Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704010527
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8704010527.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 11.11.2015 v trestnej veci proti
obž. U. O. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 151/2004 zo dňa 25.02.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a odvolanie obž. U. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného U. O. vinným z trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, na tom skutkovom základe, že
- dňa 5.10.2002 asi o 16.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. čísla SN 919
AM po ceste III/018172 od obce T. smerom na obec O., okres D., pričom v km 3,050 v dôsledku

nesprávnej techniky jazdy a neprispôsobenia rýchlosti svojim schopnostiam a iným okolnostiam, po
prejdení pravotočivej zákruty nezvládol vedenie vozidla, s ktorým prešiel do protismeru, kde ľavou
prednou časťou narazil do ľavej prednej časti protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Oltcit Club,
ev. č. GL 378 AD, v ktorom utrpeli spolujazdec P. X. krvácanie pod tvrdú a medzi mäkké pleny mozgu,
roztrhnutie hrudníkovej srdcovnice, sleziny a obličky, pomliaždenie obidvoch pľúc, zlomeniny rebier a
ďalšie zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, vodič Mgr. F. O. polytraumu s ťažkým úrazovým

šokom, zlomeninu panvového kruhu, zlomeninu horného konca stehennej kosti vľavo s posunom
úlomkov, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo bez posunu úlomkov, opuch mozgu,
otras mozgu ťažkého stupňa, poranenie sleziny, zlomeninu ihlice pravého predkolenia, zlomeninu
lícno-čeľustného komplexu tvárovej kosti vľavo a ďalšie zranenia s liečením a práceneschopnosťou od
5.10.2002 do 31.3.2003 a od 29.3.2004 do 8.5.2004 a spolujazdkyňa Ing. D. O., t.č. C. polytraumu
s ľahkým úrazovým šokom, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo bez posunu úlomkov,

roztrhnutie pravých a pomliaždenie ľavých pľúc, zlomeninu vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého
zápästia s posunom úlomkov a ďalšie zranenia s liečením a práceneschopnosťou od 5.10.2002 do
30.11.2002.
Za to mu podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 s použitím čl. 48 ods. 2 Ústavy SR uložil
trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 59 ods.
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Súčasne mu podľa § 49 ods. 1,2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 18 mesiacov.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej MUDr. B. X., CSc, nar.
X.X.XXXX, bytom W., P. X škodu vo výške 1917,98 €, poškodenej Ing. D. C., nar. X.X.XXXX, bytom W. -H., H. XXX/XX škodu vo výške 1.237,30 € a poškodenému Mgr. F. O., nar. X.X.XXXX, bytom L., M. XXX/
XX škodu vo výške 5.414,79 €, pričom zároveň podľa § 229 ods. 2 Tr. por. všetkých troch poškodených
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu neskôr
aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že s rozsudkom okresného súdu sa nestotožňuje
a odvolanie podáva proti všetkým výrokom uvedeného rozsudku. Napriek tvrdeniu súdu prvého stupňa,

že vykonanými dôkazmi neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že závery znaleckého
dokazovania sú neúplné alebo neobjektívne, podľa jeho názoru, závery v znaleckých posudkoch nedali
jednoznačnú odpoveď na to, ako malo k dopravnej nehode dôjsť. Nepreukázal sa pohyb motorového
vozidla VW Golf v úseku 54m od prejdenia zákruty. Všetky úvahy a domnienky zo záverov znaleckých
posudkov sú v čisto hypotetickej rovine. V tomto smere sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku
okresného súdu zo dňa 28.2.2013, keď súd poukázal na závažné nedostatky, ktoré boli v prípravnom

konaní neobjektívnym a nepostačujúcim podkladom pre dokazovanie a pri použití nesprávnych a
nekompletných vstupných údajov nemohol byť ani výsledok znaleckého dokazovania v odbore cestnej
dopravy objektívny. V tejto súvislosti dáva do pozornosti vyjadrenie znalca Ing. F. H. pri jeho výsluchu
dňa 2.10.2012, keď na otázku, či je možné z technického hľadiska určiť pohyb vozidiel pred miestom
stretu, uviedol, že to nie je možné určiť presne, pretože neboli zadokumentované žiadne stopy po

