Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/39/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315200025
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2315200025.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté deti: G. X., narodená XX. L. XXXX a G. X.,
narodená XX. U. XXXX, obidve bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, matky: Mgr. F. X., narodená XX. U. XXXX, bytom F., U. XXXX/XX, zastúpená
splnomocnenkyňou: FARDOUS PARTNERS, s.r.o., Šaľa, Hlavná 6 a otca: Ing. F. X., narodený XX. U.
XXXX, bytom F., I. XXX/X, zastúpený advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Trnava, Dolné Bašty
2, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, so sídlom Galanta, Obrancov mieru 2, o zmenu osobnej
starostlivosti a iné, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 14. júla 2015 č. k.
16P/1/2015-133 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
dočasným zverením maloletých detí do jeho starostlivosti do skončenia konania vo veci samej (v
ktorom sa otec domáha zmeny v úprave rodičovských práv a povinností prevzatím maloletých detí
do svojej osobnej starostlivosti, uložením povinnosti matke platiť na ich výživu a úpravou styku matky
a detí, s alternatívou striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch). Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 75 ods. 1, 2, 4, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. b/ a § 102 ods.
1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).
Vecne rozhodnutie zdôvodnil absenciou nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako aj potreby
dočasnej úpravy pomerov maloletých detí (ktorá by bola v ich záujme). Vôľu maloletej G.iť u otca a jej
pozitívny vzťah k nemu vyhodnotil danosťou povahových rozdielností matky a dcéry, ako aj spôsobom
uplatňovania rodičovských práv matkou. Zdôraznil, že maloletej však neprislúcha rozhodovať aj za
svoju mladšiu sestru maloletú G., nad ktorou drží ochrannú ruku. Súd prvého stupňa zohľadnil potrebu
maloletej G. vyrastať v stabilnom prostredí, ktorá sa od rozvodu svojich rodičov v roku 2011 nachádza
výlučne v starostlivosti matky. Medzi rodičmi ide o dlhoročný konflikt, s ktorým sú spojené vzájomné
útoky a snaha ovplyvňovať deti vo svoj prospech. Návrh otca označil za účelový, ako reakciu na návrh
matky na zvýšenie výživného (o čom má svedčiť skutočnosť, že v alternatívnom návrhu na zverenie
detí do striedavej osobnej starostlivosti nenavrhol platbu výživného s cieľom vyrovnať životnú úroveň
detí, napriek svojmu niekoľkonásobne vyššiemu zárobku). Situáciu v rodine začal otec riešiť až v štádiu
hrozby reálnej možnosti zvýšenia výživného (pričom na prvé pojednávanie sa napriek doručenému
predvolaniu nedostavil).

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec s návrhom na jeho zmenu odovzdaním maloletých
detí do jeho starostlivosti. V odvolaní poukázal na negatíva konania matky, ktoré predstavuje pre deti
riziko v dôsledku nepredvídateľnosti jej konania (pri spôsobe uplatňovania rodičovských práv), čo môže
mať nepriaznivý dopad na život a zdravý vývoj detí. Vytýkal súdu prvého stupňa podcenenie obsahu
výpovede maloletej G., ktorá pred opatrovníkom opísala podmienky, v akých s mladšou sestrou žijú.
Zdôraznil potrebu upriamenia pozornosti na podanie trestného oznámenia matkou na maloletú dcéru

