Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010331
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718010331.2

Uznesenie

KrajskýsúdBanskáBystrica,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.SlavojaSendeckéhoasudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného S. L. pre prečin neoprávneného
uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 08.
januára 2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 02. 2019 sp.
zn. 5T/65/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. L. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 20. 02. 2019, sp. zn. 5T/65/2018 bol obžalovaný S.
L. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca august 2015 do 16. 06. 2016 v katastrálnom území S. U. na parcele registra
C č. XXXX/X a XXXX/XX, okres R. uskutočňoval stavbu „prestavba rekreačnej chaty", ktorá nie je
jednoduchou stavbou alebo drobnou stavbou v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a na zrealizovanie ktorej sa v zmysle stavebného zákona
požaduje stavebné povolenie, bez povolenia príslušného úradu, pričom nie je vlastníkom pozemku par.
č. číslo XXXX/X, ktorý čiastočne zastaval stavebnou činnosťou, pričom tento patrí viacerým vlastníkom

v užívaní a správe Urbársko-komposesorátskej spoločnosti - p. s. S. U., XXX XX S. U., ktorá v tomto
rozsahu nemohla užívať a v stavebných prácach pokračoval aj napriek tomu, že bol dňa 20. 10. 2015
počas vykonania štátneho stavebného dohľadu na mieste stavby podľa § 102 Stavebného zákona
vyzvaný, aby zastavil všetky stavebné práce na nepovolenej stavbe a aj napriek tomu, že dňa 25. 11.
2015 vydala obec S. U., spoločný obecný úrad - Odbor stavebnej správy pod číslom Z. rozhodnutie,
ktorým zastavila všetky stavebné práce na stavbe, ktoré si prevzal dňa 02. 12. 2015, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 17. 12. 2015, pričom ani toto rozhodnutie nerešpektoval a v stavebných právach
pokračoval s tým, že bola dokončená dostavba zimnej záhrady, zrealizované vonkajšie schodisko, jeho
prestrešenieaobmurovanie,ukončenáprístavbazjuhovýchodnejstrany,zrealizovanýokapovýchodník,
nádrž s vodou, spevnená štrková plocha a stavba terasy zámkovou dlažbou.
Za to mu bol uložený podľa § 299a ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem (8) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní šestnásť (16) mesiacov.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný S. L..
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje,
pretože toto je založené na nedostatočne vykonanom dokazovaní a naviac právne úvahy okresného
súdu v niektorých smeroch sú len čiastočne, resp. vôbec opodstatnené. Vyslovil názor, že vážnou

pochybnosťou a nepreukázanou skutočnosťou ostalo nie len naplnenie obligatórnych znakov skutkovej
podstaty v obžalobe uvedených prečinov, ale aj vážna ujma na právach poškodeného, ktorú malspáchaním prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby spôsobiť. Podmienkou trestnoprávnej
zodpovednosti je totiž skutočnosť, že uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia musí spôsobiť
vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, pričom

táto vážnosť ujmy musí byť vykladaná individuálne pre každý prípad, pričom pôjde najmä o ujmu
ako poškodenie majetkových alebo osobnostných práv alebo oprávnených záujmov. Poukázal v tejto
súvislosti na výpoveď zástupcu poškodeného na hlavnom pojednávaní, v ktorej uviedol, že vpredu, kde
obžalovaný spravil parkovisko, takto využívali ako sklad dreva a kde je prístavba to nevyužívali, lebo
DEPO si tam v minulosti postavilo rekreačnú chatu, čiže to nemohli užívať. V jeho blízkosti sú aj ďalšie

chaty, asi jedenásť, pričom pozemok sa využíval na manipuláciu s drevom roky dozadu. Táto výpoveď
podľa jeho názoru je rozporuplná, pretože z nej nevyplýva, že by jeho konaním vznikla poškodenému
vážna ujma na právach a akých právach. Miesto prístavby podľa vyjadrenia zástupcu poškodeného -
Urbárske spoločenstvo nevyužívalo, lebo DEPO si tam postavilo rekreačnú chatu a blízkosť ostatných
chát vylučuje možnosť manipulácie s drevom roky dozadu. Z vyššie uvedeného teda nevyplýva, že by
poškodenému vznikla vážna ujma na právach.

