Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119300762
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119300762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľa N. a manželky F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletej O., bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa N. a manželky F. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v G. zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu G. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX r o
z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletej O. v tomto znení:

Maloletá O. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej O. výživným vo výške 130 Eur mesačne vždy do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 06. 06. 2019 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že ich
manželstvojevážnerozvrátené,neplní,anidobudúcnostiužnemôžeplniťsvojspoločenskýúčel.Bližšie
svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že s manželkou sa zoznámil v roku 2005. Manželstvo

uzatvárali po ročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické až do
roku 2018. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo tým, že manželka vyvoláva nedôvodné
žiarlivostné scény, urážala ho. Z dôvodu stupňovania krízy sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval.

2. Manželka navrhovateľa vo výsluchu na pojednávaní s rozvodom manželstva súhlasila z dôvodu
navrhovateľovej nevery.

3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd prirozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní
a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to
funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Z vyjadrenia manželov vyplynulo, že
po dobu 1 roka v manželstve nie sú šťastní, nie sú navzájom schopní zo strany druhého manžela nič

akceptovať pre záchranu manželstva. K výrazným problémom v manželstve účastníkov konania došlo
v januári 2017 kedy navrhovateľ si vymieňal sms správy s inou ženou, s ktorou následne nadviazal
vážny vzťah a po odchode zo spoločnej domácnosti s ňou začal žiť. Manželia od januára 2018 nežijú v
spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny
v domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, spoločne netrávia čas, nepomáhajú
si, intímne spolu nežijú. V partnerskom vzťahu manželov absentuje akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, na

ktorom je založený každý partnerský vzťah. Súd vzhľadom na intenzitu narušenia partnerského vzťahu
z vyššie uvedených dôvodov nemôže už od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského
spolužitia, ktoré by vytvorilo zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Naopak súd
môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom. Súd tak mal
splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd

za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje navrhovateľovu neveru.

5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletej tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže

prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 130 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.

6. Opatrovník doporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu. Ďalej uviedol, že komunikácia medzi
rodičmi je slabšia, je problém ohľadom stretávania sa otca s maloletou, a preto navrhol súdu zvážiť

možnosť nariadenia poradensko-psychologického procesu na dobu najmenej 6 mesiacov, s čím rodičia
súhlasili.

7. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá maloletej varí, perie, učí sa s ňou, chodí k
lekárovi, podpisuje žiacku knižku, je s ňou v prípade potreby na OČR, chodí na rodičovské združenia. Z

vyjadrenia matky vyplynulo, že starostlivosť o maloletú zvláda, maloletá ju rešpektuje, s maloletou nemá
žiadne výchovné problémy. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané. Sociálnym
šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletej
má vytvorené vhodné bytové podmienky. S maloletou bol vykonaný pohovor, pri ktorom prejavila vôľu
zotrvať v domácnosti matky, kde sa cíti veľmi dobre a kde je o ňu riadne postarané. Podľa vyjadrenia

maloletej s otcom je v sporadickom kontakte, častejšie telefonickom ako osobnom. Z vyjadrenia rodičov
vyplynulo, že otec sa s maloletou stretáva podľa vyjadrenia otca každý druhý víkend v rozsahu 2 hodín a
podľa vyjadrenia matky 1x do mesiaca v rozsahu 10-15 minút. Otec sa s maloletou stretáva v čase, keď
maloletá navštevuje domácnosť starej matky zo strany otca. Otec je okrem toho v dennom telefonickom
kontakte s maloletou, podľa vyjadrenia otca 2-3x za deň v rozsahu 2 hodín a podľa vyjadrenia matky
2x za deň v rozsahu pol hodiny. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletá k nim obom má

vzťah. Otec od matky nepožaduje informácie, získava si ich priamo od maloletej, prípadne od jej staršej
sestry. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti
zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok v je plne v jej záujme, neodporuje zákonu, a preto ju schválil. Pri
schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd zohľadnil zotrvanie maloletej v domácnosti, kde má

vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim, ako aj doterajšiu riadnu starostlivosť matky o
maloletú.

11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej

a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
maloletá má 12 rokov, navštevuje 6. ročník základnej školy, do kotrej chodí autobusom za mesačné
cestovné 12 Eur. Maloletá má obedy doma, v rámci školy, mimo školy nemá žiadne krúžky, nie je vedená
v žiadnej špecializovanej ambulancii. Do školy maloletej sa uhrádzal ročný poplatok ZRŠ a zakupovali
sa pracovné zošity spolu v hodnote 70 Eur. Bežné školské pomôcky maloletej sa zakupujú každý druhý

mesiac v hodnote 20 Eur. Matka spolu s maloletou a plnoletou dcérou býva v 2-izbovom byte, kde sú
mesačné výdavky na bývanie vo výške 130 Eur, okrem toho do domácnosti matky sa na zimu zakupuje
drevo v hodnote 300 Eur ročne. Plnoletá dcéra matke prispieva na domácnosť sumou 150 Eur. Otec
maloletej býva v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorým na domácnosť spolu s priateľkou prispievajú
spoločne sumou 150 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec podľa potvrdenia

zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 600,86 Eur. Matka má uzavreté dve dohody
o pracovnej činnosti, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje v obchodnej spoločnosti V.a
s.r.o. príjem vo výške 25,36 Eur netto a Reyllen s.r.o. 42,09 Eur netto. Z výsluchu matky vyplynulo,
že jej celkový príjem ako upratovačky u oboch zamestnávateľov predstavuje 320 Eur netto mesačne.
Súd vzhľadom na preukázaný vek, odôvodnené potreby maloletej a príjem otca mal za to, že rodičmi

navrhnutá výška výživného v sume 130 Eur mesačne zodpovedá týmto zákonným kritériám, a preto aj
v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.

12. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu,
že rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletou. V tejto súvislosti súd však uvádza, že je potrebné,

aby rodičia za účelom zlepšenia komunikácie, získania vzájomnej dôvery absolvovali poradensko-
psychologický proces, na absolvovanie ktorého sa dobrovoľne pred súdom zaviazali. Absolvovanie
poradensko-psychologického procesu je potrebné z dôvodu, aby matka prostredníctvom maloletej
neriešila svoj negatívny postoj k otcovi maloletej a otec bol vedený k tomu, aby aktívne sa zaujímal o
maloletú.Ohľadomrealizáciestykuotcasmaloletourodičiamalidiametrálneodlišnénázory,zvyjadrenia

matky vyplynulo, že otec nemá záujem o maloletú a otec uvádzal, že matka mu bráni v širšom rozsahu
v styku s maloletou. Je potrebné, aby rodičia si uvedomili nezastupiteľnosť role každého z nich v živote
maloletej a za týmto účelom sa dohodli na rozsahu styku otca s maloletou zodpovedajúcom jej právu
na výchovu, starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie

odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci

(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.