Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214233776
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214233776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky K. C.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v K. nad Torysou - C. č. XXXX zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou
Adamovskou so sídlom advokátskej kancelárie na Žižkovej ul. č. 6 v Košiciach proti povinnému otcovi C.
C. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na P. ul. č. X v E. zastúpenému advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom
so sídlom advokátskej kancelárie na Pollovej ul. č. 32 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného pre
plnoleté dieťa o odvolaní povinného otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.3.2018 č.k.
36C/248/2014-192 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, o výživnom a
dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh povinného otca na prerušenie konania
a zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/305/2008 zo 16.6.2019 tak, že zaviazal
povinného otca prispievať na výživu navrhovateľky na 200 Eur mesačne za obdobie od 23.12.2014 do
1.7.2015adlžnévýživnézaobdobieod23.12.2014do1.7.2015vsume1.071,46Eurzaviazalpovinného
otca zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku. Konanie
v prevyšujúcej časti zastavil a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich

náhradu.

2.Protivýrokomozamietnutínávrhunaprerušeniekonania,zvýšenívýživnéhoadlžnomvýživnompodal
v zákonnej lehote odvolanie povinný otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že konajúci súd o návrhu na prerušenie konania už rozhodol tak, že mu nevyhovel, preto mu nie je
zrejmé o akom návrhu súd prvej inštancie rozhodol v rozhodnutí vo veci samej. Na dôvodoch návrhu

na prerušenie konania naďalej trvá. Vytkol konajúcemu súdu, že nevyhovel jeho návrhu na doplnenie
dokazovania a nevypočul ho ku skutočnostiam týkajúcim sa jeho výdavkov v súvislosti s pobytom v
zahraničí, ani nedožiadal školu navrhovateľky, aby oznámila, či nepretržite a koľko rokov navrhovateľka
študovala. Z výsluchu navrhovateľky nie je zrejmé, či na Slovensku uhrádzala školné a v akej výške.
Vyslovil názor, že ak navrhovateľka na Slovensku za štúdium neplatila a odišla študovať do Čiech, čím
sa zvýšili jej výdavky čo je v rozpore s dobrými mravmi aby on znášal tieto zvýšené výdavky. Navrhol
vykonať dokazovanie na preukázanie výdavkov súvisiacich so štúdiom navrhovateľky na Slovensku.

Namietal tiež, že preukázaná výška jeho čistého príjmu nezodpovedá jeho skutočnému príjmu, pretože
v ňom boli zahrnuté aj jeho výdavky súvisiace so zahraničnou cestou - diéty, v dôsledku čoho je jeho
skutočný čistý príjem podstatne nižší, pretože sa pohybuje okolo 470,- Eur mesačne. V závere odvolaniapoukázal na znenie výroku a uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akej sumy konajúci
súd zvýšil výživné na 200,- Eur mesačne a nesúhlasil ani s tým, aby dlžné výživné zaplatil v lehote 3 dní.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného otca nevyjadrila.

4. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
5.Podľa§395CMPak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v

rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade
s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v
dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov
systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti t.j. deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri
rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje
dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi
tieto základné potreby patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky,

prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky
potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná
a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti
rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti

rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkove lepšie zabezpečený rodič. Miera
životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných
nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera

jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd konštatuje, že naposledy bolo o
výživnom rozhodnuté v r. 2009, kedy navrhovateľka navštevovala základnú školu, pričom vzhľadom na
to, že povinný otec v tom čase nepracoval a nemal žiaden príjem, zaviazal ho súd prispievať na jej výživu
33,19 Eur mesačne. Od tejto súdnej úpravy nastala podstatná zmena pomerov u navrhovateľky aj u
povinného otca, ktorá odôvodňuje zvýšenie určeného výživného. Navrhovateľka bola v posudzovanom

období žiačkou strednej školy, ktorú navštevovala v Českej republike. Povinný otec mal v tomto období
príjem 1.454,91 Eur mesačne. K odvolacej námietke povinného otca, týkajúcej sa vyplácaných diét
konštatuje, že súd prvej inštancie správne prihliadol pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia výživného
aj na diéty vyplácané otcovi v súvislosti s výkonom jeho práce v zahraničí. Z ustálenej súdnej praxetotiž nepochybne vyplýva, že cestovné náhrady vyplácané zamestnancovi síce nie sú súčasťou mzdy,
ale významným spôsobom zlepšujú jeho majetkové pomery a sú jedným z hlavných stimulov pre
vykonávanie práce vodiča diaľkovej kamiónovej dopravy. Je všeobecne známou skutočnosťou, že z

týchto prostriedkov je možné si ušetriť značnú časť, ktorá je následne spolu so mzdou používaná aj na
úhradu iných potrieb zamestnanca. Aj keď majú cestovné náhrady vyplácané zamestnancovi nahradiť
výdavky na stravu v zahraničí, tieto nie sú účelovo viazané v tom zmysle, že by ich otec nemohol použiť
aj na iný účel. Otec si môže z týchto prostriedkov vytvoriť zásoby potravín na zahraničnú cestu a nemusí
ich použiť na kúpu drahších potravín v zahraničí resp. stravovanie v reštaurácii.

9. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné predstavuje približne 14 % z príjmu otca v rozhodnom
období. Z takto určeného výživného pripadne na jeden deň na výživu navrhovateľky 6,7 Eur. Určené
výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami navrhovateľky posúdenými so zreteľom na jej vek a skutočnosť,
že plnoleté dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania a v dôsledku

procesu osamostatňovania nemá zastabilizované svoje sociálne a ekonomické prostredie v porovnaní s
povinným rodičom, ktorého náklady na život sú už stabilizované, preto sú odôvodnené potreby dieťaťa
podstatne vyššie nota bene na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Takto určené
výživné zohľadňuje aj skutočnosť, že otcovi pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti, s čím sa konajúci
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vyporiadal, preto odvolací súd dospel k záveru, že

výživné určené súdom prvej inštancie je zákonné a správne.

10. K odvolacím námietkam ohľadom výdavkov navrhovateľky na štúdium v zahraničí odvolací súd
dodáva, že zvýšené výživné zodpovedá zmene pomerov tak navrhovateľky ako aj povinného otca
bez ohľadu na to, či navrhovateľka v posudzovanom období študovala v Českej republike alebo na

Slovensku. Samotná zmena pomerov spočívala v zmene pomerov v dôsledku uplynutia času a v
súvislosti s nástupom navrhovateľky na vyšší stupeň vzdelávania a nie so skutočnosťou, že študovala
v Českej republike. So zreteľom na skutočnosť, že pre rozhodnutie o výživnom je vždy povinnosťou
súdu zohľadniť odôvodnené potreby dieťaťa vo vzájomnej súvislosti so schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi povinného rodiča, so zreteľom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni

rodiča, odvolacia námietka otca ohľadom výdavkov navrhovateľky na školné, ktoré označil za výdavky
v rozpore s dobrými mravmi, pretože ak by študovala na Slovensku podľa názoru otca by ich nebolo
potrebné vynaložiť neobstojí, nakoľko výživné vždy odzrkadľuje tak pomery dieťaťa, ako aj povinného
rodiča a v prípade, že to schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa dovoľujú, má dieťa právo podieľať sa na
ich preukázanej životnej úrovni napr. možnosťou výberu štúdia na škole, s ktorou sú spojené zvýšené

výdavky na školné.

11. K odvolacím námietkam týkajúcim sa návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na to,
že uznesením zo 14.9.2017, ktoré sa stalo právoplatným a účinným 28.12.2017 konajúci súd podľa §
376 CSP zrušil uznesenie z 15.6.2016 sp. zn. 36C/248/2014, ktorým konajúci súd rozhodol o návrhu

povinného na prerušenie konania z 31.5.2016 tak, že tomuto návrhu nevyhovel. V odôvodnení uviedol,
že o tomto návrhu rozhodne podľa § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej. Z týchto
dôvodov námietka povinného, že o tomto návrhu už bolo rozhodnuté, neobstojí. Súd prvej inštancie
správne rozhodol o návrhu na prerušenie konania a svoje rozhodnutie v tejto časti riadne a zákonne
odôvodnil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu s jeho odôvodnením stotožnil a obmedzil sa iba na

skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

12. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil v konaní také dôvody, ktoré by odôvodňovali
priznať povinnému otcovi dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného. V tejto súvislosti poukazuje
na to, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodnuté v r. 2009, pričom výživné bolo určené

v minimálnom rozsahu, pretože povinný otec v tom čase nepracoval a nemal žiaden príjem. So
zreteľom na dobu, ktorá od poslednej úpravy uplynula ako aj na skutočnosť, že príjem povinného sa od
poslednej úpravy výrazne zvýšil, mohol a mal povinný otec predvídať zvýšenie výživného v konaní pred
súdom prvej inštancie, obzvlášť v prípade, ak napriek zmene pomerov dobrovoľne nad rámec určeného
výživného v rozhodnom období na výživu navrhovateľky neprispel. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa

nie je povinné úverovať povinného rodiča, ktorý vedel o prebiehajúcom konaní o určenie výživného a
mohol sa na zaplatenie dlhu na výživnom pripraviť a vytvoriť si dostatočnú peňažnú rezervu.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovaniesprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.
14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.