Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5714216758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2,
IČO: 00 151 866 proti žalovaným: 1/ BRIEŽDENIE, občianske združenie, so sídlom Martin, Hodžova 12,
IČO: 37 802 763, zastúpenému Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava,
Nám. SNP 3, IČO: 36 857 548, 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - V., Z. XXX, Česká republika,
zastúpenému JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO:
47 249 650, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu a žalovaného v rade

2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 15C/324/2014-446 zo dňa 14.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému v rade 1/ p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku I. určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX v obci Z. Q. C., okres X., katastrálne územie Z. Q. C., ako parciel registra
„C“ pod parcelným číslom 481 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo 482 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, parcelné číslo 483/1 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 293 m2, parcelné číslo 483/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2. Vo výroku
II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
vrátane trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v plnom rozsahu. Vo výroku IV.

žalovanému v rade 1/ právo na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) priznal vo
vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že 8.4.2011
bola uzatvorená Kúpna zmluva č. KRPZ-ZA-EO 2-153-005/2011 medzi predávajúcim, ktorým bola v tom
čase Slovenská republika zastúpená Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline a kupujúcim teda žalovaným
v rade 1/. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva nehnuteľností, v tom čase zapísaných v
katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra v Martine, obec Z. Q. C., k.ú. Z.
Q. C. na LV č. XXXX. Išlo o parcely registra „C“, evidované pod parcelným číslom 481 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo 482 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 381
m2, parcelné číslo 483/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcelné číslo 483/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, ďalej objekt bývalej žandárskej stanice súpisné číslo
XX, ktorý bol postavený na pozemku parcelné číslo 483/1, ako aj príslušenstvo týchto nehnuteľností,a to drevený sklad so suchým WC, maštaľou a pivnicou pri budove súpisné číslo XX na pozemku
parcelné číslo 481, murované oplotenie, spevnené plochy a vodomerná šachta. K uzavretiu predmetnej
zmluvy bol udelený súhlas Ministerstva financií SR dňa 14.6.2011 v súlade s ust. § 11 ods. 5 zákona

č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam bolo na žalovaného
v rade 1/ prevedené dňa 10.1.2012, a to na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti pod V 2897/11. Podľa čl. II. bod 2.5 zmluvy bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti
stanovená znaleckým posudkom na sumu 23.300 €. Podľa čl. III. bod 3.3 zmluvy bolo dohodnuté, že
kupujúci uvedenú nehnuteľnosť bude využívať po vykonaní rekonštrukcie na poskytovanie všeobecne

prospešných služieb na účely prevádzkovania Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 448/2008
Z.z. o sociálnych službách, poskytovanie ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám s deťmi,
osamelým matkám a tehotným ženám. Podľa čl. V. bod 5.1. zmluvy, kupujúcemu bol známy stav
predmetu kúpy a v tomto stave ho odkúpil. Podľa čl. V bod. 5.4 zmluvy kupujúci bol povinný dodržať
účel dohodnutý v bode 3.3. tejto zmluvy, najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho
práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami,

kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V takomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam
vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Následne bol uzavretý dodatok č. 1 k predmetnej
kúpnej zmluve, ktorým bol doplnený čl. V. kúpnej zmluvy o bod 5.9., ktorý znie tak, že v súlade s ust. §
11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu sa vlastník pozemkov parc. číslo 481, 482,
483/1, 483/2 a stavby - bývalá žandárska stanica súpisné číslo XX zaväzuje po dobu piatich rokov od

nadobudnutia vlastníckeho práva dodržať dohodnutý účel kúpy, resp. účel, ktorý je v súlade s § 8a)
ods. 6 písm. e) zákona o správe majetku štátu. Tento dodatok bol podpísaný 17.10.2011. Ďalej mal
súd preukázané, že žalovaný v rade 1/ uzavrel so žalovaným v rade 2/ Kúpnu zmluvu dňa 16.5.2013,
ktorej predmetom prevodu boli nehnuteľnosti, ktoré boli aj predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným v rade 1/ s tým, že tieto nehnuteľnosti boli, čo sa týka pozemkov registra „C“

pod parc. č. 481, 482, 483/1 a 483/2 prerozdelené a vytvorený nový stav v súvislosti s geometrickým
plánom a to tak, že išlo o pozemok parc. č. 481 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné
číslo 482 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parcelné číslo 483/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 208 m2 a parcelné číslo 483/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2.
Takto prerozdelené parcely a vytvorené geometrickým plánom boli predmetom prevodu vlastníckeho

práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/. Kúpna
zmluva bola zavkladovaná rozhodnutím Správy katastra Martin z 10.7.2013 pod číslom vkladu 2132/13.
V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný v rade 1/ dal vypracovať diagnostiku a statický posudok
za účelom odstránenia stavby. Posudok bol vypracovaný v júli 2012 a mal slúžiť ako podklad pre
vydanie búracieho povolenia. V podstate predstavoval len „prílohu k žiadosti o povolenie k odstráneniu

schátralej stavby bývalej žandárskej stanice“. Z uvedeného súd uzavrel, že žalovaný v rade 1/ bol už
pred zadaním vypracovania posudku rozhodnutý, že budovu žandárskej stanice nezrekonštruuje, ale
zbúra. Rozhodnutie o odstránení stavby bolo zo dňa 19.8.2012. Žalovaný v rade 1/ neoznámil žalobcovi,
že nehnuteľnosť, bývalá žandárska stanica má skryté vady, že chce z týchto dôvodov od kúpnej zmluvy
odstúpiť. Naopak, žiadne vady u žalobcu neuplatnil, namiesto toho, aby postupoval v zmysle § 599

