Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/181/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213464
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213464.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko
s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľdomáhalnáhradymajetkovejškodyanáhradynemajetkovej
ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v exekučných konaniach, ktorý podľa navrhovateľa spočíval v porušení procesných
pravidiel exekučného súdu tým, že nerozhodoval bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že exekučné
konania nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi
konania. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní
pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Navrhovateľ tvrdil, že takýto nesprávny úradný postup exekučného súdu spôsobilo, že bol vystavený
možným rizikám práve pre neskoré rozhodnutie o zmene súdneho exekútora a to riziku zániku
povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež navrhovateľ ako
oprávnenývexekučnomkonaníbolvystavenýrizikuinsolventnostipovinného.Keďženebolorozhodnuté
v zákonnej lehote v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, uplatňoval navrhovateľ nárok na

priznanie majetkovej škody a tiež nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Strana odporcu žiadala návrhy ako nedôvodné zamietnuť, s procesnými námietkami, že návrh na
začatie konania nie je jasný, naopak odporca ich považoval za zmätočné, s nepreukázaním akejkoľvek
existencie prieťahov v exekučnom konaní, dôvodiac tým, že existenciu prieťahov v súdnom konaní môže
konštatovať len Ústavný súd - SR a prieťahy v konaní neboli konštatované ani predsedom príslušného
súdu / I. ÚS 476/2012 /. Okrem týchto dôvodov odporca namietal absenciu splnenia esenciálnych

zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. a považoval za
nedôvodnú a neopodstatnenú tiež vyčíslenú materiálnu škodu a tiež uplatňovaný nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy.Vo veci súd prvého stupňa meritórne rozhodol rozsudkom dňa 11.2.2015 tak, že návrh navrhovateľa
zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu
zmätočnosti a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd určil opakovane pojednávanie v danej veci na deň 1.3.2016, predvolanie na pojednávanie bolo
riadnym spôsobom doručené všetkým účastníkom konania, pre navrhovateľa, pre právneho zástupcu
navrhovateľa 17.2.2016 a pre odporcu tiež 17.2.2016.

Právny zástupca navrhovateľa podal dňa 30.10.2014 návrh na prerušenie konania z dôvodu ústavnej
sťažnosti navrhovateľa, ktorú zaslal súdu ako sťažnosť na porušenie základného práva zaručené čl.
46 ods. 1. Ústavy - SR ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1.
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhol súdu prerušiť konanie
až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR o ústavnej sťažnosti. / čl. 45 spisu/. Súd o tomto
návrhu rozhodol dňa 5.11.2014 na pojednávaní.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1.
písm. b/ OSP, ani s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2. písm. c/ O. s. p. Je nutné uviesť, že Krajský
súd v Banskej Bystrici uzneseniami 5NcC 368/2012, 5NcC 352/2012, 4NcC 232/2012, 2NcC 352/2012
a 5NcC 397/2012 rozhodol na základe vznesených námietok navrhovateľa o tom, že z prejednávaných

vecí sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom zákonný sudca nie je vylúčený. Takéto rozhodnutie je
právoplatné a keďže o námietkach bolo rozhodnuté, nič nebráni Okresnému súdu aby vo veci konal
a rozhodoval ďalej, napriek podanej ústavnej sťažnosti, pretože otázku či vo veci rozhoduje vylúčený
sudca, môže preskúmavať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a
mimoriadnych prostriedkov a nie Ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti.

Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa ako i označený odporca elektronickým podaním zo dňa
23.02.2016 a 25.2.2016 neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Navrhovateľ odkazoval na znalecký
posudok vypracovaný v súvislosti s konaniami v ktorých uplatňuje náhradu škody Ekonomickou
univerzitou v Bratislave 1/2014 uložený pod Spr. A/147/14. Odporca vyjadril súhlas s vykonaním

pojednávania v jeho neprítomnosti.

