho posudku mala žalobkyňa nárok na
zaplatenie sumy 43.800,- Sk (1.453,89 eura). V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa skončila Strednú
priemyselnú školu odevnú v Trenčíne a pred úrazom dlhšiu dobu nepracovala. Žalobkyňa mala v čase
vzniku škody na zdraví 41 rokov, zamestnala sa 24.11.2003 ako pomocná pracovná sila u U. L. na dobu

určitú do 30.06.2004, pričom nepracovala v odbore, ktorý vyštudovala. V súvislosti s dopravnou nehodou
bola žalobkyňa uznaná invalidnou dôchodkyňou s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 50
%. Ako mladá žena sa liečila na neplodnosť, pričom podstúpila viacero operácií bezúspešne, preto si
v roku 1994 adoptovali s manželom dcéru narodenú 29.06.1993, s ktorou bola žalobkyňa na materskej
dovolenke a osobnú starostlivosť jej poskytovala až do prvých rokov povinnej školskej dochádzky,

popritompracovalalenbrigádnicky.Poškodeniezdravianásledkomúrazuužalobkynejenadominantnej
pravejruke,neviesňourobiťpraktickynič.Zozamestnaniažalobkyňadosahujepríjem250eurmesačne
a okrem toho poberá invalidný dôchodok 90,90 eura mesačne. Žalobkyňa tvrdila, že trpí neustálymi
bolesťami, má z toho aj psychické traumy. Tieto tvrdenia žalobkyne žalovaný ani nerozporoval, preto
ich súd považoval za nesporné. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že následkom poškodenia zdravia (spočívajúce

najmä v poškodení dominantnej pravej ruky) mala veľmi obmedzené uplatnenie v pracovnom živote,
nemohla sa zamestnať v odevnom priemysle, podnikať, doplniť si vzdelanie, kvalifikáciu, mala znížený
príjem a nemožnosť získať také zamestnanie, ktoré by jej tento príjem nahradilo. Obmedzenia v bežnom
živote má aj pri vykonávaní hygieny, príprave stravy a samotnom stravovaní. Úplne stratila možnosť
šoférovať, bicyklovať sa, má obmedzenie pri tancovaní, pri návšteve kultúrnych a iných športových

podujatí vzhľadom na pretrvávajúce bolesti. Ďalšie obmedzenia má aj v rodinnom živote, má obmedzenú
možnosť postarať sa o svoje maloleté adoptované dieťa. Toto obmedzenie negatívne vplývalo aj na
jej manželský život, kedy sa znížil príjem, obmedzili sa voľnočasové aktivity rodiny, zvýšila sa nutnosť
starostlivostimanželaodomácnosť.Postratemanželamáobmedzenémožnostinájsťnovéhoživotnéhopartnera. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalobkyňa pred nehodou vykonávala
akékoľvek mimoriadne aktivity, bola ženou v domácnosti a starala sa o maloleté adoptované dieťa,
mala len bežné záujmy (bicyklovanie, turistika, tanec). Porovnaním aktivít žalobkyne pred vznikom

škody a po ňom, súd teda nezistil žiadne mimoriadne predpoklady, ktoré by mala žalobkyňa pre
uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré by boli v dôsledku utrpenej škody na zdraví obmedzené, resp.
stratené. Bez ohľadu na skutkové závery je nutné poukázať tiež na právnu stránku veci a zdôrazniť, že
ustanovenie § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. síce pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil,
a to i nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia, ale len v celkom výnimočných prípadoch hodných

mimoriadnehozreteľa.Nemožnototižprehliadať,žeodškodneniezasťaženiespoločenskéhouplatnenia
samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 Vyhlášky). Priznanie takéhoto odškodnenia samotného teda prichádza
do úvahy len v prípadoch, kedy sú objektívne obmedzené alebo stratené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a v spoločnosti. Ďalšie primerané zvýšenie podľa ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965

Zb. preto predpokladá už existenciu skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného
nemožnovyjadriťlenzákladnýmodškodnením.Postuppodľaustanovenia§7ods.3vyhláškyč.32/1965
Zb. prichádza do úvahy skutočne len výnimočne a v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy
športové, kultúrne či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo celkom mimoriadne a na vysokej
úrovni (napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp.zn. 1 Cz 60/1988). S ohľadom na uvedené

má súd za to, že škodovou udalosťou neboli zúžené možnosti uplatnenia sa žalobkyne v živote a
spoločnosti v mimoriadnom rozsahu s ohľadom na jej aktivity a predpoklady pred vznikom úrazu, teda
podmienky na mimoriadne zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7
ods. 3 Vyhlášky č. 32/65 Zb. tu dané neboli. Na druhej strane však má súd za to, že takmer úplná
bezvládnosť dominantnej pravej ruky je závažným obmedzením v živote každého človeka, či už pri

práci, vykonávaní bežných úkonov, pri športe, či voľnočasových aktivitách a zistený rozsah obmedzení
žalobkyne v živote nezohľadňuje dostatočne základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorá jej bola priznaná v sume 1.453,89 eura, a to aj s poukazom na následné lekárske správy, z ktorých
vyplýva, že sa nepochybne jedná o neodstrániteľný následok a stav žalobkyne má dokonca zhoršujúcu
sa tendenciu, čo dokumentuje aj posledný posudok o invalidite, kedy je žalobkyňa v súčasnosti invalidná

