Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200094
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115200094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania,
IČO: 47 245 531, so sídlom Bratislava, Panenská 29, zastúpeného splnomocnencom: AENEA Legal,
s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Bratislava, Jozefská 3, proti žalovaným: 1/ K. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., Y. XXX, 2/ G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Y. XXX, zastúpenej splnomocnencom: In Medias
Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, o zaplatenie 7,43 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 22C/2/2015-169 zo dňa 25. apríla
2018 - II. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/
sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 27.11.2013
do 26.1.2015, zo sumy 1.360,90 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého, vo zvyšnej časti
p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok sna náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 7,43
Eur spolu s úrokom 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 21.01.2015 a úrokom 4 % ročne
zo sumy 1.413,14 Eur od 28.01.2015 do 13.03.2015 do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého, II. výrokom žalobu vo zvyšku
zamietol, III. výrokom uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
v rozsahu 90 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 2 ods. 3, § 34, § 35 ods. 1, 2, § 100
ods. 1, 2 veta prvá, § 101, § 103, § 112, § 488, § 491 ods. 1, 2, § 494, § 511 ods. 1, § 517 ods.
2, § 521, § 546, § 548, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa

13.10.2011 so žalovaným 1/ Zmluvu o pôžičke č. 556/2011, ktorú podpísal žalovaný 2/ ako ručiteľ.
Žalobca poskytol žalovanému 1/ pôžičku vo výške 2.000,- Eur a žalovanému vznikla povinnosť splácať
pôžičku mesiacom august 2013 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 22,24 Eur k 25. dňu v
mesiaci. Podľa čl. III. ods. 4 zmluvy o pôžičke veriteľ zostatok dlhu úročí od prvého dňa v mesiaci, vktorom má dlžník povinnosť začať dlh splácať. Pôžička sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne,
veriteľ k istine pripisuje úroky, poplatky a náhrady podľa platného Sadzobníka poplatkov a náhrad. Podľa
čl. V. ods. 1 zmluvy v prípade, že dlžník zanedbá oznamovaciu povinnosť o daných skutočnostiach a je

v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok, veriteľ je oprávnený žiadať zaplatenie zostatku dlhu
pôžičky vrátane úrokov, poplatkov a náhrad pred lehotou splatnosti. V tomto prípade sa bude zostatok
dlhu úročiť úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad zmluvne dohodnutú sadzbu, t.j. 4 % p.a. odo dňa
omeškania. V roku 2014 bolo poistné vo výške 7,25 Eur. Upomienkou č. 1 zo dňa 29.11.2013 žalobca
vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.10.2013 vo výške 66,72 Eur (za mesiace

09-11/2013). Ku dňu 26.11.2013 sa celý dlh stal splatný, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s
viac ako dvoma splátkami. Upomienkou č. 2 zo dňa 20.01.2014 vyzval žalobca žalovaného 1/ na
zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.12.2013 vo výške 88,96 Eur (za mesiace 09-12/2013), zaslaná na
vedomie žalovanému 2/. Výzvou zo dňa 19.08.2014 vyzval žalobca žalovaného 1/ na jednorazovú
úhradu zostatku dlhu pôžičky (zaslaná na vedomie žalovanému 2/). K 16.12.2014 predstavovala
dlžná suma s príslušenstvom a poplatkami výšku 2.113,14 Eur pozostávajúca z pôžičky (istiny) vo výške

2.000,-Eur,poplatkovanáhradvovýške98,70Eur,4%zmluvnéhoúrokuvovýške103,40Eur,uhradené
splátky predstavovali sumu 88,96 Eur. Ku dňu 26.11.2013 predstavovala dlžná suma s príslušenstvom
a poplatkami výšku 2.060,99 Eur pozostávajúca z pôžičky (istiny) vo výške 2.000,- Eur, poplatkov a
náhrad vo výške 43,00 Eur, 4% zmluvného úroku vo výške 17,99 Eur. Žalovaný 1/ dňa 27.1.2015 zaplatil
časť istiny vo výške 700,- Eur, dňa 13.3.2015 časť istiny vo výške 1.413,14 Eur, poistné za rok 2014 vo

výške 7,25 Eur dňa 13.3.2015. Poistné za rok 2015 je vo výške 7,43 Eur (vo výške 3,5‰ zo zostatku
istiny ročne za každý rok omeškania do zaplatenia). Výška poistného je stanovená vždy k 1. januáru
podľa aktuálnej dlžnej čiastky pôžičky (3,5‰ zo zostatku dlhu k 31.12.2014 = 2.123,83 Eur, 2.123,83 €
x 0,0035 = 7,43 Eur). Pôžička sa úročila úrokovou sadzbou vo výške 3% ročne.