Aj s odkazom na vyššie uvedené, súd preto realizoval pojednávanie v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2. O. s. p. v neprítomnosti účastníkov.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom na začatie konania, s
vyjadreniami odporcu, s pripojeným exekučným spisom sp. zn. 11Er 607/2006 na základe čoho súd zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom na príslušnom súde

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR o ktorých
príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom / 6 mesiacov / nerozhodol.

Zo spisu 10C 181/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 11Er
607/2006/Ex4461/2006/malsúdzapreukázané,ženavrhovateľakooprávnenýpodalnávrhnazačatie

exekúcie dňa 7.9.2006 voči povinnému Stanislava Bartošová na podklade exekučného titulu /Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 0385/2006/. Súd
poverenie na vykonanie exekúcie udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi dňa 20.10.2006.
Oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 2.11.2009. Exekučný súd uznesením 11Er 607/2006
zo dňa 4.6.2010 návrhu vyhovel, vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa krutého a JUDr. Ďuricovi

priznal trovy exekúcie.

Vyššie označené exekučné konanie bolo začaté po 1.9.2005, kedy novelou Exekučného poriadku /
Zák. č. 585/2006 Z. z./ došlo k zavedeniu lehoty na rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 do 30.11.2006, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresnýsúd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného do 31.5.2010, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ods. 9. identického ustanovenia, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8. zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútor sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1, vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a

písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z. z.. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z .z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom
predstavuje objektívnu zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. K esenciálnym
predpokladom vzniku takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Je nutné, aby pre vznik tejto zodpovednosti
za škodu došlo kumulatívne k splneniu všetkých troch základných predpokladov.
Vyššie citované ustanovenie exekučného poriadku v § 44 ods. 7 a neskôr v § 44 ods. 8. určovalo lehotu,
v ktorej exekučný súd rozhoduje o návrhu oprávneného na zmenu exekútora s tým, že sa jedná o
lehotu procesnú. Nedodržaním takejto lehoty pri postupe exekučného konania nemožno bez ďalšieho

prijať záver, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ nebolo
rozhodnuté o návrhu na zmene exekútora oprávneného / navrhovateľa /.
Predpokladmi na zmenu súdneho exekútora je nielen žiadosť oprávneného podaná na príslušnom
súde, ale je nutné učiniť ďalšie procesné úkony, čo vo vyššie uvedenom exekučnom konaní súd iuskutočňoval, pokiaľ vyzval súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie pred rozhodnutím o
návrhu na zmenu exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, predloženie samotného exekučného spisu a
následne bezodkladne uznesením vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty preto nemožno automaticky považovať za porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vždy je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré k nedodržaniu
lehoty došlo a od toho odvíjať i zodpovednosť konajúceho subjektu. /viď Nález Ústavného súdu SR I.US.
16/2012 / .

Pokiaľ skutočne exekučný súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, / 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora /,
neurobil tak svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s Exekučným poriadkom
zabezpečoval si podklady potrebné pre svoje rozhodnutie a dôsledne skúmal, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcií. Skúmanie takýchto podmienok si vyžaduje osobitnú

právnu úvahu o to viac, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Keďže bolo potrebné citlivo posúdiť zákonnosť vyššie uvedených exekúcií zodpovedá tomu aj dĺžka
samotného exekučného konania.

Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za dokázané, že postupom súdu pri rozhodovaní o zmene

exekútora nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu podľa tvrdení navrhovateľa v
zavinených prieťahoch, súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom, správne rozhodol o návrhu
navrhovateľa na zmenu exekútora bez zbytočných prieťahov.

Súd nemal preto za preukázaný akýkoľvek nesprávne úradný postup spočívajúci tak, ako to navrhovateľ

v konaní tvrdí v existencii prieťahov vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, čo je primárnym
predpokladom pre založenie zodpovednosti vzniku za škodu štátu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Bez skúmania splnenia ďalších atribútov/ ako sú príčinná súvislosť, vznik škody/ súd návrh
ako nedôvodný aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania zamietol.

I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to

výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.