ods. 1 OZ po zistení, ako tvrdí neodstrániteľnosti vád na predávanej stavbe, pristúpil k jej asanácii,
hoci vedel, že v zmysle ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2014 je
povinný dodržať dohodnutý účel, teda účel dojednaný v kúpnej zmluve, v opačnom prípade sa zmluva od
počiatku zrušuje. Na podklade uvedeného okamih zrušenia kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/ súd určil momentom, keď sa žalovaný v rade 1/ rozhodol

nezrekonštruovať budovu žandárskej stanice, ale túto bez vedomia žalobcu odstrániť. Žalovaný v rade
1/ tým, že sa rozhodol, že rekonštrukciu budovy nevykoná, vedome porušil čl. III bod 3.3., čl. V. ods. 5.4,
5.9. kúpnej zmluvy v spojení s dodatkom č. 1, nakoľko objektívne nebol schopný dodržať dohodnutý účel
využitia budovy, ktorú sa namiesto rekonštrukcie rozhodol zbúrať. Tým došlo k zrušeniu predmetnej
kúpnej zmluvy od počiatku podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2014.

Žalovaný v rade 1/ porušil ustanovenia predmetnej kúpnej zmluvy ešte predtým, ako na žalovaného v
rade 2/ previedol sporné pozemky. V ďalšom sa preto súd zaoberal otázkou, či žalovaný v rade 2/ konal
dobromyseľne, resp. v dobrej viere v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným v
rade 1/. V tejto súvislosti prihliadol na obsah výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného v rade 1/
na pojednávaní, ktoré sa konalo 31.10.2016, ako aj na písomné stanovisko žalovaného v rade 1/, ktoré

bolo zasielané žalobcovi 23.8.2013, z ktorých bolo zrejmé, že žalovaný v rade 1/ po vydaní diagnostiky a
statického posudku, ktorý mal preukázať nevhodnosť rekonštrukcie budovy bývalej žandárskej stanice,
oslovil viaceré stavebné firmy ponúkajúce stavbu na kľúč a na lízing a vstúpil v mesiaci august 2012 do
konania s investorom stavby Ekonomické stavby s.r.o., ako i Krajským pamiatkovým úradom v Žiline,keďže išlo o nehnuteľnosť v pamiatkovom území. Po rokovaniach s generálnym riaditeľom stavebnej
firmy Ekonomických stavieb s.r.o. - pánom U. X. bola podpísaná kúpna zmluva o prevode pozemkov
30.4.2013 medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ s tým, že sa žalovaný v rade 2/ zaviazal

vybaviť hypotekárny úver na výstavbu domova pre osamelé matky a ženy. Z prevodu nehnuteľností
žalovaný v rade 1/ neobdržal žiadne finančné prostriedky, naopak bolo dohodnuté, že je povinný uhradiť
10% z celkovej hodnoty stavby a okrem tejto zálohy sa zaviazal uhradiť na účet Ekonomických stavieb,
s.r.o. aj finančnú čiastku za projekty. Dňa 15.5.2013 bola vypracovaná Zmluva o budúcej zmluve o nájme
č. 935/13 a jej dodatok č. 1, ktoré mali potvrdiť, že žalovaný v rade 1/ bude užívateľom stavby, ktorá

bude slúžiť na poskytovanie sociálnych a prospešných služieb. Následne malo byť dohodnuté, že v
rámci štúdie budú navrhnuté dva rodinné domy vzájomne spojené štítmi do jedného monobloku, tzv.
dvojdom alebo dva rodinné domy vzájomne spojené sedlovou strechou. Tento bude po jeho realizácii
a skolaudovaní transformovaný na objekt penziónu seniorov. To, že mali byť postavené dva rodinné
domy vyplýva aj zo stanoviska spoločnosti JOKA SK s.r.o., ktorý listom zo dňa 25.1.2013 oznámil, že
žalovaný v rade 1/ ako majiteľ pozemkov vybavuje prvú etapu prípravy stavby - štúdiu pre dva rodinné

domy situované na mieste odstránenej bývalej žandárskej stanice a v ďalšej etape sa stane majiteľom
investorom stavby pán U. X., ktorý bude vybavovať stavebné povolenie pre tieto domy. V poslednej
etape po uzatvorení nájomnej zmluvy medzi investorom a žalovaným v rade 1/, bude žalovaný v
rade 1/ vybavovať zmenu účelu využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie
opatrovateľskej služby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný v rade 2/ ešte pred uzavretím

kúpnej zmluvy so žalovaným v rade 1/ vedel o podmienkach, ako aj o dohodnutom účele kúpnej zmluvy
s právnym predchodcom žalobcu v roku 2011. I keď žalovaný v rade 2/ tvrdil, že dôjde k naplneniu účelu
predmetnej kúpnej zmluvy, jeho kroky k tomu nesmerovali. I z architektonickej štúdie je zrejmé, že mali
byť postavené dva rodinné domy určené výlučne na bývanie, t.j. nie na poskytovanie sociálnych služieb.
Z ďalších listinných dôkazov, a to Zmluvy o budúcej zmluve o nájme č. 935/13, č. 936/13, ktoré boli zo

strany žalovaného v rade 1/ podpísané 29.4.2013 a zo strany žalovaného v rade 2/ 15.5.2013, teda skôr
ako bola uzavretá samotná Kúpna zmluva medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, k uzavretiu
ktorej došlo až 16.5.2013, vyplývalo, že postavené rodinné domy, ako i pozemky sa stanú predmetom
nájmu medzi žalovanými v rade 1/ ako nájomcom a žalovaným v rade 2/ ako prenajímateľom s trvaním
nájmu na dobu neurčitú za určité dohodnuté nájomné. Účel nájmu bol dohodnutý výlučne na bývanie, na

iný účel nehnuteľnosti užívať nebolo možné bez prechádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa,
pričom absencia takéhoto súhlasu bola dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný v rade 1/ mal síce v
predmetných zmluvách o budúcej nájomnej zmluve dohodnuté zmluvné predkupné právo na predmetné
pozemky a rodinné domy, ale len za predpokladu, že nájom bude trvať aspoň po dobu 30 rokov odo dňa
podpisu zmluvy a zároveň nájomca si bude riadne a včas plniť všetky svoje povinnosti. V predmetných