pohybe vozidla. Na jednej strane sú teda hypotetické závery znaleckých posudkov a na druhej strane
nemožno opomenúť podklady, ktoré slúžili k vypracovaniu znaleckého posudku, pričom poukazuje na
spôsob akým boli zabezpečené stopy na mieste činu. Na otázku akú vzdialenosť prekonalo ťažisko
vozidla VW Golf od miesta stretu po začiatok stopy č. 6 znalec uviedol, že to bolo 7,8m, pričom pri
výpočte bola zohľadnená najprijateľnejšia varianta tak, aby zadokumentovaná stopa mohla vzniknúť. Na

otázku čo bolo príčinou prejdenia do protismeru znalec uviedol, že bolo vyhodnotené meranie prejazdu
zákrutou a hodnota bola 107,64 km/h a kritická rýchlosť riaditeľnosti bola vypočítaná na 102,6 km/h, čím
je možné konštatovať akou rýchlosťou bolo možné technicky prejsť zákrutu tak, že vodič pri prejazde
pravotočivej zákruty už mal problém s udržaním vozidla v pravom jazdnom pruhu, preto je aj technicky
prijateľné, že prešiel do protismeru. Za stavu, že boli zabezpečené dôkazy tak, ako boli, nemôže byť

uvedené na ujmu jeho osobe a nedáva to priestor na prijatie technicky najprijateľnejších záverov, ktoré
nie sú podložené dôkazmi. To by bolo popretím práva na spravodlivý proces i zásady „in dubio pro reo“.
Podľa jeho názoru ani po vyše 10-tich rokoch dokazovania sa nepodarilo jednoznačne preukázať jeho
vinu. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že jeho technika jazdy bola nesprávna a že prekročenie
dovolenej rýchlosti bolo v príčinnej súvislosti so stretom vozidiel, a teda aj následkom, ktorý nastal pri

tejto dopravnej nehode. Prvostupňový súd trikrát dospel k záveru, že ho spod obžaloby oslobodil a
aj v štvrtom prípade sú, podľa jeho názoru, splnené zákonné podmienky pre jeho oslobodenie spod
obžaloby a akýkoľvek iný záver vzhľadom na dôkaznú núdzu nie je prijateľný. Trvá na tom, že nebola
vylúčená technická vada, či defekt pred dopravnou nehodou a v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenie
znalca Ing. F. H. pri výsluchu dňa 2.10.2012, keď uvádzal, že technickú závadu vylúčil, a to z dôvodu,

že ak dôjde k prerezaniu pneumatiky, musia zostať stopy, v rozpore s uvedeným však odpovedal na
ďalšiu otázku, keď uvádzal, že ryha na vozovke č. 6 od prednej časti Golfu bola spôsobená na vozovke,
ale nevie povedať ktorou časťou vozidla, túto ryhu spôsobovalo niečo, čo zostalo trčať na vozidle po
odtrhnutí prevodovky a motora, nemuselo to byť koleso. Formulácia nemuselo to byť koleso podľa neho
nevylúčila možnosť, že to koleso mohlo byť, vzhľadom na čo nedošlo k vylúčeniu technickej závady na

motorovom vozidle Golf. Zo spáchania skutku ho podľa názoru prvostupňového súdu má usvedčovať
v prvom rade výpoveď svedkyne Ing. C., ktorá vypovedala o okolnostiach dopravnej nehody, pričom
uviedla, že vozidlo, ktoré viedol, sa pohybovalo veľkou rýchlosťou, na vozovke balansovalo a prešlo do
protismeru. Vyvstáva otázka, či je možné považovať výpoveď uvedenej svedkyne za objektívnu, keď
táto uviedla, že ich motorové vozidlo sa pohybovalo pomaly, dokonca ich predbiehala Škodovka, čo