G. (v súvislosti s jej výpoveďou). Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru nevysporiadal ani s písomnou
správou predchádzajúceho školského zariadenia navštevovaného maloletou G., ktorá poukazuje na
reálne ohrozenie zdravého duševného vývoja maloletej (negatívnym vplyvom matky, ktorá obmedzuje
jej prirodzené sociálne kontakty, izoluje ju a uzatvára do svojho nie normálneho sveta). Maloletá G.
je podľa správy zakríknutá, zajakáva sa, nesamotná a vyčkáva na pokyny aj pri riešení bežných
jednoduchých situácií. Podľa otca matka deformuje jej predstavy o rodine, z ktorej vymazala otca.
Osobne bola svedkom agresivity matky, ktorá kopala do dverí v školskom zariadení. Mieni prehlásiť
maloletú G. do inej školy, s čím on nesúhlasí. Aj súd bol konfrontovaný s agresívnym správaním
matky, za ktoré jej uložil poriadkovú pokutu a opatrovníkovi povinnosť podať návrh na nariadenie
predbežného opatrenia (odňatím detí matke). Ako otec je objektom neustálych a extrémnych útokov
matky, ktorá umiestnila na verejnosti parte o jeho úmrtí. Poukázal na závery znaleckého posudku z 8.
mája 2011 (vyhotoveného v konaní pred týmto súdom sp. zn. 26P/180/2009), podľa ktorého je matka
osobne, sociálne a emočne nezrelá s dlhodobým osobnostným defektom, psychotickým procesom
(susp. neliečená chronická forma schizofrénie s defektom osobnosti), pričom ide o neliečené ochorenie,
s odporúčaním psychiatrického vyšetrenia matky. Ďalej namietal, že ak súd spojil potrebu maloletej
G. vyrastať v stabilnom rodinnom prostredí s prostredím matky, nepostupoval správne. Matka nielen
nevytvára túto stabilitu, ale predstavuje pre zdravý vývoj maloletej negatívny faktor. Maloletú G. izoluje
pred otcom (pri náhodnom stretnutí jej zakrýva tvár). Ako rodič nie je spôsobilá zabezpečiť vhodné
materiálne podmienky pre deti, ako ani dlhodobo udržať si prácu. Spoločný byt zdevastovala (súdny
znalec v znaleckom posudku č. 24/2015 konštatoval poškodenie bytu v značnej miere poruchami, ktoré
nie sú dôsledkom štandardného užívania). Za služby spojené s užívaním bytu neplatila (otec býva
aj s ich spoločným plnoletým synom v prenajatom byte) a od rozvodu manželstva platil za bývanie
matky on (otec). Poprel účelový charakter jeho návrhu na zmenu starostlivosti, ku ktorému ho viedla
obava o zdravý vývoj maloletých detí, nie snaha vyhnúť sa plateniu výživného, pričom svoju neúčasť na
pojednávaní v konaní o výživnom ospravedlnil.

Matka navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Dôvodila, že otec nepreukázal
existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov.
Ide len o jeho subjektívne presvedčenie bez akejkoľvek opory v objektívnej realite. Ona maloletú G.
neizoluje, chodieva s ňou na detské ihrisko, korčuľovať sa, bicyklovať, kúpať, na zumbu. Maloletá G. má
veľa kamarátov, je citlivá a citovo naviazaná na matku. Skutočnosť, že matka kvôli aktuálnej finančnej
situácii býva s maloletými deťmi u svojej matky (kde majú deti vytvorené najvhodnejšie podmienky na
zdravý vývoj), nemôže byť vyhodnotená v jej neprospech a dôvodom na predbežnú úpravu pomerov. Bol
to práve otec, ktorý svojim konaním spôsobil značné poruchy bytu. Jednoznačne odmietla tvrdenie o jej
psychickom ochorení (otec tieto tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázal, pričom ide o nepodložené
domnienky, ktorých účelom je diskreditácia osoby matky). Na preukázanie svojej duševnej spôsobilosti
matka predložila potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti pedagogického zamestnanca zo dňa 19. augusta
2015, vydané MUDr. C. F. (v súvislosti s hľadaním nového zamestnania). Otec sa domáha zmeny
úpravy rodičovských práv a povinností až po podaní návrhu matky na zvýšenie výživného (jeho cieľom
je pomsta za podanie tohto návrhu). Reálne sa o maloleté deti nezaujímal, najmä o maloletú G. (počas
celého jej života), v dôsledku čoho sa táto s otcom za celých osem rokov svojho života vôbec nestretla.
Otec ju nikdy nepovažoval za vlastnú dcéru, pričom počas tehotenstva matky ústne popieral otcovstvo
k nej. Správanie otca sa nezmenilo ani po narodení maloletej G., bol agresívny a vulgárny, fyzicky
útočil aj na ňu. Nevyvinul žiadnu iniciatívu smerujúcu k zmene poslednej úpravy rodičovských práv a
povinností. Okamžité odňatie maloletej G. do starostlivosti otca by tak pre ňu znamenalo nielen vytrhnutie
zo stabilného výchovného prostredia matky, na ktoré je silne citovo naviazaná, ale ocitla by sa v prostredí
otca, ktorý je pre ňu cudzím človekom (v dôsledku toho by hrozila ujma na jej psychickom zdraví).

