Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201368
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616201368.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: B. H. s.r.o., G.: XX

XXXXXX,sosídlomP.XXX,XXXXXP.,zastúpenéhoadvokátkouU..A.W.,sosídlomQ.XXXX,XXXXX
L., proti žalovaným: X.) G.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 1, XXX XX W., zastúpenej splnomocneným
zástupcom P.. Y. K., bytom H. nábrežie XXX/X, XXX XX W., X.) N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/
XX, XXX XX U., o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1.) je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej 1.) v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie voči žalovanému 2.) zastavuje.

Žalovanému 2.) súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.02.2016 sa žalobca domáhal od žalovaných, aby

spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 2.000,- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 16.05.2015
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.06.2013 žalovaná 1.) ako záujemca uzatvorila so
žalobcom ústnu zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ustanovení § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetomzmluvybolovyvíjaniečinnostismerujúcejktomu,abymalažalovaná1.)príležitosťuzavrieťs
treťou osobou kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. U. Pri uzatvorení zmluvy
o sprostredkovaní sa žalobca dohodol so žalovanou 1.) na odmene za sprostredkovanie nehnuteľností
vo výške 2.000,- Eur pre prípad, ak dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s treťou osobou pričinením

žalobcu. Úhradu odmeny si dohodli z kúpnej ceny nehnuteľnosti na účet žalobcu. Ďalej sa dohodli,
že všetky právne a faktické úkony, vrátane kontaktu so záujemcami o nehnuteľnosť, smerujúce k
prípadnému podpísaniu zmluvy sa uskutočnia výlučne prostredníctvom žalobcu, ako aj o tom, že nárok
na odmenu za sprostredkovanie ostáva žalobcovi zachovaný aj v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy medzi žalovanou v 1.) rade a treťou osobou bez ďalšieho pričinenia žalobcu. Dňa 06.05.2015
sa na inzerovanú nehnuteľnosť ozval žalovaný 2.), ktorý chcel ohliadnuť nehnuteľnosť,. K ohliadke
došlo dňa 07.02.2015, na ktorej bola prítomná maklérka žalobcu Y.. O ohliadke bol vykonaný záznam,

v ktorom bol žalovaný 2.) oboznámený so všetkými podmienkami predaja ako aj tým, že kúpna cena
za nehnuteľnosť zahŕňa odmenu resp. províziu žalobcu. Pár dní po vykonaní ohliadky sa žalovaný
2.) ozval žalobcovi, že sa rozhodol nehnuteľnosť kúpiť. Žalobca ihneď kontaktoval žalovanú 1.) a
oznámil záujem žalovaného 2.) o nehnuteľnosť. Žalovaná 1.) však uviedla, že nemá záujem o predaj,nakoľko žalovaný 2.) nevie vyhovieť jej podmienke zložiť zábezpeku vo výške 2.000,- Eur po dobu
jedného mesiaca. Na základe príkazu žalovanej 1.) žalobca ďalej vyvíjal činnosť smerujúcu k obstaraniu
uzatvorenia kúpnej zmluvy a ďalej ponúkal nehnuteľnosť iným záujemcom. Na vyššie uvedený príkaz

žalovanej1.)sažalovaný2.)vyjadrilžalobcovi,žetoľkopeňazínemánazloženiezábezpeky,pretonemá
záujem o kúpu nehnuteľností. Žalobca sa z výpisu z listu vlastníctva č. XX dozvedel, že predmetnú
nehnuteľnosťžalovaná1.)previedlanažalovaného2.)nazákladekúpnejzmluvyuzatvorenejmedzinimi
dňa 15.05.2015- Uzatvorením zmluvy dňa 15.05.2015 vznikol žalobcovi nárok na províziu v dohodnutej
výške. Žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovaným mimosúdnou cestou, žalovaní však považovali

nárok žalobcu za neoprávnený.