však automaticky neznamená, že Škodovka išla pomaly, či rýchlo. Taktiež nemožno na tomto základe
založiť rýchlosť vozidla Golf, resp. rýchlosť vozidla Oltcit. V danom prípade je nutné zohľadniť aj ľudský
faktor, keďže denne prechádzal predmetný úsek, tento úsek dobre pozná, obtiažnosť jeho prejazdu i
prispôsobenie rýchlosti, ktorá nenaruší ovládateľnosť vozidla, preto akékoľvek prezumovanie rýchlosti,
za ktorej nemohol ovládať vozidlo, mu príde absurdné a len s jediným cieľom nájsť vinníka nehody aj

za stavu, že neexistujú zákonné dôkazy a ani znalecké dokazovanie nevie dať jednoznačnú odpoveď
na príčiny tejto nehody. Mimo záverov o vine namieta aj neprimeranú výšku trestu. Poukazuje na to,
že počas celého trestného stíhania sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, nemá ani jeden záznam
v evidenčnej karte vodiča, napriek tomu, že je často na cestách. Navrhol, aby súd postupoval podľa §172 ods. 1 písm. d/ Tr. por., s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 31.12.2005,
a to predovšetkým s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré
jednoznačne deklaruje, že akékoľvek odsúdenie a akékoľvek uloženie trestu nemá prakticky žiaden

význam po uplynutí viac ako 10-tich rokov. S poukazom na uvedené navrhol, aby ho krajský súd podľa
§ 226 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 254 ods. 1 Tr. por. (zák. č.
141/1961 Zb., podľa ktorého sa v uvedenej veci dokazovanie vykonáva, a to vzhľadom na ust. § 564
ods. 3 teraz účinného Trestného poriadku, teda zák. č. 301/2005 Z.z., keďže obžaloba bola podaná

pred 1.1.2006) zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol
odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal prvostupňový súd dokazovanie v takom rozsahu, ako to ust. § 2 ods.

5 Tr. por. vyžaduje. Postupoval teda tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie.

Vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 6 Tr. por. a takýmto
postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúduviedol,ktorékonkrétnedôkazyvovecivykonal,ktoré
skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, ako aj to, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov spravoval a prečo tvrdeniam a obrane obžalovaného neuveril.

Dôvody napadnutého rozsudku, podľa názoru krajského súdu, zodpovedajú kritériám uvedeným v § 125
Tr. por. Uvedené dôvody považuje krajský súd za dostatočné, vecne správne a ako na také na ne krajský
súd v podrobnostiach poukazuje a osvojuje si ich.

Napriek obrane obžalovaného a jeho odvolacím námietkam bolo vzhľadom na obsah vykonaných
dôkazov, aj podľa názoru krajského súdu, nepochybne preukázané, že skutok tak, ako je ustálený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal, aj keď podľa
odvolacích námietok obžalovaného nebolo vykonanými dôkazmi jeho zavinenie na vzniku predmetnej
dopravnej nehody nepochybne preukázané.

Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci krajský súd už opakovane niekoľkokrát rozhodoval, pričom v
predošlých troch prípadoch boli rozsudky, ktorými bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, zrušené
a v odôvodneniach predošlých rozhodnutí krajský súd vcelku jasne prezentoval svoje závery vo vzťahu
k vykonávaným dôkazom, ako aj vzhľadom na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré,

ako už bolo vyššie uvedené, považuje krajský súd za vecne správne, pokladá vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré zavinenie obžalovaného na dopravnej nehode nepochybne preukazujú, za potrebné poukázať v
súhrne len na niekoľko okolností.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že k stretu motorových vozidiel zn. VW Golf vedeného obžalovaným

U. O. a zn. Oltcit Club vedeného Mgr. F. O. došlo. Miesto zrážky uvedených vozidiel, a to vzhľadom na
umiestnenie stôp tak, ako boli zistené pri ohliadke miesta dopravnej nehody a sú zrejmé z protokolu
o nehode, plánku z miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie (z ktorých je mimo iného zrejmé, že
začiatok úlomkov skla a laku je 2m od ľavého okraja cesty a centrum vyliatej kvapaliny a úlomkov plastov
je 1,5m od ľavého okraja, čo pri šírke vozovky 6,2 metra nepochybne znamená, že sa nachádzali v