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Z týchto dôvodov je súd toho názoru,
že v danom prípade je namieste primerané zvýšenie základnej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na dvojnásobok, t.j. na sumu 2.097,78
eura. Keďže základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.453,89 eura už bola
žalobkyni intervenientom uhradená, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zvýšenia, t.j. sumy 1.453,89

eura. Táto náhrada podľa názoru súdu vystihuje nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne
ako poškodenej pre uspokojovanie i plnenie jej životných a spoločenských potrieb a úloh, ktoré jej
vznikli v dôsledku úrazu. Súd pritom nespochybňuje závažnosť obmedzení žalobkyne, avšak zároveň
je toho názoru, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/65 Zb. by malo prichádzať do úvahy len celkom výnimočne v prípadoch hodných mimoriadneho

zreteľa, kedy kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni
a bolo mimoriadne (napr. R 10/1992). Vo vzťahu k uvedenému je tiež potrebné uviesť, že sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo a pri hodnotení následkov úrazu sa prihliada i
na predpokladaný vývoj vzniknutých zmien v zdravotnom stave. To však nevylučuje pri zhoršení už
ustáleného zdravotného stavu, alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom, ďalšie

odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne neboli,
príp. ani nemohli byť predvídané. V takom prípade v dôsledku pôvodnej škodovej udalosti vzniká, a to
nepredvídateľne, ďalší - nový nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým
neexistovalanebolohopretomožnéaniuplatniť,stým,žeutohtonovéhonárokusaporovnávastavpred
zhoršením zdravotného stavu s terajším stavom, pretože nárok síce vyplýva z jednej a tej istej škodovej

udalosti (novovzniknuté nepriaznivé následky, ktoré sa odškodňujú, sú v príčinnej súvislosti s pôvodným
úrazom), ale nejde len o zmenu výšky pôvodného (už odškodneného) nároku (napr. R 9/1986). Pre
určenie výšky nového nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia pri následnom zhoršení
už ustáleného zdravotného stavu je rozhodujúce porovnanie obmedzených alebo stratených možností
spoločenského uplatnenia v čase pred zhoršením zdravotného stavu s terajším stavom (Rc 79/2007).

Tento nový nárok je však potrebné si riadne uplatniť, a to v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe
plynúcej odo dňa takéhoto zhoršenia zdravotného stavu, resp. vzniku takýchto následkov. To platí aj vo
vzťahu k námietke poškodenej žalobkyne, že jej obmedzenia sa neustále zhoršujú (napr. Ro NS ČR zo
16. 12. 2009, sp. zn. 25 Cdo 1925/2008).58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

62. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo zásady, že jednotlivé zložky
práva na náhradu škody na zdraví, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, sa prejavujú ako

samostatné čiastkové nároky; s touto ich samostatnosťou je treba počítať aj pri rozhodovaní o trovách
konania.

63. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2006 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu škody vo výške 723.730,-Sk (24.023,43 eura) s 8

% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Táto náhrada škody aj v znení
jej následných rozšírení a späťvzatí pozostávala z nároku na:
1/ bolestné vo výške 21.375,- Sk (709,52 eura) s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od podania
žaloby do zaplatenia; podaním zo dňa 24.11.2008 zobrala žalobkyňa žalobu v tejto časti späť; podaním
doručeným súdu dňa 24.02.2010, upresneným podaním z 05.03.2010 vyčíslila úroky z omeškania

z bolestného v sume 129,07 eura (suma bolestného 709,52 eura bola uhradená dňa 11.09.2008);
rozsudkom č.k. 6C/42/2006 - 277 zo dňa 25.10.2010, ktorý bol v tejto časti zrušený a vec vrátená na
ďalšie konania bola priznaná suma úrokov z omeškania v sume 118,03 eura
2/ sťaženie spoločenského ustanovenia vo výške 43.800,- Sk (1.453,89 eura) s úrokmi z omeškania
vo výške 8 % ročne od podania žaloby do zaplatenia; podaním zo dňa 24.11.2008 zobrala žalobkyňa