Opatrovník zrejmý odvolací návrh nepodal. Vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že po uzavretí
rodičovskej dohody o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 23C/45/2010) neevidoval žiadne podanie týkajúce sa zanedbávania
starostlivosti matky o deti. Otec maloletú G. nenavštevoval a ani matku za tým účelom žiadnym
spôsobom nekontaktoval. Až 15. apríla 2015 požiadal opatrovníka o vykonanie šetrenia v domácnosti
matky, vyjadrujúc obavu o maloleté deti na základe informácií získaných od plnoletého syna I. a maloletej
G.. 15. júna 2015 sa otec dostavil k opatrovníkovi v sprievode týchto detí za účelom ich výpovede,
ktorým mu bolo odporúčané včasné podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri prešetrení
pomerov na strane matky 8. júna 2015 opatrovník prostredníctvom rodinného asistenta nezistil žiadne
nedostatky. Maloletá G. si po rozvode našla cestu k otcovi a navštevuje ho. Má silné citové väzby aj

s bratom I., ktorý žije u otca. Obidvaja rodičia majú svoj podiel viny na aktuálnej situácii vo vzťahu k
najmladšej dcére G., ktorú sa matka snažila od otca izolovať a zamedziť, aby sa vzťah medzi nimi vyvinul.
V uvedenom ohľade bol však otec mimoriadne pasívny, počas dlhej doby nevyvinul žiadnu aktivitu, aby
svoj vzťah s maloletou nadobudol, nekontaktoval opatrovníka, nevyužil ani psychologické poradenstvo.

Zo správy opatrovníka o prešetrení pomerov na strane matky z 5. októbra 2015 bolo zistené, že
domácnosť je z hľadiska materiálnej stránky v poriadku. Matka s maloletými deťmi býva u svojej matky
v štvorizbovom rodinnom dome. Stará matka poukázala na silnú citovú väzbu medzi maloletou G. a
matkou, s ktorou trávi maloletá všetok svoj čas. Matka nepracuje, je evidovaná na úrade práce. Všetci
traja súrodenci majú veľmi dobré vzťahy, plnoletý I. navštevuje svoje sestry niekoľkokrát týždenne.
Maloletá G. navštevuje druhý ročník Základnej školy M. v F., hodnotenie jej prospechu je pozitívne (ide
o šikovné dieťa, vždy pripravené na vyučovanie, bez výchovných problémov), v škole je však tichá a
utiahnutá (zvykajúca si na nové školské prostredie). Podľa správy opatrovníka o prešetrení pomerov na
strane otca z 5. októbra 2015 je aj domácnosť otca v poriadku. Býva s plnoletým synom I. v dvojizbovom
prenajatom byte, každý z nich má k dispozícii jednu izbu. Otec potvrdil, že sa s maloletou G. nestretáva
vzhľadom na postoj matky. Staršia dcéra G. otca navštevuje, sama si reguluje kontakty s ním. Podľa
tvrdenia otca asi štyri stretnutia s maloletou G. už prebehli, v byte otca za prítomnosti starších dvoch
súrodencov. Stretnutia hodnotil otec pozitívne. Je schopný a ochotný sa o maloleté deti postarať. Do
budúcna prejavil záujem o služby psychológa s cieľom pracovať na zlepšení komunikácie s maloletou
G.. Opatrovník tiež zistil, že stará matka detí (u ktorej s matkou bývajú) neprejavila vôľu v prípade potreby
vykonávať dočasnú starostlivosť o maloleté deti (ktorá by bola podľa jej tvrdenia zaťažujúca). Záujem
a ochotu v prípade potreby postarať sa o maloletú G. prejavil jej plnoletý brat I.. Opatrovník doposiaľ
nevykonal žiadne opatrenia v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Do budúcna je daná možnosť využiť
služby psychológa, mediátora a systematicky pracovať na zlepšení a prehlbovaní vzťahu medzi otcom
a maloletým dieťaťom.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je
prípustné odvolanie podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O. s. p. (celú vec predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré
konanie mohlo začať i bez návrhu) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože nešlo
o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa ods. 1 tohto ustanovenia) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne.