ľavej polovici vozovky), ale aj znaleckých posudkov Ing. Q. M. i Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline
bolo nepochybne v ľavej polovici vozovky (posudzujúc ho zo smeru jazdy obžalovaného). Uvedenú
skutočnosť napokon potvrdzuje aj svedkyňa Ing. D. O., spolujazdkyňa vo vozidle zn. Oltcit, ktorá
vzhľadom na to, že vodiči oboch motorových vozidiel, tak obžalovaný U. O., ako aj Mgr. F. O. priebeh
dopravnej nehody nevedeli popísať, je jedinou svedkyňou, ktorá okolnosti a priebeh dopravnej nehody

vnímala a vo svojich svedeckých výpovediach, resp. vyjadrení pri vyšetrovacom pokuse aj popísala.

Z výpovedí svedkyne Ing. D. O. (teraz C.) vyplýva, že vo vozidle, ktoré riadil jej brat, sedela za
spolujazdcom, s vozidlom išli pomaly po priamom úseku cesty, keď zrazu vpredu videla, že spozaľavotočivej zákruty sa vyrútilo veľkou rýchlosťou nejaké motorové vozidlo striebornej farby, toto vozidlo
prešlo zákrutu tak, že prešlo do ich jazdného pruhu, teda do protismeru, potom balansovalo po ceste,
až čelne narazilo do ich vozidla, po zrážke ich vozidlo odhodilo doprava do poľa a vozidlo, ktoré do nich

narazilo, zostalo stáť na ceste. Pri vyšetrovacom pokuse znázornila vzdialenosti tak, ako ich vnímala,
pričom vzdialenosť, na ktorú po prvýkrát zbadala vozidlo, ako vyšlo spoza zákruty bola zameraná na
90m od pomocného bodu merania a vzdialenosť, kde videla, ako uvedené vozidlo po vyjdení zo zákruty
prešlo do protismeru na 16,9 metra od pomocného bodu merania a na 30m od čela vozidla. Na hlavnom
pojednávaní sa už potom presne k týmto vzdialenostiam nevedela vyjadriť, uvádzala, že vozidlo do doby,

než došlo k zrážke, urobilo na ceste asi 1-2 oblúky.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vozidlo obžalovaného do protismeru prešlo. K námietkam
obžalovaného, že príčina prejdenia jeho vozidla do protismeru nebola vykonanými dôkazmi náležite
preukázaná a nebolo nimi vylúčené, že príčinou prejdenia do protismeru mohla byť aj náhla technická
vadanavozidle,považujekrajskýsúdzapotrebnéuviesť,ževykonanýmibolatátoobranaobžalovaného

vylúčená.

Zo záverov znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy, a to tak znalcom Ing. Q. M.,
ako aj Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vyplýva, že technická vada, ktorá by mohla pohyb vozidla
pred zrážkou z uvedeného titulu ovplyvniť, by mohla spočívať v poškodení ľavej prednej pneumatiky,

keby vozidlo dostalo tzv. šusdefekt, v poruche na riadení vozidla, resp. v ulomení niektorého prvku
upevnenia nápravy vozidla. Vo všetkých uvedených prípadoch, teda pokiaľ by k niektorej z uvedených
porúch došlo, by zostali pred miestom zrážky stopy. V prípade tzv. šusdefektu by zostala výrazná stopa
po pneumatike, takáto stopa však zaznamenaná nebola, čo defekt vylučuje. Deformácie pneumatiky
aj vozidiel v danom prípade dávajú skôr predpoklad, že k poškodeniu ľavého predného kolesa vozidla

došlo v dôsledku nárazu. Ak by bolo došlo k rozpojeniu riadiacich prvkov, vznikla by stopa po pravom
kolese, ktoré by bolo ťahané bočne doľava, takáto stopa však zaznamenaná nebola. V prípade poruchy
na zavesení prednej nápravy, resp. jej časti by takisto na vozovke musela zostať nejaká stopa, ktorá
však zaznamenaná nebola.