V tejto súvislosti poukazuje na dôvodovú správu zákon č. 262/2011 Z. z., ktorý upravil skutkovú podstatu
prečinu neoprávneného uskutočnenia stavby podľa § 299a Tr. zák., podľa ktorej nedostatočná účinnosť
administratívno-právneho postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia
vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu - neoprávnené uskutočňovanie
stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia

začali realizovať práce na novej stavbe, a túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas
uskutočňovania stavby, resp. niekedy až po jej postavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie
stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu
začali vyvíjať až vtedy, keď už existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky na
zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých

osôb.
Predmetom trestnoprávneho postihu je iba neoprávnené zriadenie inej, ako jednoduchej a drobnej
stavby, pričom stavby a ich klasifikáciu definuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov).
V tejto súvislosti preto do úvahy prichádza iba postih za neoprávnené uskutočnenie stavby, ktorej

realizácia podlieha režimu stavebného povolovacieho konania, pričom trestnosť skutku je daná, ak
takéto protiprávne konanie spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka
pozemku alebo viacerých osôb. Zdôraznil, že v jeho prípade sa jedná o jednoduchú stavbu, teda bytovú
budovu, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2. Aplikácia ustanovení Vyhlášky ministerstva SR
277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zriaďovaní

do kategórií a tried, je v tomto v jeho prípade úplne bezpredmetná, pretože neupravuje stavby a
ich klasifikáciu, ale túto upravuje len stavebný zákon. Poukazuje na nejasnú výpoveď zamestnanca
Stavebného úradu A.. S., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že stavba nie je jednoduchou
stavbou, pretože prístavba je dvojpodlažná, nebol ani spravený geometrický plán, podľa neho je to viac
ako 300 m2, ktorý ako odborný zamestnanec na hlavnom pojednávaní uvádzal kritériá jednoduchej

stavby, ktoré stavebný zákon vôbec nepozná. Spochybnil aj výpoveď svedkyne L.. M. G., ktorá na
hlavnom pojednávaní uviedla, že v stavebnom zákone nie je definícia stavby na individuálnu rekreáciu,
pretože tam takéto drobné definície nie sú.
Na záver zdôraznil, že z listinného dôkazu na č. l. 203, kde sa uvádza, že predmetná stavba bola
ponúkaná ako penzión pre 30 až 50 osôb, táto skutočnosť bola vyvrátená, pretože toto je pre posúdenie

trestnostiskutkuirelevantné,nakoľkoajstavbynaindividuálnurekreáciujemožnéponúkaťnaprenájom.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. por.
zrušilrozsudokokresnéhosúduapodľa§322ods.1Tr.por.vecmuvrátilnanovékonaniearozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne vyhotoveného
odvolania, navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie,

alternatívne obžalovaného spod obžaloby oslobodiť z tých istých dôvodov, ako boli uvedené v odvolaní.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa stále cíti byť nevinný a pridržiava sa toho, čo uvádza
jeho obhajca v písomne vyhotovenom odvolaní.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici navrhla na verejnom zasadnutí odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje prvostupňové rozhodnutie za správne a

zákonné.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je
daný dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného S. L. nie je dôvodné.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný v období od
mesiaca august 2015 do 16. 06. 2016 v katastrálnom území S. U. na parcele registra C č. XXXX/X
a XXXX/XX okres R., uskutočňoval stavbu, na zrealizovanie ktorej sa v zmysle stavebného zákona
požaduje stavebné povolenie, pričom časť stavby zasahovala aj do parcely č. XXXX/X, ktorej nie je
vlastníkom,ajnapriektomu,žebolpríslušnýmstavebnýmúradomvyzvaný,abyzastavilvšetkystavebné