4. Z vykonaného dokazovania v napadnutom rozsahu súd prvej inštancie právne uzavrel, že zročnosť
celého pôvodne uplatneného nároku nastala dňom 26.11.2013 (hoci čiastkové splátky boli splatné
26.9.2013 a 26.10.2013), nárok by bol uplatnený včas vo všeobecnej trojročnej lehote podaním žaloby
najneskôr dňa 26.11.2016. Žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 7.1.2015, teda nárok nie je
premlčaný. Úrok vo výške 3 % je zmluvným úrokom podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka

„za poskytnutie pôžičky“, zatiaľ čo úrok vo výške 1 % je úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva právo veriteľa. Hoci výšku úrokov ustanovuje vykonávací
predpis, to neznamená, rešpektujúc tak zmluvnú voľnosť, že zmluvné strany si nemôžu dohodnúť výšku
úroku z omeškania odlišne od výšky stanovenej vykonávacím predpisom, avšak za predpokladu, že táto
nepresiahne jej zákonom ustanovenú maximálnu výšku. Okresný súd rešpektoval odchylné dojednanie

zmluvných strán pre prípad omeškania dohodnutý v článku V. ods. 1 zmluvy vo výške 1 % nad zmluvne
dohodnutú úrokovú sadzbu a to práve odo dňa omeškania. Ide o taký záväzok zo zmluvy, na ktorý sa
aplikujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3), o záväzkoch
(§ 488 a nasl.), ako aj ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.) vrátane prejavu vôle. Nárok
na zákonný úrok z omeškania (II. výrok) zamietol, keď dohodnutý úrok z omeškania má prednosť pred

zákonným úrokom z omeškania. Medzi stranami bol rozpor týkajúci sa dátumu zaplatenia časti istiny,
ale ak príslušenstvo bolo žalobou uplatnené len do 13.3.2015, nebolo rozhodujúce, kedy skutočne došlo
k jej zaplateniu (dňa 27.1.2015 a 13.3.2015 zaplatil žalovaný 1/ žalobcovi sumu 2.120,39 Eur).

5. Okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 90 %, ktorý bol úspešný v rozsahu

zaplatenej istiny 2.113,14 Eur, sumy 7,43 Eur úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014
do 21.1.2015 (8,33 Eur) a úroku 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.01.2015 do 13.03.2015 (6,96
Eur) a neúspešný v rozsahu úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur odo dňa
26.11.2013 do 27.1.2015 (199,37 Eur) a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.413,14
Eur odo dňa 28.1.2015 do 13.3.2015 (14,37 Eur).

6. Proti tomuto rozsudku výlučne II. a III. výroku podal žalobca odvolanie, navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v
sume 35,97 Eur. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd nesprávne posúdil úrok vo výške 1 % ako úrok z omeškania

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a čl. I.
Zmluvy (veriteľ poskytne dlžníkovi peňažnú pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu v príslušnom
akademickom roku s úrokovou sadzbou: 0 % počas zákonného odkladu splátok pôžičky 3 % počas
splácania pôžičky), čl. III. ods. 4 Zmluvy (veriteľ zostatok dlhu úročí od prvého dňa v mesiaci, vktorom má dlžník povinnosť začať dlh splácať. Pôžička sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne,
veriteľ k istine pripisuje úroky, poplatky a náhrady podľa platného Sadzobníka poplatkov a náhrad). Na
základe § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol úrok vo výške 4 % zmluvne dohodnutý v čl. I, čl. III.

ods. 4 a čl. V ods. 1 Zmluvy. Žalovaný 1/ sa k dátumu 26.11.2013 dostal do omeškania s viac ako
dvoma splátkami a celý dlh sa stal splatným vo výške 2.060,99 Eur (istina pôžičky v sume 2.000,-Eur,
poplatky a náhrady v sume 43,- Eur, 4 % zmluvného úroku v sume 17,99 Eur). Dlžník sa dňa
26.11.2013 dostal do omeškania (došlo k splatnosti dlhu), začali od tohto dňa plynúť úroky z omeškania
vo výške 8,25 % p. a. zo sumy 2.060,99 Eur a to do 27.1.2015 (kedy žalovaní uhradili sumu vo výške

700,- Eur), úrok z omeškania vo výške vo výške 8,25 % p. a. zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013 do
27.1.2015 (t. j. 198,91 Eur). Od 28.1.2015 zo sumy 1.413,14 Eur (žalovaná suma vo výške 2.113,14
Eur - úhrada žalovaných vo výške 700,- Eur), a to do 13.3.2015 (kedy došlo k ďalšej úhrade zo strany
žalovaných vo výške 1.413,14 Eur), úrok z omeškania vo výške 8,25% p. a. zo sumy 1.413,14 Eur od
28.1.2015 do 13.3.2015 (t. j. 14,05 Eur). Zmluvne dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie predmetu
zmluvy (peňazí), a treba ich zásadne odlišovať od úrokov z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie.