2. Žalovaná 1.) vo vyjadrení k žalobe uviedla, že so žalobcom mala podpísanú jednu jedinú zmluvu
o sprostredkovaní, ktorá bola nedeliteľne viazaná na budúcu kupujúcu Q. Keďže z dôvodov na strane
p. M. sa predaj nerealizoval a platnosť tejto zmluvy skončila. Žalovaná 1.) nesúhlasila s tým, že
uzavrela zmluvu o sprostredkovaní aj pre žalovaného 2.). Jej podmienkou na realizovanie kúpy bolo

zloženie zálohy 2.000,- Eur, čo žalovaný 2.) odmietol, preto ďalej so žalovaným 2.) nekomunikovala.
Žalovaný 2.) oslovil žalovanú 1.) prostredníctvom svojej realitnej kancelárie a po komplikovaných
rokovaniach sa žalovanej 1.) podarilo nehnuteľnosť predať práve žalovanému 2.). Žalovaná 1.) ďalej
vo vyjadrení uviedla, že pri rokovaniach o predaji nehnuteľností p. Holickej sa zistil nesúlad právneho
stavu so skutočným stavom nehnuteľností. Bolo potrebné vysporiadať pozemok pod stavbou. Žalovaná

1.) vyhľadal pôvodných nevysporiadaných vlastníkov, musela ich vyplatiť, vyhotoviť geometrické
zameranie. Až následne mohla dať nehnuteľnosti opäť do predaja.

3. Po začatí pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému 2.) späť a žiadal konanie zastaviť
a to po prehodnotení doterajšieho skutkového a právneho stavu. Zotrval na žalobe v celom rozsahu

voči žalovanej 1.)

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

5.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 76 C.s.p. samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti voči žalovanému 2.) s jeho

súhlasom zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Zo žaloby a opísaného skutkového stavu
vyplýva, že na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 C.s.p., preto súd súhlas
žalovanej 1.) so späťvzatím žaloby voči žalovanému 2.) nežiadal.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkyne Y. oboznámením sa so

záznamom o vykonaní obhliadky zo dňa 07.02.2015, listom vlastníctva č. 94, pokusom o mimosúdny
zmier, odpoveďou žalovanej 1.) a žalovaného 2.) na pokus o zmier, zmluvou o zložení zálohy zo dňa
12.10.2014, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.10.2014, zmluvou o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti zo dňa 12.10.2014, záznamom o vykonanej obhliadke zo dňa 25.09.2014, emailovou
komunikáciou žalovanej 1.), kópiou inzerátu zverejnenou žalobcom, čestným vyhlásením, zmluvou o

bezúročnej pôžičke, výpisom z účtu žalobcu, kúpnou zmluvou zo dňa 27.03.2015, návrhom na vklad
záložnéhopráva,protokolomoodovzdanínehnuteľnosti,zmluvouorezerváciinehnuteľnostiazistiltento
skutkový a právny stav.

10. Žalobkyňa vo výsluchu uviedla, v roku 2013 ako realitná kancelária mala predplatenú službu,

že ak niekto nahodí inzerát, príde jej o tom informácia do emailu. Takto dostala inzerát žalovanej
1.) o tom, že predáva nehnuteľnosť. Telefonicky kontaktovala žalovanú 1.), dohodli sa na stretnutí.
Stretnutie prebehlo, žalovaná 1.) pri stretnutí nechcela podpísať písomnú zmluvu, ústne sa dohodli,
že bude ponúkať jej nehnuteľnosť na predaj a hľadať záujemcov. Dohodli si, že bude predávaťnehnuteľnosť za cenu 65.000,- Eur, z toho bude provízia pre realitnú kanceláriu 2.000,- Eur, neskôr
išli s cenou dole, nakoľko sa nehnuteľnosť dlhšie predávala. Zo záznamu ohliadky s p. M. vyplýva,
že v tom čase sa nehnuteľnosť predávala za 65.000,- Eur. So žalovanou 1.) si na prvotnom stretnutí

dohodli, že ako realitná kancelária pripraví zmluvy o budúcej zmluve, kúpne zmluvy, návrh na vklad a
taktiež aj poplatky spojené s návrhom do katastra, to všetko v cene provízie 2.000,- Eur. Žalobkyňa
následne dňa 13.06.2013 inzerovala nehnuteľnosť žalovanej 1.) na S., nehnuteľnosti.sk, bazos.sk. V
roku 2013 a do roku 2014 žalobkyňa chodila na ohliadky. Kontaktovala ju p. M. ktorá mala záujem o
nehnuteľnosť žalovanej 1.). Podpísala sa rezervačná zmluva na 3 mesiace, zmluva o zložení zálohy,