žalobu v tejto časti späť; podaním doručeným súdu dňa 24.02.2010, upresneným podaním z 05.03.2010
vyčíslila úroky z omeškania zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 264,48 eura (suma sťaženia
spoločenského uplatnenia 1.453,89 eura jej bola uhradená 11.09.2008); rozsudkom č.k. 6C/42/2006 -
277 zo dňa 25.10.2010, ktorý bol v tejto časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konania bola priznaná
suma úrokov z omeškania vo výške v sume 241,86 eura

3/mimoriadnezvýšenieodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatneniana15-násobok,t.j.nasumu
657.000,- Sk (21.808,40 eura) s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa lehoty určenej na
plnenie rozsudkom až do zaplatenia; rozsudkom č.k. 6C/42/2006 - 277 zo dňa 25.10.2010, ktorý bol v
tejto časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konania bolo žalobkyni priznané 5-násobné zvýšenie sťaženia
spoločenského v sume 21.808,40 eura

4/ náhradu liečebných nákladov vo výške 7.874,- Sk (261,37 eura) s úrokmi z omeškania vo výške 8 %
ročne od podania žaloby do zaplatenia; podaním zo dňa 24.11.2008 zobrala žalobkyňa žalobu v tejto
častispäť;podanímdoručenýmsúdudňa24.02.2010,upresnenýmpodanímz05.03.2010vyčíslilaúroky
z omeškania z nákladov spojených s liečením vo výške 47,60 eura (suma nákladov spojených s liečením
261,37 eura jej bola uhradená 12.09.2008); rozsudkom č.k. 6C/42/2006 - 277 zo dňa 25.10.2010, ktorý

bol v tejto časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konania bola priznaná suma úrokov z omeškania v
sume 43,54 eura; na pojednávaní dňa zobrala žalobkyňa žalobu aj v časti úrokov z omeškania v sume
43,54 eura späť
5/ náhradu vecnej škody vo výške 37.481,-Sk (1.244,40 eura) s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne
od podania žaloby do zaplatenia; tento nárok žalobkyňa zobrala tiež späť a podaním doručeným súdu

dňa 24.02.2010, upresneným podaním z 05.03.2010 vyčíslila úroky z omeškania z vecnej škody v sume
230,42 eura (suma 1.244,14 eura bola uhradená dňa 22.12.2008); rozsudkom č.k. 6C/42/2006 - 277
zo dňa 25.10.2010, ktorý bol v tejto časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konania bola priznaná suma
úrokov z omeškania v sume 211,06 eura
6/ náhradu na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá vyčíslená nebola a ani

uplatnená v zmysle žalobného petitu zo dňa 05.06.2006 a uplatnená bola až podaním doručeným súdu
dňa 24.02.2010, upresneným dňa 09.03.2010, kedy žalobkyňa žiadala odškodnenia straty na zárobku
po skončení práceneschopnosti za obdobie od 01.01.2005 do 28.2.2010 vo výške 9.792,92 eura spolu
s úrokmi z omeškania za obdobie od 1.2.2005 do 28.2.2010 vo výške 1.815,75 eura; úroky z omeškaniapri náhrade za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vyčíslila v sume 1.393,80 eura (suma
náhrady za stratu na zárobku počas PN vo výške 5807,53 eura bola uhradená dňa 03.06.2009),
pričom tento nárok bol tiež uplatnený až podaním doručeným súdu dňa 24.02.2010, upresneným dňa

09.03.2010 - v tejto časti bola žaloba právoplatne zamietnutá
7/ úrazovú rentu vo výške 180,90 eura mesačne s účinnosťou od 01.03.2010 - v tejto časti bola žaloba
právoplatne zamietnutá.

64. Pokiaľ ide o nároky žalobkyne na náhradu škody titulom 1/ bolestného, 2/ sťaženia spoločenského

uplatnenia, 4/ náhradu liečebných nákladov a 5/ náhradu vecnej škody, v týchto častiach bola žaloba
vzatá späť z dôvodu úhrady dlžnej sumy intervenientom po začatí konania. K čiastočnému zastaveniu
konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, bolo teda povinnosťou súdu pri rozhodovaní o
trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách,
teda aj na strane žalobkyne, aj na strane žalovaného. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa zobrala
žalobu späť ako reakciu na správanie žalovaného (resp. intervenienta vystupujúceho na jeho strane,

ktorý uhradil žalobkynine nároky), a teda trovy žalobkyne v týchto častiach znáša žalovaný. Kto zavinil
čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska
posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. S poukazom na skutočnosť, že na
čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalovaného, platí, že v tomto rozsahu žalovaný nemal
vo veci úspech. Skutočnosti namietané žalovaným v priebehu konania, že intervenient plnil aj premlčané

a nepreukázané nároky, môže uplatniť v spore, v ktorom bude intervenient takto poskytnuté plnenia od
neho regresne vymáhať, ale v tomto konaní nemajú relevanciu.