Kým pri úroku z omeškania je ich výška upravená nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pri zmluvnom
úroku je jeho výška závislá od dohody strán.

7. Žalovaní odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, preto postupom podľa § 388
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietnutí čiastočne zmenil a postupom podľa §
387 CSP čiastočne potvrdil.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie po zohľadnení čiastočného späťvzatia (v časti o
zaplatenie istiny 2.113,14 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia,
úroku vo výške 700,- Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy
2.060,99 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 647,85

Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, v časti poistného v sume 7,25 Eur - uznesenie č. k. 22C/2/2015-47
zo dňa 22.3.2016) bolo požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 7,43 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy
2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 27.1.2015, úroku vo výške 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015
do 13.3.2015, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013 do
27.1.2015, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015.

Vyhovujúci (I. výrok) napadnutého rozsudku (zaplatenie sumy 7,43 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy
2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 21.1.2015, úroku vo výške 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015
do 13.3.2015), nebol stranami napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak II. výrokom vo zvyšku žalobu
zamietol (úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013 do 27.1.2015,
zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, úrok 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 22.1.2015
do 27.1.2015).12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/
ako ručiteľkou zmluvu o pôžičke č. 556/2011 zo Študentského pôžičkového fondu, žalovaný sa zaviazal

pôžičku riadne splácať. V zmysle dohody o splátkach pôžičky zo dňa 9.8.2012 sa žalovaný 1/ so
žalobcom dohodli, že prvú splátku pôžičky uhradí za mesiac september 2012. Dňa 24.10.2012 udelil
žalobca žalovanému 1/ povolil odklad splátok pôžičky s termínom ukončenia odkladu splátok mesiacom
august 2013. Výzvou zo dňa 19.8.2014 vyzval žalobca žalovaného 1/ na jednorazovú úhradu zostatku
pôžičky v celkovej sume 2.100,63 Eur najneskôr do 17.9.2014. Výzvou zo dňa 19.12.2014 žalobca

vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu vo výške 2.120,39 Eur. Ku dňu 25.11.2013, kedy sa stal splatný
celý dlh, predstavoval dlh 2.060,99 Eur (istina 2.000,- Eur, poplatky a náhrady 43,- Eur, 4 % zmluvného
úroku 17,99 Eur). Ku dňu 19.12.2014 bola dlžná suma poskytnutej pôžičky a splatnej pôžičky vrátane
príslušenstvasumavovýške2.113,14Eur,pričomtábolovyčíslenázistinyvsume2.000,-Eur,poplatkov
a náhrad v sume 98,70 Eur a 4 % zmluvného úroku v sume 103,40 Eur po zohľadnení uhradených
splátok 88,96 Eur).

13. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre čiastočnú zmenu napadnutého
rozsudku je len právne posúdenie preukázania nároku uplatneného žalobou, odvolací súd nepovažoval
za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

14. Zmluva o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými bola uzavretá ešte za účinnosti zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde,
ktorý bol zrušený zákonom č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, účinným od 1.1.2013,

ktorý v ustanovení § 23 ods. 2 a 3 ustanovuje, že právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu
od 1.1.2013 je Fond na podporu vzdelávania a práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvoril
Študentský pôžičkový fond vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo
zmlúv pôžičke, alebo vznikli na základe takýchto zmlúv, prechádzajú na Fond na podporu
vzdelávania s účinnosťou od 1.1.2013.

15. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej
uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).

Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiťpoplatokzomeškania;výškuúrokovzomeškania apoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávací
predpis.

17. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

19. Žalobca si uplatnil žalobou aj úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013
do 27.1.2015, zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, pričom súd prvej inštancie žalobu v
tejto časti zamietol z dôvodu, že úrok vo výške 1 % (čl. V ods. 1 zmluvy) posúdil ako úrok z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), s čím sa odvolací súd nestotožnil, keď k uvedenému záverunemožno dospieť ani postupom podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania predstavuje tzv.
zákonnú sankciu (považuje sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) pre prípad omeškania dlžníka s platením splatného peňažného plnenia a to nasledujúcim

dňom. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že nárok na úrok z omeškania vzniká veriteľovi ako
žalobcovi automaticky zo zákona a nie je k tomu potrebná žiadna dohoda účastníkov zmluvy, ktorá
(ani) nevyplýva z obsahu zmluvy č. 556/2011 zo dňa 4.10.2011. Žalobca tvrdil, že dlžník uhradil dňa
27.1.2015 sumu 700,- Eur (čo žalovaní nerozporovali), že dňa 13.3.2015 uhradil sumu 1.413,15 Eur,
čo síce žalovaní rozporovali, avšak súd prvej inštancie správne v odseku 15 odôvodnenia napadnutého

rozsudku správne uzavrel, že uvedené neposudzoval, keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania
do 13.3.2015, pričom samotná skutočnosť úhrady sumy 2.120,39 Eur nebola medzi stranami sporná.

20. Vychádzajúc potom z predchádzajúceho odseku 19 odvolací súd priznal žalobcovi zákonný úrok z
omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 27.11.2013 do 26.1.2015, zo sumy 1.413,14 Eur od
28.1.2015 do 13.3.2015 (postupom podľa § 388 CSP), keď síce v konaní nebolo sporné, že (celý) dlh

z predmetnej pôžičky sa stal splatným dňa 26.11.2013 a teda nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali
do omeškania s jeho úhradou (dňom 27.11.2013) a keďže dňa 27.1.2015 bola uhradená suma 700,-
Eur, s úhradou dlžnej sumy 2.060,90 Eur boli v omeškaní do 26.1.2015. Keďže sa žalobca domáhal
úrokov z omeškania zo sumy 2.060,90 Eur a dlh bol čiastočne uhradený v sume 700,- Eur, žalovaní boli
po jej úhrade potom v omeškaní s úhradou rozdielu týchto súm 1.360,90 Eur (a nie s úhradou sumy

1.413,14 Eur tak ako to tvrdí žalobca). Ďalej odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,25 %
ročne zo sumy 1.360,90 Eur od 28.1.2015 (v zmysle žaloby) do 13.3.2015. Požadovaná a tým potom
i priznaná výška úrokov z omeškania 8,25 % ročne je v súlade so zákonom s odkazom na § 517 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď výška základnej úrokovej

sadzby zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk <., bola 0,25 % + 8 bodov, spolu tak predstavuje
priznaných 8,25 % ročne. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žaloba žalobcu nebola
dôvodná v požiadavke na úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,90 Eur za deň 27.1.2015,
na úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 52,24 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, preto bolo nutné
zamietnutie žaloby v tejto časti ako vecne správne postupom podľa § 387 potvrdiť. Žalobca nenapadol

osobitnou odvolacou argumentáciou zamietnutie žaloby v časti úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur
od 22.1.2015 do 27.1.2015, odvolací súd nemohol tento nárok podrobiť prieskumu, preto mal za to, že
zamietnutie žaloby v tejto časti je nutné považovať za správne, preto v tejto časti postupom podľa § 387
napadnutý rozsudok potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. V ustanovení § 255 CSP sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán

vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má
strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomerúspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

26. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať
len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal
dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z

hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu.
Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v
meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z
procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania.

27. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

28. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

29. V preskúmavanej veci bola predmetom žaloby pri zohľadnení všetkých nárokov žalobcu suma

2.113,14 Eur s príslušenstvom, poistné v sume 7,25 Eur a 7,43 Eur.

30. Žalobcovi bola v spore priznaná suma 7,43 Eur, úrok 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014
do 21.1.2015, úrok 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.03.2015, úrok z omeškania 8,25
% ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 27.11.2013 do 26.1.2015, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy

1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, pričom v týchto častiach bol úspešný žalobca. Zastavenie
konania v časti istiny 2.113,14 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia,
úroku vo výške 700,- Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy
2.060,99 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 647,85 Eur
od 28.1.2015 do 13.3.2015 a v časti poistného v sume 7,25 Eur zavinili žalovaní z dôvodu úhrady po

podaní žaloby (§ 256 CSP), a teda v tejto časti bol úspešný žalobca.

31. Žalobcovi bola v konaní priznaná suma 7,43 Eur. Zastavenie konania v časti istiny 2.113,14 Eur a
poistného 7,25 Eur zavinili žalovaní podľa § 256 CSP. Z čoho vyplýva, že žalobca dosiahol v konaní
celkom úspešný, preto odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 256 CSP

priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).