sprostredkovateľská zmluva so žalovanou 1.). Všetky zmluvy boli podpísané dňa 12.10.2014. Keďže
p. M. sa nepodarilo predať byt, po 3 mesiacoch dňa 12.01.2015 rezervačná zmluva padla. Čo sa
týka zloženej zálohy od p. M., žalobkyňa ako realitná kancelária si ponechali 500,- Eur a 500,- Eur
vyplatiližalovanej1.).Následnesanehnuteľnosťinzerovalaďalej.Dňa06.02.2015žalobkyňutelefonicky
kontaktoval žalovaný 2.), že by chcel nehnuteľnosť vidieť. Žalobkyňa poprosila spolupracovníčku p.
Sanderovú, či by sa za žalobkyňu zúčastnila ohliadky. Po telefonickom dohovore so žalovanou 1.) bolo

dohodnuté, že kľúče má sused a nehnuteľnosť sprístupní. Ohliadka sa konala dňa 07.02.2015, p.
Sanderová telefonicky žalobkyni oznámila, že nehnuteľnosť sa mu páči. Žalovaný 2.) bol schopný zložiť
zálohu 1.000,- Eur, ale žalovaná 1.) požadovala zálohu 2.000,- Eur, ak nebude táto záloha zložená
nebude nič riešiť. Následne sa strany odmlčali a žalobkyňa zistila za 2-3 týždne, že sa ide realizovať
predaj. Čo sa týka podmienok zloženia zálohy žalobkyňa netrvá na tom, aby bola striktne zložená záloha

vpresnejsume.Ajup.M.jbolazloženázáloha1.000,-Eur.Čosatýkaohliadokvovzťahuknehnuteľnosti
žalovanej 1.) ich mohlo byť zo strany žalobkyne 7 až 8.

11. Žalovaná 1.) vo výsluchu uviedla, že z dôvodu zmeny rodinnej situácie sa rozhodla vlastnú
nehnuteľnosť - dom s pozemkami v U. predať. Nehnuteľnosť inzerovala prostredníctvom internetu,

Žalobkyňa ju oslovila, že by chcela predávať jej nehnuteľnosť. Mohlo to byť niekedy v roku 2013.
Písomnú zmluvu so žalobkyňou nemala, nemala písomnú zmluvu ani s inou realitnou kanceláriou. Ústne
bola s týmito realitnými kanceláriami dohodnutá, aby jej hľadali kupcov. Žalobkyňa priviedla záujemkyňu
p. M.. S ňou boli podpísané žalobkyňou uvádzané dokumenty. Tri mesiace sa čakalo, či p. M. predá svoj
byt, aby mohla vyplatiť kúpnu cenu za dom. P. M. zaplatila 1.500,- Eur zálohu žalobkyni, ale následne

svoj byt nepredala, záloha zostala žalobkyni. Žalovaná 1.) ďalej uviedla, že zo zálohy zloženej p. M. jej
nebolo nič uhradené. Po neúspechu s p. M. žalovaná 1.) ďalej chcela predávať nehnuteľnosť. Žalovaná
1.) následne zistila nesúlad údajov na liste vlastníctva so skutočným stavom. Dala si vypracovať
geometrický plán a musela legalizovať čiernu stavbu. Celý tento proces bol ukončený v 11. mesiaci
2014. Následne opäť predávala nehnuteľnosť. Potom prišiel žalovaný 2.) s manželkou a realitkou na

obhliadku. Žalovanému 2.) sa nehnuteľnosť páčila. Následne žalovaná 1.) odišla k dcére do Stupavy
a volal jej sused, ktorému nechala kľúče, že bola znovu obhliadka a že tam bol žalovaný 2.) s niekým
iným, ako predtým. Od prvej obhliadky mal žalovaný 2.) na žalovanú 1.) telefonický kontakt, po tejto
druhej obhliadke sa jej ozval a povedal, že má záujem o nehnuteľnosť, ale iba so zálohou 1.000,- Eur.
Žalovaná 1.) súhlasila. Išli spolu 2x do Senca, jeden krát boli v realitke, druhý krát v sporiteľni a druhý

krát sa podpisovala aj kúpna zmluva. Realitná kancelária zabezpečila všetky písomnosti. Po podpise
jej bola vyplatená kúpna cena a nehnuteľnosť odovzdala žalovanému 2.). Vo vzťahu k požadovanej
zálohe, žalovaná 1.) tlmočila stanovisko žalovaného 2.) žalobkyni, že má zálohu iba vo výške 1.000,-
Eur. Ak by žalobkyňa súhlasila so zálohou 1.000,- Eur došlo by k uzavretiu kúpnej zmluvy. Zmenu svojej
požiadavky na zálohu z výšky 2.000,- Eur na zálohu vo výške 1.000,- Eur žalobkyni neohlásila.