Pre nariadenie predbežného opatrenia sa vyžadovalo osvedčenie rozhodujúcich skutočností
opodstatňujúcich predbežnú úpravu. Predbežné opatrenie sleduje urýchlenú úpravu pomerov
účastníkov v situácii, kedy hrozí nebezpečenstvo konkrétnej ujmy. Odvolací súd pri rozhodovaní v danom
prípade musel zvážiť prínos okamžitej zmeny výchovného prostredia maloletých detí v porovnaní s
predpokladanými následkami náhleho odlúčenia osemročnej G. od matky (ako jediného rodiča, ktorého
pozná) a na jednej strane dôvodnú obavu otca o ťažko predvídateľných následkoch ďalšieho konania
matky a jej výchovných postupov a na strane druhej reálne neexistujúcu osobnú a citovú väzbu medzi
otcom a maloletou G.. Odvolací súd tu zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že ochrana
aktuálneho psychického zdravia v prípade maloletej G. nevyžaduje okamžité odňatie z výchovného
prostredia matky, na ktorú ju silne citovo naviazaná, s ktorou trávi všetok svoj čas bez vytvorenia
širších sociálnych kontaktov a ktorá zabezpečuje jej prípravu do školy s pozitívnymi výsledkami. Za
takejto situácie v prostredí matky (ktorá býva v rodinnom dome svojej matky, ktorá ako stará matka
detí predstavuje určitý kontrolný prvok v tomto prostredí), okamžité vyňatie maloletej z jej doterajšieho
prostredia a jej umiestnenie do starostlivosti otca, ktorého nepozná a nemá s ním nadviazaný vzťah,
predurčuje neprimeranosť zásahu (legalizácie pobytu dieťaťa mimo domácnosti matky) a spôsobenie
ujmy v oblasti psychického zdravia maloletej G..

Absencia osobnej rodinnej väzby medzi otcom a maloletou G. bráni prínosu náhleho odovzdania
maloletej do výchovného prostredia otca. Skutočnosti, ktoré nasvedčujú sociálnej izolácii maloletej a
preukazujú evidentnú a nepopieranú snahu matky vytesniť otca z jej života, jednoznačne záporne
vplývajú na jej ďalší vývoj. Náhle odňatie dieťaťa matke však nielen nevyrieši následky spôsobené
nesprávnym konaním rodiča, o ktorom je reč ani zanedbaný vzťah otca a dcéry (za ktorý, ako správne
konštatoval opatrovník, nesú zodpovednosť obidvaja rodičia), ale prinieslo by ďalší extrém v živote
dieťaťa s negatívnym dopadom na jeho zdravie a vývoj (v dôsledku konfliktného vzťahu jeho rodičov).

S poukazom na uvedené oddelenie maloletej G. od matky by nebolo v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý
je vždy primárnym cieľom zásahov príslušných orgánov do rodinných vzťahov. Záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými
alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi
a žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny
a domova (článok 3 ods. 1 a článok 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, oznámenie FMZV ČSFR
č. 104/1991 Zb.)

Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu
prostredníctvom osobnej starostlivosti. Tým, že otec právo styku s maloletou G. dlhodobo nerealizoval
(styk otcovi nebol súdom zakázaný ani obmedzený) a bol úplne pasívny vo vzťahu ku každodennému
životu svojej najmladšej dcéry, má rovnaký podiel na deformovaní jej predstavy o rodine, z ktorej ho
nevymazala len matka. Aktuálne poukazuje na závery znaleckého posudku z roku 2011 (ktorým bolo
odporúčané matke psychiatrické vyšetrenie), hoci so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky
v súdnom konaní súhlasil (a v tomto prostredí ju ponechal bez ohľadu na možné dôsledky, ktoré aj
nastali). Preto pokiaľ otec zanedbal svoje rodinné puto s najmladšou dcérou, s ktorou je teraz bez vzťahu,
nesie práve on riziko dopadu výchovných postupov a konania matky na maloletú dcéru (nie súd, ktorý
musel riešiť zložitú situáciu posudzovaním kolízie následkov navrhovanej náhlej zmeny výchovného
prostredia dieťaťa a jeho ponechania v doterajšom prostredí). Skutočnosť, že matka bránila kontaktom
otca s maloletou, nezbavuje otca zodpovednosti za nevyvinutie jeho vlastnej iniciatívy smerujúcej k
náprave rodinných pomerov. Všetky otcom opisované negatíva matky vrátane jej extrémneho správania,
vzhľadom na podozrenie ohľadom duševného stavu matky (vyplývajúce zo záverov súdnej znalkyne
v roku 2011), ho k tomu jednoznačne zaväzovali. Tvrdenie otca týkajúce sa niekoľkých stretnutí s
maloletou G. nepreukazovala pritom ani výpoveď maloletej G. pred opatrovníkom (spomenuté bolo len
jedno náhodné stretnutie).