Zmluvách o budúcej zmluve o nájme č. 935/13 a 936/13 nie je ani zmienka o tom, že predmetné
nehnuteľnosti budú v budúcnosti po určitých krokoch slúžiť na účel, na ktorý sa zaviazal žalovaný
v rade 1/ v rámci zmluvy s právnym predchodcom žalobcu. Ani z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ takéto skutočnosti nevyplývajú. To znamená, že žalovaný
v rade 2/ nekonal v dobrej viere ohľadne naplnenia dohodnutého účelu v rámci kúpnej zmluvy a jeho

kroky neboli v súlade s dobrými mravmi, naopak boli špekulatívne s cieľom získať nehnuteľnosti. Pokiaľ
i žalovaný v rade 1/ v podanom odvolaní poukazoval na nemožnosť splnenia dohodnutého účelu kúpnej
zmluvy v zmysle ust. § 575 OZ, okresný súd poukázal na ods. 4 odôvodnenia uznesenia odvolacieho
súdu, podľa ktorého, k zániku záväzku v zmysle tohto zákonného ustanovenia dôjde iba v tom prípade,
ak k nemožnosti splnenia záväzku došlo po vzniku záväzku. Žalovaný v rade 1/ v čase uzatvorenia

predmetnej kúpnej zmluvy vedel, že na budove žandárskej stanice musí vykonať rekonštrukciu, nakoľko
využívať nehnuteľnosti na poskytovanie verejnoprospešných služieb by bez vykonania rekonštrukcie
možné nebolo. Nemožnosť plnenia sa preto podľa okresného súdu musí posudzovať len v rozsahu
preskúmania, či sa budova žandárskej stanice dala alebo nedala v čase účinnosti predmetnej zmluvy
zrekonštruovať. Z predloženého statického posudku vyplýva, že rekonštrukciu bolo objektívne možné

vykonať, hoci aj za cenu zvýšených nákladov. Znamená to, že z predloženého statického posudku, na
ktorýžalovanývrade1/poukazoval,nemožnosťrekonštrukcienevyplýva,napodkladečohosúduzavrel,
že predmetná kúpna zmluva ako právny úkon nie je absolútne neplatná pre objektívnu nemožnosť
plnenia v čase účinnosti tohto právneho úkonu. Ak potom došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo zákona,
od počiatku, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/, nemohlo dôjsť

následne k prevodu vlastníckeho práva na inú fyzickú osobu, t.j. žalovaného v rade 2/, nakoľko na
základe zo zákona zrušenej zmluvy nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva v zmysle
zásady rímskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. Kúpnu
zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/ súd považoval zazrušenú zo zákona, čiže neexistujúcu a druhú zmluvu uzavretú medzi žalovaným v rade 1/ a 2/ za
absolútne neplatnú. Na podklade uvedeného potom vyhovel žalobe žalobcu v bode I. výrokovej časti
rozsudku a určil, že je vlastníkom nehnuteľností v tomto výroku vymenovaných.

2. K žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k stavbám evidovaným na LV č.
XXXX, okres X., obec Z. Q. C., k.ú. Z. Q. C. nachádzajúcim sa na parcele registra „C“ pod parc.
č. 481 drevený sklad, maštaľ s pivnicou, kde ako vlastník bol zapísaný na LV žalovaný v rade 1/
uviedol, že v konaní zostalo nesporné, že predmetné stavby zapísané na LV č. XXXX predmetom

prevodu zo strany žalovaného v rade 1/ na žalovaného v rade 2/ neboli. V tejto súvislosti nadväzne
na názor vyslovený v zrušujúcom uznesení zo strany odvolacieho súdu poukázal na to, že v prípade,
že tieto stavby existujú, žalobcovi nič nebráni, aby v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z.
o správe majetku štátu v znení účinnom do 30.11.2014 podal návrh na záznam vlastníckeho práva
štátu do katastra nehnuteľností. Na pojednávaní 21.3.2018 dopočul žalovaného v rade 1/ k otázke
ďalšej reálnej existencie stavieb. Žalovaný v rade 1/ zotrval na tvrdení o tom, že predmetné stavby

neexistujú. Na podklade uvedeného okresný súd uzavrel, že nie je daný naliehavý právny záujem
žalobcu na určení vlastníckeho práva k stavbám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Zastal názor, že
Okresný úrad Martin, katastrálny odbor vo vyjadrení zo dňa 2.5.2016 postupoval v rozpore so zákonom,
nakoľko nebola predložená žiadna listina, ktorá by vo vzťahu k neexistujúcej stavbe nevychádzala z
údajov katastra nehnuteľností, pričom správny orgán nemôže pri realizácii záznamu z vlastného podnetu

skúmať existenciu sporu. Zákonodarca totiž záznamové konanie ako konanie sporové nekoncipoval.
Žalobca v konaní nepreukázal existenciu stavieb, nenavrhol dokazovanie na zistenie tejto skutočnosti,
na podklade čoho uzavrel, že ani to, že predmetná stavba je ako nehnuteľnosť zapísaná v katastri
nehnuteľností neznamená, že aj reálne existuje a teda nie je ani daný naliehavý právny záujem žalobcu
na určení vlastníckeho práva k reálne neexistujúcim stavbám.