12. Žalovaný 2.) vo výsluchu uviedol, že nehnuteľnosť žalovanej 1.) našiel na internete. Kontaktoval
žalobkyňu, dohodli si obhliadku. Obhliadka sa konala dňa 07.02.2015, tejto obhliadky sa zúčastnil on so
synom a s bývalou priateľkou. Žalovaná 1.) nebola prítomná. Záznam o obhliadke podpisovala bývalá
priateľka, na zázname obhliadke nie je jeho podpis, o čom doložil aj čestné prehlásenie bývalej priateľky.

Pri obhliadke za žalobkyňu bola prítomná p. X.. Pri obhliadke bolo povedané, že žalovaná 1.) požadovala
zálohu 2.000,- Eur. Po obhliadke mu telefonovala p. X. že žalovaná 1.) chce 2.000,- Eur. Žalovaný 2.)
mohol dať len zálohu vo výške 1.000,- Eur, tak mu p. X. oznámila, že obchod padá, nakoľko žalovaná
1.) požaduje sumu 2.000,- Eur. Medzitým žalovaný 2.) predával byt v Senci. Spolupracoval s TU Reality.
Už mal dohodnutého kupca a preto si rýchlo potreboval kúpiť vlastnú nehnuteľnosť, chcel rodinný dom.

Poprosil p. D., ktorá oslovila žalovanú 1.). Bavili sa o požiadavke žalovanej 1.) na sumu 2.000,- Eur a
dohodlisatak,žeTURealitypožičiažalovanému2.)sumu2.000,-Euraonichvráti,keďmuvyplatiacenu
za byt. Žalovaný 2.) uzavrel zmluvu o bezúročnej pôžičke, tieto peniaze mu však neboli vyplatené, išli
realitke na zálohu. Okolo dátumu 14.02.2015 sa stretli na dome u žalovanej 1.). Bola prítomná žalovaná1.), p. D. z TU reality, žalovaný 2.) a bývalá priateľka. Dohodli sa na cene, podpisovala sa predbežná
zmluva. P. D. a žalovaná 1.) si dohodli províziu. Následne sa ešte raz stretli u p. D.j v Senci. Riešil sa
prenos hypotéky, súhlas banky a až potom všetkom sa podpisovali zmluvy o predaji.

13. Svedkyňa Y. vo výsluchu uviedla, že v predvečer ohliadky ju kontaktovala konateľka žalobkyne
telefonicky, či by ju nezastúpila, nakoľko ona už v čase naplánovanej obhliadky mala program. Dala
jej telefonický kontakt na žalovaného 2.) s tým, že svedkyňa sa s ním dohodla na čase a mieste, kde
sa stretnú. Nehnuteľnosť žalovanej 1.) poznala už predtým, nakoľko bola približne na 3 ohliadkach.

Žalovaná 1.) v tom čase už nebývala na nehnuteľnosti. Vstup do domu im zabezpečil sused. Na ohliadke
bola prítomná svedkyňa, žalovaný 2.) s priateľkou. Obhliadka trvala cca 1 hodinu. Žalovaný 2.) si
podrobne prešiel nehnuteľnosť. Prejavil vážny záujem, vyjadril, že už má v predaji svoj byt v Senci.
Žalovaný 2.) napísal email do záznamu o vykonanej ohliadke. Svedkyňa uviedla žalovanému 2.), že
ak bude mať záujem o kúpu bude nasledovať podpísanie rezervačných zmlúv. Spravidla sa zvykne
zložiť záloha. Žalovaného 2.) nasmerovala na žalobkyňu. Ešte po ohliadke telefonovala so žalovaným

2.) ohľadom zálohy 2.000,- Eur, pričom žalovaný 2.) uviedol, že túto sumu nemá, že je schopný zložiť
iba 1.000,- Eur. Podľa jej informácií sumu 2.000,- Eur požadovala žalovaná 1.). Následne sa dozvedela,
že žalovaný 2.) kupuje nehnuteľnosť. Uvedené oznámila žalobkyni. Ďalej už vec neriešila.