Pri rozhodovaní o dočasnej úprave pomerov vo vzťahu k maloletej G. bolo prihliadané primárne na jej
vek, blížiaci sa plnoletosti (už o tri mesiace). Podľa správy opatrovníka si kontakty s otcom reguluje
sama. Aj s prihliadnutím na jej osobnosť a vyspelosť (vyplývajúcu z jej celkového správania) je spôsobilá
náležite posúdiť výchovné opatrenia a konanie matky a vyvodiť z toho ďalší adekvátny postup. Z
výpovede maloletej G. pred opatrovníkom vyplýva, že na jednej strane cíti k matke kladnú emocionálnu
väzbu, súčasne ale intenzívne vníma potrebu jej odborne pomôcť. V tomto kontexte je potom potrebné
vyhodnotiť aj správanie matky, ktorá podala na dcéru (ako aj na ďalšie iné osoby) trestné oznámenie
a ktoré bolo reakciou na popis negatívneho konania matky maloletou G. pred opatrovníkom. Dôležitosť
zachovania spoločného rodinného prostredia obidvoch sestier vníma aj maloletá G. (ktorá pred
opatrovníkom takúto vôľu výslovne prejavila). S poukazom na uvedené nebola preukázaná naliehavá
potreba dočasnej úpravy pomerov ani vo vzťahu k nej, týkajúca sa už len limitovaného obdobia
nasledujúcich troch mesiacov (do dovŕšenia plnoletosti).

Otcovi i matke bude daná možnosť v konaní vo veci samej preukazovať svoje tvrdenia s cieľom
dosiahnuť úpravu rodičovských práv a povinností, ktorá bude v tom najlepšom záujme maloletých
detí, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu. Zohľadňujúc závery vyššie
označeného znaleckého posudku, ako aj v konaní preukazované správanie sa matky i zanedbaný vzťah
medzi otcom a maloletou G., bude potrebné v konaní vo veci samej (okrem iného) vykonať dôsledné
dokazovanie znaleckým posudkom z odboru psychológia a z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, predovšetkým za účelom posúdenia psychického zdravotného stavu rodičov, maloletých
detí, ich vzájomných vzťahov a emocionálnych väzieb, ako aj eliminovania možných rizík vo výchovných
prostrediach rodičov. Predbežne nebola opatrovníkom ani zistená iná osoba, ktorá by sa mohla podieľať
na osobnej starostlivosti maloletých detí a ktorá by bola k tomu spôsobilá (v rámci širšieho rodinného
prostredia), samozrejme za splnenia i ďalšej podmienky požívania ňou tiež dôvery detí.

Z dôvodu, že je v záujme maloletej G. udržiavať rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, teda otcom a
dostať tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah k nemu, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (matky), je tu inak daný dôvod na začatie konania súdom
prvého stupňa ex offo (bez návrhu) aj o úprave styku otca s maloletou G. a včasné nariadenie
predbežného opatrenia o takejto otázke bez návrhu (po zistení relevantne potrebných skutočností),
ktorým uvedený styk bude upravený do definitívneho rozhodnutia vo veci samej. Aj právo styku rodiča s
dieťaťom vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu

právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny).
Práve prostredníctvom takto upraveného styku (ak sa rodičia nedohodnú) bude sa môcť aj otec
podieľať na zabezpečovaní výchovy a zdravého vývoja dieťaťa. Bude pritom potrebné vziať do úvahy aj
odporúčania obsiahnuté vo vyššie označenom znaleckom posudku z predošlého konania (o počiatočnej
úprave styku v kratších časových intervaloch s cieľom zoznámiť maloletú Lauru s jej otcom a nadviazať
vzťah za prítomnosti inej osoby a súrodencov). V prípade ak sa rodič chce s dieťaťom stretávať (a má na
to aj vytvorené všetky podmienky), avšak vzťah medzi ním a dieťaťom nie je nadviazaný, je nevyhnutné
najskôr vytvoriť predpoklady na obnovu vzťahov dieťaťa s rodičom. Uvedené vyžaduje citlivý prístup a
súčinnosť rodičov s odborníkmi, s čím súvisí aj využitie možností uloženia výchovných opatrení, vrátane
dohľadu (§ 37 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších zmien a doplnení).

Dôležitú úlohu tu má aj opatrovník maloletých detí, ktorému zo zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a
doplnení, vyplývajú významné úradné povinnosti týkajúce sa pomoci a spolupráce pri riešení rodinných
problémov účastníkov konania a to aj bez návrhu, ktoré mu boli avizované už v prvom polroku 2015,
avšak doposiaľ nedošlo k žiadnej aktivite.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania (zhodne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu a
v tom právo na náhradu trov konania účastníkom nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla
majúceho základ v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., pre ktorý dôvod v takýchto konaniach
rozhodnutie o trovách konania účastníkov nepatrí ani do výroku rozhodnutia vo veci samej).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.