3. O trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na úspech a neúspech účastníkov v spore,
vzhľadom na úspech žalobcu vo výroku I. priznal mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalovanému v rade 2/ v plnom rozsahu, s ohľadom na zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanému v rade
1/, priznal žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca a žalovaný v rade 2/.

5. Žalobca v podanom odvolaní rozsah odvolania vymedzil čo do výroku II. a IV. rozsudku okresného
súdu, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a žalovanému v rade 1/ priznal

vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nestotožnil sa so závermi
okresného súdu o absencii právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k ním označeným stavbám,
poukázal na odpoveď Okresného úradu Martin, katastrálny odbor zo dňa 2.5.2016, ako aj na návrh
Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.12.2014, z ktorých je zrejmé, že podal na príslušnú správu katastra
nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva podľa 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení

účinnom do 30.11.2014, nielen pre stavby evidované na LV č. XXXX, ale aj pozemky evidované na LV
č. XXXX. Znamená to, že žalobca postup podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu v znení účinnom do 30.11.2014 u sporných stavieb ako aj u sporných pozemkov využil, a teda
vzhľadom na odpoveď Okresného úradu Martin, katastrálny odbor zo dňa 2.5.2016 zastal názor, že má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle ním podanej žaloby. Pokiaľ sa týka

existencie sporných stavieb uviedol, že v právnom zmysle tieto naďalej existujú, sú zapísané v katastri
nehnuteľností, môžu byť predmetom vlastníckeho práva. Ich evidenčným vlastníkom je žalovaný v rade
1/ a to bez ohľadu na to, či tieto stavby reálne existujú alebo ich žalovaný v rade 1/ alebo iná osoba
zničila. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ ako prvý oznámil, že stavby neexistujú, preukázanie týchto tvrdení
zaťažuje žalovaného v rade 1/. Žalobca v súčasnosti nemá dispozičné ani iné oprávnenie vyplývajúce

z vlastníckeho alebo iného obdobného užívacieho práva k sporným stavbám, preto nemal objektívne
možnosť preukázať ich existenciu. Naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k
sporným stavbám odvodzoval od skutočnosti, že v prípade, ak naozaj došlo k neoprávnenému zbúraniu
sporných stavieb a prípadnému vzniku škody, je potrebné ako predbežnú otázku predovšetkým posúdiť,
kto je vlastníkom sporných stavieb a posúdiť platnosť kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v

rade 1/. Dal do pozornosti prebiehajúce konanie na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/68/2015,
v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému v rade 1/ pre postup žalovaného, ktorý
zbúral budovu žandárskej stanice v Z. Q. C.. Konajúci súd prerušil konanie na dobu do právoplatného
skončenia konania v predmetnej veci. Ak súd dospeje k záveru, že žalobca bol vlastníkom spornýchstavieb a žalovaný tieto stavby neoprávnene zbúral, vyrieši sa tým otázka vlastníckeho práva k veci,
ktorá by sa inak musela skúmať ako predbežná právna otázka v inom samostatnom konaní. Súd prvej
inštancie pri posúdení (ne)existencie sporných stavieb vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia,

rovnako ako z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
právnym záverom ohľadne neexistencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k žalovanému v rade
1/, je nesprávny právny názor súdu o neexistencii jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. Za nesprávny
považoval žalobca aj postup prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového
konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v rade 1/, nakoľko i pre prípad, že by nebol daný naliehavý

právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, je podaná
žaloba stále dôvodná aj voči žalovanému v rade 1/, a to v časti určenia vlastníckeho práva k sporným
pozemkom. Súd prvej inštancie mal preto zohľadniť pomer úspechu a neúspechu strán v spore, nakoľko
žalobe v prvom výroku napadnutého rozsudku vyhovel a teda žalobca bol v tejto časti v plnom rozsahu
úspešný, nielen voči žalovanému v rade 2/, ale aj voči žalovanému v rade 1/. Pre prípad, ak by sa
odvolací súd priklonil k názoru súdu prvej inštancie, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva pri sporných stavbách vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, bol by žalovaný
v rade 1/ voči žalobcovi úspešný len v jednej časti žaloby, pomer úspechu žalobcu ako aj žalovaného
v rade 1/ by bol vo vzájomnom pomere 50%, čo by odôvodňovalo postup podľa § 255 ods. 2 CSP,
teda žiadna zo strán by nemala právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie k štvrtému výroku
napadnutého rozsudku neuviedol žiadne bližšie odôvodnenie a teda napadnutý rozsudok je v tejto časti

nepreskúmateľný, čo predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žiadal preto, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva k stavbám
zapísaným na LV č. XXXX v obci Z. Q. C., okres X., katastrálne územie Z. Q. C. na parcele registra
„C“ pod parcelným číslom 481 vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, vrátane trov
odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ v plnom rozsahu. Alternatívne žiadal pre prípad,

ak odvolací súd dospeje k názoru, že určenie vlastníckeho práva k sporným stavbám možné nie je,
zmeniť štvrtý výrok napadnutého rozsudku a žalovanému v rade 1/ právo na náhradu trov konania
nepriznať.

6. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu odmietol tvrdenie súdu prvej inštancie o

tom, že by mal vedieť o podmienkach, ako i o dohodnutom účele kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili právny
predchodca žalobcu so žalovaným v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ od počiatku sporu konzistentne tvrdil,
že nemal vedomosť o zmluve medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ a teda nemohol mať vedomosť
ani o obsahu zmluvy a podmienkach prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Pri rokovaní a následnom uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v rade 1/ vychádzal z údajov a

skutočností uvedených v katastri nehnuteľností, pričom z dotknutého listu vlastníctva neplynulo pre
žalovaného v rade 1/ žiadne obmedzenie vo výkone jeho vlastníckeho práva. Pri uzatvorení kúpnej
zmluvy mohol byť žalovanému v rade 2/ známy iba účel činnosti žalovaného v rade 1/ ako občianskeho
združenia. Žalovaný v rade 2/ nemohol a ani nevstupoval do spolupráce so žalovaným v rade 1/ za
účelom špekulatívneho konania, ale výlučne s úmyslom naplnenia účelu sledovaného žalovaným v

rade 1/. S úmyslom naplnenia verejnoprospešného účelu žalovaný v rade 2/ uzatvoril so žalovaným v
rade 1/ kúpnu zmluvu, súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce, že právnické osoby, v ktorých má
majetkovú účasť, sa v minulosti podieľali na rôznych verejnoprospešných aktivitách. Zotrval na tvrdení,
že počas konania nebola hodnoverným spôsobom bez akýchkoľvek pochybností preukázaná existencia
porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného v rade 1/, ku ktorým sa zaviazal Kúpnou zmluvou

č. 1, a teda nemohlo dôjsť k zrušeniu tejto zmluvy od počiatku tak, ako to predpokladá jej ustanovenie
čl. V. ods. 5.4 a ani k následnej absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy č. 2. Žalovaní zhodne tvrdili, že
pri asanácii uvedenej budovy žalovaný v rade 1/ nekonal svojvoľne, ale výlučne na základe odborného
vyjadrenia písomne spracovaného Ing. C. ako autorizovaným stavebným inžinierom v oblasti statiky
stavieb. Predmetné vyjadrenie spracované statikom Ing. C. bolo predložené na posúdenie Krajskému

pamiatkovému úradu v Martine a následne bolo obcou Z. Q. C. ako príslušným stavebným úradom
vydané rozhodnutie zo dňa 18.9.2012, ktorým bola asanácia stavby povolená. Pokiaľ by žalovaný v rade
1/ konal svojvoľne, nezadal by požiadavku na spracovanie odborného vyjadrenia statikom a nežiadal
by príslušné orgány verejnej správy o vydanie rozhodnutia. Zlý stavebnotechnický stav budovy bývalej
žandárskej stanice nebol v priebehu konania ani sporovými stranami nijako spochybnený. Konanie

žalovaného v rade 1/ v súvislosti s budovou bývalej žandárskej stanice preto nemožno hodnotiť ako
porušenie zmluvne dohodnutého účelu, ale naopak, toto konanie sledovalo jediný cieľ, a to tento účel
naplniť. Napokon z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v
rade 1/ nevyplýva zákaz disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Žalobca neodkázal na konkrétnezmluvné ustanovenie zakazujúce žalovanému v rade 1/ disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami,
teda obmedzenie zmluvnej voľnosti. Žalovaní v priebehu konania zhodne tvrdili a preukázali, že
postupovali v spoločnej kooperácií s cieľom naplnenia účelu Kúpnej zmluvy č. 1, teda žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, keď nepreukázal porušenie zmluvnej povinností žalovaným v rade 1/, na základe
ktorej by malo dôjsť k zrušeniu Kúpnej zmluvy č. 1 a následne k absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy č.
2. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a následne k neprávnemu právnemu posúdeniu veci, v nadväznosti na čo žalovaný v rade 2/ žiadal
rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 2/ sa stotožnil s právnymi a skutkovými závermi
súdu prvej inštancie ako boli premietnuté do prvého a tretieho výroku napadnutého rozsudku. Podľa
názoru žalobcu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo odôvodnil, vysporiadal
sa so všetkými argumentmi žalovaných. V tejto súvislosti odkázal na doplňujúce vyjadrenie žalobcu
zo dňa 23.4.2018, v ktorom podrobne rozobral všetky významné právne a skutkové otázky v tomto

konaní, čo presvedčilo súdu prvej inštancie do takej miery, že celé časti vyjadrenia doslovne skopíroval
do napadnutého rozsudku. Pripomenul, že odvolací súd sa svojim právne záväzným názorom už rad
vyjadril k podstatným okolnostiam tohto súdneho sporu, odkázal na časť VI. vyjadrenia, resp. na ods. 32
až 34 napadnutého rozsudku. V závere dodal, že napriek skutočnosti, že z predmetnej kúpnej zmluvy
pre žalovaného v rade 1/ nevyplýval výslovný zákaz previesť predmet kúpnej zmluvy na tretiu osobu, bol

uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ dohodnutý účel predmetnej
kúpnej zmluvy porušený už len z toho dôvodu, že povinnosť poskytovania všeobecne prospešných
služieb patrila výhradne kupujúcemu, t.j. žalovanému v rade 1/. Podľa žalobcu je vylúčené, aby úmysel
žalovaných poskytovať všeobecne prospešné služby mohol byť založený len na ich „dodatočnom
vyjadrení“ alebo „prísľube“. V tomto ponímaní by boli § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe

majetku štátuvzneníúčinnomdo30.11.2014akoajčl.Vods.5.4predmetnejkúpnejzmluvyobsolétnymi
ustanoveniami, nakoľko v každom štádiu by teoreticky bolo možné upraviť súčasný právny alebo faktický
stav vecí tak, aby bol účel zmluvy dodatočne dodržaný. Žiadal preto rozsudok okresného súdu v jeho
prvom a treťom výroku ako správny potvrdiť.

8. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu a žalovaného v rade 2/ v bode Ad I) poukázal
na § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/, na § 8a ods. 6 písm. e) zákona, bod 19 vety
2 a 3 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, bod 24 tretej až piatej vety zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu s tým, že v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že kúpna

zmluva je neplatná pre nemožnosť plnenia žalovaného v rade 1/ spôsobenú vadou predmetu prevodu,
za ktorú vadu podľa ust. § 499 OZ objektívne zodpovedá žalobca. Poukazoval, že ak je kúpna zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/ neplatná od počiatku, nemôže
sa neskôr stať absolútne neplatnou a už vôbec nie konaním či nekonaním žalovaného v rade 1/.
Zastal názor, že v bode 19 druhej a tretej vete zrušujúceho uznesenia odvolací súd vyvrátil názor

prvoinštančného súdu o údajnej dôvodnosti žaloby tým, že za dôvod zrušenia rozsudku okresného
súdu považoval, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy. To znamená, že
pochybnosti odvolacieho súdu o dôvodnosti žaloby boli natoľko závažné, že bolo potrebné pôvodný

rozsudok zrušiť. Ďalej poukazoval na ust. § 457, § 458 ods. 1 OZ, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na deklaratórnom určení vlastníckeho práva. Samotné zrušenie
kúpnej zmluvy je len odpadnutím právneho dôvodu, teda automaticky nespôsobuje zánik vlastníckeho
práva nadobúdateľa. Následky zrušenia zmluvy alebo jej neplatnosti upravuje v oboch prípadoch ust.
§ 457 OZ. Tieto sa týkali len žalobcu a žalovaného v rade 1/ a teda určovací výrok voči žalovanému v

rade 2/ je zjavne neopodstatnený. V danom prípade neexistuje záujem zmluvnej strany Kúpnej zmluvy
1 na určení vlastníckeho práva, a to tak vo vzťahu k stavbe voči žalovanému v rade 1/, ani vo vzťahu k
pozemkom voči žalovanému v rade 2/, nakoľko žalobca sa mohol domáhať žaloby na plnenie. Pokiaľ tak
neurobil, vzhľadom na plynutie premlčacej lehoty, v súčasnosti by pre námietku premlčania bol takýto
nárok zjavne neopodstatnený. Žalobca chce určovacím výrokom obísť splnenie svojich povinností voči

žalovanému v rade 1/, pretože ak by žalovaný v rade 1/ mal žalobcovi vrátiť plnenie, synalagmatickosť
vzťahu podľa § 457 OZ znamená, že aj žalobca by musel žalovanému v rade 1/ vrátiť kúpnu cenu, čo
však nikdy nemal v úmysle. Ak by sa žalobca mohol domáhaťurčenia vlastníckeho práva, profitoval by nezákonne z vlastného porušenia práva, pretože za vady
predanej veci objektívne zodpovedá, ťažil by zo situácie, že žalovaný v rade 1/ kvôli porušeniu
povinnosti bezvadného plnenia nemohol splniť dohodnutým spôsobom svoj zmluvný záväzok. Navyše,

z konštatovaní žalobcu o konaní pred Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom vyplýva, že
žiadosť o záznam vlastníckeho práva výlučne k stavbe nepodal a svojimi irelevantnými konštrukciami sa
tento svoj chybný krok snaží v odvolaní ospravedlniť. Napokon sám žalobca v podanom odvolaní tvrdí,
že žalovaný v rade 1/ zbúral budovu žandárskej stanice v Z. Q. C. a preto nie je dôvod sa domnievať, že
by nebola zbúraná aj jej súčasť, ktorá je nesprávne zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. Z. Q. C.. Žalovaný

v rade 1/ je pasívne nelegitimovaný vo vzťahu k pozemkom, keďže tieto má na príslušnom LV zapísané
žalovaný v rade 2/, žalovaný v rade 1/ ani netvrdí, že by aktuálne mal byť ich vlastníkom. V nadväznosti
na uvedené žalovaný v rade 1/ musel mať logicky plný úspech vo veci voči žalobcovi z dôvodu existencie
zamietajúceho výroku, a teda výrok o trovách v prospech žalovaného v rade 1/ je vecne správny. Ďalej
poukazoval na vyjadrenie štatutárnej zástupkyne žalovaného v rade 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo
31.10.2016, z obsahu ktorého jasne vyplýva, že žalovaný v rade 2/ nemohol vedieť o účele Kúpnej

zmluvy 1 nič, pretože ho o samotnom znení nemal žalovaný v rade 1/ dôvod informovať. Žalovaný v rade
2/ nemal odkiaľ vedieť o účele, ktorý bol presne definovaný v Kúpnej zmluve 1 a žalovaný v rade 1/ nemal
dôvod riešiť pôvodnú stavbu so žalovaným v rade 2/, nakoľko táto už bola asanovaná. Za neprávny
označil záver okresného súdu o tom, že žalovaný v rade 1/ na základe predloženého statického posudku
sa snažil preukázať, že budova žandárskej stanice bola v zlom technickom stave a že týmto posudkom

bola v konečnom dôsledku vyvrátená a namietaná absolútna nemožnosť plnenia predmetnej kúpnej
zmluvy. V tejto súvislosti poukazoval na znalecký posudok Ing. Pavla Komárka zo dňa 31.3.2009, strana
12, body b) a c), článok 3 strana 18 posudku, ust. § 88 Stavebného zákona s tým, že prvoinštančný
súd nesprávne vyhodnotil statický posudok Ing. C.. Podľa Kúpnej zmluvy I účelom nebola samotná
rekonštrukcia statických prvkov stavby, ale poskytovanie sociálnych služieb najmenej 5 rokov odo dňa

nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe. V Kúpnej zmluve 1 sa totiž k samotnej rekonštrukcii žalovaný
v rade 1/ nezaviazal, zaviazal sa k poskytovaniu sociálnych služieb. Znamená to, že prvoinštančný súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto žiadal o zopakovanie dokazovania pred odvolacím
súdom a nariadenie súdneho pojednávania.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

11. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím prvoinštančného súdu, pokiaľ jeho žalobu o

určenie vlastníckeho práva v žalobe k označeným stavbám vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zamietol.
Nestotožnil sa ani s dôvodmi, na podklade ktorých okresný súd považoval ním podanú žalobu v tejto
časti za nedôvodnú.

12. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu v bodoch I. a III. namietal

správnosť záverov okresného súdu o tom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným v rade 1/ konal
v rozpore s dobrými mravmi, nebol dobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
tvoriacim predmet kúpnej zmluvy, mal za to, že zo strany žalovaného v rade 1/ v konaní pred okresným
súdom nebolo preukázané porušenie zmluvných povinností, ku ktorým sa zaviazal v kúpnej zmluve
uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/. Naopak, tvrdil, že v konaní

bolo preukázané, že žalovaní v rade 1/, 2/ postupovali v spoločnej kooperácii s cieľom naplnenia účelu
Kúpnej zmluvy č. 1, aby predané nehnuteľnosti boli užívané žalovaným v rade 1/ na poskytovanie
všeobecne prospešných služieb.

13. Odvolací súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní podaných či už žalobcom alebo žalovaným

v rade 2/ zastal názor, že prvoinštančný súd z výsledkov vykonaného dokazovania dospel nielen k
správnym skutkovým zisteniam, ale vyvodil i správny právny záver, pokiaľ žalobu žalobcu ohľadne
určenia vlastníckeho práva k stavbám označeným v petite žaloby zamietol pre nedostatok naliehavéhoprávneho záujmu žalobcu na takomto určení a ním podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k
označeným pozemkom vyhovel.

14. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal reálnu existenciu stavieb, určenia vlastníctva ku ktorým sa
vkonanídomáhal.Naliehavosťprávnehozáujmuodvodzovalodskutočností,žesivinomprebiehajúcom
konaníuplatňujenároknanáhraduškodyzneexistencieinejhlavnejstavbyaurčovacívýroksúdumábyť
podkladom pre ustálenie jeho vecnej aktívnej legitimácie v predmetnom spore. Za nie bez významu tiež
považoval, že predmetné stavby sú naďalej evidované na príslušnom liste vlastníctva, pokiaľ žalovaný

v rade 1/ tvrdí, že reálne neexistujú, bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie v konaní preukázal.

15. Podľa 118 ods. 1 OZ, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich
povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

16. Pojem vec v právnom zmysle vytvorila až právna teória a prax, pretože zákon neobsahuje legálnu

definíciu. Vecou je každý ovládateľný hmotný predmet alebo ovládateľná prírodná sila za predpokladu,
že slúžia ľudským potrebám. Či ide o takúto vec možno posúdiť len s prihliadnutím na všetky okolnosti,
za ktorých sa dá zaujať stanovisko k tomu, či určitý hmotný predmet alebo prírodnú silu možno alebo
nemožno považovať za vec v právnom zmysle. Záver, či ide o vec v právnom zmysle možno modifikovať
aj tým, že veci sa členia podľa rôznych kritérií. Poznáme veci hnuteľné, nehnuteľné, individuálne druhovo

určené, hromadné, deliteľné, nedeliteľné, zastupiteľné, nezastupiteľné a podobne. Neraz rozhoduje aj
hospodárske určenie veci, prípadne vôľa vlastníka veci (napríklad pri príslušenstve).

17. Z uvedeného vyplýva, že vecou v právnom zmysle je predovšetkým určitý hmotný ovládateľný
predmet za predpokladu, že slúži ľudským potrebám. Znamená to, že pokiaľ má byť vec predmetom

občianskoprávnych vzťahov, musí predovšetkým existovať vo svojej hmotnej a reálnej podobe, musí
prinášať určitý úžitok, nestačí iba, že je evidovaná v nejakom registri. V nadväznosti na uvedené správne
okresný súd uzavrel, že nie je a nemôže byť daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k neexistujúcej veci, ktorá nie je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nanajvýš
sa možno domáhať finančnej náhrady za takúto vec, vlastníctvo ku ktorej sa ustáli prejudiciálne.

Určením vlastníctva k neexistujúcej veci by sa totiž nedosiahlo definitívne a ani spravodlivé usporiadanie
vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ (§ 457 OZ). Určovacím výrokom súdu by
sa v takomto prípade právne postavenie strán nezmenilo, žalobca by sa iba formálne stal vlastníkom
neexistujúcich vecí, ale vzájomné nároky sporových strán (žalobcu a žalovaného v rade 1/) by naďalej
zostali nevysporiadané.

18. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu
vo zvyšnej časti zamietol, ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP stotožniac sa s jeho
odôvodnením, potvrdil.

19. Odvolací súd sa stotožnil s postupom prvoinštančného súdu i vo výroku, ktorým žalobe žalobcu
vyhovel a určil, že je vlastníkom vo výrokovej časti rozsudku označených pozemkov. Podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil nielen moment, kedy došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/, ale i dobromyseľnosť
žalovaného v rade 2/ pri nadobúdaní sporných pozemkov od žalovaného v rade 1/.