14. Z kópie webovej stránky reality.sk súd zistil, že dňa 13.06.2013 bol vložený inzerát o predaji

rodinného domu žalovanej 1.)

15. Zo záznamu o vykonanej ohliadky vplýva, že ohliadka sa konala dňa 07.02.2015, je na nej pečiatka
žalobkyne a podpis záujemcu.

16. Dňa 12.02.2015 bolo odoslaný na žalobkyňu email z adresy jE. v ktorom žalovaná oznamuje, že
trvá na zálohe vo výške 2.000,- Eur.

17. Dňa 12.10.2014 bola uzatvorená zmluva o zložení zálohy vo výške 1.000,- Eur medzi žalobkyňou
a Q. na kúpnu cenu za nehnuteľnosti žalovanej 1.). Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

zo dňa 12.10.2014 sa žalovaná 1.) ako budúca predávajúca zaviazal do troch mesiacov od podpisu
zmluvy uzatvoriť kúpnu zmluvu s budúcou kupujúcou Q. za účasti žalobkyne ako sprostredkovateľa.
Dňa 12.10.2014 bola podpísaná aj zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľností medzi žalobkyňou
ako sprostredkovateľom a žalovanou 1.) ako záujemcom. V článku II si zmluvné strany dohodli, že
sprostredkovateľa bude vyhľadávať záujemcov do 3 mesiacov od podpisu tejto zmluvy. V článku

III si zmluvné strany dohodli, že žalovaná 1:ň ako záujemca sa zaväzuje uhradiť žalobkyni ako
sprostredkovateľovi odmenu vo výške 2.000,- Eur, ak sa predala vec (nehnuteľnosti žalovanej)
kupujúcemu, ktorého zabezpečil sprostredkovateľ. Záloha vo výške 1.000,- Eur zo strany p. M. sa po
uzavretí kúpnej zmluvy stáva časťou tejto odmeny.

18. Dňa 30.03.2015 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou - žalovanou 1.) a kupujúcim
žalovaným 2.), ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. U.. Podľa listu
vlastníctva č. XX bol vklad uvedenej kúpnej zmluvy povolený dňa 15.05.2015.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 744 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.21. Podľa § 774 sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol
výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou,

dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má
povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej
zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa
o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy.
V prípade pochybností o tom rozhodne súd na návrh niektorého účastníka. Ak zmluva neobsahuje

konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy,
spravidla bude stačiť aj zistenie, či sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce
so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia
tejto zmluvy.

22. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaná 1.) predávala nehnuteľnosť a inzerovala

prostredníctvom internetu. Taktiež nebolo sporným to, že žalovaný 2.) kontaktovala žalobkyňu, ktorá
prostredníctvom obhliadky zoznámila žalovaného 2.) so žalovanou1.). Uvedené potvrdila žalovaná 1.)
vo svojom výsluchu.

23. Spornou skutočnosťou zostalo to, či žalobkyňa obstarala žalovanej 1.) ako záujemkyni uzavretie

zmluvy, teda či došlo k uzavretiu a naplneniu zmluvy o sprostredkovaní a k vzniku nároku na odmenu.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou 1.) došlo
najprv k uzavretiu písomnej zmluvy o sprostredkovaní (podľa § 642 Obchodného zákonníka) dňa
12.10.2014 a to na dobu 3 mesiacov (článok II. zmluvy). V dôsledku uplynutia doby platnosť a účinnosť

tejto zmluvy skončila, keďže sa nepodarilo uzavrieť kúpnu zmluvu so žiadnym záujemcom. Žalovaná
1.) predávala nehnuteľnosť naďalej, čo sama potvrdila a došlo k zníženiu kúpnej ceny, čo žalovaná
1.) nenamietala. Žalovaná realizovala právne úpravy na svojej nehnuteľnosti v dôsledku nesúladu s
právnym stavom. Žalovaná 1.) v tejto súvislosti poukazovala na to, že nevedela o tomto nesúlade, že
ju na to nikto neupozornil a musela si všetko vybavovať sama. Tu je potrebné uviesť, že žalobkyňa ako

realitnákancelárianiepovinnávrámcisprostredkovaniapoukazovaťavyhľadávaťnesúladpredávaných
nehnuteľností s právnym stavom a vykonávať za žalovanú 1.) ako vlastníka nehnuteľností potrebné
právne úpravy.