65. V časti konania o nárokoch žalobkyne na náhradu na stratu na zárobku počas trvania pracovnej
neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti a na úrazovú rentu (6/) žalobkyňa nemala úspech,

keďže žaloba bola v týchto častiach právoplatne zamietnutá. Preto pokiaľ ide o tieto nároky, bol žalovaný
úspešný v celom rozsahu, a preto má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

66. Pokiaľ ide náhradu trov konania intervenienta, od úspechu strany (tu žalovaného) sa odvodzuje aj
právo na náhradu trov konania intervenienta, a teda intervenient by mal právo na plnú náhradu trov

konania v tých častiach, v ktorých mal úspech žalovaný. Súd však v danom prípade z obsahu spisu
zistil, že intervenient si v priebehu konania žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu nevznikli, preto mu
náhradu trov konania nepriznal.

67. V časti, v ktorej žiadala žalobkyňa mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (3/)

pôvodne na 15-násobok (t.j. v sume 21.808,40 eura); jej bolo zrušeným rozsudkom priznané 5-násobné
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. suma 7.269,47 eura a táto zostala predmetom konania.
V tejto časti súd poukazuje na odôvodnenie v odseku 57., teda žalobkyni síce bolo priznané zvýšenie
sťaženiaspoločenskéhouplatnenia,avšaklenprimeranépodľa§6ods.2Vyhláškyč.32/65Zb.,nakoľko
súd nezistil dôvody pre mimoriadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3

Vyhlášky č. 32/65 Zb.. Z týchto dôvodov má súd za to, že v tejto časti konania nemala žiadna zo strán
úspech, a preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

68. Keďže v konaní pôvodne vystupoval na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade S. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K.. V. XXXX/XX, L., voči ktorému bola žaloba rozsudkom prvoinštačného súdu

právoplatne zamietnutá, pričom o jeho trovách konania doposiaľ rozhodnuté nebolo a v konaní mu
preukázateľne vznikli, súd zároveň rozhodol aj o jeho nároku na náhradu trov konania. Tým, že žaloba
bola voči nemu v celom rozsahu zamietnutá, mal vo veci plný úspech, a teda mu patrí právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

69. Pri podaní odborného vyjadrenia, ktoré bolo v záujme oboch strán sporu a v zmysle pokynov
odvolacieho súdu, si znalkyňa za podanie odborného vyjadrenia uplatnila sumu vo výške 238,92 eura,
pričom súd jej priznal znalečné vo výške 225,64 eura a upravil učtáreň na uhradenie ich uhradenie
znalkyni, nakoľko preddavok na vykonanie tohto dôkazu zložený nebol. Štátu tak v konaní vznikol nárok
na náhradu trov, ktoré v konaní platil. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že právo žalobkyne na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia premlčané nebolo, teda námietka žalovaného v tomto
smere bola nedôvodná a práve za účelom rozhodnutia o tejto námietke bolo podané odborné vyjadrenie,
súd zaviazal žalovaného na náhradu týchto trov štátu.70. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd s ohľadom na predmet konania zaoberal
aj možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP, t.j. možnosťou nepriznania náhrady trov konania žalovaným,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania

spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). V prípade nepriznania náhrady trov
konania musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len
výnimočne a má sa vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa §

257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Nárok na náhradu trov konania úspešnej
strany v spore je pritom súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto
vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby

nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v
dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v spore úspešný, a to bez zreteľa na
jeho postavenie v spore. V prejednávanej veci súd nezhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť; v tejto
súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v priebehu konania viackrát a neprehľadne

menila žalobný petit, pri plnení jej nárokov zo strany intervenienta neposkytla potrebnú súčinnosť (pri
náhrade za stratu na zárobku počas PN, v tomto smere súd poukazuje na oznámenie intervenienta zo
dňa01.07.2010)apokiaľideomimoriadnezvýšenieodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatnenia
nebola žaloba podaná dôvodne. Po zohľadnení všetkých týchto okolností, súd nezistil žiadny dôvod
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v tých častiach, v ktorých úspech mal a Františkovi

Forrovi (pôvodne žalovanému v 2. rade) v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola voči nemu zamietnutá.
Súd je zároveň toho názoru, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP by
mohlo v značnej miere zasiahnuť do majetkových pomerov žalovaných (teda pôvodne žalovaného v 1.
rade a žalovaného v 2. rade), ktorí by si museli trovy svojho konania znášať sami aj napriek úspechu v
spore, čím by mohlo dôjsť porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

71. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).