20. Žalovaný v rade 2/ na jednej strane v podanom odvolaní odmietol tvrdenie súdu, že mal vedieť
o podmienkach ako aj dohodnutom účele kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili právny predchodca žalobcu
so žalovaným v rade 1/, na druhej strane tvrdil, že do právneho vzťahu so žalovaným v rade 1/
nevstupoval za účelom špekulatívneho konania, ale výlučne s úmyslom naplnenia verejnoprospešného

účelu deklarovaného žalovaným v rade 1/. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,
že žalovaný v rade 2/ bol oboznámený a vedel o podmienkach zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/, sám sa zaviazal vybaviť hypotekárny úver na výstavbu
domova pre osamelé matky a ženy za nadobudnutie pozemkov od žalovaného v rade 1/ na podklade
medzi nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovanému v rade 1/ za odpredané pozemky nevyplatil žiadne

finančné prostriedky, naopak bolo dohodnuté, že žalovaný v rade 1/ uhradí 10% z celkovej hodnoty
stavby, okrem tejto zálohy sa zaviazal ešte uhradiť na účet Ekonomických stavieb, s.r.o. aj čiastku
za projekty. Napriek tomu mali byť na mieste odstránenej bývalej žandárskej stanice postavené dva
rodinné domy určené výlučne na bývanie, ktorých majiteľom a investorom sa mal po nadobudnutípozemkov stať žalovaný v rade 2/. V Zmluve o budúcej zmluve o nájme č. 935/13 a 936/13 bolo
dohodnuté, že rodinné domy ako i pozemky budú predmetom nájmu medzi žalovaným v rade 1/ ako
nájomcom a žalovaným v rade 2/ ako prenajímateľom s trvaním nájmu na dobu neurčitú za určité

dohodnuté nájomné. Účel nájmu bol dohodnutý výlučne na bývanie, pričom zmenu účelu bolo možné
dosiahnuť iba s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Absencia súhlasu bola dôvodom
na odstúpenie od zmluvy. Predkupné právo žalovaného v rade 1/ na predmetné pozemky a rodinné
domy bolo dojednané za predpokladu, že nájom bude trvať aspoň po dobu 30 rokov odo dňa podpisu
zmluvy a nájomca si bude riadne a včas plniť všetky svoje povinnosti.

21. Na podklade uvedeného správne prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaný v rade 2/ nekonal v
dobrej viere, pokiaľ sa týkalo naplnenia účelu sledovaného v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/ a jeho kroky neboli v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ
i okresný súd za okamih zrušenia kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
v rade 1/ ustálil moment asanácie budovy bývalej žandárskej stanice, je potrebné uviesť, že dôvodom

pre zrušenie predmetnej kúpnej zmluvy boli i ďalšie aktivity žalovaného v rade 1/, ktoré podpisom
Zmlúv o budúcej zmluve o nájme č. 935/13 a 936/13, ktoré uzatvoril so žalovaným v rade 2/, popreli
naplnenie v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/
dohodnutého účelu poskytovania verejnoprospešných služieb. Obe tieto zmluvy boli podpísané ešte
skôr ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ o odpredaji

sporných pozemkov. K zrušeniu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným v rade 1/ jednoznačne došlo zo zákona ešte skôr, ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ o odpredaji sporných pozemkov. Niet pochybností o
tom, že žalovaný v rade 2/ vedel a bol oboznámený s účelom, ktorý sa zaviazal žalovaný v rade 1/ v
kúpnejzmluveuzatvorenejsprávnympredchodcomžalobcuvpredmetnýchnehnuteľnostiachrealizovať

a preto správne okresný súd uzavrel, že pri nadobúdaní pozemkov sa dobromyseľne nesprával. Na
tomto závere nemôžu nič zmeniť ani hypotetické úvahy o neplatnosti zmluvy, či už z dôvodov uvedených
v ust. § 37 ods. 2 alebo § 575 a nasl. OZ. Napokon ani výsledky vykonaného dokazovania k ustáleniu
tejto právnej skutočnosti nesmerovali.

22. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
okresného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Pokiaľ
žalobca v podanom odvolaní namietal i nesprávnosť rozsudku okresného súdu čo do výroku o náhrade
trov konania medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, podľa názoru odvolacieho súdu, prvoinštančný
súd správne posúdil úspech a neúspech strán v spore a v nadväznosti na to i ich právo na náhradu trov

konania. Jednoznačne žalobca bol v spore vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ o určenie vlastníckeho
práva k nim označeným stavbám neúspešný, správne preto prvoinštančný súd vychádzajúc z úspechu
a neúspechu strán v spore, priznal právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi žalovanému
v rade 1/. Pokiaľ i žalobca namietal, že v danom prípade by sa mal pomer úspechu a neúspechu
posudzovať i s ohľadom na výsledok sporu o určenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, je

potrebné uviesť, že v predmetnom spore pasívne legitimovaným ako vlastník pozemkov bol žalovaný
v rade 2/, ktorý bol v konaní neúspešný a teda správne okresný súd priznal nárok na náhradu trov
konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ vo vzťahu k takto vymedzenému
predmetu konania vecne pasívne legitimovanou stranou nebol a preto ani úspech žalobcu vo vzťahu k
určeniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom sa jeho právneho postavenia v konaní nedotkol ani

dotknúť nemohol.

23. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v rade 1/, ktorému odvolací súd priznal vo vzťahu k
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému v
rade 2/ bol úspešný žalobca, v nadväznosti na čo odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)