25. Následne aj z výsluchu žalovanej 1.) aj z výsluchu žalovaného 2.) vyplynulo, že žalovaný 2.)

kontaktoval žalobkyňu a mal záujem o obhliadku nehnuteľností žalovanej 1.). Obhliadka bola vykonaná
za prítomnosti zástupkyne žalobkyne Y. (čo vyplynulo z jej výsluchu a je potvrdené záznamom o
obhliadke) a za prítomnosti žalovaného 2.) s priateľkou. Z uvedeného mal súd preukázané, že práve
žalobkyňa ako sprostredkovateľ vyhľadala žalovaného 2.) a zoznámila ho so žalovanou 1.) a žalovaný
2.) chcel uzavrieť so žalovanou 1.) kúpnu zmluvu (sprostredkovávanú zmluvu). Žalovaná 1.) namietala,

že vo vzťahu k žalovanému 2.) nemala podpísanú žiadnu zmluvu ako to bolo v prípade p. M.j. Súd
uvádza, že sprostredkovateľská zmluva nemusí byť uzavretá v písomnej forme. Žalobca v konaní
tvrdil a preukazoval, že došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy so žalovanou 1.), čo mal súd aj
preukázané. Sama žalovaná 1.) potvrdila, že súhlasila s predajom svojich nehnuteľností okrem iných
realitiek aj prostredníctvom žalobkyne. A práve žalobkyňa zabezpečila tretiu osobu (žalovaného 2.) ako

kupujúceho, ktorému žalovaná 1.) napokon svoje nehnuteľnosti predala. Uvedené mal súd preukázané
z výsluchu žalobkyne, žalovanej 1.) ako aj žalovaného 2.).

26. Po vykonanej obhliadke dňa 07.02.2015 mal žalovaný 2.) záujem uvedené nehnuteľnosti od
žalovanej 1.) kúpiť a to za kúpnu cenu 60.000,- Eur vrátane provízie 2.000,- Eur. Žalovaný 2.) však

nevedel dať vopred sumu 2.000,- Eur ako zálohu a uvedené oznámil žalobkyni aj žalovanej 1.). V tomto
momente žalovaná 1.) zareagovala emailom zo dňa 12.02.2015 a oznámila žalobkyni, že na zálohe
2.000,- Eur trvá. Týmto zmarila uzavretie kúpnej zmluvy (sprostredkovávanej zmluvy) so žalovaným 2.).
Následne došlo dňa 30.03.2015 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1.) ako predávajúcou a
žalovaným 2.) ako kupujúcim, ktorá bola vypracovaná spoločnosťou S.

27. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou 1.) došlo
k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy s dohodnutou odmenou vo výške 2.000,- Eur. Žalobkyňa
zoznámila žalovanú 1.) ako záujemcu so žalovaným 2.) a tým vytvorila podmienky na dojednanieuzavretia kúpnej zmluvy. Súd uložil žalovanej 1.) povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.000,- Eur ako
odmenu za sprostredkovanie.

28. Ústne uzatvorená zmluva o sprostredkovaní je zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd nezistil, že by uzatvorená zmluva obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky ani žalobkyňa sa nedomáhala plnenia, ktoré by bolo v rozpore s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách.

29. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

31. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania tak, ako to žiadala. Požadovaný úrok vo výške 5,05 %

ročne je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania
z priznanej sumy a to od 16.05.2015 (deň nasledujúci po povolení vkladu kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanou 1.) a žalovaným 2.), keďže k tomuto dňu bola žalovaná 1.) v omeškaní s vyplatením
sprostredkovateľskej odmeny.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu voči žalovanej 1.) úspešná, preto jej súd priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

35. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

36. Žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaného 2.) späť v dôsledku prehodnotenia skutkového a právneho
stavu, teda zavinila zastavenie konania. Žalovanému 2.) by patrila náhrada trov. Keďže žalovaný 2.)
uviedol, že náhradu trov konania si výslovne neuplatňuje, rozhodol súd tak, že žalovanému 2.) súd

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).