Keďženavozovkenebolizaznamenanéžiadnestopy,ktorébymohlinasvedčovaťvznikutechnickejvady
na motorovom vozidle, ktorá by mohla spôsobiť stratu stability vozidla a jeho prejdenie do protismeru,
je aj podľa názoru krajského súdu, možné náhlu technickú vadu, ako príčinu vzniku dopravnej nehody
vylúčiť.

Vo vzťahu k námietkam prezentovaným obhajobou, že dokumentácia stôp nebola správna, resp. že
nemala byť náležitá, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že nič také z obsahu dôkazov, ktoré boli
zaznamenané, nevyplýva. Dopravná nehoda bola dokumentovaná štandardným spôsobom a aj svedok
G. D. túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil, pričom vylúčil akúkoľvek manipuláciu s prípadnými
stopami, ktoré sa na mieste dopravnej nehody nachádzali.

Príčinou vzniku dopravnej nehody tak, ako to konštatuje prvostupňový súd, aj podľa názoru krajského
súdu, bolo bez akýchkoľvek pochybností neprispôsobenie rýchlosti jazdy motorového vozidla a
nesprávna technika jazdy zo strany obžalovaného. Nárazová rýchlosť motorového vozidla VW Golf,
riadeného obžalovaným, bola podľa výpočtu znalca Ing. Q. M. od 99 do 106,1 km/h. Podľa záverov

znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva to bolo dokonca v rozpätí 106 až 112 km/h (v tejto
súvislosti krajský súd podotýka, že priemerná rýchlosť z takto vypočítanej rýchlosti dobre korešponduje
s hodnotou rýchlosti 108 km/h zdokumentovanou na zaseknutom rýchlomere). Medznú rýchlosť pre
prejazd uvedenou zákrutou pritom znalci vypočítali na 107,64 km/h a kritickú rýchlosť riaditeľnosť na
102,56 km/h. Aj keď nie je zrejmé akým spôsobom vodič prechádzal zákrutou, je reálny technický

predpoklad, že sa vozidlo v čase prejazdu oblúkom pohybovalo vyššou rýchlosťou, ako je vypočítaná
nárazovárýchlosť,vdôsledkučohojemožnékonštatovať,žesavozidlovčaseprejazduoblúkomzákruty
pohybovalo rýchlosťou, ktorá bola vyššia, než rýchlosť medzná a kritická rýchlosť riaditeľnosti. Za takejto
situácie potom dochádza k strate stability vozidla, tzv. ustreleniu pneumatiky, teda náhlej strate prenosu
okamžitej bočnej sily, čiže vozidlo sa správa ako stabilné a zrazu dôjde k zmene stability. Aj keď na

vozovke nezostali po pohybe vozidla stopy, v dôsledku čoho znalci mohli technicky vypočítať pohyb
vozidla spätne maximálne do času 4 sekundy pred zrážkou, podľa znalca z Ústavu súdneho inžinierstva
Ing. F. H. nie je možné z technického hľadiska vylúčiť pohyb vozidla tak, ako ho popísala svedkyňa Ing.C., práve naopak balansovaniu vozidla, o ktorom svedkyňa vypovedala, zodpovedá aj poloha vozidla
VW Golf v čase zrážky.

Namietať vieryhodnosť výpovede uvedenej svedkyne len z dôvodu, že táto nevedela pri vyšetrovacom
pokuse úplne presne označiť miesto, kde malo vozidlo robiť oblúk, podľa názoru krajského súdu, naozaj
nie je možné, keď ináč je výpoveď svedkyne v zhode s okolnosťami a technickým popisom nehody tak,
ako vyplýva zo záverov znaleckých posudkov.