práce, toto rozhodnutie nerešpektoval a v stavebných prácach pokračoval, čím sa dopustil prečinu
neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Tr. zák.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a
zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že v
danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného

poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnení
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí
sa stal spôsobom popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný a z jeho konania tam nastal aj
uvedený následok.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach

odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd prvého stupňa dostatočným spôsobom rozanalizoval dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie
obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to
nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné podrobne opakovať dôvody,
ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu.

K dôvodom odvolania obžalovaného odvolací súd poznamenáva nasledovné.
V súvislosti s obsahom odvolania obžalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že dôvody odvolania
obžalovaného sú v podstate tie isté, ktoré v rámci obhajoby uvádzal v prípravnom konaní, ako aj v jeho
mene obhajca na hlavnom pojednávaní, čo súd prvého stupňa zvážil a na tieto aj adekvátnym spôsobom
reagoval. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa tak s otázkou určenia, či sa v danom

prípadenejednaloojednoduchú,resp.drobnústavbu,akoajčimožnýmprotiprávnymkonanímzostrany
obžalovaného nedošlo k vážnej ujme na právach a oprávnených záujmoch vlastníka pozemku sa v
dôvodoch rozhodnutia dostatočne vysporiadal, k čomu ani odvolací súd nemá žiadne pripomienky. Súd
prvého stupňa totiž v súvislosti so špecifikáciou prístavby vychádzal zo záverov znaleckého posudku,
ako aj z výpovede znalkyne L.. M. G., ktorá jednoznačne uviedla, že v danom prípade sa o takýto

druh stavby nejednalo, teda uvedený druh stavby nemožno podriadiť pod ustanovenie § 139b zák.
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a zdôraznila, že na
uskutočnenie stavby umiestnenej na parcele C - KN č. XXXX/XX v katastrálnom území S. U. sa vyžaduje
stavebné povolenie, ktoré, ako možno zistiť z listinných dôkazov, vydané príslušným stavebným
úradom nebolo. Neobstojí ani argumentácia obžalovaného v tom smere, že nijakým spôsobom nebola

spôsobená vážna ujma na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku, nakoľko nie len
že protiprávnym konaním obžalovaného bol porušený článok 20 Ústavy SR, ale aj možnosť vlastníka
s predmetom vlastníctva voľne nakladať. Predmetné konanie obžalovaného tiež poškodilo majetkové
práva oprávnenej osobe, čiastočne znemožnilo jeho užívanie, resp. znehodnotilo ho ako celok. Hoci
obžalovaný vedel, že koná protiprávne (stavba bola uskutočňovaná bez stavebného povolenia a aj z

časti na cudzom pozemku) a zo strany poškodeného bol na to vopred upozornený, jeho upozornenia
nebral vážne, odignoroval nie len tieto, ale aj rozhodnutie odboru stavebnej správy obec S. U. o
zastavení všetkých stavebných prác, čím išlo v súhrne o konanie, ktoré možno subsumovať nie len pod
ustanovenie § 299a ods. 1 Tr. zák., ale aj pod ustanovenie § 348 ods. 1 písm. l) Tr. zák., pretože naplnilo
skutkovú podstatu obidvoch prečinov v zmysle obžaloby.

Odvolací súd tiež poznamenáva, že s úvahami okresného súdu týkajúcich sa možnosti využívania
predmetnej stavby zo strany obžalovaného sa taktiež stotožnil a tieto si aj osvojil.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri úvahách o druhu a uloženom treste, pretože vychádzal z
ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. Trest uložený prvostupňovým súdom, a to úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere osem (8) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v

trvaní až šestnásť (16) mesiacov, spĺňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a je potrebný na to,
aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Vzhľadom k tomu, že odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr. por.
zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.