Vzhľadom na uvedené je preto správnym záver okresného súdu, že dopravnú nehodu zavinil
obžalovaný, a to porušením ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 2 písm. c/, ale hlavne § 7 ods. 1 a
§ 15 ods. 1,2 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Uvedené ustanovenia porušil obžalovaný výrazným spôsobom najmä v tom, že nielenže vozidlo riadil
vyššou rýchlosťou, než bola rýchlosť maximálne v uvedenom úseku dovolená (teda 90 km/h), ale

dokonca tak výrazne prekročil túto rýchlosť, že zákrutu prechádzal rýchlosťou vyššou, než bola medzná
rýchlosť pre prejazd uvedenou zákrutou a rýchlosťou, ktorá prekračovala rýchlosť hranice riaditeľnosti
vozidla. Práve to spôsobilo stratu stability vozidla a prejdenie vozidla do protismeru.

Porušenie uvedených povinností vodiča motorového vozidla je nepochybne porušením dôležitej

povinnosti uloženej obžalovanému ako vodičovi zákonom.

V dôsledku porušenia takýchto povinností obžalovaný zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k smrti
jednej osoby a ďalšie dve osoby utrpeli ťažké ujmy na zdraví.

Zranenia, ktoré pri dopravnej nehode utrpel neb. P. X. aj bezprostredná príčina jeho smrti vyplývajú zo
záverov znaleckého posudku znalcov z odboru súdneho lekárstva. Bezprostrednou príčinou smrti P. X.
bol šok po úraze a krvácaní. Najzávažnejšími poraneniami boli zlomenina ľavej lakťovej kosti, zlomenina
rebier obojstranne, pomliaždenie a roztrhnutie oboch pľúc, úplné roztrhnutie hrudníkovej srdcovnice
za odstupom veľkých ciev, viacnásobné roztrhnutie sleziny a ľavej obličky, roztrhnutie bránice vľavo,

zlomeniny lebečnej spodiny a sánky. Uvedené poranenia sú smrteľnými pre všeobecnú povahu, takže
smrti poškodeného sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci.

Charakter zranení poškodených Mgr. F. O. a Ing. D. O. (C.) je vykonaným dokazovaním takisto náležitým
spôsobompreukázaný.Vyplývazlekárskychspráv,výpovedípoškodenýchiznaleckéhoposudkuMUDr.

N. M..

Podľa záverov znaleckého posudku poškodený Mgr. F. O. utrpel polytraumu, čo je poranenie viacerých
systémov s ťažkým úrazovým šokom, zlomeninu pánvového kruhu vo forme zlomeniny horného a
dolného ramienka, lonovej kosti vpravo a zlomeninu v oblasti kožnej jamky ľavého bedrového kĺbu

a lopaty ľavej bedrovej kosti, zlomeninu horného konca stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov,
zlomeninu horného konca ľavej kosti vľavo bez posunu úlomkov, zlomeninu lícno-čeľustného komplexu
tvárových kostí vľavo, pomliaždenie očnej gule s otrasom sietnice ľavého oka, poranenie sleziny s
nahromadením krvi pod puzdrom sleziny, otras mozgu ťažkého stupňa s opuchom mozgu, zlomeninu
lýtkovej kosti pravého predkolenia, pomliaždenie hrudníka, tržnú ranu čela, brady a vlasatej časti hlavy,

drobné tržné zmliaždenie hlavy a kožné odreniny oboch predkolení a chrbtovej strany rúk. Uvedené
poranenia boli z medicínskeho hľadiska hodnotené ako ťažké a život ohrozujúce.

Poškodená Ing. D. O. (C.) utrpela polytraumu, poranenie viacerých systémov s ľahkým úrazovým
šokom, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo bez posunu úlomkov, roztrhnutie pravých pľúc

s nahromadením vzduchu v pravej pohrudničnej dutine, pomliaždenie pľúc vľavo, zlomeninu dolného
konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia s posunom úlomkov, tržnú ranu tváre vľavo.
Uvedené zranenia sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ťažkými.

Vzhľadom na charakter uvedených poranení, ktoré poškodených naozaj po dlhšiu dobu výrazným

spôsobom obmedzovali v bežnom spôsobe života, je potrebné poranenia oboch poškodených bez
akýchkoľvek pochybností považovať za ťažké ujmy na zdraví v zmysle ust. § 89 ods. 6 písm. ch/ Tr. zák..Keďže smrť P. X. a ťažkú ujmu na zdraví u poškodených Mgr. F. O. a Ing. D. C. zavinil obžalovaný síce
z nedbanlivosti, ale porušením dôležitej povinnosti, prvostupňový súd správne jeho konanie kvalifikoval
ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku,

teda zák. č. 140/1961 Zb.

Právnu kvalifikáciu podľa zákona účinného v čase spáchania skutku použil prvostupňový súd správne,
a to vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak

je to pre páchateľa priaznivejšie. V súčasnej dobe účinný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. by rozhodne
nebol pre obžalovaného v žiadnom smere priaznivejším.

Pochybenia, ktoré by bolo možné v prospech obžalovaného napraviť, nezistil krajský súd ani vo výroku
o treste. Pri rozhodovaní o treste prihliadal prvostupňový súd na všetky okolnosti, ktoré sú pre ich
stanovenie v zmysle ust. § 31 ods. 1 Tr. zák. rozhodujúce. Prihliadol teda na stupeň nebezpečnosti

trestného činu pre spoločnosť, možnosť nápravy, pomery obžalovaného. Aj keď je pravdou, že trestný
čin,prektorýbolobžalovanýuznanývinným,jetrestnýmčinomspáchanýmznedbanlivostiaobžalovaný
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, žiadneho porušenia zákona sa nedopustil ani
po dobu, čo uvedené trestné stíhanie prebiehalo a nie sú zaznamenané ani žiadne prejavy jeho
vodičskej nedisciplinovanosti, keďže nemá v EKV záznam, je potrebné uviesť, že stupeň spoločenskej

nebezpečnosti jeho konania v danom prípade zvyšuje, a to veľmi výrazne, následok, ktorý bol jeho
konaním spôsobený. Ten je v podobe jedného následku, ktorý je už nenapraviteľný, a tým je smrť
jedného z poškodených, ako aj dvoch veľmi závažných poškodení zdravia ďalších osôb. S prihliadnutím
na závažnosť porušení pravidiel cestnej premávky a spôsobené následky by v prípade, ak by bolo
vo veci rozhodnuté v primeranej dobe, bez akýchkoľvek pochybností do úvahy prichádzalo uloženie

nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Trestnéstíhanievšakprebiehalopodobu,ktorúnaozajmožno
označiť za neprimeranú. Ani tak neprimeraná dĺžka, po ktorú prebiehalo trestné stíhanie, a to najmä
konanie pred súdom, však neodôvodňuje zastavenie trestného stíhania z dôvodu uvedeného v § 11
ods. 1 písm. h/ Tr., por., tak ako to obhajoba navrhovala. Uvedenú okolnosť prvostupňový súd náležitým
spôsobom zohľadnil pri ukladaní trestu a ako formu zadosťučinenia v tomto smere obžalovanému uložil

trest odňatia slobody blízko dolnej hranice trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov takisto
pri dolnej hranici trestnej sadzby.

V súlade so zákonom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o nárokoch poškodených

na náhradu škody. V časti, v ktorej bol nárok poškodených, ktorý bol riadne a včas uplatnený, aj
náležitým spôsobom preukázaný, rozhodol prvostupňový súd o povinnosti obžalovaného škodu uhradiť
a aj náležitým spôsobom v tomto smere svoje rozhodnutie odôvodnil a so zvyškom nároku poškodených
potom odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. V tomto smere ani neprichádzala zmena
rozhodnutia v neprospech obžalovaného do úvahy, keďže rozsudok bol napadnutý odvolaním len v

prospech obžalovaného.

Odvolanie obžalovaného teda vzhľadom na vyššie uvedené považoval krajský súd za nedôvodné a ako
také ho podľa § 256 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.